Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-7-2026.pdf
PDF · 77.49 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/7/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX C. D., trvale bytom D., E. XXX/X trestne stíhanému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na verejnom zasadnutí dňa 29.9.2026 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-1T/44/2022 zo dňa 22.9.2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-1T/44/2022 zo dňa 22.9.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že
„dňa 08.11.2021 v čase okolo 12:40 hod. prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes - Benz GLE červenej farby, EČV: D. C. D., na ulicu Februárovú pred budovu č. XXXX/X, kde s motorovým vozidlom zastavil a z motorového vozidla začal na poškodeného F. D. vykrikovať, že kde má peniaze, na čo mu poškodený uviedol, že všetko sa vyrieši, že čaká na nejaké peniaze a potom mu peniaze čo mu dlží donesie, na čo obžalovaný z motorového vozidla vystúpil, otvoril kufor, do ktorého sa nahol a následne sa otočil na poškodeného F. D., ktorého chytil pod krk, vyzýval ho na „férovku“ a z ulice ho rukami odtláčal na chodník, kde sa mu vulgárne vyhrážal, že skončil, že ho nebude biť na kamere, ale že sa zavrú v kancelárii a následne po chvíli nasadol do svojho motorového vozidla a z miesta odišiel preč.“
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest v sume 1000 (tisíc) €.
Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože u v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný proti jeho všetkým výrokom. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne :
„Proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske zo dňa 22.9.2025, PE-1 T/44/2022 som obžalovaný podal odvolanie do všetkých výrokov, ktoré po doručení rozsudku nasledovne odôvodňujem. S ohľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, vypustenie nepreukázaných častí skutkovej vety o údajnej mačete...... sa domnievam, že bolo potrebné postupovať podľa § 280 ods.2
Trestného poriadku a postúpiť vec Okresnému úradu v Prievidzi, Odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Jednou z esenciálnych (obligatórnych) podmienok na to, aby mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu kvalifikovaného ako prečin, je okrem naplnenia formálnych znakov jeho skutkovej podstaty, naplnenie aj tzv. materiálneho korektívu obsiahnutého v § 10 ods. 2 Trestného zákona. „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná" (§ 10 ods. 2 1Z).„Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá (§ 95 ods. 2 TZ). Úpravy predmetného skutku majú v danom prípade vplyv na totožnosť žalovaného skutku, ktorej podstata je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Ustanoveniu § 278 ods. 1 Trestného poriadku neodporuje, ak súd prihliadne k tým zmenám skutkového deja uvedeného v obžalobe, ku ktorým došlo pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní a ktoré nemenia totožnosť skutku. Časti v rozsudku popisovaného skutkového deja napríklad ako som mal obžalovaný chytiť poškodeného pod krk, vulgárne sa vyhrážať nie sú preukázané žiadnym dôkazom. Preukázané je stretnutie s poškodeným na ktoré ma poškodený sám zavolal, hádka bez zrozumiteľného znenia vyjadrenia mňa obžalovaného zachyteného na zázname, ktorý nevieme kým bol vyhotovený a teda bolo potrebne sa vysporiadať aj so zákonnosťou obrazovo-zvukového záznamu a nakoniec môj odchod na políciu, kde som šiel na poškodeného podať trestné oznámenie. Zákonnými, prípustnými dôkazmi je preukázaná hádka medzi mnou a poškodeným, kde poškodený je osobou, ktorá mi dlhovala nemalé finančné prostriedky a za podvodné konania aj voči iným osobám bola väzobné stíhaná. Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní nie je preukázané správanie sa mojej osoby, ktoré by bolo takej intenzity aby sa mohlo jednať o prečin. Pokiaľ ide o peňažný trest 1000 EUR, súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie k mojím majetkovým pomerom a teda je trest v a jeho výška nepreskúmateľná, nevieme akou úvahou sa súd prvého stupňa zaoberal pri určení peňažného trestu práve vo výške 1000 EUR.“
Ku dňu rozhodnutia o podanej sťažnosti krajský súd k odvolaniu obžalovaného neobdŕžal vyjadrenie prokurátora, ktorý voči rozsudku okresného súdu nepodal odvolanie.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine a uloženom peňažnom treste, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Obhajoba v písomných dôvodoch podaného odvolania namietala nesprávne právne posúdenie stíhaného skutku ako prečinu a nie ako priestupku a nepreskúmateľnosť uloženého peňažného trestu vo výške 1.000 € pre chýbajúce úvahy okresného súdu pre rozhodnutie o výške trestu. Z takto formulovaných dôvodov podaného odvolania možno vyvodiť, že obhajoba sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b) a d) Tr. poriadku. S uvedenou odvolacou argumentáciou obhajoby sa krajský súd nestotožnil s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že na okresný súd bola na obžalovaného podaná obžaloba pre skutok právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. Po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní okresný súd uznesením zo dňa 6.11.2024 postúpil trestnú obžalovaného na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Na odvolanie prokurátora tunajší krajský súd napadnuté uzneseniu zrušil ako predčasné, keďže okresný súd sa
nevysporiadal s možnosťou právneho posúdenia obžalobného konania ako iného trestného činu, napr. trestného činu výtržníctva.
Na základe preskúmania správnosti odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine a peňažnom treste pre obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru odvolacieho skutkové zistenia okresného súdu v skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, sú výsledkom komplexného posúdenia všetkých podstatných okolností významných pre skutkové ako aj právne posúdenie veci, pričom predstavujú spoľahlivý a úplný skutkový základ pre právne závery, ktoré prijal okresný súd v napadnutom rozsudku.
Okresný súd svoj záver o spáchaní prečinu obžalovaným správne odôvodnil s poukazom na výpoveď poškodeného F. D., kamerový záznam zo dňa 8.11.2021 a záznam neznámeho autora z internetu z rovnakého dňa, ktoré dôkazy jednotlivo ako aj v súhrne bez dôvodných pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania činu, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a následne bol aj uznaný za vinného. S poukazom na skutkové zistenia a úvahy okresného súdu prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd jasne vysvetlil a náležite sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre následné právne posúdenie konania obžalovaného.
Okresný súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel k presvedčivému výsledku, že obžalovaný konaním, ktoré je popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku, spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a svoje právne závery aj náležite zdôvodnil a vysvetlil. Zo skutkových zistených je zrejmé, že obžalovaný úmyselne nielen slovne, ale aj fyzicky napadol poškodeného na mieste verejnosti prístupnom, v dôsledku čoho je závažnosť jeho konania vyššia ako nepatrná a zakladá trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného aj s prihliadnutím na materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona.
Vzhľadom k vyššie uvedeným úvahám odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku obhajoby, že v prejednávanom prípade nejde o trestný čin pre nepatrnú závažnosť činu obžalovaného. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na ne nadväzujúcich právnych záveroch okresného súdu o spáchaní trestného činu – prečinu obžalovaným, ktorého konaním boli naplnené všetky formálne ako aj materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného o nepreskúmateľnosti výšky uloženého peňažného trestu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na okolnosti prípadu a doterajší spôsob života obžalovaného, ktorý podľa údajov registra trestov má zjavne sklony k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti, sa druh ako aj výška uloženého trestu zdajú byť práveže neprimerane mierne, ktorý nedostatok ale nebolo možné napraviť vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s uvedenou námietkou obžalovaného.
Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.