Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoCsp-2-2025.pdf
PDF · 109.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, zastúpeného: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 56 711 832, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: U. Č.R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, B., o zaplatenie 1 993,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.10.2024, č.k. B2-8Csp/127/2021-67, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žalobcovi sa proti žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 993,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 993,89 eur od 19.8.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 803 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z.z.“) a vecne tým, že žalobou zo dňa 8.8.2021, došlou bývalému Okresnému súdu Bratislava II dňa 17.8.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 993,89 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 19.8.2019 do zaplatenia a trovy konania, titulom dlžného poistného do zániku poistnej zmluvy na havarijné poistenie motorového vozidla. Žalobca tvrdil, že dňa 18.8.2017 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. V zmluve sa dohodli na spôsobe platenia ročného poistného štvrťročne. Žalovaná porušila túto zmluvnú povinnosť. Poistenie zaniklo v zákonnej lehote dňa 18.8.2019 z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. Žalobca označil a predložil listinné dôkazy - poistnú zmluvu, e-mailovú správu zo dňa 18.8.2017, osvedčenie o evidencii motorového vozidla a oznámenie o zániku poistenia zo dňa 12.9.2019. Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 29.11.2021. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, pričom súd prvej inštancie rozhodol vec v neprítomnosti strán a právneho zástupcu žalobcu, postupom v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Prvoinštančný súd uviedol, že skutkový stav tvrdený žalobcom nebol sporný a vyplynul aj z predložených dôkazov. Z dôkazov vyplynulo, že predmetom zmluvy bolo havarijné poistenie AUTO komplet vozidla továrenskej značky Porsche Panamera Diesel, EČV (ŠPZ): Q. Q., na dobu neurčitú, s
ročným poistným vo výške 1 993,89 eur, splatným štvrťročne v splátkach vo výške 498,47 eur. Listom zo dňa 12.9.2019 žalobca oznámil žalobkyni, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti za ďalšie obdobie v zákonnej lehote dňa 18.8.2019 v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že suma dlžného poistného do zániku poistenia je vo výške 1 993,89 eur. Žalobca týmto listom zároveň vyzval žalovanú k úhrade uvedeného dlžného poistného v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto podania priloženým poštovým poukazom alebo na niektorých z účtov žalobcu. Uplatnený nárok súd právne posúdil ako nárok na poistné podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie uplatnený nárok za dôvodný. Žalovaná nezaplatila žalobcovi dohodnuté poistné za obdobie do zániku poistenia dňa 18.8.2019 vo výške 1 993,89 eur, pričom uplatnený nárok v tejto výške nebol ani sporný. Prvoinštančný súd konštatoval, že spolu s poistným patrí žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti poistného, až do zaplatenia. Z uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca mal v spore celkový úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalovaná uviedla, že v auguste roku 2017 uzatvorila s poisťovňou KOOPERATIVA (žalobca) havarijnú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s kvartálnym bežným poistným. Nakoľko automobil na konci roka 2018 chcela z dôvodu presťahovania do zahraničia predať a nestihla podať výpoveď z poistnej zmluvy šesť týždňov pred ukončením poistného obdobia 2017/2018, nezaplatila prvé kvartálne poistné za prvé obdobie v roku 2018. Uvedené v júli 2018 brala ako svoju jedinú zákonnú možnosť zrušenia tohto poistenia. Počítala s tým, že jej poisťovňa (podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka) automaticky vypovie po 90 dňoch k 11/2018 poistnú zmluvu pre nezaplatenie prvého poistného. Keďže v roku 2018 predpokladala, že na základe platného zákona jej poisťovňa zmluvu vypovedala, čakala na výpoveď z poistenia s výzvou, aký presný dlh na poistnom do vypovedania zmluvy a akú sumu má presne zaplatiť. Samozrejme neuhradila ani druhé, tretie a ani štvrté kvartálne poistné za vymáhané obdobie, pretože automaticky počítala s tým, že jej poisťovňa vypovedala zmluvu (čo je poisťovacím štandardom a Občianskym zákonníkom určená povinnosť) pri neuhradení prvého poistného za nový rok poistenia. To, že jej nebola doručená výpoveď a ani výzvy na úhradu minulého a ani následných poistných pripisovala skutočnosti, že zmluva je zrušená a pošta ju s výpoveďou nezastihla, pretože sa v roku 2019 presťahovala do zahraničia. Faktom ostáva, že ju poisťovňa mohla v roku 2019 kontaktovať bez problémov aj iným spôsobom, keďže mala na ňu email aj telefonický kontakt, ktoré sa dodnes nezmenili. Žalobca tak nespravil, a ani ju, o podľa neho pokračujúcom zmluvnom poistnom krytí, neinformoval. Poisťovňa ju neinformovala ani po nezaplatenom druhom (11/2018), treťom (2/2019) a dokonca ani štvrtom (5/2019) kvartálnom poistnom, a ani jej, podľa jej tvrdenia, nezrušila zmluvu. Toto konanie podľa názoru žalovanej jasne poukazuje na neetický pokus žalobcu o navýšenie dlžného poistného, keďže sa automatickým nevypovedaním poistnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka už po nezaplatení prvého poistného v novembri 2018 neeticky snaží o navýšenie dlžnej sumy neskoršou výpoveďou až 12.9.2019 podľa Občianskeho zákonníka (§ 801 ods. 2). Na prekvapenie žalobkyne žalobca začal od žalovanej vymáhať 20.7.2020 prostredníctvom spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (JUDr. Ján Šoltéz) neuhradené poistné za celé poistné obdobie od 08/2018 do 08/2019. Uvedená spoločnosť, ktorá žalovanú kontaktovala v danej veci cez email jej manžela, keďže bola jeho adresa pravdepodobne uvedená ako kontaktná adresa, sa preukázala poverením od žalobcu na vymáhanie dlhu. Spoločnosť INTRUM ju písomne prostredníctvom emailu informovala, že má na základe tohto poverenia v danej veci komunikovať ďalej so žalovanou, čo aj spolu s jej manželom spravila. Žalobca v tomto čase s ňou o veci priamo nekomunikoval. Už 22.7.2020, to znamená okamžite po tom, ako ju spoločnosť INTRUM emailom informovala o pohľadávke, tejto spoločnosti písomne odpovedala, že si je vedomá svojho záväzku voči žalobcovi, ale podľa jej názoru nemajú právo od nej vymáhať 100% poistného za celý
rok (od 08/2018 do 08/2019) z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že Občiansky zákonník presne definuje, že poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé obdobie nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa splatnosti. Druhý dôvod je, že pokiaľ by aj nerešpektovali zákon a neuznali dôvod číslo jedna, že od 03/2019 nie je majiteľom vozidla Porsche Panamera, a teda podľa Občianskeho zákonníka nemôžu od nej vymáhať poistné za obdobie, keď už nebola majiteľkou daného automobilu. Žalovaná poukázala na svoju jednoznačnú snahu dohodnúť sa už v roku 2020. Prehlásila, že je pripravená, tak ako aj bola po celý čas, uhradiť alikvótnu časť poistného, ktoré žalobcovi patrí podľa Občianskeho zákonníka. Taktiež je pripravená uhradiť úrok z omeškania k 07/2020, kedy písomne informovala spoločnosť Intrum o neoprávnenom vymáhaní celého poistného a o všetkých vyššie spomenutých faktoch. Dňa 29.7.2024 ju spoločnosť Intrum vo veci vymáhania pohľadávky informovala, že vec prešetria. Výsledok šetrenia v tejto veci (neuhradené prvé poistné za prvé poistné obdobie nového poistného obdobia a z toho súvisiaca žiadosť žalovanej o úpravu výšky dlhu len na prvý kvartál poistného obdobia) neposlali, len sa jej po pár dňoch opäť ozvali s vymáhaním celej pôvodnej sumy ročného poistného, bez odpovede na túto jej konkrétnu námietku. Žalovaná ich upozornila na neserióznosť a nesprávnosť výšky sumy, ale na to už nereagovali. V tom, že jej odmietli písomne odpovedať na jej oprávnený nárok na zníženie vymáhaného poistného podľa Občianskeho zákonníka zo 100% celoročného poistného na poistné za prvých 90 dní od neuhradenia prvého poistného videla špekulatívnu neochotu písomne zamietnuť jej oprávnený nárok na zníženie vymáhanej čiastky. Žalovaná uviedla, že posledná komunikácia medzi ňou a spoločnosťou Intrum skončila v roku 2020. Ďalej čakala na úpravu vymáhanej sumy, ktorú by okamžite uhradila, pričom žalobca ju ďalej v danej veci priamo nekontaktoval.
5. Po štyroch rokoch, kedy kvôli presťahovaniu do zahraničia a s tým súvisiace problémy danú vec vypustila, sa až 18.10.2024 na základe doručeného predvolania Okresného súdu Bratislava IV na pojednávanie vo veci dlžného poistného od súdu prvý raz dozvedela, že poisťovňa v rozpore so zákonom a poisťovacím štandardom (automatická výpoveď do 90 dní po nezaplatení prvého poistného) nevypovedala jej zmluvu k 11/2018 a pokračuje v neoprávnenom vymáhaní celej sumy aj s úrokom súdnou cestou. Žalovaná uviedla, že na pojednávanie dňa 15.10.2024 sa nemohla dostaviť z objektívnych príčin, pretože žije v zahraničí a jej matka, ktorá je poverená preberaním jej pošty, prebrala predvolanie na pojednávanie dňa 17.10.2024, čo bolo dva dni po konaní pojednávania na Mestskom súde Bratislava IV. Jeden deň po prebratí predvolania na pojednávanie (18.10.2024) sa od matky po prvý krát dozvedela, že vec bola na súde. Okamžite písomne dňa 23.10.2024 (doručené dňa 28.10.2024) informovala sudcu Mestského súdu p. JUDr. Ivana Barteka o svojich námietkach, kde aj dodala písomné dôkazy (technický preukaz, komunikácia s poistným poradcom) k svojim tvrdeniam. Uvedený list ale prebrali na súde trinásť dní po vynesení rozsudku. Keďže súdne pojednávanie, o ktorom nevedela, rozhodol dňa 15.10.2024 bez umožnenia predložiť jej ako žalovanej strane dôkazy a argumenty, tento prehrala. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že žalobca neinformoval súd o jej snahe z roku 2020 na zníženie vymáhanej sumy na základe vyššie uvedených dvoch argumentov. Písomnú komunikáciu so spoločnosťou INTRUM na úpravu vymáhanej čiastky považovala za dôkaz jej vôle dohodnúť sa už v roku 2020. Pokiaľ by žalobca zmenil vymáhanú sumu podľa zákona (snaha žalovanej upozorniť ho na chybu), nemuselo by prísť až k súdu a s tým súvisiacim zvýšením dlhu. Vedomé zamlčanie žalobcu skryť snahu žalovanej dohodnúť sa ešte pred podaním sporu na súd v spojení s vedomým neoprávneným vymáhaním vyššej sumy (automatická výpoveď plus predaj automobilu) považovala žalovaná za špekulatívne konanie z cieľom vymôcť čo najvyššiu sumu plus úroky s omeškania. Verila, že vyššie uvedeným jej bolo zabránené predložiť dôkazy a efektívne sa tak brániť na súde, ktorý z vyššie uvedených dôvodov prebehol predtým, ako sa o ňom dozvedela. S poukazom na uvedené bola toho názoru, že súd prvej inštancie na základe jej objektívnej nemožnosti zúčastniť sa na pojednávaní a tým predložiť všetky nové relevantné dôkazy potrebné na svoju obhajobu, rozhodol nesprávnym spôsobom a svojim procesným postupom znemožnil žalovanej ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Taktiež zistený skutkový stav, ktorý bol predložený na pojednávaní dňa 15.10.2024 a viedol k vyneseniu rozsudku neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie relevantné prostriedky a dôkazy procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré nemohli byť a neboli uplatnené. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutím prvoinštančného súdu bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a g/ C.s.p.
6. Žalovaná ďalej uviedla, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená v auguste roku 2017 s nastavením štvrťročného platenia poistného. Keďže žalovaná neuhradila prvé poistné za nové poistné obdobie (ktoré začalo 18.8.2018), mala jej byť, podľa poistných štandardov a hlavne podľa Občianskeho zákonníka zmluva vypovedaná do 90 dní od neuhradeného prvého poistného obdobia najneskôr k
11/2018. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vôbec neprihliadol na fakt, že jej mala byť poistná zmluva automaticky po neuhradení prvého poistného (za obdobie 08/2018 do 08/2019 k 11/2018 zrušená. Z tohto dôvodu mal súd uznať nárok na poistné len za prvých 90 dní daného poistného obdobia a nesprávne jej uložil povinnosť zaplatiť celoročné poistné v plnej výške. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie na podklade predloženej poistnej zmluvy mal dostatočne preukázané, že poisťovňa má na základe § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok len na poistné za prvých 90 dni poistného obdobia od nezaplatenia prvého poistného. Prvoinštančnému rozhodnutiu žalovaná vytýkala nesprávne právne posúdenie veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Žalovaná poukázala aj na to, že od 11.3.2019 nie je majiteľom vozidla Porsche Panamera, ktoré v tento deň predala a teda podľa zákona poisťovňa nemá nárok na poistné za auto, ktoré od daného dátumu nevlastnila. O danom fakte žalovaná žalobcu v roku 2020 prostredníctvom jej vymáhacej agentúry INTRUM informovala. O predaji automobilu v roku 2019 žalobcu písomne neinformovala, pretože verila tomu, že jej zmluva je už dávno k 11/2018 zrušená. Pokiaľ by súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.10.2024 informáciu a listinný dôkaz o predaji automobilu 03/2019 dostal, rozhodol by podľa Občianskeho zákonníka v jej prospech. Žalovaná sama, keďže o súdnom pojednávaní nevedela, nemala možnosť tento dôkaz vo forme kópie technického preukazu poskytnúť. Predpokladala, že žalobca túto informáciu od roku 2020 (keď o tom informovala spoločnosť INTRUM) mal a napriek tomu podal neoprávnenú žalobu na celé poistné plus úroky s omeškania. Súd prvej inštancie z dôvodu neznalosti predaja automobilu v 03/2019 nemohol prihliadnuť na fakt, že pokiaľ jej poisťovňa nezrušila zmluvu už v 11/2018 z dôvodu neplatenia prvého poistného, mala jej byť poistná zmluva z dôvodu predaja/zmeny majiteľa automobilu najneskôr v 03/2019 zrušená. Poukázala na Občiansky zákonník, podľa ktorého poistiteľovi nepatrí poistné za obdobie, kde nemôže kryť poistné riziká. Z dôvodu zmeny majiteľa vozidla mal súd, pokiaľ by neuznal automatické zrušenie na základe nezaplatenia prvého poistného k 11/2018, uznať nárok žalobcu na poistné plus úrok s omeškania z dôvodu zmeny majiteľa vozidla len na poistné obdobie do 03/2019. Keďže žalovaná nemala príležitosť podať ako dôkaz súdu technický preukaz so zaznačenou zmenou majiteľa poisteného automobilu, a žalobca túto informáciu súdu neposkytol, súd aj z tohto dôvodu nesprávne rozhodol o výške nároku. Žalovaná žiadala o doplnenie dokazovania o technický preukaz so zaznačenou zmenou majiteľa poisteného vozidla k 7.3.2019. S poukazom na uvedené mala za to, že v danej veci je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a g) C.s.p.
7. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania žalovaná uviedla, že je jasné ako sa dlhodobo snažila o dohodu so žalobcom prostredníctvom spoločnosti INTRUM, na ktorú však nereflektoval. Vyjadrila presvedčenie, že žalobca špekulatívne v tichosti naťahoval najprv podanie výpovede, neskôr nereagoval v roku 2020 na jej námietky a pokus sa dohodnúť, pričom daný spor by vôbec nemusel dospieť až k súdnemu pojednávaniu, o ktorom sa dozvedela až po vynesení rozsudku. Žalovaná mala za to, že odignorovanie snahy žalovanej o dohodu zo strany žalobcu zabránilo uzatvoriť danú vec dohodou už v roku 2020 a taktiež fakt, že o súde nevedela a nemohla sa na pojednávaní argumentačne brániť a podať listinný dôkaz na svoju obranu spôsobilo, že súdne pojednávanie prehrala a bola jej uložená povinnosť uhradiť žalobcovi všetky jeho trovy konania v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu žiadala odvolací súd o zamietnutie nároku priznaného súdom prvej inštancie na priznane trov konania v plnej výške. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne.
10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.8.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1 993,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 19.8.2019 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 18.8.2017 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na dobu neurčitú, pričom na základe poistnej zmluvy si strany sporu dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne, avšak žalovaná porušila túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Ďalej uviedol, že poistenie zaniklo v zákonnej lehote dňa 18.8.2019 podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žiadal zaplatenie poistného za dobu do zániku poistenia. K žalobe žalobca pripojil návrh
poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. 572 a oznámenie o zániku poistenia a upomienku zo dňa 12.9.2019 adresovanú žalovanej, v ktorom žalobca žalovanej oznámil, že poistná zmluva zanikla v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 18.8.2019 a vyzval ju k úhrade dlžného poistného vo výške 1 993,89 eur. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 20.9.2021, č.k. 8Csp/127/2021-39, ktorým vyhovel nároku žalobcu v plnom rozsahu, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 24.11.2021, č.k. 8Csp/127/2021-47. Následne súd prvej inštancie doručil žalobný návrh žalovanej postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd prvej inštancie následne predvolal strany sporu na pojednávanie na deň 15.10.2024, ktoré predvolanie bolo žalovanej doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., t.j. na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, s tým, že predvolanie sa považuje za doručené dňom vrátenia zásielky súdu (dňom 17.6.2024). Žalovaná sa na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie nedostavila. Žalobca súdu oznámil, že súhlasí s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán.
11. Podľa § 801 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
12. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.
13. Podľa § 150 ods.1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
15. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 15.12.2021, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia v nej uvedené nespochybnila ani nepoprela. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 17.6.2024 podľa § 111 ods. 3 C.s.p., t.j. na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, s tým, že predvolanie sa považuje za doručené dňom vrátenia zásielky súdu. Žalovaná sa na pojednávanie nariadené prvoinštančným súdom nedostavila. Vzhľadom k uvedenému prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 151 ods. 1 C.s.p., t.j. že skutkové tvrdenia strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaná) výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nespornosť tvrdení je dôležitou pre hodnotenie vykonaného dokazovania a skutkového zistenia stavu, nakoľko v sporovom konaní sa uplatňuje zásada, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri rozhodnutí vo veci samej. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných tvrdení, pričom splnenie podmienky, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok skutkových tvrdení potrebných pre rozhodnutie veci, ktoré neboli zo strany žalovanej rozporované, pričom tieto po právnej stránke posúdil, a výsledkom tohto právneho posúdenia bolo vydanie rozhodnutia, ktorým vyhovel žalobe. Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalovaná sa napriek výzve súdu nevyjadrila k podanej žalobe a na pojednávanie dňa 15.10.2024 sa nedostavila. Pre jej úspech v konaní bolo potrebné účinné popretie tvrdení žalobcu, prípadne návrh na vykonanie dôkazov preukazujúcich svoje vlastné tvrdenia, čo však žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie neurobila. Ak uvedené vykonala v odvolacom konaní, je potrebné konštatovať, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie predstavujú tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní. Ide o námietky žalovanej ohľadom zániku poistenia, výšky uplatňovaného nároku
a o špekulatívnom konaní žalobcu. S poukazom na znenie § 366 C.s.p. odvolací nemohol prihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (t.j. tvrdenia a dôkazy), pričom z obsahu odvolania nevyplýva, že by išlo o niektorý z prípadov uvedených v písm. a), b), c) alebo d) uvedeného ustanovenia § 366 C.s.p.
17. V súvislosti s odvolacou námietkou nesprávneho procesného postupu odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený procesný postup prvoinštančného súdu, ktorý bol vykonaný v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie doručoval písomnosti žalovanej na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Za doručenú je potrebné považovať aj zásielku, ktorej obsahom bolo predvolanie na pojednávanie, ktorá sa vrátila súdu prvej inštancie dňa 17.6.2024 (zásielka nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy). V zmysle § 106 ods. 1 C.s.p. totiž ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 (čo nebol prípad žalovanej) a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. V takomto prípade potom ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná mala adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, pričom neuviedla inú adresu na doručovanie. Odvolateľka napokon postup súdu prvej inštancie pri doručovaní, ktorého dôsledkom bola tzv. fikcia doručenia predvolania na pojednávanie nijakým konkrétnym spôsobom nenamietala, iba uvádzala, že sa o spore, resp. o pojednávaní dozvedela až po rozhodnutí prvoinštančného súdu, a preto sa v spore nemohla adekvátne brániť. V civilnom sporovom konaní však platí zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a preto je povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. avšak plne úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).