Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/147/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka, v konaní o návrhu odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX , o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2026, č. k. -58, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.09.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa , odsúdeného A. B., nar.XX.XX.XXXX v Nitre, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 21. marca 2024.

Podľa sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov a zároveň sa nad ním nariaďuje probačný dohľad vo výmere 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa s poukazom na sa odsúdenému ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa s poukazom na sa odsúdenému ukladá primeraná povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že ( ,,citácia“) : ,, Podľa , , sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Nitre, trvale bytom C. D., E. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 21. 03. 2024, z a m i e t a.

Okresný súd napadnuté rozhodnutie ( č.l.58-60) spisu založil predovšetkým na závere, že hoci odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, neboli u neho splnené jeho materiálne podmienky. Pri hodnotení polepšenia odsúdeného poukázal najmä na negatívny poznatok počas výkonu trestu, v dôsledku ktorého bol odsúdený premiestnený z otvoreného oddelenia späť do ústavu, ako aj na podľa názoru okresného súdu nízky počet dvoch disciplinárnych odmien. Pri prognóze vedenia riadneho života prihliadol najmä na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý má v odpise registra trestov 13 záznamov, menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko recidívy.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť ( č.l.56 spisu). Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí sa vzdala práva na podanie sťažnosti ( č.l.56 spisu).

Odsúdený samostatným podaním ( č.l.63-65 spisu), ako aj prostredníctvom obhajkyne ( č.l.67 spisu) odôvodnil podanú sťažnosť ( ,,skrátene“), v ktorej namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa o nesplnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Súdu prvého stupňa vytýkal jednostranné zameranie sa na jeho trestnú minulosť a jedno zlyhanie počas výkonu trestu bez náležitého zohľadnenia jeho dlhodobého resocializačného procesu, pracovného a študijného zaradenia, dosahovaných študijných výsledkov, sebareflexie a kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti. Poukázal tiež na úspešné absolvovanie ochranného protitoxikomanického liečenia, dve disciplinárne odmeny a skutočnosť, že aktuálne nemá vykazovaný disciplinárny trest. Ďalej namietal nedostatočné zohľadnenie podmienok vytvorených na vedenie riadneho života po prepustení na slobodu. Poukázal na zabezpečené bývanie a podporu otca, prísľub zamestnania, vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a pravidelný kontakt s nimi. Mal za to, že účel výkonu trestu bol v jeho prípade dosiahnutý a prípadné riziko zlyhania možno dostatočne eliminovať určením primeranej skúšobnej doby, probačným dohľadom a uložením primeraných obmedzení a povinností.

V závere navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trnave po preskúmaní veci napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zrušil a rozhodol tak, že odsúdeného A. B. podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného určenia primeranej skúšobnej doby a probačného dohľadu.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Z ustanovenia vyplýva, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody musia byť kumulatívne splnené zákonom ustanovené podmienky, a to výkon príslušnej časti uloženého trestu odňatia slobody, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením povinností a jeho správaním vo výkone trestu a napokon dôvodný predpoklad, že odsúdený bude v budúcnosti viesť riadny život. Podľa súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V predmetnej veci nebolo sporné splnenie formálnej podmienky, keďže lehota podľa uplynula odsúdenému 31. júla 2025. Predmetom posúdenia preto zostalo splnenie oboch materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Sťažnostný súd sa nestotožnil so spôsobom, akým súd prvého stupňa tieto podmienky vyhodnotil.

Pri posudzovaní polepšenia odsúdeného nemožno izolovane vychádzať z jednotlivého negatívneho poznatku z výkonu trestu, ale je potrebné hodnotiť celý priebeh výkonu trestu, vývoj správania odsúdeného, jeho prístup k plneniu programu zaobchádzania, pracovné a vzdelávacie aktivity, postoj k spáchanej trestnej činnosti a ďalšie skutočnosti vypovedajúce o tom, či u neho nastala pozitívna zmena.

Hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou poskytuje podľa názoru sťažnostného súdu dostatok konkrétnych skutočností svedčiacich o takejto zmene. Odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Jeho správanie a vystupovanie je, s výnimkou zaznamenaného negatívneho poznatku, v súlade s požadovanými pravidlami, rešpektuje príkazy a nariadenia príslušníkov, v kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva a ako oddielová služba si svoje povinnosti plní k spokojnosti. Počas výkonu trestu bol dvakrát disciplinárne odmenený a aktuálne nemá vykázaný disciplinárny trest.

Pozitívne treba hodnotiť aj jeho vzdelávacie a pracovné aktivity. Odsúdený prejavil záujem o ďalšie vzdelávanie a v súčasnosti je študentom druhého ročníka dennej formy štúdia na Arcibiskupskom gymnáziu biskupa P. Jantauscha v Trnave, pričom jeho študijné výsledky sú hodnotené ako dobré. Počas

pracovného zaradenia bola jeho pracovná morálka, pracovná disciplína a pracovné výkony hodnotené kladne. Voľný čas využíva zmysluplne a zapája sa do kultúrno-osvetových a záujmových aktivít ústavu.

Osobitný význam sťažnostný súd pripisuje skutočnosti, že odsúdený v období od 16. januára 2023 do 6. septembra 2023 absolvoval súdom nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Počas liečenia bol začlenený do komplexného terapeutického programu, dodržiaval liečebný režim a plnil povinnosti vyplývajúce z liečby. Bol vedený k náhľadu a kritickej sebareflexii a motivovaný k abstinencii. Aj po skončení ochranného liečenia je v rámci penitenciárneho zaobchádzania zapájaný do protitoxikomanickej osvety.

Rovnako významné je hodnotenie vnútorného postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. Podľa hodnotenia ústavu sa jeho postoj javí ako kritický, pričom odsúdený pracoval na schopnosti analyzovať a identifikovať okolnosti, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti, snažil sa k nim pristupovať sebakriticky a vyvodiť z nich ponaučenie do budúcnosti. Samotný ústav napokon konštatoval, že odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania.

Za tejto dôkaznej situácie nemá dostatočný podklad záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého kritický postoj odsúdeného k vlastnej trestnej činnosti predstavuje iba účelovú snahu o dosiahnutie podmienečného prepustenia. Takýto záver nemožno vyvodiť iba z počtu jeho predchádzajúcich odsúdení, pokiaľ aktuálne hodnotenie priebehu výkonu trestu obsahuje konkrétne poznatky svedčiace o pozitívnom vývoji jeho osobnosti a postoja k trestnej činnosti.

Sťažnostný súd nepodceňuje ani negatívny poznatok z priebehu výkonu trestu, ktorý viedol k preradeniu odsúdeného z diferenciačnej skupiny „A“ a otvoreného oddelenia späť do diferenciačnej skupiny „B“. Uvedené zlyhanie bolo potrebné pri celkovom hodnotení odsúdeného zohľadniť, nemožno mu však priznať takú váhu, aby samo osebe negovalo ostatné pozitívne výsledky dosiahnuté počas niekoľkoročného výkonu trestu, osobitne ak následný priebeh výkonu trestu je hodnotený pozitívne, odsúdený aktuálne nemá vykázaný disciplinárny trest a riaditeľ ústavu jeho podmienečné prepustenie odporučil.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa sťažnostný súd dospel k záveru, že doterajší priebeh výkonu trestu, hodnotený komplexne a vo vzájomných súvislostiach, poskytuje dostatočný podklad pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, teda prognózu vedenia riadneho života v budúcnosti, sťažnostný súd neprehliadol trestnú minulosť odsúdeného, ktorý má v odpise registra trestov 13 záznamov prevažne pre majetkovú a drogovú trestnú činnosť. Rovnako vzal do úvahy menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko recidívy.

Tieto okolnosti nepochybne predstavujú významné negatívne prognostické faktory. Nemožno ich však hodnotiť izolovane a priznať im takú váhu, že by bez ohľadu na výsledky aktuálneho výkonu trestu fakticky vylučovali možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného. Podstatou rozhodovania podľa je posúdenie, či možno v čase rozhodovania vzhľadom na aktuálny stav odsúdeného a všetky relevantné okolnosti dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

V tomto smere považoval sťažnostný súd za významné, že odsúdený má po prepustení vytvorené konkrétne podmienky na sociálnu stabilizáciu. Má zabezpečené bývanie u svojho otca a jeho podporu, disponuje konkrétnym prísľubom zamestnania a udržiava pravidelný kontakt so svojimi dvoma maloletými deťmi, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Nejde teda o situáciu, v ktorej by mal byť odsúdený prepustený bez rodinného a sociálneho zázemia a bez reálnej možnosti pracovného uplatnenia.

Významným podkladom pre prognostický záver sťažnostného súdu bolo aj hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý napriek menej priaznivej resocializačnej prognóze a strednému riziku recidívy podmienečné prepustenie odsúdeného odporučil.

Hodnotenie riaditeľa ústavu síce nie je pre rozhodujúci súd záväzné a samo osebe nemôže nahradiť jeho vlastné posúdenie zákonných podmienok, predstavuje však významný dôkazný podklad založený

na dlhodobom a bezprostrednom poznaní správania odsúdeného počas výkonu trestu. Pokiaľ preto súd dospeje k podstatne odlišnému hodnoteniu tých istých skutočností, musí mať pre taký záver presvedčivé dôvody.

V prospech podmienečného prepustenia odsúdeného sa napokon na verejnom zasadnutí vyjadril aj prokurátor, ktorý navrhol odsúdeného podmienečne prepustiť, určiť mu skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a nariadiť nad ním probačný dohľad vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov.

Po komplexnom vyhodnotení všetkých uvedených okolností preto sťažnostný súd dospel k záveru, že u odsúdeného sú v súčasnosti splnené nielen formálne, ale aj obe materiálne podmienky podmienečného prepustenia podľa .

Takýto záver neznamená istotu, že odsúdený v budúcnosti nezlyhá. Podmienečné prepustenie je zo svojej podstaty založené na prognostickom úsudku o budúcom správaní odsúdeného. Zákon nevyžaduje absolútnu istotu vedenia riadneho života, ale existenciu dostatočne odôvodneného predpokladu, že odsúdený riadny život viesť bude.

Práve vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko recidívy však sťažnostný súd považoval za potrebné, aby ďalší proces jeho resocializácie prebiehal po prepustení na slobodu pod kontrolou probačného a mediačného úradníka. Z tohto dôvodu nad odsúdeným nariadil probačný dohľad vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov a súčasne mu určil skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.

Sťažnostný súd zároveň považoval za potrebné spojiť probačný dohľad s uložením primeraného obmedzenia podľa a primeranej povinnosti podľa , ktoré bezprostredne reagujú na rizikové faktory vyplývajúce z doterajšieho spôsobu života odsúdeného a súčasne podporujú stabilizáciu jeho pomerov po prepustení.

Pokiaľ ide o zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, jeho uloženie sťažnostný súd považoval za opodstatnené predovšetkým vzhľadom na predchádzajúcu drogovú problematiku odsúdeného, ktorá si vyžiadala výkon súdom nariadeného ochranného protitoxikomanického liečenia. Odsúdený počas liečby získaval náhľad na problematiku svojej závislosti a bol motivovaný k abstinencii, pričom v protitoxikomanickej osvete pokračuje aj v rámci ďalšieho penitenciárneho zaobchádzania. Zachovanie abstinencie od návykových látok preto sťažnostný súd považuje za jeden zo základných predpokladov úspešného pokračovania jeho resocializácie v podmienkach života na slobode.

Uložené obmedzenie súčasne reaguje aj na negatívny poznatok z výkonu trestu súvisiaci s požitím alkoholu. Táto okolnosť síce podľa názoru sťažnostného súdu sama osebe nepostačuje na záver o nesplnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, nemožno ju však pri nastavení podmienok ďalšieho pôsobenia na odsúdeného ignorovať. Práve zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok umožňuje na uvedený rizikový faktor primerane reagovať bez potreby ďalšieho nepretržitého výkonu trestu odňatia slobody.

Rovnako dôvodné je uloženie povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Pravidelné pracovné zaradenie predstavuje významný stabilizačný prvok života odsúdeného po jeho návrate na slobodu, vytvára predpoklady pre zabezpečenie legálneho zdroja príjmu a zároveň mu umožní riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Uložená povinnosť navyše nie je iba abstraktnou požiadavkou do budúcnosti, keďže odsúdený už v konaní preukázal existenciu konkrétneho prísľubu zamestnania a jeho pracovná morálka počas doterajšieho výkonu trestu bola hodnotená kladne.

Sťažnostný súd považoval za primerané formulovať túto povinnosť alternatívne v zákonom predpokladanej podobe, teda zamestnať sa alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať. Takto uložená povinnosť zohľadňuje aj prípadnú objektívnu nemožnosť bezprostredného nástupu do zamestnania, pričom od odsúdeného súčasne vyžaduje preukázateľnú aktivitu smerujúcu k pracovnému uplatneniu. Takto nastavená kombinácia trojročnej skúšobnej doby, probačného dohľadu vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov, zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosti

pracovného zaradenia podľa názoru sťažnostného súdu vytvára dostatočný kontrolný, preventívny a resocializačný rámec na overenie prognózy, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život.

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje, že podmienečné prepustenie neznamená definitívne odpustenie zvyšku trestu, ale predstavuje pokračovanie resocializačného pôsobenia na odsúdeného v podmienkach života na slobode. Odsúdenému sa poskytuje možnosť preukázať, že pozitívne zmeny dosiahnuté počas výkonu trestu sú trvalejšieho charakteru, avšak za súčasnej kontroly jeho spôsobu života a pri povinnosti dodržiavať súdom uložené obmedzenie a povinnosť.

Po celkovom zhodnotení osoby odsúdeného, priebehu a výsledkov doterajšieho výkonu trestu, jeho postoja k trestnej činnosti, absolvovaného protitoxikomanického liečenia, pracovných a vzdelávacích aktivít, rodinného a sociálneho zázemia, zabezpečeného pracovného uplatnenia, ako aj odporúčania riaditeľa ústavu dospel sťažnostný súd k záveru, že ďalší nepretržitý výkon trestu odňatia slobody už nie je nevyhnutný na dosiahnutie jeho účelu a ďalšie pôsobenie na odsúdeného možno realizovať v podmienkach podmienečného prepustenia spojeného s probačným dohľadom a uloženými obmedzením a povinnosťou.

Z uvedených dôvodov sťažnostný súd sťažnosti odsúdeného vyhovel, podľa napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a sám rozhodol tak, že odsúdeného podľa , podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, podľa mu určil skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a nariadil probačný dohľad vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov, pričom mu zároveň uložil primerané obmedzenie podľa a primeranú povinnosť podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.