Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-59-2026.pdf
PDF · 122.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/59/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci navrhovateľky a matky: A. A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. TAKÁČOVÁ, s. r. o., so sídlom Mariánska 1359/4, Nitra, proti manželovi a otcovi: D. E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. XXXX/XX, I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Šebo, advokát so sídlom Mlynská 2238, Levice, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. B. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 10P/61/2025-174 zo dňa 27.11.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 16.06.2022 č.k. 10P/176/2021-428 tunajší súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol (výrok I.). Na čas po rozvode zveril maloletého J. do osobnej starostlivosti matke (výrok II.) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok III.). Zo strany otca určil výživné vo výške 180,- eur mesačne pre maloletého (výrok IV.). Zároveň upravil styk otca s maloletým J. tak, že je oprávnený s maloletým sa stretávať každý nepárny týždeň v roku od soboty 11:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bydliskom matky a matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť (výrok V.). Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol (výrok VI.). Výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výroky I., II., III., IV. nadobudli právoplatnosť dňa 03.09.2022.
2. Proti výrokom IV. a V. prvého rozsudku súdu prvej inštancie, podala matka odvolanie. Krajský súd v Trnave prvým rozsudkom zo dňa 26.03.2024 č.k. 13CoP/80/2023-717 rozsudok tunajšieho súdu vo výrokoch V. a VII. potvrdil (výrok I.). Odvolanie matky proti výroku IV. odmietol (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok III.).
3. Na základe dovolania matky, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.09.2024 spisová značka 1CdoR/7/2024 výrok I. rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.03.2024 spisová značka 13CoP/80/2023, ktorým potvrdil výrok V. rozsudku prvej inštancie zrušil a vec mu v rozsahu tohto zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Trnave druhým rozsudkom zo dňa 11.12.2024 č.k. 13CoP/169/2024-846 rozsudok súdu prvej inštancie (viď bod 1. odôvodnenia) vo výroku V. a VII. zrušil a vec mu vrátil na tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v čase rozhodovania tunajšieho súdu mal maloletý 1,5 roka a v čase rozhodovania odvolacieho súdu cca 3,5 roka. Teda od rozhodnutia tunajšieho súdu uplynula doba cca 2,5 roka, počas ktorej došlo k zmene okolností významných pre prejednávanú vec, čoho dôkazom sú tvrdenia matky uvádzané v odvolaní a dovolaní, týkajúce sa najmä zdravotného stavu dieťaťa, ktorý má údajne maloletý zhoršený po styku s otcom, v odmietaní styku s otcom zo strany maloletého a v jeho zhoršenom psychickom stave po styku s otcom. V bode 45. odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci a to najmä posúdenia okolností majúcich vplyv na realizáciu styku otca s maloletým, overenia pravdivosti tvrdení matky o údajných zdravotných problémoch maloletého po styku s otcom, dôvody týchto problémov a zistiť, či dochádza skutočne k odmietaniu otca maloletým, ako aj dôvody vedúce k tomuto údajnému odmietaniu.
5. Uznesením zo dňa 10.12.2024 sp.zn. 13CoPno/9/2024-840 Krajský súd v Trnave nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený sa dočasne stretávať s maloletým J. každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si maloletého vyzdvihne pred bydliskom matky a maloletého pred bydliskom matky po ukončení styku odovzdá (výrok I.). Matka je povinná maloletého J. na styk s otcom riadne pripraviť a včas maloletého otcovi odovzdať a po ukončení doby styku maloletého od otca prevziať (výrok II.). Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Levice pod spisovou značkou 10P/176/2021 (výrok III.).
6. Napadnutým rozsudkom druhým v poradí súd prvej inštancie výrokom I. upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň v roku od soboty od 11:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod., s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bydliskom matky. Matka je povinná mal. dieťa na styk riadne pripraviť. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 5, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1 písm. a), § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil tým, že styk otca s maloletým sa nepretržite realizuje od prerušenia spolužitia rodičov každý nepárny týždeň, avšak v priebehu konania v rôznom časovom rámci. Je teda evidentné, že vzájomné citové väzby medzi maloletým a otcom vzniknuté ešte za spolužitia rodičov sa nepretrhli, naopak prehlbujú sa. Styk sa však, vynímajúc obdobie máj – október 2024, realizoval v penzióne, ktorý pre tento účel otec zabezpečil, prípadne na miestach v jeho blízkosti. V konaní už bolo preukázané, že otec má vytvorené vhodné bytové podmienky, naopak nebolo preukázané tvrdenie matky, že maloletý otca odmieta. Maloletý uviedol, že pokiaľ by otec býval bližšie bol by s ním aj tri dni. Argumentom matky proti úprave styku s prespaním v rozsahu jednej noci bolo jej tvrdenie, že po realizácii styku otca s maloletým v jeho domácnosti, t.j. s prespaním, mal maloletý zdravotné problémy (teplota, tráviace ťažkosti a pod.), prípadne nebol niekoľko dní v pohode. Matka však tieto tvrdenia nepreukázala. Z ňou predložených záznamov o ošetrení maloletého v období 11.05. až 01.09.2024 (obdobie, počas ktorého sa realizoval styk s prespaním trvalo od 11.05. do 27.10.2024) vyplynulo, že maloletý J. bol po styku s otcom ošetrený len v jednom prípade a to 19.08.2024. Paradoxne maloletý bol z dôvodu ochorenia vyšetrený v ambulancii 10.05.2024, t.j. pred prvým prespaním u otca a taktiež dňa 23.05.2024, tiež pred stykom s otcom, ktorý sa uskutočnil v dňoch 25.05.- 26.05.2024. Je teda vysoko pravdepodobné, že ak v týchto obdobiach skutočne mal maloletý zdravotné problémy po pobyte u otca, jednalo sa o zhoršenie ochorenia. Ani dochádzkový list zamestnávateľa matky nepreukázal, že by dovolenku čerpala z dôvodu choroby maloletého. Maloletý nemá žiadne zdravotné obmedzenia, nie je vedený v odbornej ambulancii a v danom prípade ide len o bežné zdravotné komplikácie. Súd prvej inštancie mal za to, že maloleté deti v jeho veku po zmene prostredia (príchod od otca k matke, prípadne naopak), potrebujú určitý čas na opätovnú adaptáciu, môžu byť nepokojné, plačlivé. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod, ktorý by bol prekážkou upraviť styk maloletého s otcom v zmysle návrhu otca. Otec dlhodobo preukazuje, že má záujem byť súčasťou života svojho syna, že mu na maloletom záleží. Dokázal sa o maloletého v plnej miere bez prítomnosti matky postarať aj v čase, keď dieťa bolo v útlom veku, plienkované. Niet teda dôvod pochybovať, že sa o maloletého dostatočne a na patričnej úrovni nepostará od soboty do nedele, každý druhý víkend.
Rozsah styku uvedený vo výroku I. rozsudku poskytuje i otcovi priestor aspoň sčasti sa počas realizácie styku podieľať na výchove svojho syna. Nebolo v konaní preukázané, že by otec mal negatívny vplyv na maloletého v akomkoľvek smere a to napriek tomu, že je psychiatrickým pacientom. Súd zabezpečil opakovane správy od psychiatra, ktorého otec navštevuje, ako aj od psychológov a mal preukázané, že otec je v remisii, dodržiava liečebný režim. Ako vyplýva z lekárskej správy a správy psychológov jeho zdravotný stav, pre ktorý je liečený v odborných ambulanciách mu nebráni vo výkone starostlivosti o maloletého i počas jednej noci. Súd prvej inštancie mal za to, že matka verbálne prezentuje, že rolu otca v živote maloletého uznáva, avšak jej postoj k styku otca sa maloletým je negatívny a jej snahou je stretávanie maloletého s otcom minimalizovať, i keď na to nie sú žiadne dôvody, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých matkou, t.j. jej otca, sestry a švagra, nevykonal, keď vykonanie týchto dôkazov, s poukazom na zistený skutkový stav sa javí ako nadbytočne a nehospodárne. Ich vykonaním by neboli zistené nové skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka podľa § 62 ods. 1 CMP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne zmenil tak, že upraví styk otca s maloletým bez prespania v rozsahu primeranom veku a potrebám maloletého. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal podstatné dôkazy, hodnotenie vykonaných dôkazov je jednostranné a právne posúdenie je formalistické, čo je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého. Matka mala za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý uviedol, že otec počas styku spí a on je ponechaný bez dozoru a primeranej pozornosti. Dané je zásadný deficit aktívnej rodičovskej starostlivosti. Súd prvej inštancie bez dostatočného odôvodnenia odmietol vykonať výsluch matkou navrhovaných svedkov, pričom príbuzenský vzťah nie je zákonným dôvodom na odmietnutie dôkazu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil matkou predložené dôkazy ohľadom zdravotného stavu maloletého po styku. Súd prvej inštancie tvrdil, že matka preukázala, že dieťa bolo ošetrené v ambulancii u pediatra len raz. Podľa predložených dôkazov, bolo dieťa ošetrené u pediatra v rozhodnom období trikrát (13.5.2024, 23.5.2024 – stále vyskytujúci sa výsyp po styku s Otcom, 19.8.2024) a mimo toho Matka konzultovala zdravotný stav telefonicky (27.5.2024). Súd prvej inštancie matkou predložené dôkazy vyhodnotil tak, že ide o „bežné detské ochorenia“, čím ignoroval ich opakovaný výskyt výlučne po prespaní u otca, ako aj fakt, že po zavedení denného styku bez prespania sa zdravotný stav maloletého stabilizoval. Takýto selektívny prístup je v rozpore s požiadavkou komplexného posúdenia skutkového stavu. Ak si matka nemohla zobrať dovolenku o maloletého sa starali jej príbuzní, keď bol chorý, čo by súd prvej inštancie zistil, ak by vykonal výsluch svedkov. Ďalej argumentovala tým, že súd prvej inštancie síce konštatuje, že otec je psychiatrickým pacientom, avšak jeho závery sú postavené výlučne na správach o aktuálnej remisii, bez zohľadnenia dlhodobosti psychiatrickej liečby, závislosti od liekov a subjektívnych prejavov nadmernej spavosti, ktoré sú potvrdené výpoveďou maloletého. Otec nevie udržať pozornosť a venovať sa synovi ani počas ôsmich hodín, ktoré s ním momentálne trávi. Synovi sa nebude venovať ani počas víkendu, ktorý s ním má maloletý stráviť, lebo bude spať. Maloletý odmieta prespávanie, uviedol negatívne zážitky a žiada stretávanie s otcom v mieste svojho bydliska. Súd prvej inštancie tieto prejavy maloletého relativizoval a preniesol zodpovednosť za ich existenciu na matku, čím sa dopustil neprípustného presunu dôkazného bremena. Matka opakovane deklarovala, že nebráni styku otca s maloletým. Jej cieľom nie je eliminácia otca zo života maloletého, ale ochrana psychickej stability, zdravia a pocitu bezpečia päťročného dieťaťa.
9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, pričom odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že matka už viac ako štyri roky marí styk otca s maloletým, ktorý v čase prerušenia spoločného spolužitia mal necelý jeden rok. V súčasnosti napriek obmedzenému rozsahu styku s maloletým sa ich vzťah nezhoršil, naopak prehĺbil, dané deklaroval aj maloletý. Okrem výpovedí matkiných rodinných príslušníkov, všetky objektívne dôkazy potvrdzujú, že neexistuje žiaden dôvod pre akékoľvek obmedzenie otca v styku s maloletým. Kontakt s maloletým bol matkou po zrušení pôvodného právoplatného rozhodnutia Najvyšším súdom SR úplne prerušený. Otec bol nútený svoj minimálny kontakt s maloletým zabezpečiť jedine cez inštitút neodkladného opatrenia. Otec nebol informovaný o tom, že maloletý vo svojich piatich rokoch nemá potrebu poobedného spánku. Bral som to ako samozrejmosť a maloletý si bez akéhokoľvek odporu k nemu ľahol. Maloletý má režim poobedného spánku zavedený aj v škôlke, preto sa aj otec tento režim snažil dodržiavať. Matka otcovi nepodáva žiadne informácie o zdravotnom stave a zvykoch maloletého, preto otec nevedel ani o tomto zvyku maloletého. Otec poukázal na to, že je riadne zamestnaný na plný
úväzok a všetky lekárske správy zabezpečené súdom preukazujú bezproblémovosť jeho zdravotného stavu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsluch matkou navrhovaných svedkov ako nadbytočný. Otec mal za to, že čestné vyhlásenia týchto svedkov vykazujú známky kopírovania vyhlásenia, matka tieto osoby používa na vypĺňanie svoje dôkaznej núdze. K zhoršenému zdravotnému stavu maloletého, otec uviedol, že zo zdravotných záznamov vyplýva, že maloletý mal zdravotné ťažkosti v čase, keď styk otca s maloletým v rozsah prespávania nebol súdom upravený. Zo zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že maloletý selektuje a prispôsobuje svoje vyjadrenia podľa toho či komunikuje s otcom alebo matkou. Snaží sa matku nerozrušiť svojou náklonnosťou k otcovi, dané negatívne vplýva na vývoj maloletého a cíti diskomfort pri návrate k matke od otca.
10. Na vyjadrenie otca k odvolaniu reagovala matka replikou. V replike zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní. Nad rámec uviedla, že otec nepredložil žiaden dôkaz o marení styku s maloletým zo strany matky. Zo skutkového stavu podľa nej vyplýva, že maloletý opakovane uvádza, že „otec spí a ja sa hrám“ a ide o dlhodobý jav, nie ojedinelú situáciu. Pri päťročnom dieťati ide podľa matky o nedostatok aktívnej rodičovskej starostlivosti a samotná prítomnosť rodiča nestačí. K argumentácii otca o neinformovaní matky o stave a zvyklostiach maloletého, matka uviedla, že rodič je povinný sa aktívne zaujímať o maloletého a prispôsobiť sa jeho potrebám. Zodpovednosť za starostlivosť nesie rodič, ktorý má dieťa pri sebe.
11. Na repliku matky reagoval otec duplikou. V duplike zopakoval, že trvá na svojich doterajších vyhláseniach. Nad rámec uviedol, že matka má tendenciu útočiť nielen na otca, ale aj na inštitúcie. Maloletý sa teší na stretnutia a výlety s otcom, keď bude chodiť k nemu do I..
12. Na dupliku otca reagovala matka vyjadrením, kde zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu.
13. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), oprávneným subjektom - matkou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP).
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .
17. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva, dostatočne zrozumiteľne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami oboch účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia a vysporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.
18. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie a vecnej správnosti jeho rozhodnutia, ktorým upravil styk otca sa maloletým.
19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. V zmysle čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú.
23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd prvej inštancie spoľahlivo a dostatočne objektívnym spôsobom a vo vzťahu k aktuálnym pomerom zistil, že otec je schopný realizovať styk otca v dlhodobejšom rozsahu, ako mu to umožňuje neodkladné opatrenie Krajského súdu v Trnave nariadené uznesením zo dňa 10.12.2024 sp.zn. 13CoPno/9/2024-840 a to vrátane prespania maloletého u otca. V tomto smere sa pozitívne vyjadrili kvalifikovaní odborníci, A. K. D., psychiater otca, A. K. G. a C. L. M., psychológovia otca, čo súd prvej inštancie riadne a správne vyhodnotil a použil vo svojej argumentácii. V tomto kontexte súd prvej inštancie postupoval správne, ak s ohľadom na tieto vyjadrenia už nepovažoval za potrebné realizovať ďalšie dokazovanie (výsluchom príbuzných matky, ktorí sa mali podľa matky vyjadriť k správaniu maloletého v čase, kedy prespával u otca a k jeho správaniu v súčasnosti). V prospech správnosti súdu prvej inštancie v tomto smere svedčí aj skutočnosť, že matka navrhovala vykonať dokazovanie ohľadom ňou tvrdeného prežívania maloletého v minulosti, prakticky rok pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, kým A. K. D., psychiater otca, A. K. G. a C. L. M., psychologóvia otca sa vyjadrovali k aktuálnej dispozícii otca. Obzvlášť to platí, ak odvolací súd rešpektuje skutočnosť, že úlohou súdov pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých, je vždy hľadať riešenie pre rozvoj vzťahu medzi dieťaťom a jeho rodičom, nakoľko takýto postup je takmer vždy v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj matkou tvrdené skutočnosti, podľa ktorých maloletý mal na prespávanie u otca v mesiacoch máj až október 2024 reagovať negatívne, mal mať zdravotné problémy a deklarovať, že sa mu takáto realizácia styku nepáči. Súd prvej inštancie správne poukázal, že bezprostredne s v tomto období realizovanými časovo súvisela len jedna návšteva lekára (19.08.2024). V ostatných prípadoch to bolo buď pred stykom s otcom alebo v čase, keď sa styk maloletého s otcom ani nerealizoval. Správny je aj záver, že ak aj mal v období mesiacov máj až október 2024 maloletý zdravotné problémy, nebolo to nič, čo by presahovalo bežnú chorobnosť maloletého dieťaťa, matka v tejto súvislosti často ani nevyhľadávala lekársku starostlivosť, z čoho možno vyvodiť, že zásah lekára sama nepovažovala za nevyhnutný.
Takéto vyhodnotenie nie je bagatelizáciou vo vzťahu k maloletému a ani selektívnym prístupom súdu, ale racionálnym vyhodnotením vykonaného dokazovania. Už vôbec zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania nevyplýva výlučne matkou tvrdená súvislosť medzi (rovnako prakticky takmer výlučne len matkou tvrdenými) zdravotnými problémami maloletého a realizovaným stykom u otca. Odvolací súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho právo byť vypočuté, pričom názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. To však neznamená, že rozhodnutie súdu má nekriticky prevziať takto prejavený názor. Maloletý v čase realizovaného pohovoru ešte nemal ani päť rokov. Bolo by krajne nezodpovedné, ak by súdy preniesli zodpovednosť za rozvoj jeho vzťahu s rodičom na takto malé dieťa, pričom by to malo v konečnom dôsledku znamenať reštrikciu jeho kontaktu s otcom. Pri posúdení otázky rozsahu styku maloletého s otcom nemôže prevážiť vnímanie samotným maloletým, pokiaľ ide o kvalitu bývania otca a o spôsob trávenia času. Benefit pre maloletého je spojený s tým, že sa vzťah s otcom rozvíja, buduje a rozširuje. Napokon, samotný maloletý sa vyjadril, že ak by otec býval bližšie, pokojne by s ním trávil aj viac času. Odvolací súd matke neupiera zásluhu na tom, že sa vzťah medzi maloletým a otcom darí realizovať doposiaľ minimálne v intenciách nariadeného neodkladného opatrenia. Súdom prvej inštancie zrealizované dokazovanie však dáva základ pre posun v tomto smere a rozšírenie styku maloletého s otcom a to v intenciách úpravy súdom prvej inštancie aj v spojení s prespatím u otca. Otec v konaní vysvetlil, že ak maloletého ukladal spať, bolo to z dôvodu, že mal za to, že maloletý spánok potrebuje s ohľadom na vek. V konaní nebola preukázaná žiadna situácia, kedy by sa maloletý počas styku s otcom ocitol v situácii, kedy by bol vystavený ohrozeniu alebo by ostal bez primeraného dohľadu. Ak matka teda tvrdí, že jej cieľom nie je eliminácia otca zo života maloletého, ale ochrana psychickej stability, zdravia a pocitu bezpečia päťročného dieťaťa, potom odvolací súd znovu poukazuje na vyjadrenie otcovho psychiatra a jeho psychológov, ktorí majú (na rozdiel od matky) potrebné odborné vedomosti a pracovné skúsenosti, a ktorí na strane otca na takto upravený styk s maloletým nevidia prekážky. Bude úlohou otca, aby k realizácii súdom upraveného rozsahu styku pristúpil spôsobom, ktorý nebude v príkrom rozpore s tým, ako obsah styku vníma samotný maloletý a teda, aby mu pripravil zodpovedajúci program, zodpovedajúco sa mu venoval, zvolil miesto trávenia styku tak, aby to bolo vo vzťahu k maloletému rešpektujúce a aby tak prispel k vytvoreniu predpokladov ďalšieho rozvoja ich vzájomného vzťahu. Aktuálne presvedčenie matky, že to otec nedokáže nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré súdu prvej inštancie realizoval v dostatočnom rozsahu. V každom prípade, súdom prvej inštancie upravený rozsah styku je stále len základom, na ktorom možno ďalej rozvíjať vzťah medzi maloletým otcom tak, aby tento zodpovedal čl. 5 písm. h) zákona o rodine, čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a § 24 ods. 5 zákona o rodine. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.
25. Matka v odvolaní navrhovala realizáciu znaleckého dokazovania z odboru pedopsychológie a komplexné posúdenie dopadov prespávania u otca na maloletého. Vo vzťahu k navrhovanému znaleckému dokazovaniu odvolací súd pripomína, že to bola matka, kto na pojednávaní konanom 27.11.2025 upustil od navrhovaného znaleckého dokazovania, keď sama prostredníctvom právneho zástupcu uzavrela, že s poukazom na zisťovaný názor maloletého by znalec viac nezistil. Tento postoj matky by sám o sebe nebránil vykonaniu znaleckého dokazovania, ak by bolo v konaní účelné. Odvolací súd však uzavrel, že takéto dokazovanie s ohľadom na zistený skutočný stav veci nemá opodstatnenie. Skutočnosť, že otec nemá žiadnu zdravotnú indispozíciu postarať sa o maloletého mal súd spoľahlivo zistenú z vyjadrení otcovho ošetrujúceho psychiatra a z vyjadrení jeho psychológov. Ani z pohovoru s maloletým nevyplynuli dôvodné pochybnosti o tom, že by prespávanie u otca malo mať na maloletého negatívny vplyv. Subjektívne vyhodnocovanie maloletým, či už ide o vzdialenosť, kvalitu bývania otca alebo obsahové naplnenie realizovaného styku nie sú dôvodom na nariadenie znaleckého dokazovanie a nedávajú ani dôvod na obavu, že by prespávanie maloletého u otca malo mať na maloletého negatívny vplyv. Nemožno nebrať do úvahy, že z pohovoru nevyplynulo negatívne nastavenie maloletého voči otcovi. Ak vyplynuli nejaké obavy, boli spojené s nastavením matky k otcovi (maloletý napr. z tohto dôvodu nechcel, aby otec prišiel na vystúpenie v škôlke). Zároveň nemožno nebrať do úvahy, že maloletý si spája nevôľu tráviť viac času s otcom prakticky s miestom bydliska otca, predovšetkým so vzdialenosťou a sám sa vyjadril, že ak by otec býval bližšie, nemal by problém byť s ním aj dlhšie. Za týchto okolností odvolací súd nevidí potrebu ďalšieho dokazovania vo veci.
26. Odvolací súd na záver uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
27. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.
28. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).