Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/18/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Rezidencia medzi hviezdami a. s., so sídlom Mýtna 50, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 700 459, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HPP s. r. o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 489, proti žalovanému: a libra corporate s. r. o., so sídlom Námestie 1. mája 8062/11, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 887 937, o zaplatenie 18.121,17 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.121,17 eur spolu s úrokom z omeškania

- vo výške 12,65 % ročne zo sumy 2.090,55 eur od 11. októbra 2024 do zaplatenia,

- vo výške 12,40 % ročne zo sumy 5.299,38 eur od 19. novembra 2024 do zaplatenia,

- vo výške 12,40 % ročne zo sumy 5.299,38 eur od 17. decembra 2024 do zaplatenia,

- vo výške 12,15 % ročne zo sumy 5.431,86 eur od 17. januára 2025 do zaplatenia,

zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne

- zo sumy 2.090,55 eur od 11. októbra 2024 do zaplatenia,

- zo sumy 5.299,38 eur od 19. novembra 2024 do zaplatenia,

- zo sumy 5.299,38 eur od 17. decembra 2024 do zaplatenia,

- zo sumy 5.431,86 eur od 17. januára 2025 do zaplatenia,

a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 160,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.121,17 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 8. októbra 2025, sp. zn. navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na termín dňa 22. septembra 2026 o 9:30 hod., na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, a to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému riadne a včas doručené do vlastných rúk (prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu) dňa 18. júna 2026. 3.1. Žalovaný bol v predvolaní zároveň poučený o tom, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví a ak neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd na návrh druhej strany rozhodne rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia (ďalej len „“).

4. Keďže žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi dôvodmi a ani nepožiadal o jeho odročenie, súd v súlade s ustanovením vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní žalobca navrhol, aby súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle

5. Podľa ustanovenia , na pojednávaní môže súd rozhodnúť o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 5.1. Podľa ustanovenia , odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

6. V súvislosti s možnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 11. októbra 2022, sp. zn. , v ktorom ústavný súd uviedol, že zároveň je však nutné uviesť, že inštitút rozsudku pre zmeškanie je súčasťou procesnej úpravy zakotvenej v a súd je povinný ho aplikovať v prípade, ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. Súd je povolaný aplikovať inštitút rozsudku pre zmeškanie, ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. V ústavným súdom posudzovanej veci, ktorá obstála v teste ústavnosti, bol rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydaný po 12 rokoch trvania súdneho sporu, dokonca v štádiu po zrušení právoplatných rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie dovolacím súdom na rozdiel od aktuálne posudzovaného sporu, kde sa jednalo o druhé pojednávanie vo veci. 6.1. Súd zároveň odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 9. decembra 2024, sp. zn. , v ktorom dovolací súd uviedol, že judikatúra vzťahujúca sa k rozsudkom pre zmeškanie nie je zovšeobecňujúca, ale kladie dôraz na posudzovanie konkrétnych okolností toho-ktorého sporu a v závislosti od nich na uvážlivé využitie inštitútu kontumačného rozsudku. V kontexte okolností tohto konkrétneho sporu odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci neprebehlo žiadne dokazovanie a žalobca sa nedostavil na prvé pojednávanie, pričom rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom pasivity žalobcu, ktorý spor inicioval a je zodpovedný za jeho priebeh. Dovolací súd poukazuje aj na následné oznámenie súdu prvej inštancie o potrebe účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 20.2.2023. Ďalšie pojednávanie konané dňa 15.11.2023 malo byť po zrušení v poradí prvého rozsudku pre zmeškanie prvým meritórnym pojednávaním vo veci samej, a teda strana žalobcu sa ho bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnila napriek preukázateľnej dispozícii s informáciou o potrebe jej osobnej účasti. Žiadne ospravedlnenie nebolo ani súčasťou vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.10.2023. Vo vzťahu k argumentácii dovolateľa, ktorou akcentuje svoje právo, a nie povinnosť zúčastniť sa na pojednávaní, je potrebné v kontexte okolností tohto konkrétneho prípadu poukázať na Základných princípov , podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu, ako aj na zásadu ústneho prejednania sporu vyplývajúcu z Základných princípov , a to všetko v spojitosti s oznámením súdu prvej inštancie o potrebe osobnej účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní. Žalobca ani v odvolaní a ani v dovolaní napriek obdržanému oznámeniu o potrebe osobnej účasti a riadne doručenému predvolaniu s poučením o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre

zmeškanie podľa neuvádza vo vzťahu k pojednávaniu konanému dňa 15.11.2023 žiadne ďalšie konkrétne dôvody svojej neospravedlnenej neúčasti. Aj pri nie formalistickom nazeraní na inštitút rozsudku pre zmeškanie nemožno rezignovať na dodržiavanie zákonom nastavených procesných pravidiel a bez ďalšieho konštatovať príliš formalistický prístup nižších súdov za daných okolností, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o stranu iniciujúcu spor, čo zakladá dôvodnú požiadavku na jej procesnú aktivitu a obozretnosť pri plnení pokynov súdu vo vzťahu k postupu v konaní. Za plnú súčinnosť na výzvu súdu, ktorou žalobca argumentoval v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, nemožno považovať ignorovanie predvolania na pojednávanie premietnuté do neospravedlnenej neúčasti za situácie, keď už skôr bolo strane žalobcu konajúcim súdom doručené oznámenie o potrebe osobnej časti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní. Po dôslednom vyhodnotení všetkých okolností priebehu sporu v ich vzájomnej súvislosti dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o hraničnú situáciu, kedy by bolo namieste napriek splneniu všetkých zákonom predpokladaných podmienok upustiť od rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, v dôsledku čoho ani nie je možné vo vzťahu k rozhodnutiu formou rozsudku pre zmeškanie podľa súdom prvej inštancie a následnému odmietnutiu odvolania žalobcu odvolacím súdom konštatovať nesprávnosť ich procesného postupu zakladajúcu porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces. 6.2. Taktiež v ďalšom rozhodnutí, v uznesení z 20. februára 2025, sp. zn. , najvyšší súd uviedol, že z rozhodovacej činnosti nielen ústavného súdu, ale aj dovolacieho súdu v ostatnom období je zrejmé, že čisto gramatický výklad a formálne naplnenie podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za určitých okolností skutočne neobstojí. Nemožno však úplne opomenúť zákonné znenie ustanovenia , formulácia ktorého je jednoznačná a v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok ukladá súdu povinnosť vydať kontumačný rozsudok. Treba mať tiež na pamäti, že nerešpektovanie zákonného znenia jednoznačne formulovanej procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej moci v zmysle , preto nevydanie kontumačného rozsudku napriek splneniu zákonných podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy zohľadňovať mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplývajú určité kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho výkladu príslušných ustanovení , ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom konkrétneho sporu. V danom prípade sa žalovaná nedostavila na ďalšie pojednávanie vo veci bez ospravedlnenia, pričom konanie vo veci sa začalo podaním žaloby žalobcu na súd dňa 5. apríla 2012. Z obsahu súdneho spisu nevyplývajú žiadne výnimočné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že vydanie kontumačného rozsudku v predmetnom prípade mohlo mať za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že právna úprava rozsudku pre zmeškanie je pomerne prísna a má závažné následky pre stranu, ktorá zmešká pojednávanie, nemôže byť dôvodom, aby súdy bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu postupovali v rozpore s dikciou zákona. Dovolateľka mala za to, že v predmetnom dlhoročnom spore počnúc rokom 2012 bolo potrebné uvedomiť si, že by muselo byť preukázané, že nedostavenie sa dovolateľky, resp. jej právnej zástupkyne na pojednávanie bolo úmyselné a účelové v snahe predlžovať súdne konanie, na čo bolo potrebné prihliadať, ako aj prihliadať na status dovolateľky ako obce hospodáriacej s verejnými prostriedkami (bližšie pozri body 9. a 11. tohto rozhodnutia). Aj z uvedeného dovolateľka vyvodzovala svoj nesúhlas so záverom súdov nižšej inštancie o splnení zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a tak neprípustnosti vydania kontumačného rozsudku. S takýmto posudzovaním aplikácie ustanovenia podľa názoru dovolacieho súdu však nemožno súhlasiť. Ustanovenie vyžaduje kvalifikované ospravedlnenie neprítomnosti strany, keď normuje, že neúčasť na pojednávaní je potrebné ospravedlniť včas a aj vážnymi okolnosťami, pričom povinnosť preukázať existenciu týchto okolností má žalovaná, ktorá ich tvrdí. Tolerovanie neúčasti predvolanej sporovej strany na pojednávaní bez včasného ospravedlnenia vážnymi okolnosťami by znamenalo prípustnosť akýchkoľvek neodôvodnených obštrukcií zo strany sporových strán, eliminovanie ktorých inštitút kontumačného rozsudku práve sleduje.

7. Aj v nadväznosti na vyššie citované judikatórne závery najvyššieho súdu a ústavného súdu súd konštatuje, že v predmetnej veci všetky zákonom kumulatívne požadované náležitosti pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené, keďže

- ide o spor o splnenie povinnosti podľa ustanovenia ;

- žalovaný sa na pojednávanie nariadené na 22. septembra 2026 o 9.30 hod. nedostavil a v predvolaní na pojednávanie zo 4. júna 2026, ktoré si žalovaný prevzal dňa 18. júna 2026, bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie;

- žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami; a zároveň

- žalobca (jeho právny zástupca) na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 7.1. Napriek už uvedenému dáva súd do pozornosti, že neprihliadal len na formálne podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku, ale zohľadňoval aj judikatúrou vyžadovaný materiálny prístup, pričom vyhodnotil, že podanie odporu a dupliky nebolo možné považovať za taký druh procesnej aktivity na strane žalovaného, ktorý by bránil vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa , keďže súd už pri predvolávaní na pojednávanie upozornil strany sporu (t. j. aj žalovaného), že ich účasť na pojednávaní je potrebná, ako je to uvedené zvýrazneným textom v predvolaní na pojednávanie hneď po uvedení dátumu a miesta konania pojednávania. V danej veci sa pritom jednalo o prvé pojednávanie vo veci, pričom súd zvýrazňuje, že v rámci písomnej časti konania boli navrhované viaceré výsluchy za účelom zistenia obsahu zmluvných dojednaní, keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu mal byť založený ústnou zmluvou o dielo. Neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní žalovaný zmaril vykonanie dokazovania, čo je nutné vykladať na ťarchu žalovaného a v tomto konaní žalovaného možno badať skutočný nezáujem o spor, čo je dôvodom pre rozhodnutie o žalobe kontumačným rozsudkom aj v kontexte aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu. Ak by sa žalovaný skutočne o spor zaujímal, na pojednávanie by sa dostavil a umožnil by realizáciu navrhovaného dokazovania. V danom prípade nešlo o dlhoročný spor, v ktorom by už bolo vykonané (rozsiahle) dokazovanie, čo by mohla byť prekážka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a teda ani materiálny prístup k sporu nebráni súdu, aby vo veci rozhodol kontumačným rozsudkom. V súvislosti s prípadnou aktivitou strany sporu a možnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie súd odkazuje aj na uznesenie najvyššieho súdu z 30. septembra 2025, sp. zn. , v ktorom dovolací súd uviedol, že v danom prípade sa žalobca (v posudzovanej veci išlo o rozsudok pre zmeškanie žalobcu – pozn.) nedostavil na prvé pojednávanie vo veci, a teda nebolo možné prihliadnuť na jeho predchádzajúcu procesnú aktivitu. Zároveň v tomto štádiu konania súd ešte ani nezačal vykonávať dokazovanie. Z obsahu súdneho spisu nevyplývajú žiadne výnimočné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že vydanie kontumačného rozsudku v predmetnom prípade mohlo mať za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že právna úprava rozsudku pre zmeškanie je pomerne prísna a má závažné následky pre stranu, ktorá zmešká pojednávanie, nemôže byť dôvodom, aby súdy bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu postupovali v rozpore s dikciou zákona. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia. 7.2. Súd je toho názoru (tu aj v zhode s rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. a ), že nie je tolerovateľné, ak sa strana sporu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostaví a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom vopred neospravedlní. Takáto pasivita strany sporu podľa názoru konajúceho súdu (aj v kontexte vyššie popísanej nemožnosti vykonania výsluchu žalovaného z dôvodov na jeho strane) preukazuje skutočný nezáujem žalovaného o predmetný spor, v dôsledku čoho je na mieste vyhovenie žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na návrh žalobcu. Uvedené platí o to viac, keď pre zabránenie vydania rozsudku pre zmeškanie (tu aj v kontexte toho, že v skoršom štádiu konania žalovaný nenavrhol, aby súd spor rozhodol bez nariadenia pojednávania) by stačilo včasné odoslanie (hoc aj e-mailovej) správy súdu, v ktorej by žalovaný kedykoľvek od 18. júna 2026 do na 22. septembra 2026 do 9.30 hod. oznámil konajúcemu súdu, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, čo by žalovanému nezobralo viac ako 2 minúty z jeho času, navyše keď právny zástupca žalobcu si našiel čas a na pojednávanie sa na základe predvolania dostavil. Aj v kontexte uvedeného sa javí súdu pasivita žalovaného ako neakceptovateľná, ktorá v plnej miere odôvodňuje vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. 7.3. Osobitne súd zvýrazňuje, že rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom pasivity žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú obozretnosť pri plnení pokynov súdu vo vzťahu k postupu v konaní (k tomu viď aj znenie článku 10 ods. 1 Základných princípov ), a že svojim aktívnym prístupom prispeje k tomu, aby súd mohol naplniť účel civilného sporového konania tak, aby mohol súd vec čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť na jedinom pojednávaní (k tomu viď aj znenie článku 17 Základných princípov , ako aj znenie ustanovenia ). Za plnú súčinnosť súdu poskytnutú žalovaným nemožno považovať ignorovanie predvolania na pojednávanie premietnuté do neospravedlnenej neúčasti za situácie, keď už skôr bolo strane žalovaného

konajúcim súdom doručené oznámenie o potrebe osobnej časti žalovaného na pojednávaní (k tomu rovnako porovnaj aj ).

8. Keďže sa žalovaný na pojednávanie uskutočnené dňa na 22. septembra 2026 o 9.30 hod. nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil, hoci ho súd riadne a včas predvolal a súčasne ho v predvolaní na pojednávanie poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a keďže žalobca na tomto pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, súd v súlade s ustanovením rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.121,17 eur spolu s uplatneným príslušenstvom pohľadávky a zmluvnou pokutou, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.).

9. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 9.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( ). Takéto odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).