Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-114-2026.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/114/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Antalom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času umiestnené v Centre pre deti a rodiny Kremnica so sídlom Jula Horvátha 924/78, 967 01 Kremnica, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov – matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H., XXX XX F. G. H., toho času bytom I. XXX/ XX, XXX XX J. a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX K., toho času bytom I. XXX/XX, XXX XX J., o podnete Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, takto
r o z h o d o l :
I. Súd n a r i a ď u j e nad maloletými deťmi: C. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Kremnica, so sídlom Jula Horvátha 924/78, 967 01 Kremnica.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na maloleté deti B.: mal. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny Kremnica, Jula Horvátha 924/78, Kremnica.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na maloleté deti B.: mal. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny Kremnica, Jula Horvátha 924/78, Kremnica.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 06.08.2026 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom podnet na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi B.: mal. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. A., nar. XX.XX.XXXX. V podanom podnete uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/159/2025-39 zo dňa 10.02.2026 súd nariadil maloletým deťom B., a to A. a C. výchovné opatrenie, pobyt v Centre pre deti a rodiny Kremnica (ďalej len „CDR“), na dobu šesť mesiacov, t. j. v trvaní do 01.10.2026. Maloleté deti boli umiestnené dňa 19.11.2025 do centra. Po skončení výchovného opatrenia by pre deti neboli pomery v domácnosti rodičov stabilné a bezpečné. Matka sa už v novembri 2025 priznala k užívaniu omamných a psychotropných látok, pričom podľa zistení úradu do nedávna žila v prostredí spojenom s drogovou kriminalitou. Počas výkonu výchovného opatrenia matka zároveň podala voči otcovi maloletých detí závažné trestné oznámenie, na základe ktorých bolo začaté trestné konanie, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Matka sa počas priebehu výkonu
výchovného opatrenia opätovne vrátila do spoločnej domácnosti otca maloletých detí. K jej návratu však došlo bez toho, aby bolo preukázané odstránenie príčin jej liečby závislosti a dlhodobej abstinencie alebo inej stabilizácie jej životných pomerov. Za tejto situácie by bol návrat maloletých detí predčasný do prostredia rodičov a nebol by v súlade s ich najlepším záujmom.
2. Z pripojenej správy CDR Kremnica je zrejmé, že obaja súrodenci boli umiestnení v zariadení dňa 19.11.2025 do samostatne usporiadanej skupiny. Obývajú jednu izbu. Na prostredie CDR sa obaja bratia adaptovali bez výrazných problémov. Mal. C. od 01.09.2026 nastupuje do prípravného ročníka Základnej školy s narušenou komunikačnou schopnosťou v Kremnici. V školskom roku 2025/2026 navštevoval materskú školu, do ktorej chodil veľmi rád. Maloletý A. od 02.09.2026 nastupuje do 1. ročníka SŠI – Základnej školy s narušenou komunikačnou schopnosťou v Kremnici. Prípravný ročník navštevoval veľmi rád. Bez problémov sa zaradil do nového kolektívu. Maloleté deti sú v pravidelnom kontakte s otcom, s matkou menej. Absolvujú aj pravidelné pobyty v jeho domácnosti cez víkendy, prázdniny a sviatky. Otec ich navštevuje aj v CDR.
3. Uznesením č. k. 25P/114/2026-11 zo dňa 10.08.2026 súd začal konanie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi B., a to C. a A. bez návrhu v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.09.2026. Tohto pojednávania sa nezúčastnili rodičia maloletých detí, doručenie predvolania nemala riadne vykázané matka maloletých detí, ktorá prostredníctvom kolíznej opatrovníčky žiadala pojednávanie odročiť s tým, že na ďalšie pojednávanie sa dostaví. Súd pojednávanie odročil a určil nový termín na deň 22.09.2026. Tohto pojednávania sa zúčastnil kolízny opatrovník maloletých detí a ich matka. Otec sa pojednávania nezúčastnil, nežiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Z tohto dôvodu súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletých detí s poukazom na ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Na pojednávaní dňa 22.09.2026 kolízny opatrovník uviedol, že maloleté deti sú na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/159/2025-39 zo dňa 10.02.2026 umiestnené v CDR Kremnica na dobu šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, teda do 01.10.2026. Predmetným rozsudkom súd nariadil výchovné opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne odňal zo starostlivosti matky a otca z dôvodu, že rodičia nedokázali prevziať riadnu osobnú starostlivosť o maloleté deti, vytvoriť im podmienky na vedenie bežného života a poskytnúť im zázemie a stabilitu. Rodičia súhlasili s uložením výchovného opatrenia. Uviedla, že otec počas výkonu výchovného opatrenia prejavoval o deti pravidelný a aktívny záujem, matka naopak počas väčšiny obdobia o deti záujem neprejavovala. V lete 2026 sa vrátila do domácnosti otca a v súčasnosti sa s deťmi pravidelne stretáva. Napriek tomu naďalej trvajú dôvody pre ktoré boli maloleté deti odňaté z ich starostlivosti, keďže ich rodinné pomery zatiaľ nemožno považovať za dostatočne stabilné a bezpečné. Poukázala na stále prebiehajúce trestné konania rodičov, ktoré neboli právoplatne skončené.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi súhlasí, o maloleté deti sa v súčasnosti nevie postarať, nemá svoje bývanie a ani podmienky na to, aby sa o deti starala. Je nezamestnaná, nie je vedená ako uchádzač o zamestnanie, ale pomáha pri opatrovaní kamarátkinho priateľa, ktorý je zdravotne postihnutý. Otec maloletých detí je taktiež nezamestnaný, zo zdravotného hľadiska má epileptické záchvaty a aj preto sa nemohol dostaviť na dnešné pojednávanie. Vyslovila súhlas s určením výživného v minimálnej výške na každé dieťa zvlášť, keďže je nemajetná. Potvrdila, že je stále drogovo závislá, berie pervitín a teda aj z tohto dôvodu súhlasí s ústavnou starostlivosťou. Je voči nej vedené trestné konanie, ktoré na ňu podal otec maloletých detí a následne ona podala trestné oznámenie na neho. Konania doposiaľ neboli ukončené. V závere doplnila, že ich otec požíva alkoholické nápoje a má epileptické záchvaty. Naposledy dostal epileptický záchvat za volantom v júli 2026, kedy boli všetci spolu v motorovom vozidle. V súčasnosti mu za alkohol zobrali už vodičský preukaz. Motorové vozidlo mal zapožičané z požičovne. Doposiaľ neabsolvovala liečenie na drogovú závislosť, keďže je dlžníčkou na sociálnej poisťovni okolo 1600,- Eur. O deti sa preto nezvláda starať v dôsledku jej drogovej závislosti a podľa jej názoru ani ich biologický otec nie je schopný sa o ne starať zo zdravotného dôvodu a aj z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov. V súčasnosti sú dlžní aj na nájomnom.
6. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou
starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
7. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
8. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
9. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Ústavná starostlivosť ako jedna z foriem náhradnej starostlivosti prichádza do úvahy v prípadoch, keď rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a maloleté dieťa nie je možné zveriť do inej formy náhradnej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že o maloleté deti B. sa rodičia nevedia postarať, matka naďalej užíva omamné a psychotropné látky – pervitín, čo priznala vo výsluchu na pojednávaní, za čo je trestne stíhaná a otec maloletých je podozrivý zo spáchania trestného činu na matke mal. detí. Naviac požíva vo väčšej miere alkohol, má zdravotné problémy – epileptické záchvaty. Pri predchádzajúcom rozhodovaní o uložení výchovného opatrenia súd konštatoval, že rodičia nedokážu prevziať riadnu osobnú starostlivosť o maloleté deti a vytvoriť im podmienky na vedenie bežného života a poskytnúť im zázemie a stabilitu. V súčasnosti do času rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti na strane rodičov sa síce matka v priebehu výkonu výchovného opatrenia opätovne vrátila do spoločnej domácnosti otca maloletých detí. K jej návratu však došlo bez toho, aby bolo preukázané odstránenie príčin jej predchádzajúceho rizikového spôsobu života, najmä bez preukázania úspešného absolvovania liečby závislosti od užívania omamných a psychotropných látok. Rodičia maloletých detí sú nezamestnaní a nie sú vedení na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Súd v konaní mal preukázané, že výchova maloletých detí je vážne ohrozená, pretože rodičom v starostlivosti o deti bráni závažná prekážka, a to predovšetkým ich predchádzajúci spôsob života, u matky naďalej požívanie omamných a psychotropných látok a u otca nadmerné požívanie alkoholu. Súd mal za to, že bola naplnená zákonná podmienka pre nariadenie ústavnej starostlivosti podľa § 54 ods. 2 písm. c) Zákona o rodine, spočívajúca v tom, že výchova detí je vážne ohrozená. Ďalšou zákonnou podmienkou pre nariadenie ústavnej starostlivosti je nemožnosť zveriť maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, keďže v prostredí biologickej rodiny maloletých a ani v prostredí prípadnej profesionálnej rodiny nie je možné poskytovanie komplexnej starostlivosti o maloleté deti. Centrum pre deti a rodiny Kremnica je špecializovaným zariadením, ktoré poskytuje maloletým deťom osobitnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine a to vzhľadom na ich zdravotný stav. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd tiež dôkladne zvážil výber zariadenia, kde bude poskytovaná ústavná starostlivosť. Doteraz starostlivosť maloletým v CDR Kremnica bola riadne poskytovaná, pričom súd má za to, že tam môže byť riadne poskytovaná aj naďalej, nebránia tomu žiadne okolnosti.
13. Nariadením ústavnej starostlivosti rodičom nezaniká ich zákonná vyživovacia povinnosť. Z dôvodu, že obaja rodičia v súčasnosti sú nezamestnaní, nemajú žiadne príjmy, súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav pri určovaní výšky výživného rodičom vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a obidvoch rodičov zaviazal prispievať na výživu minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Minimálne výživné na dieťa je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje majetkové, či osobné pomery. Aktuálna výška 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa je 40,44 Eur. Počas určenia plnenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, kedy nadobudne rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti účinnosť, keďže počas trvania výchovného opatrenia vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom určená nebola.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákona neustanovuje inak.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.