Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41P/138/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. A., nar. X.X.XXXX a B. A., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, C. D. X, E., deti rodičov: matka F. A., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E., zastúpená JUDr. Jurajom Ferenčíkom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 23 a otec H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX E., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté deti takto,

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zvýšenie výživného za obdobie tri roky spätne od podania tohto návrhu na zvýšenie výživného zastavuje.

II. Zvyšuje výživné zo strany otca na maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 € mesačne na sumu 170 € mesačne, počnúc dňom 02.12.2025 do budúcna a na maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 € mesačne na sumu 150 € mesačne od 02.12.2025 do 31.08.2026 a od 01.09.2026 na sumu 170 € mesačne do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Dlžné výživné zo strany otca na maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 02.12.2025 do 30.09.2026 v celkovej sume 1200 € a na maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX dlžné výživné vo výške 1020 €, ktoré vzniklo za obdobie od 02.12.2025 do 30.09.2026 je otec povinný zaplatiť do troch mesiacov od doručenia tohto rozsudku k rukám matky.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I, spisová značka zo dňa 23.10.2018 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice I, spisová značka zo dňa 14.11.2018, v časti výšky výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletých detí (ďalej len matka, resp. navrhovateľka) sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 2.12.2025 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca H. A., nar. XX.X.XXXX (ďalej len otec) na maloletú A. zo sumy 50 eur na sumu 250 eur mesačne odo dňa podania návrhu a na maloletého B. zo sumy 50 eur na sumu 250 eur mesačne odo dňa podania návrhu. Matka sa ďalej domáhala zameškaného výživného za obdobie odo dňa podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia, príp. spätne do troch rokov odo dňa začatia konania, ak súd vzhliadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka svoj návrh odôvodnila podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí, keď obe deti sú staršie, navštevujú vyššie ročníky základnej školy, majú nové potreby spojené so štúdiom, mimoškolskými aktivitami, oblečením, zdravotnou starostlivosťou a stravou. Maloletý syn je autista, ktorý si vyžaduje špeciálnu starostlivosť najmä pokiaľ ide o stravu. Maloletá dcéra je žiačkou

8. ročníka základnej školy, pričom posledná úprava výživného bola vykonaná v čase, keď maloletá navštevovala materskú školu. Otec platí výživné v sume určenej rozsudkom pôvodne Okresného súdu Košice I o rozvode manželstva sp.zn. , s deťmi sa nestretáva a osobnú starostlivosť o ne nevykonáva. V dôsledku inflácie a rastu cien potravín a služieb sa výrazne zvýšili životné náklady domácnosti.

2. Tunajší súd uznesením č.k. -43 zo dňa 11.2.2026 ustanovil maloletým deťom za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „UPSVaR“).

3. Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 21.5.2026, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom, nakoľko matkou požadovaná suma sa mu zdá vysoká.

4. Zo správy UPSVaR zo šetrenia pomerov zo dňa 24.2.2026 súd zistil, že matka, býva v 3 – izbovom byte v jej výlučnom vlastníctve spolu s maloletými deťmi a priateľom, ktorý pracuje v spoločnosti I. C., ako tlačiar s príjmom 670 eur mesačne. Matka pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a jej priemerný čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Okrem toho matka poberá prídavok na obe maloleté deti vo výške 120 eur. Raz ročne si uplatňuje daňový bonus. Mesačné výdavky matky sú nasledovné: nájom – 287 eur, elektrina – 33 eur, plyn – 8 eur, strava – 1 000 eur, životná poistka – 82 eur, spotrebný úver – 244 eur (zostatok 13 000 eur), odpad – 16 eur, internet – 43 eur, nafta – 120 eur, poistka bytu – 10 eur, hygienické potreby – 50 eur, voľnočasové aktivity – 50 eur, ošatenie a obuv – 50 eur, lieky a vitamíny – 50 eur, zubné ošetrenie – 500 eur / ročne. Matka uvádza, že trvá na podanom návrhu, nakoľko posledná úprava výživného bola vykonaná pred ôsmimi rokmi, keď odvtedy došlo k určitým zmenám. Otec na obe maloleté deti posiela výšku výživného v sume 100 eur, čo je nepostačujúce. Matke preto dlhodobo finančne vypomáha mama. Otec maloletých detí býva v byte typu garsónka, ktorý si prenajíma. Je zamestnaný ako kuriér jedla v spoločnosti J. K.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 860 eur, popri tom pracuje na dohodu o vykonaní práce v L. G., kde je jeho príjem 100 eur. Mesačné výdavky otca sú nasledovné: podnájom – 390 eur, telefón – 60 eur, odškodné za úraz, ktorý otec spôsobil matkinmu priateľovi – 110 eur ( zostatok 2 300 eur), strava – 200 eur, exekúcie, ktoré prišli otcovi a to v sume 520 eur a 647 eur, ale ešte výšku zrážky zo mzdy nevie, benzín – 100 eur, oblečenie a obuv podľa potreby, výživné – 100 eur. Otec uviedol, že s podaným návrhom matky nesúhlasí, nakoľko sa mu zdá táto suma vysoká. Otec zotrváva na tom, že naďalej matke bude platiť výživné vo výške 100 eur, tak ako doteraz. Čo sa týka styku s deťmi, tak sa s nimi nestýka, lebo matka mu bráni v kontakte s deťmi. Otcovi na deťoch záleží a bol by rád, keby mu matka styk s deťmi umožnila. Maloletá A. navštevuje základnú školu v E., je žiačkou 8 . ročníka. Mesačné výdavky na maloletú sú nasledovné: španielčina – 16 eur, herectvo – krúžok – 20 eur, doučovanie angličtiny – 48 eur, hygienické potreby – 25 eur, vreckové – 30 eur, lieky a vitamíny – 15 eur, zubné ošetrenie – 25 eur, oblečenie a obuv – 100 eur, škola v prírode – 300 eur, školské pomôcky – 50 eur (nákup pracovných zošitov), mobil – 10 eur, okuliare – 150 eur / ročne. Maloletá je zdravá. Maloletý, B. navštevuje špeciálnu základnú školu v Košiciach, je žiakom 4. ročníka. Mesačné výdavky na maloletého pozostávajú: plávanie – 70 eur, herectvo – krúžok – 20 eur, družina – 12 eur, hygienické potreby – 20 eur, voľnočasové aktivity – 20 eur, ošatenie a obuv – 100 eur, školské pomôcky – 200 eur (nákup pracovných zošitov, hygienický program, pracovné pomôcky), lieky a vitamíny Dňa 17.02.2026 úrad vykonal rozhovor s maloletými deťmi. Obe maloleté deti pôsobili uvoľnene a nemali problém viesť komunikáciu. Maloletá A. na otázku „ aký má vzťah s otcom“ uviedla, že žiadny, nakoľko on ich žiadnou formou nekontaktuje, proste o nich nemá záujem. Nič o ňom nevie a ani nechce vedieť. Naposledy ho videla u starých rodičov a to konkrétne pred rokom a pol aj to len 10 minút a potom hneď odišiel. S otcom sa nechce stretávať, nakoľko jej vôbec nechýba. Nedostávajú od neho ani žiadne darčeky. Naposledy v januári 2026 im niekto zazvonil pri dverách a keď otvorili, tak tam nikto nebol, len na zemi našli igelitovú tašku a v nej dva šály a dve čiapky. Maloletý B., uviedol, že svojho otca nemá rád, ale má rád druhého otca F.. S F. sa hrajú a šalia sa. F. je mamin kamarát, ktorý u nich býva. Maloletý uviedol, že F. je jeho otec a nie H. A.. Záverom úrad uviedol, že vzhľadom na súčasnú infláciu a nárast cien doposiaľ určené výživné nepostačuje už ani na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb maloletých detí, úrad preto odporúča zvýšiť výživné na maloleté deti zo strany otca s prihliadnutím na ich vek a odôvodnené potreby, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti otca detí.

5. Na informatívnom stretnutí rodičov, ktoré sa uskutočnilo na Mestskom súde Košice dňa 9.7.2026 súd zistil, že otcovi skončila od 1.4.2026 dohoda o vykonaní práce v pizzerii G.. Matka žiadala sumu 250 eur na každé maloleté dieťa, kolízny opatrovník navrhol sumu 200 eur na mal. B. a sumu 250 eur na mal. A.. Otec navrhol sumu 100 eur na každé dieťa. Vyšší súdny úradník vyrátal vyživovaciu povinnosť otca

zrátaním oboch príjmov otca, pričom vychádzal z Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného k deťom, no matka s takouto sumou nesúhlasila. Súd na tomto mieste uvádza, že vyššia súdna úradníčka vychádzala zrejme omylom z nesprávneho údaja na tomto informatívnom stretnutí, keď pri mal. B. vychádzala zo 16 % pre deti na druhom stupni základnej školy a pri mal. A. z 18 % pre deti na strednej škole. Mal. B. bol však žiakom prvého stupňa základnej školy, preto správne by malo výživné na stretnutí zodpovedať 14 % príjmu otca a mal. A. bola žiačkou druhého stupňa základnej školy, preto správne by malo výživné zodpovedať 16 % príjmu otca.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. , na základe čoho zistil tento skutkový a právny stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 23.10.2018 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice I, spisová značka zo dňa 14.11.2018 súd manželstvo rodičov rozviedol, zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu pre obe maloleté deti sumou vo výške 50 eur mesačne pre každé dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súd tiež upravil styk otca s maloletými deťmi. (ďalej len „Rozsudok“). Matka pôsobila ako živnostníčka v oblasti poisťovníctva s príjmom okolo 500- 800 eur mesačne. Maloletá A. bol žiačkou 1. ročníka na základnej škole a mal. B. navštevoval špeciálnu škôlku na A. M. v E., ktorá je určená pre autitstické deti, už v tom čase mu bola táto diagnóza stanovená. Otec bol zamestnaný ako donáškar s príjmom okolo 450 eur mesačne.

8. Na pojednávaní konanom dňa 24.9.2026 sa zúčastnil otec, matka spolu so svojím právnym zástupcom a kolízny opatrovník. Matka na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že trvá na podanom návrhu a navrhuje, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloleté deti, na každé po 250 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do budúcna s tým, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva a v podstate nedošlo k žiadnej zmene ani od posledného informatívneho stretnutia rodičov na tunajšom súde. Otec uviedol, že súhlasil by so zvýšením výživného, avšak nie až na takú sumu ako požaduje matka, súhlasil by so zvýšením na sumu dokopy 360 eur na obe deti, nakoľko suma 250 eur na každé dieťa, ktorú matka požaduje nie je v jeho možnostiach. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloleté deti pokiaľ ide o maloletú A., aspoň na sumu 250 eur ako matka navrhuje a na maloletého B. aspoň na sumu 200 eur. Otec uviedol, že už nepracuje v G. z toho dôvodu, že toho času už nepotrebujú donáškara na vypomáhanie. Otec sa snaží nájsť nejakú inú prácu, aby si privyrobil, ale zatiaľ ju nenašiel. Je ochotný platiť na deti aj viac, ale momentálne mu to jeho financie nedovoľujú.

9. Matka v priebehu konania vzala návrh na zvýšenie výživného spätne tri roky odo dňa začatia konania, späť a žiadala, aby súd konanie zastavil v tejto časti. Otec aj kolízny opatrovník so späťvzatím súhlasili. Pokiaľ ide o výšku výživného matka uviedla, že súhlasila by so sumou po 200 eur na jedno dieťa, no otec uviedol, že nesúhlasí a je ochotný platiť iba dokopy 360 eur na obe deti.

10. Matka maloletých detí pracuje ako SZČO, predmetom činnosti je poisťovníctvo. Jej príjem z tejto činnosti v čistom predstavuje 1500 eur mesačne. Matka tiež poberá prídavky na deti v sume 120 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky, matka tieto špecifikovala nasledovne: SBD – 293 eur, elektrina – 33 eur, plyn – 8 eur, strava – 1 000 eur, životná poistka – 82 eur, spotrebný úver – 244 eur (zostatok 13 000 eur), odpad – 16 eur, internet – 43 eur, nafta – 120-150 eur, poistka bytu – 10 eur, hygienické potreby – 50 eur, voľnočasové aktivity – 50 eur, ošatenie a obuv – 50 eur, lieky a vitamíny – 50 eur, daň z nehnuteľnosti – 80 eur/ročne, zubné ošetrenie – 500 eur / ročne. Ďalšie výdavky 600 eur odvody z podnikania, mimoriadne výdavky 200 eur.

11. Maloletá A. je toho času už žiačkou 9.ročíka základnej školy, výdavky na mal. A. predstavujú: ošatenie a obuv – 100 eur, hygiena a kozmetika – 20 eur, lieky a zdravotnícke pomôcky pozostávajú z výdavkov na lieky a vitamíny 15 eur, zubár 25 eur/ročne, 150 eur/ročne okuliare, mobil 10 eur, vreckové 30 eur, cestovné 15 eur, ďalej výdavky na školu a záujmovú činnosť predstavujú výdavky 16 eur spanielčina, 20 eur herectvo, 48 eur doučovanie z anglického jazyka, 50 eur pracovné zošity, 15 eur triedny fond, 25 eur ZRPŠ, 250 eur škola v prírode, 30 eur školské pomôcky, doučovanie na testovanie v 9. ročníku 10 eur mesačne a ďalšie výdavky v sume 25 eur predstavujú výdavky voľnočasové.

12. Maloletý B. je toho času od septembra 2026 žiakom 5. ročníka špeciálnej školy, výdavky na mal. B. predstavujú: ošatenie a obuv – 100 eur, hygiena a kozmetika – 10 eur, lieky a zdravotnícke pomôcky pozostávajú z výdavkov na lieky a vitamíny 15 eur, zubár 25 eur/ročne, ďalej výdavky na školu a záujmovú činnosť predstavujú výdavky 70 eur plávanie, 60 eur hygiena v škole, 40 eur triedny fond, 20 eur ZRPŠ, 55 eur školské pomôcky, 8 eur pracovné zošity a ďalšie výdavky v sume 20 eur predstavujú výdavky voľnočasové.

13. Otec maloletých detí má skončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore prevádzka a ekonomika železničnej dopravy. Pracuje ako kuriér v spoločnosti J. K.. Jeho príjem je v priemere mesačne približne dokopy 1050 eur netto, čo súd zistil z Potvrdenia o príjme od jeho zamestnávateľa a tiež z lustrácie v elektronickom súdnom registri. Výplatu dostáva v hotovosti, účet nemá zriadený. Sem tam dostane aj pár eur navyše za donášku ako prepitné, čo však nie je veľa a kúpi si z toho akurát vodu alebo nejaké jedlo. Pracoval aj v G. do augusta 2026, dohodu mal síce uzavretú do 31.05.2026, no aj po ukončení tejto dohody pracoval, keď ho potreboval majiteľ, na pár hodín keď zarobil okolo 100-150 eur. Teraz už takto nepracuje, lebo ho majiteľ už nepotrebuje, má nového zamestnanca - donáškara. Pokiaľ ide o výdavky, otec tieto špecifikoval nasledovne: nájom – 390 eur, mobil – 60 eur, strava – 200 eur, ošatenie a obuv – 100 eur, hygienické potreby – 50 eur, cestovné – 100 eur, fajčenie – 24 eur, výživné na obe mal. detí – 100 eur, odškodné za úraz partnerovi matky – 110 eur ( zostatok 2.300 eur ), exekúcia – 520 eur a 647 eur, splátky dlhu na poistení - 60 eur. Zdravotný stav má dobrý. Matke platí po 50 eur mesačne výživné na každé dieťa.

14. Podľa , , , , Zákon o rodine (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

16. Podľa zákona číslo o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 268,88 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 187,57 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 122,77 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

17. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa ,, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa , (ďalej len „“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa ,, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

24. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinného rodiča. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie iba krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného zo strany matky je sčasti dôvodný. Posledná úprava výživného u maloletých detí bola určená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.10.2018. Výživné zo strany otca na maloleté deti bolo určené v sume 50 eur mesačne na každé z mal. detí. Súd skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane matky i otca. U maloletých detí určitá zmena pomerov nastala už len samotným plynutím času, nakoľko posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2018 keď mala maloletá A. 6 rokov a maloletý B. 3 roky, pričom náklady na život maloletých detí prirodzene vzrástli nielen ich zvýšeným vynakladaním na stravu, či ošatenie, ale objektívne sú podmienené aj štúdiom na prvom či druhom stupni základnej školy, vekom maloletých detí a vysokým rastom cien vo všeobecnosti. Súd v zásade nemal výhrady k bežným výdavkom na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti tak ako boli uvedené, odôvodnené a vyčíslené matkou a považoval ich za preukázané a primerané veku a potrebám detí, účelne vynakladané. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z možností a schopností rodičov s prihliadnutím na metodické usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2024, ktoré i keď má nezáväzný a odporúčací charakter, predstavuje významnú pomôcku pri rozhodovaní súdov o výške vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Rozsah vyživovacej povinnosti je daný kritériami určenými v § 62 Zákona o rodine a odvíja sa od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna a závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové a pod.). Pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa za kratšie obdobie. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju, teda i potrieb vyskytujúcich sa

nepravidelne za dlhšie časové obdobie, prípadne potrieb výlučne náhodných. Odôvodnené potreby sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, pričom možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti ako subjektívna kategória. Ak sú reálne možnosti a schopnosti obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa (z rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 31.08.2023). V zmysle metodiky pre prvý stupeň základnej školy a pri dvoch vyživovaných deťoch rodiča by malo výživné predstavovať 14 % z čistého príjmu rodiča a pre druhý stupeň základnej školy a pri dvoch vyživovaných deťoch rodiča by malo výživné predstavovať 16 % z čistého príjmu rodiča.

26. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného, súd rozhodoval o zvýšení výživného od 02.12.2025 s tým, že rozlišoval u mal. B. dve obdobia, nakoľko na druhý stupeň nastúpil od tohto školského roka, čiže dovtedy ho považoval za žiaka prvého stupňa. U maloletej A. je to druhý stupeň základnej školy od začiatku konania. Pokiaľ sa jedná o možnosti a schopnosti otca, v čase rozhodovania súdu v roku 2018 bol otcov príjem na úrovni minimálneho zárobku, okolo 450 eur, v predmetnom konaní súd s prihliadnutím na dôkazy vyhodnotil, že čistý mesačný príjem otca je v sume cca 1.050 eur netto. Matka žiadala sumu 250 eur na každé z mal. detí, súd však má za to, že podľa vykonaného dokazovania táto suma nezodpovedá príjmu povinného rodiča a jeho možnostiam prispievať takouto sumou na jedno dieťa. V zmysle Metodických pokynov MS SR má výživné tvoriť 14% z príjmu otca pre dieťa na prvom stupni a 16% na druhom stupni, takže súd určil výživné v tomto rozmedzí, prihliadajúc aj na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sa súdu nejavili byť nejako špecifické, alebo ktoré by vybočovali z rámca úplne bežných potrieb. I keď maloletý B. je autista, okrem stravy, ktorú má špecifickú a trošku nákladnejšiu ako A., nemá matka na neho zvýšené výdavky. Súd prihliadal taktiež na to, že otec sa o maloleté deti vôbec nezaujíma, celá starostlivosť je výlučne na matke. Súd s poukazom na vyššie uvedené zvýšil výšku výživného, ktoré je otec povinný platiť na maloletú A. na sumu 170 eur mesačne od 2.12.2025 do budúcna a na maloletého B. na sumu 150 eur mesačne od 2.12.2025 do 31.8.2026 a na sumu 170 eur mesačne od 1.9.2026 do budúcna. I keď otec uvádzal, že bol by ochotný platiť dokopy 360 eur, je pravdou, že pritom vychádzal z pôvodného nesprávneho usmernenia zo strany vyššieho súdneho úradníka na informatívnom stretnutí, čo naznačovalo, že výživné by malo byť o 2% na každé dieťa vyššie ako to, ktoré následne súd na pojednávaní vyrátal v správnej výške, pričom otec tvrdil, že je to už strop jeho možností prispievať na výživu detí sumou 360 eur. Súd pri rozhodovaní vychádzal pritom aj z potenciality príjmu otca, pretože otec už nepracuje na dohodu, kde si privyrobil okolo 100-150 eur mesačne, no súd mal za to, že takúto sumu si je otec schopný privyrobiť popri svojom riadnom zamestnaní, preto mu túto sumu zahrnul do výpočtu čistého priemerného zárobku vo výške cca 1050 eur, z ktorého následne určil výšku výživného na sumy, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku. Súd zohľadnil aj výdavky otca, ktoré sa javili ako adekvátne jeho príjmu a možnostiam.

27. Pokiaľ ide o dlžné výživné, toto vzniklo vzhľadom na to, že otec platil iba po 50 eur mesačne na každé dieťa. Tu vznikol dlh na výživnom na mal. A. vo výške 1200 eur za obdobie od 2.12.2025 do 30.9.2026 a na Teodora 1020 eur za obdobie od 2.12.2025 do 30.9.2026, s tým, že súd otcovi uložil túto povinnosť zaplatiť do troch mesiacov od doručenia rozsudku, čím umožnil otcovi dlhšiu lehotu aká sa zvykne dávať pri tejto povinnosti, a to z toho dôvodu, že otec má evidentne nejaké dlhy, nemá momentálne účet, ani úspory, čiže aby si mal možnosť zabezpečiť tieto finančné prostriedky a nebol vystavený nejakému ďalšiemu trestnému stíhaniu, prípadne tomu, aby prišiel o prácu. Súd nevidel dôvod na to, aby otec dlžné výživné zaplatil v splátkach, nakoľko opätovne by to bolo na dlhé obdobie, možno na ďalších 24 mesiacov, kým by sa tieto splátky splatili a matka nebola zvýhodňovaná pri zabezpečovaní potrieb maloletých detí žiadnymi splátkami, ale svoje povinnosti si musela plniť priebežne, ako vznikali. Týmto bol zmenený pôvodný rozsudok v znení opravného uznesenia vo výške výživného.

28. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu zo strany matky za tri roky spätne, späťvzatie návrhu na začatie konania je prejavom dispozičnej zásady, ktorá v istej podobe platí aj v konaniach podľa . Na základe horeuvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd v I. výroku tohto rozhodnutia konanie zastavil.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom

prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.