Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-1639-2026.pdf
PDF · 94.61 KB
Case nature
Subarea
54Ek/1639/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávnených: 1/ A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX B. B.; 2/ E. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX B. B.; obaja zákonne zastúpený: F. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX B. B.; proti povinnému: F. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXXXX/XX, XXX XX B. B.; zast.: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, sídlo exekútorského úradu: Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica; pre vymoženie výživného, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnení sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.06.2026 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 2.740,00 Eur a Bežného výživného vo výške 400,00 Eur, a to na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vydaný dňa 20.11.2024 pod sp. zn. 37P/171/2023-428, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.01.2025 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 24.06.2026 Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/1639/2026 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Mário Mičák, sídlo exekútorského úradu: Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica.
3. Dňa 17.09.2026 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávnených.
4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiada zastavenie exekúcie z dôvodu, že: cit.: „Povinný dňa 20.07.2026 poštovým poukazom sumu 400,00 Eur; dňa 27.07.2026 bezhotovostným prevodom uhradil na účet súdneho exekútora sumu 2.811,26 Eur; dňa 03.08.2026 bezhotovostným prevodom uhradil sumu 100,00 Eur a dňa 05.08.2026 poštovým poukazom sumu 450,00 Eur, teda spolu uhradil sumu 3.761,26 Eur, teda uhradil zameškané výživné, ako aj bežné výživné a odmenu súdneho exekútora a preto navrhuje, aby súdny exekútor exekúciu zastavil s tým, že povinný vyhlasuje, že bude výživné na mal. oprávnené v zmysle vyššie uvedeného rozsudku uhrádzať riadne a včas.“
5. Vo vyjadrení oprávnených k návrhu na zastavenie exekúcie oprávnení vyjadrujú nesúhlas s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a navrhujú ďalej v exekúcii pokračovať. Oprávnení vo svojom vyjadrení uvádzajú, že povinný nedodržiava výšku ani splatnosť výživného a to sa preukázalo aj tým,
že celá vec skončila na exekúcií a keďže je povinný nezodpovedný a neplní si svoje zákonné povinnosti minimálne tak, ako mu to nariadil súd, preto nesúhlasia so zastavením exekúcie.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že: cit.: „Dňa 14.07.2026 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené v zmysle § 61b Exekučného poriadku do vlastných rúk dňa 24.07.2026. Dňa 19.8.2026, t.j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, doručil povinný prostredníctvom právneho zástupcu súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Podľa ust. § 61k ods. 3 EP môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádzame, že tento navrhujeme zamietnuť z dôvodu, že nie je splnená žiadna z podmienok na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor uvádza, že povinný nesplnil obligatórne podmienky na zastavenie exekúcie (vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie) súdnym exekútorom v zmysle kogentného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie predkladá súdu na rozhodnutie a navrhuje ho zamietnuť.“
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
15. V zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. V zmysle § 28 ods. 3 Zákona o rodine, práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
18. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. V zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. V zmysle § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. V zmysle § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
24. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
27. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
28. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
29. V zmysle citovaného § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V exekučnom konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu – exekučného titulu, nakoľko v rámci exekučného konania sa vykonáva to, čo bolo judikované v konaná nachádzacom. Exekučný súd je viazaná rozhodnutím vo veci samej ktoré zakladá právo oprávneného a povinnosť povinného na splnenie určitej povinnosti a nenahrádza a nemôže nahrádzať súd v základom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.
30. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
31. Nakoľko povinný neplnil uloženú povinnosť v zmysle exekučného titulu, oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnil jednak nárok na bežné výživné vo výške 400,00 eur od mesiaca júl 2026, a jednak aj na zameškané výživné vo výške 2.740,00.
32. Súd má tak za to, podanie návrhu na vykonanie exekúcie bolo dôvodné, nakoľko je úlohou povinného strpieť exekučné konanie, ktoré sám zapríčinil nepravidelnými, resp. žiadnymi úhradami, v dôsledku čoho došlo k nedoplatku na výživnom vo výške 2.740,00 eur. Výživné je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie, ktoré má spotrebný charakter, a ktoré je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Spotrebný charakter výživného znamená, že výživné musí byť nielen pravidelné, ale musí byť uhradené aj v presnej výške.
33. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že dňa 20.07.2026 uhradil poštovým poukazom sumu 400,00 Eur; dňa 27.07.2026 bezhotovostným prevodom uhradil na účet súdneho exekútora sumu 2.811,26 Eur; dňa 03.08.2026 bezhotovostným prevodom uhradil sumu 100,00 Eur a dňa 05.08.2026 poštovým poukazom sumu 450,00 Eur, teda spolu uhradil sumu 3.761,26 Eur, teda uhradil zameškané výživné, ako aj bežné výživné a odmenu súdneho exekútora. Uvedené úhrady potvrdil vo svojom vyjadrení aj súdny exekútor, ktorý uvádza, že povinny ku dňu 17.09.2026 uhradil v plnej výške zameškané výživne vo výške 2.740,00 Eur a bežné výživne na oprávnených za mesiace 7/2026 až 9/2026 vo výške 660,00 Eur na oprávneného 1/ a vo výške 540,00 Eur na oprávneného 2/.
34. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 16.06.2026, čím v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade celého predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 15.06.2026.
35. Skutočnosť, že povinný uhradil zameškané výživné, ako aj bežné výživné a odmenu súdneho exekútora počas vedenia exekúcie neodôvodňuje zastavenie exekúcie, nakoľko návrh bol podaný dňa 16.06.2026. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako má na mysli ustanovenie § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné uviesť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky.
36. Skutočnosť, že povinný uhradil vymáhané výživne po začatí exekučného konania, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúcia začala v súlade so zákonom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade s Návrhom na vykonanie exekúcie. Nakoľko došlo zo strany povinného k úhrade výživného po začatí exekučného konania, táto úhrada je považovaná za nedobrovoľné plnenie vykonané v rámci už prebiehajúceho exekučného konania, ktoré začalo na návrh oprávneného dňa 16.06.2026.
37. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať za dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania.
38. Súd taktiež poukazuje na to, že v uznesení, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, by mal v plnej miere zohľadňovať existenciu, či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t.j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekučného konania trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.
39. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že k splneniu výživného došlo až po začatí exekučného konania, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 16.06.2026 nárok oprávnených nepochybne existoval, tak ako ho oprávnení uviedli v návrhu na vykonanie exekúcie a oprávnení mali právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie teda nebol podaný dôvodne, a tým nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd uvádza, že keď povinný splní obligatórne podmienky na zastavenie exekúcie (vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie) súdnym exekútorom v zmysle kogentného ustanovenia § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súdny exekútor.
40. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, u ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinný nepredložil relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnení sa v exekučnom konaní domáhajú len toho, čo im priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok).
41. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
42. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
43. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
44. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
45. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.