Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-25-2021.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/25/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom Z.. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 18764/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 106,-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/2321/2013 - 48 zo dňa 20. decembra 2017, takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 1Er/2321/2013 - 48 zo dňa 20. decembra 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj “Exekučný poriadok”). Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený návrhom zo dňa 21.08.2013 požiadal o vymoženie sumy 106,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 10133/11 zo dňa 26.03.2012. Oprávnený v priebehu exekučného konania ozrejmil charakter svojho právneho vzťahu s povinným, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky. Z exekučného titulu vyplýva, že vymáhaný nárok bol oprávnenému priznaný na základe zmenky. Rozhodcovska zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc sa nachádza na samostatnom liste papiera a je datovaná dňom 23.06.2010, teda dňom, kedy bola uzatvorená zmluva o úvere. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola zrejme uzatvorená súčasne so zmluvou o úvere. S prihliadnutím na to, že rozhodcovská zmluva sa nachádza na predtlačenom formulári, tak zjavne nebola vymienená povinným. Nachádza sa na samostatnom liste papiera, nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami, technicky tvorí samostatnú listinu a je zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva a teda aj priemerne pozornému čitateľovi by muselo byť zrejmé, že ide o listinu inú ako zmluvu o úvere. Povinný po oboznámení sa so znením rozhodcovskej zmluvy mohol a nemusel túto potvrdiť svojim podpisom. Odmietnutie uzavretia rozhodcovskej zmluvy, by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 23.06.2010 mal sú prvej inštancie, že oprávnený ju uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti a z obsahu zmluvy a označenia povinného nevyplýva, že by povinný ako dlžník do zmluvného vzťahu vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, a preto je potrebné ho považovať za spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku zaťažuje toho kto uvedené tvrdí, teda oprávneného ako dodávateľa. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon zamestnania, resp. povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku aké je zamestnanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním, či povolaním.
Podľa súdu prvej inštancie sa rozhodcovský súd vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, ktoré priznal v uplatnenej výške. Ide pritom o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, nakoľko tam sa povinný zaviazal zaplatiť prevzatý úver zvýšený o pevný „príslušný poplatok“. Rozhodcovský súd aj napriek uvedenému zmenkové úroky z neobjasnených dôvodov priznal. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Okrem uvedeného nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na to, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného tak zamietol návrh súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, nakoľko nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5OdK/543/2018 zo dňa 24.09.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 188/2018, pod č. K073013 dňa 28.09.2018, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): S. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX Bátka, zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, kancelária v Rimavskej Sobote. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. Pavela Vŕšku, so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, zn.: S515. Vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť uspokojená v konkurze.
5. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
9. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Z citovaného ustanovenia § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že povinným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 10.12.2019.
11. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nastala právna skutočnosť, s ktorou Zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája povinnosť súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V dôsledku uvedeného sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
12. Z dôvodu zastavenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017 dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.