Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-1-2026.pdf
PDF · 119.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/1/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: A. B., C. XXX, XXX XX D., IČO: 50 551 434, zastúpený: Mgr. Milan Migo, advokát, Alej slobody 2203, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 32 275 781 proti žalovanému: Elektro Franz, s. r. o., Alžbetina 55, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 147 411, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, o zaplatenie 5.122,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 43Cb/18/2025-116 z 1. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 43Cb/18/2025-116 z 1. júla 2025.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.122,- eur s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 2.736,- eur od 4.9.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 12,65 % ročne zo sumy 2.386,- eur od 20.9.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v upomínacom konaní sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.122,- eur s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy vo výške 2.736,- Eur od 4.9.2024 do zaplatenia a 12,65 % ročne zo sumy vo výške 2.386,- Eur od 20.9.2024 do zaplatenia, pretože žalovaný predmetnú sumu neuhradil, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny a z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou predmetnej sumy aj príslušenstva – úrokov z omeškania. 2.1. Žalobca uviedol, že dňa 27.6.2024 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vykonával žalovaný pre žalobcu jednotlivé práce. Odpracované hodiny žalobcu odsúhlasoval na týždennej báze zadávateľ prác v súpise odpracovaných hodín. Na základe takto odsúhlasených odpracovaný hodín vystavoval žalobca žalovanému mesačné faktúry splatné 14 dní od doručenia. Žalobca zaslal žalovanému faktúry č. 09/2024 a č. 10/2024, ktoré žalovaný uhradil. 2.1.1. Žalobca zaslal žalovanému faktúru č. 11/2024 na sumu 2.736,- eur, splatnú dňa 3.9.2024, ktorú však žalovaný neuhradil. Žalobca zaslal žalovanému faktúru č. 12/2024 na sumu 2.736,- eur, splatnú dňa 19.9.2024, z ktorej žalovaný uhradil sumu 350,- eur.
3. Žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu poukázal na článok II. ods. 2 Zmluvy o spolupráci „zmluvné strany sa navzájom dohodli, že zhotoviteľ bude objednávateľovi zasielať každý týždeň zástupcom zadávateľa odsúhlasený počet hodín“. Žalovaný zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o odsúhlasení hodín zo strany žalovaného a preto vystavenie faktúry nezakladá právny nárok na jej zaplatenie. Zo strany žalobcu nebol v spore preukázaný nárok na odmenu podľa čl. II. ods. 1 Zmluvy o spolupráci a ani forma akou mal tento nárok vzniknúť. Žalobca si mohol podľa žalovaného svojvoľne upravovať výšku nároku na odmenu s tým, že nebola žalobcom preukázaná dohoda o odpracovaných hodinách, na základe ktorej mohla byť vypočítaná výška plnenia.
4. Žalobca v následných vyjadreniach označil ako nepravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal počet odpracovaných hodín. Poukázal pritom na dôkazy predložené v prejednávanom spore.
5. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach o nedôvodnosti nároku uplatnenom predmetnou žalobou s poukazom na nepreukázanie nároku zo strany žalobcu.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 269 ods. 2 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) upravujúceho určovanie obsahu zmluvy, podľa ustanovenia § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o dielo, podľa ustanovení § 365 ods. 2, § 369 ods. 1 a 2 § 369c Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktoré upravujú omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.
7. Súd prvej inštancie po zistení, že ide o obchodnoprávny spor z dôvodu charakteru strán sporu ako podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti, konštatoval, že strany sporu uzatvorili dňa 27.6.2024 Zmluvu o spolupráci v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorej mal žaloba (zhotoviteľ a dodávateľ podľa označenia v Zmluve) vykonať dielo: Montáž, rekonštrukcia a údržba VTZ (vyhradených technických zariadení), t. j. zmluva obsahuje dojednania podľa právnej úpravy Zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka. V predmetnej zmluve bol jasne definovaný medzi stranami sporu predmet zmluvy, ako aj cena za jeho vykonanie. Predmet zmluvy mal byť vykonaný od 28.6.2023 do 30.12.2024 s miestom realizácie v Nemecku a Rakúsku. 7.1. Za nesporné medzi stranami sporu označil uzatvorenie predmetnej Zmluvy o spolupráci a realizácie úhrad faktúr 9/2024, 10/2024, a čiastočná úhrada faktúry 12/2024 vo výške 350,- eur. 7.2. Súd prvej inštancie mal za preukázané aj to, že zo strany žalovaného bolo navrhnuté splnenie dlhu v splátkach po 50,- eur pre každého veriteľa žalovaného (č. l. 22).
8. Za spornú skutočnosť súd prvej inštancie označil to, či počet odsúhlasených hodín, ktoré boli zo strany žalobcu nárokované na zaplatenie, boli súladné s uzatvorenou zmluvou. V zmysle ustanovenia čl. II. bodu 2 Zmluvy o spolupráci „Zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že zhotoviteľ bude objednávateľovi zasielať každý týždeň zástupcom zadávateľa odsúhlasený počet hodín (na výkaze odpracovaných hodín z prílohy).“ 8.1. Z sms komunikácie medzi stranami sporu súd prvej inštancie zistil, že dochádzka žalobcu a ostatných zainteresovaných subjektov bola pravidelne potvrdzovaná týždenným výkazom (č. l. 42 - 46, 68 - 71) a uvedená skutočnosť bola predkladaná aj žalovanému, čo bolo zistené z sms správ (č. l. 51, 53, 54, 55, 57, 59), pričom zo strany žalobcu bolo preukázané vykonanie prác žalobcom pre žalovaného (subdodávateľa) a dodávateľa MSW Europe s. r. o. v prospech Investora Rudolf Fritz GmbH, Nemecko (č. l. 108) s potvrdením, že dochádzka bola pravidelne potvrdzovaná týždenným zoznamom „Wochentzettel“. 8.2. Súd upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že podľa ustanovenia čl. II. bodu 2 Zmluvy o spolupráci, odsúhlasenie počtu odpracovaných hodín malo byť potvrdené „zadávateľom“, ktorý je iný subjekt ako odberateľ (žalovaný) uvedený v záhlaví Zmluvy o spolupráci. 8.2.1. Z uvedeného dôvodu označil obranu žalovaného o neodsúhlasení počtu hodín žalovaným ako nepreukázanú. 8.2.2. Poukázal aj na to, že predkladaný výkaz odpracovaných hodín „Wochenzettel“ postačoval žalovanému na úhradu faktúr 9/2024, 10/2024, teda uvedený prehľad žalovaný akceptoval, resp. nebolo v spore preukázané, že zo strany žalovaného bola pri úhrade vyššie uvedených faktúr vznesená požiadavka na ním odsúhlasený výkaz počtu odpracovaných hodín.
8.3. Konštatoval aj to, že zo strany žalovaného nebola vznesená reklamácia vád diela, nebola napadnutá hodinová sadzba, teda súd prvej inštancie mal za preukázané, že nárok žalobcu v prejednávanom spore bol dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu uplatnenej istiny a úrokov z omeškania vyhovel.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal 100 % náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, proti neúspešnému žalovanému (II. výrok).
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písmeno b) C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písmeno d) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písmeno f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písmeno h) C. s. p.). 10.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mal preukázané predmetné poskytovanie prác na základe zmluvy, najmä z potvrdenia spoločnosti BauHausEurope s. r. o. z 20.3.2025. 10.1.1. Zdôraznil, že predmetný listinný dôkaz z 20.3.2025 žalobca predložil až na pojednávaní konanom 1.7.2025. Žalobca produkoval tento dôkaz až po vykonaní repliky a dupliky, pričom žiadna objektívna skutočnosť žalobcovi nebránila predložiť predmetný dôkaz skôr, napríklad spolu so žalobou. 10.1.2. Dodal, že túto skutočnosť namietal žalovaný na predmetnom pojednávaní s návrhom na využitie koncentrácie podľa § 153 C.s.p., čo súd prvej inštancie neurobil a preto predmetným nesprávnym procesným postupom zo strany súdu prvej inštancie napadnuté rozhodnutie trpí vadami, ktoré zakladajú odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písmena b), d), e) a h) C.s.p. 10.2. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. 11.1. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného špecifikovaným v odsekoch 10.1, 10.1.1, 10.1.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. 11.1.1. Tvrdil, že predmetný dôkaz - potvrdenie spoločnosti BauHausEurope s. r. o. z 20.3.2025 bol iba podporným dôkazom a súd prvej inštancie mal nárok preukázaný na základe dovtedy predložených listinných dôkazov. 11.1.2. Tvrdil, že skutočnosť, že zo zmluvy nevyplývala povinnosť žalovaného „odsúhlasovať“ odpracované hodiny (v tomto kontexte je potom irelevantné to, že spoločnosť BauHausEurope s.r.o. vydala dňa 20.3.2025 potvrdenie o tom, že potvrdzovala týždenné výkazy hodín ...... lebo samotné predmetné týždenné výkazy hodín pravidelne predkladal žalovanému samotný žalobca – súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku a dodal, že žalovaný nikdy nenamietal voči žalobcovi „neoprávnenosť“ či „neodpracovanie“ čo i len jednej jedinej hodiny. Naopak – z reakcie žalovaného na predžalobnú výzvu je zjavné, že žalovaný nerozporoval výšku peňažného nároku uplatneného si žalobcom, avšak chcel plniť v splátkach. 11.1.3. Poukázal na to, že žalovanému bola tá skutočnosť, že jednotlivé „týždenné“ výkazy hodín potvrdzuje „v mieste výkonu prác“ spoločnosť BauHausEurope s.r.o. veľmi dobre známa už od počiatku zmluvného vzťahu so žalobcom, pretože už samotná Zmluva o spolupráci (zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným) sa v čl. II. ods. 2 aj v čl. V. ods. 1odkazuje na to, že žalobcom odpracované hodiny bude potvrdzovať/schvaľovať „zadávateľ“ a keďže žalovanému boli jednotlivé týždenné výkazy odpracovaných hodín riadne včas doručené, a teda žalovaný dobre vedel, kto výkazy hodín potvrdzoval, nemôže sa žalovaný brániť tvrdením, že bol súdu „oneskorene“ predložený dôkaz, na ktorý on (žalovaný) nedokáže včas reagovať. Inak povedané – žalovaný veľmi dobre už od počiatku vedel (a nikdy to nerozporoval) kto odsúhlasuje odpracovaný počet hodín priamo v mieste výkonu prác v Nemecku, pričom tieto týždenné výkazy prác mu boli pravidelne a v zmysle zmluvy doručené. Žalobca pritom opäť poukázal na odsek 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 11.2. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní.
13. Žalobcovi bola odvolacia replika žalovaného doručená 3.12.2025, žalobca odvolaciu dupliku nepodal.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
17. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý namietal: 17.1. nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď dôkaz predložený žalobcom až na pojednávaní vykonal v rozpore s § 153 C. s. p. 17.2. na základe dôkazu vykonaného na pojednávaní (na ktorý nemal prihliadať) následne žalobe vyhovel.
18. Žalovaný odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmena b/, písmena d/, písmena f/, písmena h/ Civilného sporového poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uvádzané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či neboli splnené procesné podmienky; či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
20. Odvolací súd k tvrdeniam žalovaného, že súd žalobe vyhovel najmä na základe listinného dôkazu predloženého zo strany žalobcu až na pojednávaní, a preto na predmetný dôkaz ako predložený oneskorene nemal súd prihliadať s poukazom na § 153 C. s. p. udáva, že tieto tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 21.1. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Musí však ísť o nesprávny procesný postup súdu takej intenzity, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
22. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku (odseky 21., 22. odôvodnenia), že súd prvej inštancie riadne a náležite odôvodnil svoj záver o dôvodnosti predmetnej žaloby na základe dôkazov predložených zo strany žalobcu a nie iba na základe potvrdenia spoločnosti BauHausEurope s.r.o.
23. Odvolací súd zároveň dodáva, že za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v prejednávanom spore nemožno považovať ani to, ak súd prvej inštancie vykonal dôkaz predložený zo strany žalobcu až na predmetnom pojednávaní a nie skôr, a to z nasledujúcich dôvodov:
24. Podľa § 153 ods. 1 a 2 C. s. p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2).
25. Podľa článku 10 C. s. p. (1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. (2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
26. Princíp arbitrárneho poriadku a koncentrácie konania, na ktorom je založený Civilný sporový poriadok, je premietnutý do ustanovenia § 153 ods. 1, 2 C. s. p. o tzv. „sudcovskej koncentrácii konania“, podľa ktorej každá strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
- vyjadrenia, návrhy, dôkazné prostriedky, včas, tak aby konanie bolo vedené hospodárne a aby bolo o právach a povinnostiach strán sporu rozhodnuté v primeranej lehote. Má sa tým zabrániť zbytočným prieťahom v súdnom konaní. To, či je na mieste uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, však závisí od okolností konkrétneho prípadu. 26.1. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018, podľa ktorého sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení, obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania), smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Tento účel koncentrácie konania je o to výraznejší, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu, spojenej so sudcovskou koncentráciou, môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.
27. Odvolací súd zistil z obsahu vyjadrenia žalobcu doručeného súdu prvej inštancie 1.7.2025, že predmetným vyjadrením žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného zo 6.5.2025 a zároveň predložil spolu s vyjadrením predmetné písomné vyjadrenie z 20.3.2025, ako ďalší (nie jediný) dôkaz, ktorý mal preukazovať tvrdenia žalobcu v prejednávanom spore. 27.1. Odvolací súd zistil z obsahu zápisnice o pojednávaní z 1.7.2025, že súd prvej inštancie predmetné vyjadrenie žalobcu s uvedeným listinným dôkazom doručil žalovanému s tým, že žalovaný sa s vyjadrením a dôkazom riadne oboznámil. 27.1.1. Súd prvej inštancie následne vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými v prejednávanom spore, pričom jedným z uvedených dôkazov bolo aj vyjadrenie
z 20.3.2025. Vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu žalovaný (zastúpený právnym zástupcom) nezaujal vecné stanovisko smerujúce k novému skutkovému tvrdeniu žalovaného s návrhom na vykonanie ďalšieho dokazovania, ale iba navrhol súdu prvej inštancie na predmetný dôkaz neprihliadať s poukazom na § 153 C. s. p. 27.1.2. Následne súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci meritórne rozhodol.
28. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nebolo potrebné využiť „tzv. sudcovskú koncentráciu konania“ a na predmetný listinný dôkaz neprihliadať, pretože predmetný ďalší dôkaz predložil žalobca ako reakciu na vyjadrenie žalovaného zo 6.5.2025, žalovanému bolo na pojednávaní umožnené s predmetným dôkazom sa oboznámiť a žalovaný mal zároveň právo na uvedený dôkaz vecne reagovať a to prípadným novým skutkovým tvrdením s navrhnutím ďalších dôkazov, čo však žalovaný neučinil.
29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie procesne nepochybil, ak v danej situácii nepoužil sudcovskú koncentráciu konania a vykonal dokazovanie aj oboznámením s obsahom predmetného listinného dôkazu. 29.1. Odvolací súd zároveň pre úplnosť poznamenáva, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel nielen na základe tohto jediného listinného dôkazu, ale na základe dôkazov špecifikovaných v odseku 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
30. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
31. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že len skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa predstáv žalovaného, nie je dostačujúcim dôvodom na vyslovenie záveru o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. 31.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v spore.
32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno d) C. s. p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
33. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil „inú vadu konania“, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 C. s. p., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
35. Podľa článku 8 C. s. p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
36. Podľa § 149 C. s. p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
37. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
38. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca predložil v prejednávanom spore listinné dôkazy, súd prvej inštancie riadne na pojednávaní vykonal dokazovanie, jednotlivé dôkazy posúdil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a následne riadne zistil skutkový stav, vyplývajúci zo zhodných tvrdení strán sporu a z dôkazov predložených v prejednávanom spore. Žalovaný pritom mimo iného účinne ani nepoprel a ani nespochybnil skutočnosť, že predkladaný výkaz odpracovaných hodín „Wochenzettel“ postačoval žalovanému na úhradu súm uvedených na faktúrach číslo 9/2024 a 10/2024 a zároveň ani nepreukázal, žeby pri úhrade sumy uplatnenej predmetnou žalobou bola zo strany žalovaného vznesená požiadavka na ním odsúhlasený výkaz počtu odpracovaných hodín, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
39. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nebol naplnený ani odvolací dôvod § 365 ods. 1 písmena f) C.s.p.
40. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
41. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k skutkovému záveru, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že žalovaný neuhradil cenu diela v súlade s uzavretou Zmluvou o spolupráci a následne vec správne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav použil správne ustanovenia Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
42. Odvolací súd preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, preto podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.
43. Odvolací súd taktiež podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok II.), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 255 C. s. p. proti neúspešnému žalovanému.
44. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).