Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-4-2021.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, proti povinnej: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U., S. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 98,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. marca 2020, č. k. 5Er/1096/2015-17, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i e t a .
III. Povinnej sa proti oprávnenému p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), § 167f ods. 1, 2 a § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že poverením č. 5304 051339 zo dňa 01.10.2015 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, na základe právoplatných rozhodnutí, č. 700-0812612214/GC04/14 zo dňa 06.11.2014 a č. 700-0812612314-GC04/14 zo dňa 06.11.2014, vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočka Trenčín. Vzhľadom k tomu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22OdK/143/2018 zo dňa 16.05.2018 podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie (výrok II.) súd prvej inštancie odôvodnil § 196, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie). Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 46,43 Eur, a to odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 5,50 Eur (za poštovné vo výške 5,10 Eur titulom doručenky do vlastných rúk s opakovaným doručením 3x 1,70 Eur a súčinnosť s úradmi vo výške 0,40 Eur) a 20 % DPH (z odmeny a náhrady hotových výdavkov, t. j. sumy 38,69 Eur), vo výške 7,74 Eur.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Tvrdil, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. V čl. II uvedeného zákona bol doplnený zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov o ustanovenie § 233a, ktorý odkazuje pri zastavovaní a ukončovaní exekučných
konaní na zákon o ukončení starých exekúcií. Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný zákon. Postup pri ukončení starých exekúcií bol delegovaný na súdnych exekútorov, ktorí v zmysle uvedeného zákona majú povinnosť vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie a doručiť ho oprávnenému v lehote 180 dní od zastavenia exekúcie. Oprávnený uviedol, že ak došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie zo zákona dňa 01.01.2020, na základe zákona o ukončení exekúcií, nebolo možné v zmysle právnych predpisov aj podľa skutkového stavu zastaviť konanie, ktoré už bolo zastavené. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní dôvodov uvedených v odvolaní, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, čím dôjde k náprave nezákonného stavu.
3. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že vzhľadom k tomu, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22Odk/143/2018 zo dňa 16.05.2018, súd exekúciu zastavil. Ponecháva na súd, aby preskúmal dôvody uvedené v odvolaní.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
10. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
11. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.09.2015 (doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.09.2015) domáhal vykonania exekúcie proti povinnej. Poverením č. 5304 051339 zo dňa 01.10.2015 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka vykonaním exekúcie pre vymoženie 98,08 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. 700-0812612214- GC04/14 zo dňa 06.11.2014 a č. 700-0812612314-GC04/14 zo dňa 06.11.2014, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.11.2014. Následne napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) a § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko na majetok povinnej (dlžníka) bol vyhlásený konkurz. Výrokom II. v zmysle ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,43 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
12. Odvolací súd pri úradnej činnosti (ex offo) z obchodného vestníka č. 98/2018, vydaného dňa 23.05.2018 zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením, sp. zn. 22OdK/143/2018 zo dňa 16.05.2018 výrokom I. vyhlásil konkurz na majetok povinnej (dlžníka): O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. U..
13. Z obchodného vestníka vyplynulo, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz. Tzv. osobný bankrot, resp. oddlženie fyzickej osoby predstavuje samostatné súdne konanie, dôsledkom ktorého v úspešnom prípade je, že zákonom vymedzené pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stanú nevymáhateľnými. Zo zákonnej dikcie ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že vyhlásenie konkurzu (osobného bankrotu) je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti povinnej (dlžníkovi) podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. zastavil. Táto zákonná podmienka bola splnená, keď exekučné konanie začalo dňa 22.09.2015 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), t. j. pred 31.03.2017, a preto o zastavení exekúcie je povinný rozhodnúť súd prvej inštancie (exekučný súd).
14. Odvolacia námietka oprávneného, ktorý tvrdí, že k zastaveniu exekúcie došlo zo zákona dňa 01.01.2020, na základe zákona č. 233/2019 Z. z., a preto nebolo možné v zmysle právnych predpisov aj podľa skutkového stavu zastaviť konanie, ktoré už bolo zastavené, neobstojí. Je to dané tým, že súd prvej inštancie (exekučný súd) exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu, kedykoľvek, keď sú na to splnené zákonné podmienky. K zastaveniu exekúcie teda môže dôjsť buď na základe návrhu, alebo o zastavení exekúcie môže súd rozhodnúť z úradnej povinnosti (ex offo), t. j. bez návrhu.
15. V preskúmavanej veci bol na majetok povinnej uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22OdK/143/2018 zo dňa 16.05.2018 vyhlásený konkurz, a preto súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Dôvod na zastavenie exekúcie v danom prípade vznikol už samotným vyhlásením konkurzu na majetok povinnej (v roku 2018), pričom tento dôvod zastavenia exekúcie predchádzal samotnej účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., t. j. dňu 01.01.2020. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že je na právnom posúdení súdu prvej inštancie z akého dôvodu exekúciu zastaví, pokiaľ sú na to splnené zákonné dôvody (podmienky). V intenciách ustanovenia § 57 ods. 2 v nadväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) súd exekúciu zastaví nielen v prípadoch, ktoré expressis verbis predpokladá Exekučný poriadok, ale aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení osobitného zákona (napr. zákona č. 7/2005 Z. z.). Aplikácia § 233a Exekučného poriadku, na ktoré poukazuje oprávnený v odvolaní a v zmysle ktorého ustanovenia postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje zákon č. 233/2019 Z. z., má subsidiárnu povahu vo vzťahu k iným dôvodom zastavenia exekúcie (predpokladaným Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31.03.2017 a osobitnými zákonmi).
16. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Následne odvolací skúmal odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
19. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
20. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým v zmysle ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) oprávnenému uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,43 Eur, nie je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie). Z dikcie ustanovenia § 355 ods. 2 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 357 CSP nepochybne vyplýva, že zákonodarca taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo.
22. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného proti výroku II. odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, nakoľko smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP. Úspešnej povinnej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania (titulom poštovného) rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).