Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/48/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného: Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: U. F., nar. XX. L. XXXX, bytom F. R. XXX, XXX XX, občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 20225/15, o vymoženie 562,77 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -15 zo dňa 6. mája 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -15 zo dňa 6. mája 2019 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. -15 zo dňa 6. mája 2019 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 11. marca 2015 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., spis. zn. SR 04306/14 zo dňa 27. novembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. decembra 2014 a vykonateľnosť dňa 2. januára 2015, na základe ktorého bola povinná zaviazaná plniť oprávnenému pohľadávku vo výške 562,77 Eur s príslušenstvom. Z predloženého rozhodcovského rozsudku exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 31. mája 2013, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 2. júna 2014. Oprávnený vyplnil dňa 7. júla 2014 zmenku povinnej v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 562,77 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 2. júna 2014 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 14. júla 2014. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Zo zmluvy o úvere zo dňa 31. mája 2013 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „Zmluva“) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 200,00 Eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 196,00 Eur v 12 mesačných splátkach po 33,00 Eur počnúc dňom 10. júla 2013. V Zmluve je povinná označená svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Na zmluve je podpis povinnej s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v Zmluve. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinnej) v Zmluve je z jej obsahu možné ustáliť, že povinná Zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. V opačnom prípade

je potrebné uplatniť výklad v súlade s , podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zo znenia Zmluvy je možné dospieť k záveru, že ju tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane. Z okolností uzatvárania Zmluvy mal exekučný súd za to, že oprávnený pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a Zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou, a teda sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia zmenky v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z predloženej kópie zmenky vyplýva, že zmenka bola vystavená dňa 31. mája 2013, t. j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Exekučný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky. Z tohto dôvodu exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia Exekučného poriadku aj ustanovenie . Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie . Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva . Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom . Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia a nasled. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením , v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie

zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa (ďalej len „“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k. -15 zo dňa 6. mája 2019 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 04306/14 zo dňa 27. novembra 2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 30. decembra 2014 a vykonateľnosti dňa 2. januára 2015, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 562,77 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili 31. mája 2013 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 200,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého uznesenia exekučného súdu s tým, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s dôvodmi napadnutého uznesenia, pričom k veci uvádza:

14. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že Zmluva, ktorú dňa 31. mája 2013 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinná sa v predmetnej zmluve zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že povinná bola v postavení spotrebiteľa podľa .

15. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

16. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp. rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola uzavretá rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade.

17. Rozhodcovský rozsudok má podľa pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa . Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia a nasl. ju odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 31. mája 2013 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve, ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s , ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. -19, v ktorom Ústavný súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , ). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.

18. Nebola dôvodná ani námietka oprávneného týkajúcu sa nesprávnej aplikácie , keďže exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.

19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).