Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-154-2026.pdf
PDF · 109.37 KB
Case nature
Subarea
13CoP/154/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Peter Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., a otca: C. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č. k. 27P/66/2026-11 zo dňa 20.05.2026 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1, § 2 ods. 1 a ods. 2 , § 52 a § 366 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný otcom, súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodný, nakoľko nemal otcom ako navrhovateľom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola určená právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, č. k. 27P/128/2025-107, pričom rozhodnutia o výživnom je možné, v zmysle ustanovenia § 78 Zákona rodine, meniť len ak sa zmenia pomery Otec ako dôvody pre zníženie súdom určeného výživného, uvádza, že nemá žiaden majetok a dlhodobo, od roku 2024, ani žiaden príjem. Na podporu svojich tvrdení otec k návrhu avšak nepripojil ani doposiaľ súdu prvej inštancie nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení otca ani osvedčujúce aktuálne osobné a majetkové pomery otca, na základe ktorých by súd potencionálne mohol konštatovať podstatnú zmenu pomerov v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Zo zisteného skutkového stavu súdu taktiež nevyplynulo, že by u otca boli prítomné zdravotné alebo iné obmedzenia, ktoré by mu bránili vykonávať zárobkovú činnosť. Skutočnosť, že otec toho času nedosahuje príjem v dôsledku ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (zrušenie firmy z rodinných dôvodov), nebráni otcovi, ktorý je v plne produktívnom veku, vykonávať zárobkovú činnosť u iného zamestnávateľa. Súd prvej inštancie mal za to, že neodkladné opatrenia vo veci maloletých detí majú byť vydávané za účelom ochranných ich záujmov, a preto z uvedeného vyplýva, že o zmene vyživovacej povinnosti bude možné rozhodnúť len po riadne vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého bude preukázaná taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti. Je potrebne si uvedomiť, že zníženie výživného na maloleté dieťa, najmä formou nariadenia neodkladného opatrenia, predstavuje podstatný
zásah do práva dieťaťa na výživu a vyžaduje si osobitný pristúp súdu a jeho náležitú opatrnosť pri rozhodovaní. Vzhľadom na uvedené závery, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní vo veci samej, sp. zn. 27P/41/2026, kde rozhodne o návrhu otca na zníženie výživného. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodovala zaujatá sudkyňa, alternatívne návrh matky na zvýšenie výživného zamietne a návrhu otca na zníženie výživného na sumu 40,44 eur vyhovie. Otec mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že nedostatočne preukázal svoju životnú situáciu, teda že sa nachádza v stave materiálnej núdze a je bezdomovcom. Zamestnanie stratil v roku 2024, bez jeho zavinenia. Súdu prvej inštancie predložil potvrdenie o tom, že je vedený na evidencii uchádzačov o zamestnanie a jeho príjem je 0 eur mesačne. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal z potencionálneho príjmu a nezohľadnil objektívne prekážky zamestnať sa, ako je výzor človeka bez domova. Taktiež nevzal do úvahy minimálne náklady na prežitie ako sú poplatky za nocľahárne a krízové centrá. Otec mal za to, že predmetný rozsudok ho vystavuje riziku trestného stíhania za trestný čin zanedbania povinnej výživy, čo jeho situáciu ešte viac zhorší. Otec mal za to, že k zmene pomerov prišlo na strane matky, a to tým, že sa jej narodilo ďalšie dieťa. Bolo to slobodné rozhodnutie matky a otec mal za to, že nie je spravodlivé, aby bol likvidačným výživným postihovaný on, za to že matke sa znížil príjem. V čase kedy mal finančné možnosti, od decembra 2025, platil dobrovoľne sumu 150 eur, hoci mal súdom určené výživné len 100 eur. Matka marí styk otca s maloletým, v minulosti bola drogovo závislá a trestne stíhaná. Matka sa dopustila trestného činu opustenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo zverené cudzím osobám. Táto skúsenosť na maloletom zanechala ťažké psychické a vývinové následky, napr. ako odmietanie verbálnej komunikácie, psychosomatické problémy pri vyprázdňovaní etc. Matka účelovo ohovára otca u potenciálnych zamestnávateľov a opakovane sa s maloletým sťahuje. Otec v odvolaní namietal zaujatosť konajúcej sudkyne z dôvodov, že stará mama z matkinej strany mala blízky kolegiálny a osobný vzťah s konajúcou sudkyňou a bola v minulosti vylúčená pre zaujatosť v konaniach týkajúcich sa maloletého. Otec mal za to, že tým, že rozhodovala vo veci sudkyňa, ktorá mala byť inak vylúčená, došlo k závažnej procesnej chybe a k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4. Matka sa v písomnom podaní vyjadrila k odvolaniu. Navrhla, aby odvolací súd nevyhovel návrhu otca na zníženie výživného. Vo vyjadrení uviedla, že z odvolania otca nie je jasné ku ktorému rozhodnutiu súdu jeho odvolanie smeruje, nakoľko vo veci zvýšenia výživného uplynula lehota na podanie odvolania a otec sa pojednávaní nezúčastnil. Otec má podľa nej psychické problémy spôsobené dlhodobým užívaním návykových látok a alkoholu. Otcova nemožnosť platiť výživné vo výške 300 eur je podľa nej dôsledok jeho spôsobu života. Otec v odvolaní spomína udalosti z roku 2023, ktoré sa odohrali v priebehu jedného mesiaca, maloletý bol zverený matkiným rodičom, s ktorými žil od svojich dvoch mesiacov, po prešetrení bol maloletý opätovne zverený matke, dané nezanechalo žiadne následky na maloletom, tak ako tvrdí otec. Otec uviedol, že pracuje v Rakúsku ako kuchár, a teraz v odvolaní uviedol, že od roku 2024 je bez práce, pričom o prácu prišiel vlastnou vinou dôsledku alkoholizmu a užívania návykových látok. Nachádza sa v produktívnom veku, kedy počas dvoch rokov mohol nájsť prácu, či dva úväzky nakoľko neexistujú objektívne dôvody, ktoré by ho obmedzovali. Otec mal v decembri zlomenú ruku, s ktorou išiel lekárovi až po 8 mesiacoch, a to v čase pojednávania vo veci zvýšenia výživného, a toto uviedol ako dôvod, pre ktorý nemôže pracovať. Matka uviedla, že nie je pravda, že by otec niekedy platil 150 eur, stále nezaplatil ani zročné výživné, posiela ho v malých sumách. Matka ďalej argumentovala tým, že je hendikepovanou osobou, ktorá nemá od lakťa pravú ruku a vždy bez prestávky pracovala. Nikdy nemarila styk otca s maloletým, práve naopak bol to otec, ktorý nejavil záujem o styk. Maloletého pravidelne nosila na styk k starým rodičom z otcovej strany. Otec nekupoval maloletému oblečenie ani hračky, kupovali mu ich starí rodičia z otcovej strany, ktorí prerušili kontakt po tom, čo matka podala návrh na zvýšenie výživného. Fotky, ktoré otec doložil sú účelové, otec roky nechodil k rodičom, nakoľko mal problémy so závislosťou a agresivitou. Čo sa týka námietky zaujatosti konajúcej sudkyne, matka poprela blízky osobný vzťah jej matky a konajúcej sudkyne. Síce je pravdou, že jej matka F. A. dlhé roky pracovala ako asistentka, avšak nikdy pre konkrétnu sudkyňu nepracovala ani nijak inak neprichádzali do kontaktu. Matka tiež rozporovala tvrdenie otca, že maloletému vybavil štátu škôlku, nakoľko maloletý chodil od 3 rokov do súkromnej škôlky, ktorú platila v sume 500 eur a potom jej otec vybavil štátnu škôlku v Bratislave. Otec maloletého sa nezaujímal o neho a výživné platila jeho
mama. Otec vyvolal v novej škôlke incident apríli či máji v roku 2025, kedy po prepustení z väzenia chcel vidieť maloletého bez riadnej identifikácie. Po negatívnej skúsenosti v rodine s očkovacou vakcínou, matka kontaktovala lekárku, že maloletého touto vakcínou očkovať nebude. V čase kedy bol maloletý zverení rodičom matky, si ho starí rodičia z otcovej strany zobrali na víkend, zavolali otca a maloletého očkovali, pričom matku neinformovali. Matka mala za to, že aj stretnutie s kolíznou opatrovníčkou bolo účelné, nakoľko otec nemá byt, kde žil v dispozícii, ale býva tam jeho babka.
5. K námietke zaujatosti sa vyjadrila konajúca sudkyňa. Uviedla, že otec tvrdil, že sa o zaujatosti sudkyne dozvedel doručením uznesenia č. k. 27P/66/2026-11 doručeným dňa 25.06.2026. Z obsahu súdne spisu vyplýva, že už vo svojom podaní doručenému súdu 08.04.2026 (doplnenie návrhu na začatie konania v súvisiacej veci sp. zn. 27P/41/2026) vyslovene uviedol, že vec bola pridelená konajúcej sudkyni, teda najneskôr v tento deň vedel, ktorá sudkyňa vec prejednáva. Dôvody, na ktoré poukazuje sa výlučne viažu na osobu zákonnej sudkyne, nie na okolnosti, o ktorých sa mohol dozvedieť až doručením uznesenia. Tvrdenia otca, že zákonná sudkyňa bola v minulosti z prejednávania vylúčená a priznala príbuzenský vzťah so starou matkou maloletého, nezodpovedajú skutočnému stavu veci ani obsahu súdneho spisu. Otec nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo sa mal o týchto okolnostiach dozvedieť až doručením uznesenia dňa 25.06.2026. A preto súd na otcom vznesenú námietku zaujatosti neprihliadal v zmysle § 53 ods. 1 CSP.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5, písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť.
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zníženia výživné na dieťa A. B. zo sumy 300 eur, na novú sumu 50 eur od podaného návrhu zo dňa 23.3.2026.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2).
14. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa článku 5 zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
18. Záver súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery nebola osvedčená je vecne správny, odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov súdu prvej inštancie a ďalej v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa obmedzí len doplnenie a zdôraznenie správnosti dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na otcom uvádzané odvolacie námietky.
19. Otec v odvolaní namietal zaujatosť konajúcej sudkyne. Dôvod zaujatosti videl predovšetkým v tvrdenom blízkom kolegiálnom a osobnom vzťahu konajúcej sudkyne so starou matkou maloletého zo strany matky, ako aj v tvrdení, že konajúca sudkyňa mala byť v minulosti z prejednávania vecí týkajúcich sa maloletého vylúčená. Otec z daného vyvodzoval existenciu závažnej procesnej vady, ktorej následkom malo byť zrušenie napadnutého uznesenia.
20. Odvolací súd sa uvedenou námietkou otca zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Podľa § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu vtedy, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastnením na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Samotná subjektívna domnienka účastníka o zaujatosti sudcu na vylúčenie nepostačuje, rozhodujúca je existencia takých konkrétnych okolností, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať odôvodnené pochybnosti o jeho nestrannosti. Zároveň podľa § 52 ods. 2 CSP musí účastník konania v námietke zaujatosti uviesť okrem iného dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a najmä kedy sa o tomto dôvode dozvedel. Nadväznosti na dané podľa § 53 ods. 1 CSP je námietku zaujatosti potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní od okamihu, kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý má byť sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti sa neprihliada.
21. Konajúca sudkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že otec už v podaní doručenom súdu prvej inštancie 08.04.2026, označenom ako doplnenie návrhu na začatie konania vo veci vedenej pod sp. zn. 27P/41/2026, výslovne uviedol, že vec bolo pridelená konkrétnej sudkyni. Z uvedeného vyplýva, že najneskôr týmto dňom otec vedel, ktorá sudkyňa bude jeho vec prejednávať a rozhodovať. Otec v odvolaní uviedol, že o dôvode zaujatosti sa dozvedel až doručením uznesenia č.
k. 27P/66/2026-11 zo dňa 25.06.2026. Z obsahu jeho námietky však nevyplýva, že by okolnosti, ktorými zaujatosť odôvodňuje, vznikli alebo sa stali objektívne známymi až doručením uvedeného uznesenia. Naopak, tvrdený osobný či kolegiálny vzťah medzi sudkyňou a starou matkou maloletého, ako aj tvrdenie o predchádzajúcom vylúčení sudkyne, predstavujú okolnosti viažuce sa priamo na osobu sudkyne a jej vzťah k osobe zúčastnenej na konaní. Avšak otec nijako konkrétne nevysvetlil, aká nová skutočnosť sa mala doručením uznesenia zo dňa 25.06.2026 prejaviť a prečo práve tento konkrétny okamih, mohol byť momentom, kedy sa o tvrdenom dôvode zaujatosti dozvedel po prvýkrát. Z daných okolností považuje odvolací súd námietku zaujatosti za oneskorene uplatnenú, keďže otec nepreukázal, že by sa o okolnostiach, ktoré v námietke uvádza, dozvedel až v čase, ktorý by zakladal zachovanie zákonnej sedemdňovej lehoty podľa § 53 ods. 1 CSP.
22. Ak by aj odvolací súd posudzoval aj z jej vecného hľadiska, jej dôvodnosť nezistil. Otec existenciu zaujatosti založil na tvrdení, že stará matka maloletého z matkinej strany mala mať s konajúcou sudkyňou blízky osobný vzťah. Toto tvrdenie zostalo v rovine všeobecného tvrdenia otca bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých by bolo možné objektívne vyvodzovať existenciu vzťahu, ktorý by bol aj spôsobilý vyvolať odôvodnené pochybnosti o nestrannosti sudkyne. Z vyjadrenia matky k odvolaniu vyplýva, že jej matka síce dlhodobo pracovala na pozícii asistentky, avšak nikdy nepracovala priamo pre konajúcu sudkyňu ani s ňou nemala bližší pracovný kontakt. Otec pritom na podporu opačného názoru neoznačil ani nepredložil konkrétne dôkazy. Samotná skutočnosť, že sudkyňa a stará matka maloletého môžu pôsobiť či pôsobili v rovnakom pracovnom prostredí, bez ďalšieho nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Na vyslovenie pochybnosti o nezaujatosti musí ísť o konkrétny pomer, ktorý je vzhľadom na svoju povahu, intenzitu či charakter objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Otec ani nekonkretizoval rozhodnutie, ktorým mala byť sudkyňa v minulosti vylúčená, neuviedol konkrétne konanie ani konkrétny dôvod jej údajného vylúčenia a z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, ktorá by uvedené tvrdenie potvrdzovala.
23. Odvolací súd nezistil také konkrétne okolnosti, ktoré by objektívne odôvodňovali pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne. Nesúhlas otca s rozhodnutím súdu ani jeho presvedčenie, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho situáciu, nemôže byť dôvodom na záver o tom, že by v konaní rozhodoval vylúčený sudca.
24. Otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval faktické zníženie svojej vyživovacej povinnosti určenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Takýto zásah do už právoplatnej vyživovacej povinnosti si vyžaduje náležité osvedčenie takej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy.
25. Otec v odvolaní tvrdil, že od roku 2024 nemá príjem a nemá žiaden majetok. Z obsahu spisu nevyplýva dostatočné osvedčenie všetkých rozhodujúcich okolností jeho aktuálnych osobných, majetkových a zárobkových pomerov v rozsahu potrebnom na záver, že došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by už v konaní o neodkladnom opatrení odôvodňovala zásah do právoplatne určenej vyživovacej povinnosti. Skutočnosť, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a aktuálne nemá evidovaný príjem, sama o sebe nepreukazuje, že nie je objektívne schopný zabezpečiť si príjem vlastnou činnosťou. Rovnako tvrdenie o nepriaznivej bytovej situácii otca bez ďalšieho nepreukazuje, že ide o stav, ktorý by mu objektívne znemožňoval plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom právoplatným rozhodnutím. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na svoju údajnú materiálnu núdzu, život bez domova či objektívne prekážky pri získavaní zamestnania, ide o okolnosti, ktoré môžu byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Preto nemožno v tomto odvolacom konaní nahrádzať dokazovanie potrebné na rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti.
26. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrí týkajúcom sa vyživovacej povinnosti voči maloletému je nevyhnutné postupovať osobitne obozretne. Vyživovacia povinnosť rodiča sleduje zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa a jej dočasné zníženie nemožno založiť iba na neúplne osvedčených tvrdeniach jedného z rodičov a jeho aktuálnej nepriaznivej situácii.
27. Odvolacie námietky otca týkajúce sa pomerov matky, narodenia ďalšieho dieťaťa, tvrdeného marenia styku, minulosti matky, trestného stíhania matky ako aj tvrdených pomerov maloletého nie sú spôsobilé privodiť iný záver o dôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide prevažne
o skutkové tvrdenia, ktorých význam môže byť posúdený v konaní vo veci, a to v rozsahu v akom sú relevantné pre rozhodnutie o rodičovských právach či o výške výživného. Pre rozhodnutie o aktuálne posudzovanom návrhu nepreukazujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia.
28. Odvolací súd preto uzatvára, že otec v konaní neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k dočasnému zníženiu jeho vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď návrh otca zamietol.
29. Odvolací súd tak uzavrel, že sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
30. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej vedenom na Mestskom súde Bratislava II. pod sp. zn. 27P/78/2026. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).