Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-1-2025.pdf
PDF · 120.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Activ-K Group s.r.o., č. 135, 943 53 Belá, IČO: 52 564 657, zastúpeného advokátom JUDr. Gergelyom Pšenákom, M.R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky proti žalovanému: PROSPECT, spol. s r.o., Tvrdošovská cesta 10823, 940 02 Nové Zámky, IČO: 34 107 100, zastúpenému Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401 o zaplatenie istiny 20.943,52 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/69/2024-70 zo dňa 24.5.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/69/2024-70 zo dňa 24.5.2024 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 20.943,52 eura s 8% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 16.8.2022 do zaplatenia z dôvodu, že vyhotovoval na projekte žalovaného Nová Kasárenská dodávku materiálu, za čo vystavil faktúru č. 2020220007 zo dňa 8.8.2022 so splatnosťou 15.8.2022 a dodávku ďalšieho materiálu, za čo vystavil faktúru na sumu 11.341,21 eura dňa 8.8.2022 so splatnosťou 15.8.2022 s tým, že zo sumy dodávky bola odpočítaná záloha žalovaného vo výške 5.000,- eur, avšak žalovaný uvedené faktúry neuhradil. K žalobe pripojil faktúru č. 2020220006 zo dňa 8.8.2022 splatnú dňa 15.8.2022 na sumu 11.341,21 eura a faktúru č. 2020220007 zo dňa 8.8.2022 splatnú dňa 15.8.2022 na sumu 9.602,31 eura s tým, že na oboch faktúrach bol dátum dodania 31.7.2022.
3. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal a v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca pre neho vykonával práce na projekte „Nová Kasárenská“ v Nových Zámkoch na základe zmluvy o dielo č. 19/2022, pričom dielo mal zhotoviť v termíne od 9.5.2022 do 30.7.2022 a bola mu poskytnutá záloha 10.000,- eur, avšak práce vykonával pomaly, na čo bol písomne upozornený výzvami zo dňa 13.5.2022 a 1.6.2022 a okrem toho bol jeho zamestnanec na stavbe pod vplyvom alkoholu, na čo bol upozornený listom zo dňa 29.6.2022. Zrealizované práce boli žalobcovi zaplatené na základe ním vystavených faktúr č. 2020220003 na sumu 2.586,40 eura a č. 2020220004 na sumu 20.628,84 eura. Dňa 30.6.2022 sa
zmluvné strany dohodli na odstúpení zmluvy o dielo a podpísali dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 19/2022. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie faktúr vystavených po zrušení zmluvy o dielo, ktoré mu boli vrátené podaniami zo dňa 16.8.2022 a 13.9.2022.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na § 457 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.5.2024 uviedol, že z faktúr predstavujúcich predmet sporu vyplýva, že ide o dodanie prác do 31.7.2022 a preto rozporoval tvrdenie žalovaného, že tieto práce neboli vykonávané a že boli zaplatené všetky práce realizované žalobcom. V rámci dokazovania navrhol výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu s tým, že súdu predloží doklady o vykonaní diela tak, ako bolo fakturované a oznámi mená svedkov, ktorí by sa mohli vyjadriť k vykonaniu prác. Nevedel však špecifikovať, o aké doklady by sa malo jednať, nakoľko mu zo strany žalobcu neboli zatiaľ doručené. Zároveň namietal neplatnosť dodatku č. 1 k zmluve o dielo pre jeho neurčitosť.
5. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že podľa dodatku č. 1 k zmluve o dielo došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami a nároky medzi nimi mali byť už vysporiadané, i keď to výslovne v dodatku nie je uvedené, avšak z jeho obsahu nevyplýva, že by medzi stranami zostali neusporiadané záväzky. Žalobca vystavil faktúry s dátumom 31.7.2022, kedy už žiadne práce nerealizoval ani nedodával materiál. Ak by aj dodatok č. 1 bol neplatný, ani vtedy by nárok žalobcu nebol oprávnený, pretože k faktúram nebol pripojený žiaden súpis prác ani dodací list.
6. Súd prvej inštancie v bodoch 7-10 odôvodnenia napadnutého rozsudku opísal svoje zistenia vyplývajúce zo stranami predložených listinných dôkazov (zmluva o dielo č. 19/2022 zo dňa 11.5.2022; preddavková faktúra č. 2020220001; faktúry č. 2020220003, č. 2020220004, č. 2020220006, č. 2020220007; listy žalovaného z dátumov 13.5.2022, 1.6.2022 a 29.6.2022; dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 19/2022 uzavretý dňa 30.6.2022; podania žalovaného z dátumov 16.8.2022 a 13.9.2022 adresované žalobcovi).
7. Spor právne posudzoval podľa § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 537 ods. 1, ods. 2, § 546 ods. 1, ods. 2, § 548 ods. 1, ods. 2, § 344 Obchodného zákonníka a § 572 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na čo ustálil záver o nedôvodnosti žaloby.
8. Za nesporné súd prvej inštancie považoval uzavretie zmluvy o dielo č. 19/2022 zo dňa 11.5.2022 medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, na základe ktorej žalobca vystavil žalovanému preddavkovú faktúru, podľa ktorej žalovaný vyplatil zálohu vo výške 10.000,- eur, ktorá bola odpočítaná na prvých dvoch faktúrach vystavených žalobcom (faktúry č. 2020220003 a č. 2020220004). K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami došlo podpísaním dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. 19/2022 dňa 30.6.2022, podľa obsahu ktorého sa strany dohodli na zrušení zmluvy o dielo. Za spornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval žalobcom namietanú neplatnosť tohto právneho úkonu. Poukázal na § 344 Obchodného zákonníka a na čl. XIII zmluvy o dielo, v ktorom boli obsiahnuté dôvody, pre ktoré môže objednávateľ – žalovaný odstúpiť od zmluvy. V prípade, ak by došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy, súd by musel posudzovať naplnenie podmienok špecifikovaných v zmluve, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie v prejednávanej veci ani z jednej strany nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k uzavretiu dohody o zrušení záväzku. Poukázal na § 572 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dohoda o zrušení záväzku (tzv. disolúcia) patrí medzi právne skutočnosti spôsobujúce zánik záväzku na zmluvnom základe a bez uspokojenia veriteľa, kedy sa strany dohodnú, že zrušia nesplnený záväzok alebo jeho časť bez toho, aby súčasne zriadili nový. Obchodný zákonník nemá vlastnú úpravu disolúcie, v dôsledku čoho sa občianskoprávna reglementácia v nevyhnutnom rozsahu použije aj na obchodné záväzkové vzťahy (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Písomná forma dohody musí byť dodržaná iba v zákonom stanovených prípadoch a formálne označenie dohody účastníkmi nie je záväzné; rozhodujúcim je jej obsah vyplývajúci najmä z prejavenej vôle. Určitosť obsahu dohody sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia zrušovaného záväzku a z formulácie musí byť tiež zrejmé, či sa ruší celý záväzkový vzťah alebo iba jeho konkrétna časť. Popri podpismi potvrdenom vyjadrení vôle účastníkov zrušiť záväzok, náležitom označení zmluvných strán a samotného predmetu disolúcie nevyplývajú z Občianskeho zákonníka iné osobitné náležitosti dohody o zrušení záväzku, ktorých absencia by mala za následok jej neplatnosť. Z hľadiska právnych následkov je zánik záväzku definitívny. Právne účinky disolúcie nastávajú ex nunc uzavretím dohody, pokiaľ sa jej účastníci nedohodnú inak.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej dohody o zrušení záväzku, podľa ktorej došlo ku zrušeniu zmluvného záväzkového vzťahu na základe zmluvy o dielo č. 19/2022, a to ku dňu 30.6.2022. Platnosti tohto právneho úkonu nebráni ani skutočnosť, že dohoda bola označená ako dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 19/2022, pretože právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a formálne označenie dohody nie je záväzné. Z obsahu tejto dohody jednoznačne vyplýva označenie jej účastníkov, ako aj skutočnosť, že ide o dohodu o zrušení zmluvy o dielo č. 19/2022 zo dňa 11.5.2022 a okrem toho dohoda vyjadruje vôľu účastníkov zrušiť predmetný záväzok v celom rozsahu. K podpisu dohody došlo dňa 30.6.2022 a týmto dňom nastali jej právne účinky, čím zanikol vzájomný záväzok žalobcu ako zhotoviteľa diela a žalovaného ako objednávateľa. Až po zániku záväzkového vzťahu boli žalobcom vystavené ďalšie dve faktúry, okrem ktorých však žalobca nepredložil ani neoznačil žiadne doklady, ktorými by preukázal, na základe čoho došlo k ich vystaveniu po zániku zmluvného záväzkového vzťahu. Ak by aj zo strany žalobcu bolo žalovanému poskytnuté po zániku predchádzajúceho zmluvného vzťahu akékoľvek plnenie, bolo jeho povinnosťou preukázať na základe čoho a v akom rozsahu bolo plnenie poskytnuté, teda či medzi sporovými stranami bola uzavretá nová zmluva o dielo a s akým obsahom a či žalobca plnil na základe tejto novej zmluvy. Žalobca však spolu so žalobou ani v priebehu konania žiadne doklady okrem uvedených dvoch faktúr nepredložil a vystavenie týchto faktúr žiadnym spôsobom skutkovo ani právne nezdôvodnil. Len zo samotného obsahu faktúr nie je možné zistiť, kedy konkrétne, aké plnenie a na základe čoho bolo zo strany žalobcu poskytnuté žalovanému.
10. Súd prvej inštancie poukázal na § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, s ktorým je úzko spojená jeho dôkazná povinnosť, keďže žiadnym spôsobom neuviedol a nepreukazoval, na základe čoho boli faktúry, ktoré sú predmetom sporu, vystavené, keď k zániku zmluvného vzťahu došlo dňom 30.6.2022. Už v samotnej žalobe absentuje akákoľvek zmienka o tom, na základe čoho boli sporné faktúry vystavené, o aké plnenie, na základe čoho a v akom časovom horizonte by sa malo jednať. Súd prvej inštancie až na základe vyjadrenia žalovaného a ním predložených dokladov zistil, že medzi stranami existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o dielo č. 19/2022 zo dňa 11.5.2022, ktorý však zanikol v dôsledku dohody o zrušení záväzku dňom 30.6.2022. Žalobca vo vyjadrení k odporu iba poukázal na § 457 Občianskeho zákonníka o vrátení plnenia pri neplatnej alebo zrušenej zmluve, ale tento svoj poukaz žiadnym spôsobom nešpecifikoval, a teda ani nezdôvodnil, či jeho nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a z akého dôvodu. Žalobca ani v priebehu konania neuvádzal žiadne konkrétne tvrdenia na zdôvodnenie opodstatnenosti uplatneného nároku a do konania pojednávania nenavrhoval ani vykonanie žiadnych konkrétnych dôkazov. Žalobca teda neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a preto jeho žalobu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní síce navrhol výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a svedkov – bývalých zamestnancov žalovaného, ktorí by sa mohli vyjadriť k vykonaniu prác s tým, že v súdom stanovenej lehote predloží doklady o vykonaní diela, ktoré nevedel bližšie špecifikovať, ale ani z tohto jeho vyjadrenia nebolo zrejmé, na základe čoho si pohľadávku uplatnil a k akému plneniu z jeho strany voči žalovanému malo dôjsť. Pri hodnotení tohto postupu žalobcu súd prvej inštancie vychádzajúc z § 153 ods. 1 CSP ustálil záver, že prostriedky procesného útoku neboli zo strany žalobcu uplatnené včas, pretože ani v žalobe ani v následnom vyjadrení napriek odporu žalovaného proti platobnému rozkazu neprodukoval žiadne tvrdenia ani dôkazy, ktoré by svedčili o opodstatnenosti ním uplatnenej pohľadávky. Z toho dôvodu súd prvej inštancie s poukazom na § 153 ods. 2 CSP neprihliadal na prostriedky procesného útoku navrhnuté právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní, keďže by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo ďalších úkonov súdu, pričom právny zástupca žalobcu ani nevedel dostatočne jasne špecifikovať, k čomu by mali tieto prostriedky procesného útoku smerovať a aké skutkové okolnosti by nimi mali byť preukázané. Podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalobca dostatočný časový priestor, aby prostriedky procesného útoku uplatnil či už v samotnej žalobe alebo v následnom vyjadrení, prípadne ešte do pojednávania vo veci samej. Vychádzajúc z toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku, súd prvej inštancie jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške.
11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), g), h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Žalobca
namietal záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena a nesplnení povinnosti tvrdiť a túto odvolaciu námietku odôvodnil tým, že predložil dôkazy, a to najmä faktúry s dátumom splatnosti 31.7.2022, ako aj navrhol výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu. Uvedené dôkazy však súd prvej inštancie nevykonal, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne posúdil taktiež dodatok č. 1, ktorým malo dôjsť k zániku záväzku, nakoľko nebola naplnená jedna z náležitostí právneho úkonu, a to určitosť právneho úkonu. Uvedenú skutočnosť v priebehu konania aj súd prvej inštancie pripustil z dôvodu, že z právneho úkonu nie je jasné, aký bol úmysel zmluvných strán. Preto mal túto otázku v rámci hodnotenia dôkazov aj riadne odôvodniť, pričom žalobca považuje hodnotenie dôkazov za svojvoľné s tým, že svojvoľným hodnotením a vykonaním dôkazov súd prvej inštancie porušil práva žalovaného (zrejme malo byť uvedené „žalobcu“ – poznámka odvolacieho súdu) na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Odvolateľ poukázal viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa hodnotenia dôkazov a odôvodňovania súdnych rozhodnutí. Ďalej uviedol, že žalovaným uvádzaná skutočnosť, že ku dňu 30.6.2022 došlo k zániku záväzku, neznamená, že žalovaný nie je povinný zaplatiť za všetko, čo žalobca vykonal, a teda ak by aj došlo k zániku záväzku dňa 30.6.2022, neznamená to, že mu zanikla povinnosť uhradiť faktúry s lehotou splatnosti 30.7.2022 a práve z toho dôvodu podľa žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Z toho dôvodu žalobca zastáva názor, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný. Po predbežnom právnom posúdení súdu žalobca navrhoval ďalšie vykonanie dôkazov, ktoré však boli súdom zamietnuté s poukazom na zákonnú a sudcovskú zásadu koncentrácie, čo však spôsobuje nepreskúmateľnosť, nakoľko vzhľadom na zistený skutkový stav a posúdenie súdu boli prístupné ďalšie dôkazy, ktoré by bolo potrebné vykonať pre úplné zistenie skutkového stavu. Podľa odvolateľa je rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane právnych úvah, ktorými sa riadil, zmätočné a arbitrárne a z toho dôvodu sú je preukázané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že už v odpore proti platobnému rozkazu namietal žalobcom predložené faktúry a ich nepodloženie dôkazmi, avšak žalobca na túto námietku v následnom vyjadrení vôbec nereflektoval a až na pojednávaní všeobecne uviedol, že dôkazy doloží dodatočne. Podľa žalovaného mal žalobca priestor na navrhnutie výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu už v rámci svojich písomných vyjadrení a následne účasť štatutárneho zástupcu zabezpečiť na pojednávaní. Ani jedno z toho žalobca neurobil, štatutárny zástupca na pojednávaní prítomný nebol a z dôvodu jeho výsluchu by muselo byť pojednávanie odročené. Okrem toho žalobca až na pojednávaní navrhoval, že predloží doklady o vykonaní diela. Aj tento dôkaz mal žalobca bezpochyby možnosť predložiť skôr. Vzhľadom k tomu, že žalobca včas tieto dôkazy nepredložil, súd prvej inštancie s poukazom na § 153 CSP postupoval správne. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia dodatku č. 1. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
13. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom názore o unesení bremena tvrdenia a bremena dôkazu z jeho strany, ako aj na námietke nesprávneho právneho posúdenia dodatku č. 1.
14. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach obsiahnutých vo vyjadrení k odvolaniu.
15. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolaním žalobcu dotknutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne a správne na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav vyplývajúci z dôkazov predložených stranami sporu, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správny právny záver premietnutý do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
16. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
17. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
18. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
20. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
21. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
23. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
24. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
25. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
26. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
29. Podľa § 197 ods. 1 CSP ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.
30. Podľa § 197 ods. 2 CSP ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
32. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a následných odvolacích vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vyvodil vo vzťahu k meritu daného sporu správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď správne vec právne posúdil podľa ním aplikovaných zákonných ustanovení a svoje rozhodnutie spôsobom
súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil. V odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej a z odôvodnenia je zreteľne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami procesnoprávneho i hmotnoprávneho charakteru majúcimi podstatný a zásadný vzťah k rozhodnutiu vo veci samej.
34. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z dikcie ustanovenia § 380 CSP. Žalobca v úvode odvolania označil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), g), h) CSP. V ďalšom texte odvolania odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP vôbec obsahovo nenaplnil a v závere odvolania ho nahradil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. V odvolaní konkrétne zdôvodňoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý oprel o tvrdenie o neprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie v súvislosti s nevykonaním ním navrhnutého dôkazu na výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a zároveň namietal svojvoľnosť súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov. Namietal tiež nesprávnosť posúdenia dodatku č. 1 k zmluve o dielo z dôvodu nenaplnenia podmienky určitosti právneho úkonu a v tejto súvislosti vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je podľa jeho názoru zmätočné a arbitrárne. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesprávnosť súdom prvej inštancie ustálených skutkových zistení odvolateľ odvíjal od námietky nevykonania ním navrhovaných dôkazov. Odvolanie žalobcu je teda v zásade založené na námietke týkajúcej sa nevykonania žalobcom na pojednávaní navrhovaných dôkazov a na námietke nesprávneho posúdenia dodatku č. 1 k zmluve o dielo, v nadväznosti na čo žalobca spochybňoval správnosť záveru súdu prvej inštancie o neunesení bremena tvrdenia a bremena dôkazu stranou žalobcu.
35. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou nedostatočnosti a zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Samotná nespokojnosť strany sporu s jeho výsledkom a jej nestotožnenie sa so závermi súdu vedúcimi k pre ňu nepriaznivému meritórnemu rozhodnutiu bez ďalšieho nezakladajú dôvodnosť konštatácie o porušení práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú jednoznačne identifikovateľné myšlienkové úvahy vedúce súd prvej inštancie k formulovaniu záverov, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. V tomto smere je z odôvodnenia zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu v kontexte vykonaného dokazovania, pod ktoré hmotnoprávne ustanovenia zistený skutkový stav podradil a z akých dôvodov. Odôvodnenie odvolaním dotknutého rozsudku zodpovedá dikcii § 220 ods. 2 CSP a spĺňa zákonnú požiadavku náležitého a presvedčivého odôvodnenia a odvolací súd v ňom nezistil ani iné prípadné logické nedostatky alebo rozpor v jednotlivých záveroch súdu.
36. Súd prvej inštancie v bodoch 11-15 odôvodnenia precíznym a zrozumiteľným spôsobom ozrejmil tak svoje myšlienkové úvahy, ako aj na to nadväzujúce skutkové a právne konzekvencie, ktoré ho viedli k vyhodnoteniu dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. 19/2022 ako platnej dohody o zrušení záväzku k dátumu 30.6.2022, pričom správne vychádzal z obsahu tohto písomného právneho úkonu (bod 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobca v odvolaní nešpecifikoval, v čom má spočívať ním tvrdená neurčitosť tohto právneho úkonu, ktorá podľa jeho názoru nebola súdom prvej inštancie vyhodnotená správne alebo nebola vyhodnotená vôbec a žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil skutkové a právne závery súdu prvej inštancie obsiahnuté vo vyššie označených bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ak sa táto odvolacia argumentácia mala vzťahovať aj na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, potom v odvolaní absentuje tomu zodpovedajúca relevantná odvolacia argumentácia, z ktorej by bolo buď jednoznačne zrejmé alebo aspoň vyvoditeľné odvolateľom namietané nesprávne právne posúdenie spočívajúce buď v neaplikovaní príslušnej právnej normy alebo v aplikovaní nesprávnej právnej normy alebo v nesprávnej interpretácii konkrétnej správnej právnej normy alebo v nesprávnej aplikácii správne zvolenej a správne interpretovanej právnej normy.
37. V bodoch 16-17 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie náležitým a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil tiež dôvody, ktoré ho viedli k ustáleniu záveru o neunesení bremena tvrdenia a na to nadväzujúceho dôkazného bremena stranou žalobcu, a to jednak vzhľadom na absenciu relevantných
skutkových tvrdení v žalobe, vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu a na pojednávaní, ako aj vzhľadom na oneskorené uplatnenie prostriedkov procesného útoku v podobe návrhov na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu a svedkov a s tým súvisiacu aplikáciu procesného postupu podľa § 153 CSP. Odvolací súd poukazuje na § 132 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva povinnosť žalobcu už v žalobe pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie. V žalobe však absentuje uvedenie skutkových a právnych okolností, za ktorých v konkrétnom čase malo dôjsť v konkrétnom rozsahu k plneniu, ktorého cena bola fakturovaná dvomi spornými faktúrami. K žalobe neboli okrem faktúr č. 2020220006 a č. 2020220007 pripojené žiadne iné listinné dôkazy a neboli v nej označené ani žiadne iné dôkazy na preukázanie skutkovej a právnej opodstatnenosti žalobného nároku. V odvolaní žalobca poukazuje na tieto faktúry ako na listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať danosť jeho nároku. K tomu je však nutné uviesť, že faktúra predstavuje len účtovný doklad jednostranne vyhotovený jednou stranou sporu a z toho dôvodu nejde o dôkaz, ktorý by bez ďalšieho bolo možné vyhodnotiť ako listinu preukazujúcu existenciu zmluvného vzťahu a splnenie zmluvnej povinnosti zakladajúce vznik nároku na zaplatenie fakturovanej ceny. Na túto skutočnosť správne poukázal aj súd prvej inštancie, keď uviedol, že len z obsahu faktúr nie je možné zistiť, kedy konkrétne, aké plnenie a na základe čoho bolo zo strany žalobcu poskytnuté žalovanému. Správne tiež poukázal na skutočnosť vyplynuvšiu zo žalobcom predložených faktúr, a to že k ich vystaveniu došlo dňa 8.8.2022 s uvedením dátumu 31.7.2022 ako dátumu dodania (t.j. dátum 31.7.2022 nie je dátumom splatnosti ako uvádzal žalobca v odvolaní), t.j. až po zániku záväzkového vzťahu založeného zmluvou o dielo č. 19/2022 (30.6.2022), pričom žalobca v žalobe a ani v ďalšej časti konania nepredložil ani neoznačil žiadne doklady, ktorými by preukázal dôvodnosť ich vystavenia či už na základe pôvodného zmluvného vzťahu alebo na základe nového zmluvného vzťahu alebo na základe iného právneho titulu. Okrem absencie relevantných skutkových tvrdení v žalobe súd prvej inštancie správne poukázal aj na obsah vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom napriek zjavnej spornosti žalobného nároku jednoznačne vyplývajúcej z obsahu odporu proti platobnému rozkazu a k nemu pripojených listinných dôkazov žalobca opätovne formuloval svoj procesný útok len veľmi vágne a vo všeobecnej rovine. Opätovne z jeho strany nedošlo k uvedeniu konkrétnych tvrdení osvetľujúcich okolnosti vystavenia sporných faktúr v konkrétnom čase a v konkrétnej výške a ani neboli označené žiadne dôkazy na preukázanie pravdivosti prípadných tvrdení žalobcu, ktoré ale v danom prípade úplne absentovali. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že okrem toho, že relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie mali byť už súčasťou žaloby, mal žalobca po obdržaní odporu proti platobnému rozkazu s listinnými dôkazmi žalovaného ako prílohami dňa 10.3.2024 (č. l. 49 súdneho spisu) dostatočný časový priestor na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku v podobe tvrdení a dôkazov skôr ako až na pojednávaní vo veci samej konanom dňa 24.5.2024. Navyše, ani na tomto pojednávaní strana žalobcu neprodukovala žiadne konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce fakturovaných plnení čo do dôvodu a výšky a len veľmi všeobecným spôsobom formulovala aj svoj návrh na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov bez uvedenia ich mena, priezviska, prípadne dátumu narodenia, adresy a označenia skutočností, ktoré by mali byť ich výsluchom preukázané (§ 197 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k navrhovanému výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu ako strany sporu odvolací súd taktiež poukazuje na nedostatočnosť tohto procesného návrhu predneseného na pojednávaní konanom dňa 24.5.2024 z pohľadu ustanovenia § 195 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nariadenie výsluchu strany prichádza do úvahy v prípade, ak nemožno inak preukázať tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Strana žalobcu však pri uplatnení tohto svojho procesného návrhu žiadne takéto skutočnosti nekonkretizovala, a to ani v minimálnej miere postačujúcej pre ustálenie záveru o relevantnosti takéhoto procesného návrhu na vykonanie dokazovania. Z uvedeného vyplýva, že okrem absencie podmienky včasnosti správne súdom prvej inštancie zohľadnenej pri aplikácii § 153 ods. 2 CSP po predchádzajúcom správnom vyhodnotení možností žalobcu s ohľadom na priebeh daného konania (§ 153 ods. 1 CSP), návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania v danom prípade nezodpovedali ani podmienkam nastaveným procesnoprávnym predpisom pre nariadenie výsluchov strany a svedka konajúcim súdom. Zo spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalobca nemohol svoje návrhy na vykonanie dokazovania uplatniť skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a zároveň niet pochýb o tom, že vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom až na pojednávaní konanom dňa 24.5.2024 by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ako aj vykonanie ďalších úkonov súdu. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorou namietal nevykonanie ním navrhovaného dôkazu výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu ako nedôvodnú. Odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti a správnosti tak súdom prvej inštancie aplikovanej sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 ods.
1, ods. 2 CSP, ako aj jeho záveru o neunesení bremena tvrdenia a bremena dôkazu žalobcom, na ktorom primárne postavil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby.
38. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru o nenaplnení ani jedného z odvolateľom označených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP.
39. Keďže žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.
41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).