Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_53P-55-2026.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
53P/55/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, sudcom JUDr. Tomášom Sokolíkom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B., v konaní zastúpené opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B., a otec - neuvedený, o návrhu navrhovateľa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, na nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje maloletej B., narodenej dňa XX.XX.XXXX v D. – B., z matky – A. B., nar. XX.XX.XXXX a z otca - neuvedený, zapísané v knihe narodení D. – B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, meno: „C.“.
II. Súd nariaďuje nad maloletou: A. B., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v E. B. F. G. H. B., so sídlom A. I. J. X, B..
III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je matka povinná zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet E. B. F. G. H. B..
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ návrhom podaným na Okresnom súde Pezinok dňa 31.03.2026 žiadal vydať neodkladné opatrenie a nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletým dieťaťom. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že matka tesne po pôrode maloletej nebola schopná uviesť miesto, kde matka žije a kde bude žiť maloletá. Z potvrdenia UNB Nemocnice sv. Cyrila a Metoda zo dňa 31.03.2026 vyplýva, že matka mala porodiť maloletú do záchoda. Následne maloletú previezla RZP do nemocnice, kde bola maloletá sledovaná. Nebolo možné overiť pravdivosť tvrdení rodičov ohľadom miesta pobytu po prepustení, ani ohľadne praktického lekára pre dieťa. Následne navrhovateľ súdu doručil rodný list maloletej, e-mailovú komunikáciu, sociálnu správu o maloletom dieťati, úradné záznamy zo šetrení, výpis z listu vlastníctva, fotografie nehnuteľnosti, správu o rodičke. Súd maloleté dieťa zveril do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do E. B. F. G. H. B., na základe uznesenia č.k. 53P/55/2026 – 54 zo dňa 07.04.2026. Následne sa súd pokúšal doručiť všetky podania a predvolanie na pojednávanie matke, ktorú však nebolo možné kontaktovať žiadnym súdom dostupným spôsobom. Súd tak doručoval písomnosti prostredníctvom ich zverenia na úradnej tabuli súdu.
2. Dňa 23.09.2026 sa na súde uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila matka, pričom súd rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti matky. Súd zistil, že meno maloletej bolo vymazané, keďže matka ňou určené meno nepotvrdila v dodatočnej lehote. Súd preto rozhodoval aj o určení mena maloletej. Po otvorení pojednávania súd vykonal výsluch navrhovateľa a E. B. F. G. H. B. (ďalej aj „E.“). Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že matka sa o maloletú od narodenia nezaujíma, nekontaktoval ju žiadny iný rodinný príslušník ani iná osoba. Uvedené potvrdila aj pracovníčka E.. Z vykonaných lustrácii v Sociálnej poisťovni, v Registri obyvateľov, ZVJS, v Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov, v Registri trestov a iných sa súdu nepodarilo zistiť bydlisko matky, na ktorom by sa zdržiavala a nepodarilo sa overiť pomery matky, ani jej pracovnú činnosť. Po vykonaní dokazovania súd vyhlásil rozsudok, pričom prítomný účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po danom poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie proti vyhlásenému a odôvodnenému rozsudku.
3. Podľa § 111 písm. a) a l) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o mene a priezvisku maloletého, ústavnej starostlivosti.
4. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (ďalej aj „ZoMP“), každý musí mať meno (ods. 1). Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu (ods. 2).
6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 ZoMP, každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len „meno") do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť (ods. 1). Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu (ods. 2).
7. Podľa § 54 ods. 2 ZoR, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 54 ods. 4 ZoR, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
9. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 81 ods. 1 ZoR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
13. Podľa § 81 ods. 2 ZoR, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
14. Vzhľadom k tomu, že maloletej bolo matkou určené meno C. pri narodení, tá však uvedené nepotvrdila v stanovenej lehote pred matričným úradom, došlo k výmazu mena maloletej z Registra obyvateľov. Keďže každý musí mať meno a priezvisko, súd určil meno maloletej C..
15. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že je v záujme maloletej, aby jej bola nariadená ústavná starostlivosť v E., kam bola umiestnená aj neodkladným opatrením, keďže matka sa od narodenia maloletej o maloletú nezaujíma a neplní si svoje rodičovské povinnosti k maloletej. Matka maloletú nenavštevuje, nepokúša sa o akýkoľvek kontakt s maloletou. Zároveň neexistuje iná osoba, ktorá by bola schopná a ochotná prevziať maloletú do starostlivosti, pričom nikto z rodinného prostredia maloletej sa o ňu v E. nezaujíma. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že je potrebné umiestnenie maloletej v E., ktoré zabezpečí riadnu výchovu a výživu maloletej, pričom umiestnenie maloletej v E. je v jej najlepšom záujme.
16. Podľa § 81 ods. 1 ZoR súd zaviazal matku platením výživného na maloletú, ktoré bolo vzhľadom na nezistené pomery matky určené v minimálnej výške podľa § 62 ods. 3 ZoR.
17. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť inak.
Poučenie:
Proti výrokom tohto rozsudku, ktorými súd schválil dohodu rodičov nie je možné podať odvolanie (§ 122 CMP).
Proti výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa svojho práva na podanie odvolania vzdal.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.