Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-65-2026.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/65/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.09.2026 v Rožňave, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/X, F. C.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
že dňa 13. 06. 2026, v čase okolo 21:35 hod., viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčného čísla C., po ulici Železničnej v meste Dobšiná, okres Rožňava, smerom k čerpacej stanici Dalioil, kde bol pri čerpacej stanici, z dôvodu jazdy z jednej strany vozovky na jej druhú stranu, zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou, pričom vykonanou dychovou skúškou bolo zistené, že v čase vedenia motorového vozidla mal v jednom litri ním vydychovaného vzduchu najmenej 0,52 mg alkoholu,,
t e d a
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a súd ho za to
o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, vrátane vozidiel vybavených elektrickým pohonom, na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor F. G. C. doručil dňa 21.07.2026 na Okresný súd Rožňava obžalobu sp. zn. Pv XXX/ XX/XXXX-7 na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trv. bytom D., E. XXX/X, F. C. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K výroku o vine:
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin, ktorý mu je kladené za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaného skutku. Tým, že vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň tento skutok bol vykonaný v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí a ochrane majetku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva u obžalovaného 6 záznamov, takmer výlučne (5) na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nie závažného charakteru, pričom posledného priestupku - proti verejnému poriadku sa dopustil dňa 02.05.2024.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 - krát súdne trestaný, pričom obe odsúdenia sú toho času zahladené a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený (pričom nebol odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky). Obžalovaný má v tomto registri ešte záznam Okresnej prokuratúry Rožňava, kedy mu bolo dňa 14.04.2025 podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov (t.j. do 25.04.2027).
Z potvrdenia o zadržaní vodičského oprávnenia, zo dňa 13.06.2026, č. AA 514768 vyplynulo, že obžalovanému bolo uvedeného dňa zdržané vodičské oprávnenie viesť motorové vozidlá.
Zo správy o povesti Mesta Dobšiná, zo dňa 23.06.2026 vyplynulo, že obžalovaný býva na adrese trvalého pobytu - v spoločnej domácnosti s manželkou, pričom bol dvakrát riešený mestskou políciou dňa 02.05.2024 a dňa 15.03.2025 priestupky podľa § 30 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré boli riešené blokovou pokutou.
Z lustrácie REGOB vyplynulo, že obžalovaný má 6 plnoletých a 1 neplnoleté dieťa.
Z výpovede obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom vyplynulo, že má dvoch zdravotne postihnutých vnukov (G. H. a I. B.), ktorí potrebujú nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť a s ktorými je potrebné pravidelne navštevovať zdravotnícke zariadenia (Sobrance, Spišská Nová Ves a Rožňava), pričom on jediný má v rodine vodičské oprávnenie aj motorové vozidlo, s ktorým ich aj na tieto vyšetrenia osobne vozí.
Z listinných dôkazov predložených obžalovaným vyplynulo, že mal. G. H. (nar. XXXX) je zdravotne ťažko postihnutý s diagnózou detský autizmus a expresívna porucha reči, pričom potrebuje neustály dohľad a intenzívnu, náročnú starostlivosť v bežných každodenných úkonoch s odporúčaním pravidelných kontrol. Mal. I. B. (nar. XXXX) je takisto zdravotne postihnutý s diagnózami: iná zmiešaná porucha správania a emotivity, enkopréza neorganického pôvodu a elektívny mutizmus s potrebou ďalších odborných vyšetrení – neurologického, psychiatrického a pod.
K výroku o treste a iným výrokom:
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 33a Trestného zákona a § 34 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd prihliadol u obžalovaného na 1 poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona, pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Podľa § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Základná trestná sadzba v prejednávanej veci vzhľadom na výrok o vine predstavovala a súd mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere až 1 rok trestu odňatia slobody.
V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku zákonnosti a primeranosti, pričom v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal teda okrem
iného aj na povahu spáchaného skutku, jeho závažnosť ale tiež na osobu obžalovaného, pričom dbal na to, aby trest (sankcia) postihovala obžalovaného citlivo a menej citeľne v prípade, že do úvahy bude prichádzať takáto možnosť. Súd nepristúpil k aplikácii materiálneho kolektívu, nakoľko mal za to, že závažnosť konania obžalovaného nebola nepatrná a to najmä vzhľadom na spôsob vykonania trestného činu a okolnosti za akých bol spáchaný a možný následok. Súd zároveň prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal a ktorý oľutoval. Súd vzhľadom na vyššie uvedené preto ukladal obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere dvoch mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Súd mal za to, že vzhľadom na predošlé zahladené odsúdenia nebolo nevyhnutné obžalovanému ukladať nepodmienečný trest, pričom mal zároveň za to, že je potrebné ďalej sledovať správanie obžalovaného počas skúšobnej doby. Súd neukladal obžalovanému žiaden z alternatívnych trestov, nakoľko takéto druhy trestov nepovažoval v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené za primerané ale hlavne za účinné. Súd, keďže sa obžalovaný dopustil uvedeného skutku v súvislosti s vedením motorového vozidla, ukladal mu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Súd pri určení tejto výmery prihliadol na obžalovaným prezentované skutočnosti, že ako jediný má v rodine motorové vozidlo ako aj vodičské oprávnenie, pričom jeho dvaja vnuci sú zdravotne postihnutí, kedy je potrebné s nimi navštevovať zdravotnícke zariadenia a to aj mimo okres bydliska. Súd preto ukladal obžalovanému uvedený trest zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby majúc za to, že takáto výmera bude primeraná povahe a okolnostiam spáchaného skutku ale zároveň neprimerane nezasiahne aj blízku rodinu obžalovaného, ktorá tak je čiastočne odkázaná aj na pomoc obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).