Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-63-2026.pdf
PDF · 106.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/63/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 15. septembra 2026 o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora Okresnej prokuratúry v Lučenci proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/42/2026 zo dňa 30.06.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/42/2026 zo dňa 30.06.2026 v celom rozsahu vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
o d s u d z u j e
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec C., prechodne bytom D. E., F.,
podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. d), písm. l), § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/42/2026 zo dňa 30.06.2026 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona (Tr. zák.), na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený čas vo večerných hodinách v dňoch 21.10.2025 a 23.10.2025 v F. na D. E. v samostatnej špajzi nachádzajúcej sa vedľa bytu, v ktorom obvinený žije opakovane vykonal súlož s maloletou G., nar. XX.XX.XXXX, pričom takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že maloletá nedovŕšila vek 15 rokov.
Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podali odvolania prokurátor a obžalovaný, ktoré dodatočne písomne odôvodnili.
Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 22.7.2026. Uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny a nezodpovedajúci zásade individualizácie trestu podľa § 34 Tr. zák.. Mal za to, že súd správne dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. e) Tr. zák.. Zo samotného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere troch rokov považoval súd za neprimerane prísnu vzhľadom na jeho osobu, vek, priznanie sa ku skutku, úprimnú ľútosť a priaznivú prognózu resocializácie. Ak však súd dospel k záveru, že výkon trestu odňatia slobody v uvedenej sadzbe nie je potrebný a trest mimoriadne znížil na 18 mesiacov, mal sa podľa jeho názoru dôsledne zaoberať aj otázkou, či účel trestu nemožno dosiahnuť uložením iného zákonom dovoleného druhu trestu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 Tr. zák.. Mal za to, že v predmetnej veci bola splnená podmienka ustanovená v § 53 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje desať rokov. Súd zároveň vo svojom odôvodnení poukázal na okolnosti svedčiace v jeho prospech, najmä priznanie, úprimnú ľútosť, vek a možnosť resocializácie, teda okolnosti významné aj pri posudzovaní podmienok podľa § 53 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Namietal, že napriek tomu sa súd vôbec nezaoberal otázkou, či vzhľadom na tieto okolnosti neprichádza do úvahy uloženie trestu domáceho väzenia, ani nevysvetlil, prečo takýto druh trestu nepovažuje za postačujúci na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák.. Odôvodnenie rozsudku sa obmedzuje na konštatovanie, že podmienečný odklad výkonu trestu nie je vzhľadom na § 49 ods. 3 Tr. zák. možný. Táto skutočnosť však sama osebe nevylučuje úvahu o inom zákonom prípustnom druhu trestu, ak sú na jeho uloženie splnené zákonné podmienky. Vyslovil názor, že súd dostatočne neindividualizoval druh ukladaného trestu a nevyčerpal všetky zákonné možnosti sankcionovania. V dôsledku toho mal za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov je neprimerane prísny. V prípade, ak súd nebude pokladať trest domáceho väzenia u jeho osoby za postačujúci, kde je ochotný doložiť písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť, má za to, že u jeho osoby je možné uložiť aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov podľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák. Na záver poukázal, že od začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, o veku mladistvej sa dozvedel až potom, ako začali spolu chodiť a táto chcela dobrovoľne s ním zostať a nechcela sa vrátiť domov.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku (Tr. por.) napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, prípadne aby podľa § 322 Tr. por. sám rozhodol o uložení miernejšieho druhu trestu, resp. nižšieho nepodmienečného trestu, ak dospeje k záveru, že sú na to splnené zákonné podmienky.
Okresný prokurátor písomne odôvodnil odvolanie podaním zo dňa 31.7.2026. Uviedol, že odvolanie
podal proti výroku o uloženom treste. Poukázal na odôvodnenia predmetného rozsudku. Uviedol, že
s odôvodnením výroku o treste rozsudku okresného súdu sa nestotožňuje a je toho právneho názoru, že v trestnej veci obžalovaného A. B. neboli zistené žiadne podstatné okolnosti prípadu a ani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.. Je pravdou, že obžalovaný sa skutku dopustil vo veku blízkom veku mladistvých, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Svedčí o tom záver znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a sexuológie, z ktorého vyplynulo, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného boli znížené len mierne a to vplyvom podpriemerných rozumových schopností a impulzívnych osobnostných rysov. Taktiež poukázal na to, že skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Aj napriek tejto skutočnosti sa obžalovaný dopustil opakovanej súlože s maloletou G., ktorá v čase skutku mala 12 rokov a 6 mesiacov. Obžalovaný A. B. navyše mal vedomosť o tom, že maloletá ušla z domácnosti svojej starej matky, ktorej bola zverená do starostlivosti a bolo po nej vyhlásené pátranie políciou. Aj napriek tomu, ju obžalovaný ukrýval pred policajnou hliadkou.
Navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste rozsudku okresného súdu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému A. B. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. so zaradením obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 6.8.2026. Uviedol, že prokurátorka zakladá svoje odvolanie predovšetkým na tvrdení, že v trestnej veci neboli zistené žiadne „výnimočné okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa“, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.. Táto námietka podľa jeho presvedčenia vychádza z podmienky, ktorú zákon neustanovuje, pričom cituje § 39 ods. 1.. Poukázal, že sa od začiatku v plnom rozsahu priznal, úprimne konanie oľutoval, poškodenej sa ospravedlnil a spolupracoval, čo urýchlilo objasnenie veci (poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zák.. Skutok spáchal vo veku 19 rokov a 11 mesiacov (vek blízky mladistvým). Znalecký posudok potvrdil u neho mierne zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť kvôli podpriemernému intelektu a impulzivite a nejde u neho o vyzretú osobnosť. Podľa záverov znalcov netrpí duševnou chorobou, poruchou ani sexuálnou deviáciou, jeho pobyt na slobode nie je zo sexuologického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a nebolo potrebné nariadiť mu ochranné liečenie. Ide o závery, ktoré priamo podporujú priaznivú prognózu jeho resocializácie, z ktorej vychádzal aj okresný súd. Ďalej uvádzal, že kontakt iniciovala maloletá na sociálnej sieti, pričom klamala, že má 17 rokov (nešlo o cielené vyhľadávanie obete mladšej ako 15 rokov). Nedošlo k násiliu, hrozbám ani nátlaku. Maloletá bola u neho dobrovoľne a odmietala sa vrátiť domov (zo svedectva jej starej matky vyplynulo, že z domu svojvoľne utekala už od 6 rokov). K námietke, že jeho vek blízky veku mladistvých nemal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť uviedol, že táto námietka je v rozpore so znaleckými závermi. Znalci u neho zistili zníženie rozpoznávacích aj ovládacích schopností, teda práve tých zložiek, ktoré zodpovedajú rozumovej a vôľovej spôsobilosti. Skutočnosť, že toto zníženie bolo mierne, nič nemení na tom, že reálne existovalo a že jeho príčinou je osobnostná a intelektová výbava, s ktorou jeho nízky vek a osobnostná nezrelosť bezprostredne súvisia. K námietke spáchania skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uviedol, že ide o odsúdenie za prečin celkom inej povahy, nesúvisiaci s ľudskou dôstojnosťou v sexuálnej oblasti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov s podmienečným odkladom výkonu. Spáchanie činu v skúšobnej dobe je len jednou z okolností, ktoré súd hodnotí v celkovom súhrne, samo osebe použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. nevylučuje. K námietke, že ukrýval maloletú, po ktorej bolo vyhlásené pátranie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá svojvoľne opustila domácnosť svojej starej matky, návrat kategoricky odmietala a podľa svedeckej výpovede pri príchode polície plakala a chcela u neho zostať. Na záver uviedol, že súčasne v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní proti výroku o treste, odôvodnenom podaním, vrátane argumentácie, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia podľa § 53 ods. 1 Tr. zák., ktorý by pri súčasnom výkone kontroly technickými prostriedkami plnil účel trestu bez desocializačných účinkov spojených s výkonom trestu v ústave, resp. na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v nižšej výmere. Navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry podľa § 319 Tr. por. zamietol, lebo nie je dôvodné.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaniach dňa 15.9.2026 v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného A. B., pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne a včas a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania okresnej prokuratúry. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na skutkové okolnosti prípadu, ako aj na osobu obžalovaného s poukazom na závery znaleckého posudku, kde u neho bola zistená mentálna retardácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala uložený trest za neprimerane prísny a v danom prípade považovala za postačujúci na prevýchovu obžalovaného trest domáceho väzenia, alternatívne nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici za použitia § 39 Tr. zák., a to vo výmere 6 mesiacov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutia, aby sa zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami, resp. aby odvolací súd vo veci rozhodol sám. Odvolanie prokuratúry navrhla zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm.
b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, alebo ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 30.06.2026 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr. por.. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a v takom prípade výrok o vine je odvolaním nenapadnuteľný. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.
Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., napriek tomu že neboli splnené zákonné podmienky na takýto postup, preto výrok o treste odňatia slobody zrušil a o treste rozhodol sám.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. umožňuje mimoriadne zníženie trestu v dvoch prípadoch a to jednak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa, ak má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. V danom prípade však okolnosti prípadu nedovoľujú aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil voči obzvlášť zraniteľnej osobe, teda voči osobe, ktorá mala v čase spáchania skutku iba 12 rokov a 6 mesiacov, pričom zneužil jej bezbrannosť. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že je v záujme spoločnosti chrániť mravný a fyzický vývoj detí mladších ako 15 rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti a tým súvisiacich následných trvalých následkov. Taktiež ani osobné pomery nedovoľujú aplikovať tento inštitút. Odvolací súd konštatuje, že za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby, nesúvisia so spáchaním trestného činu, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate ide o rodinné a osobné pomery, ktoré existujú nie v čase spáchania skutku, ale v čase rozhodovania o treste. Vyžaduje sa, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Za pomery páchateľa možno považovať aj tú skutočnosť, že sú na neho odkázané iné osoby, pričom v danom prípade takýto stav nie je daný. Taktiež samotné priznanie sa k činu, oľutovanie trestnej činnosti, vek blízky veku mladistvého nie sú dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1. Tr. zák., pretože sa jedná o štandardné poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák.. Tie sa primárne premietajú do pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 Tr. zák. a samy osebe nezakladajú mimoriadnosť v zmysle § 39 ods. 1. Tr. zák.. V prejednávanom prípade preto neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia zmysle § 39 ods. 1. Tr. zák..
Pokiaľ ide samotné ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné pripomenúť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu jeho následku (zásada proporcionálnosti trestu). Podľa § 33a ods. 1 Tr. zák., páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Podľa prvej vety § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd u osoby obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d) a písm. l) Tr. zák., keďže trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých a k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval.
V prípade obžalovaného A. B. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 201 ods. 1 Tr. zák. umožňujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na tri roky až desať rokov. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe uvedenej trestnej sadzby, ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, a to v trvaní 20 mesiacov. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a svoje konanie ľutuje, a v takom prípade môže súd podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to aj bez ďalších podmienok uvedených v ods. 1.. Keďže boli splnené podmienky ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák., preto odvolací súd nevyhovel návrhu prokurátora na uloženie trestu vo výmere troch rokov. Taktiež odvolací súd nevyhovel návrhu obžalovaného, ktorý sa domáhal uloženia kratšieho trestu odňatia slobody, a to vo výmere šiestich mesiacov, pretože trestnej činnosti sa dopustil voči obzvlášť zraniteľnej osobe. Vymeraný trest odvolací súd vyslovil ako nepodmienečný, pretože neboli splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný sa predmetnej úmyselnej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia na základe trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/41/2025, zo dňa 12.5.2025, právoplatným dňa 30.5.2025 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov do 30.5.2026. Na základe predchádzajúceho odsúdenia nebolo možné podľa § 49 ods. 3 Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložiť. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, takto uložený trest, nemožno považovať za neprimeraný. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanoveniach § 33a a § 34 Tr. zák..
Obžalovaný sa domáhal uloženia trestu domáceho väzenia, pričom odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú splnené podmienky na ukladanie trestu domáceho väzenia. Podmienky ukladania trestu domáceho väzenia sú upravené v ustanovení § 53 ods. 1 Tr. zák..
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák., súd môže uložiť trest domáceho väzenia páchateľovi trestného činu, ak a) ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov, b) vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia,
c) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť, d) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.
Citované ustanovenie vyžaduje splnenie súčasne štyroch podmienok, aby mohol byť uložený trest domáceho väzenia. Prvá podmienka bola splnená, keďže odvolací súd obžalovaného odsudzoval za trestný čin s hornou hranicou trestnej neprevyšujúcou desať rokov. Druhou podmienkou je, že z pohľadu generálnej, ako aj individuálnej prevencie bude postačovať pôsobiť na páchateľa trestného činu trestom domáceho väzenia a nie je nevyhnutné, aby bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Túto podmienku je nevyhnutné skúmať individuálne, a to vo vzťahu k osobe páchateľa (v podobe jeho doterajšieho života, prostredie, v ktorom žije a pracuje) a zhodnotiť, či predmetná trestná činnosť bola len ojedinelým vybočením z inak riadneho života. Rovnako je nevyhnutné posúdiť samotný skutok a okolnosti jeho spáchania, ako je miera zavinenia páchateľa, okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu skutku. Odvolací súd konštatuje, že druhá podstatná podmienka splnená nebola, a to pokiaľ ide o povahu trestného činu. Ako už bolo uvedené obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil voči obzvlášť zraniteľnej osobe, teda voči osobe, ktorá mala v čase spáchania skutku iba 12 rokov a 6 mesiacov, pričom opakovane zneužil jej bezbrannosť. Obžalovaný na svoju obhajobu síce uvádzal, že maloletá bola u neho dobrovoľne a odmietala sa vrátiť domov, avšak naopak táto skutočnosť potvrdzuje, že obžalovaný zneužil túto situáciu a s maloletou opakovane vykonal súlož. Taktiež ani osoba obžalovaného neumožňuje uloženie takéhoto trestu s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, pretože sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný čin. Pokiaľ nebola splnená druhá podmienka, nebol relevantný dôvod na to, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími dvoma podmienkami.
Obhajoba obžalovaného v súvislosti primeranosti trestu poukázala na závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie a sexuológie. Zo znaleckého posudku je zistiteľné, že v dobe spáchania trestného činu obžalovaný netrpel duševnou chorobou alebo poruchou ani sexuálnou deviáciou, obžalovaný mohol rozpoznať trestnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len mierne, forenzne nepodstatne, pod vplyvom mierne podpriemerných rozumových schopností a impulzívnych osobnostných rysov. Čiže nejedná sa o také skutočnosti, ktoré by mali mať zásadný vplyv na ukladanie trestu (ešte miernejšieho), teda jeho druhu a výmery. Napriek uvedenému duševný stav obžalovaného odvolací súd vzal do úvahy pri ukladaní trestu, pričom aj táto skutočnosť mala vplyv na to, že obžalovanému bol trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod zákonnú sadzbu.
Odvolací súd na záver uvádza, že v prejednávanom prípade už nebol daný zákonný priestor na ešte výraznejšie zníženie výmery trestu a ani na uloženie alternatívneho trestu.
S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.