Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-6S-88-2022.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-6S/88/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Radovana Turčíka (sudca spravodajca) a členiek Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST s.r.o., so sídlom Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791, právne zastúpeného: JUDr. Juraj Kus, advokát, so sídlom Námestie osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101798213/2022 zo dňa 20.06.2021, takto
r o z h o d o l :
I. R u š í rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101798213/2022 zo dňa 20.06.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100420249/2022 zo dňa 04.03.2022 a vec vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy
1.Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy„, alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu v pozícii daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2016, ktorá sa podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 101524439/2020 zo dňa 05.10.2020 (ďalej ako „oznámenie o daňovej kontrole“) začala dňa 16.11.2020. Správca dane svoje závery z daňovej kontroly sumarizoval v protokole č. 101963739/2021 zo dňa 18.10.2021 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21.10.2021, čím bola daňová kontrola ukončená.
2.Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane rozhodnutie č. 100420249/2022 zo dňa 04.03.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 30 505,- Eur, na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný dňa 20.06.2022 (rozhodnutie č. 101798213/2022) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
3.Správca dane špecifikoval, že uvedený rozdiel dane bol výsledkom dane zistenej ním vo vyrubovacom konaní v sume 95 943,67 Eur a dane priznanej žalobcom v daňovom priznaní v sume 65 438,67 Eur. Podľa správcu dane rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie august 2016 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku neuznania práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov - reklamných služieb z dôvodu, že podľa správcu dane a žalovaného k dodaniu služby nedošlo dodávateľom
uvedeným na preverovaných faktúrach, t. j. daňovými subjektami CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol. s r.o., L RACING, s.r.o., ktorým podľa správcu dane nevznikla daňová povinnosť a preto žalobca nesplnil podmienky odpočtu DPH v zmysle ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH a ust. § 49 ods. 2 citovaného zákona, t. j. pre nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok odpočtu žalobcom z nasledovných zdaniteľných obchodov:
a) vo vzťahu k dodávateľovi CAPTAIN, s.r.o., IČO: 36 586 277, išlo o neuznanie odpočtu z faktúry č. 201608053 s dátumom dodania 31.8.2016, základom dane 96 000,- Eur a DPH 16 000,- Eur, vystavenej na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 05.07.2016 k podujatiu „LORD OF THE DANCE“.
b) vo vzťahu k dodávateľovi RKI, spol. s r.o., IČO: 36 829 048, išlo o neuznanie odpočtu z faktúry č. 9201617, s dátumom dodania 31.08.2016, základom dane 6 030,- Eur a DPH 1 005,- Eur, vystavenej na základe objednávky v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru, podľa priložených Play - listov, za odvysielané reklamné spoty „VT-HADICE & PLAST s.r.o.“ v období 01.08.2016 - 31.08.2016: LED Košice - Plaváreň,
c) vo vzťahu k dodávateľovi L RACING, s.r.o., IČO: 36 599 701, išlo o neuznanie odpočtu z troch faktúr - č. 2016/0385 s dátumom dodania 01.08.2016, základom dane 28 200,- Eur a DPH vo výške 4 700,-Eur, č. 2016/0393 s dátumom dodania 11.08.2016, základom dane 26 400,- Eur a DPH vo výške 4 400,-Eur a č. 2016/0389 s dátumom dodania 31.08.2016, základom dane 26 400,- Eur a DPH vo výške 4 400,- Eur, u všetkých troch faktúr s rovnakým predmetom fakturácie - fakturácia na základe zmluvy o reklame.
II. Správne súdne konanie
4.Správnou žalobou zo dňa 08.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej ako „krajský súd“) dňa 10.08.2022 žalobca od tohto súdu žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 101798213/2022 zo dňa 20.06.2022 a tiež rozhodnutie správcu dane č. 100420249/2022 zo dňa 04.03.2022 a vec vrátiť na ďalšie konanie. [Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu dvanástich rozhodnutí žalovaného a im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane o vyrubení rozdielu DPH samostatne za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia 1/2016 až 12/2016, kedy uznesením krajského súdu zo dňa 11.08.2022 bol prieskum jednotlivých rozhodnutí žalovaného vylúčený na samostatné konania. V tomto správnom súdnom konaní je predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 8/2016.]
5.Žalobca v správnej žalobe poukázal na celkový objem obchodov (poskytnutie reklamných služieb) uskutočnených s dodávateľmi CAPTAIN, s.r.o. (v období 1-12/2016 v objeme 679.000,- Eur na základe 30 ks faktúr) RKI, spol. s r.o. (v období 1-12/2016 v objeme 803.000,- Eur na základe 52 ks faktúr) a L RACING, s.r.o. (v období 1-12/2016 v objeme 72.360,- Eur na základe 11 ks faktúr). Upozornil na ním predložené dôkazy o reálnom poskytnutí predmetných služieb a zdôraznil, že žalovaným nebolo spochybnené uskutočnenie reklamných služieb, ale rozhodujúcou skutočnosťou pre neuznanie práva na odpočet DPH z týchto faktúr bolo zistenie, že služby neboli reálne dodané práve spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol. s r.o. a L RACING, s.r.o., ktoré faktúry vystavili. Žalobca ubezpečil, že splnil podmienky odpočtu keďže v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH mal faktúry od platiteľov - označených dodávateľov, ktorých vystavenie konatelia týchto spoločností nepopreli. Žalobca uviedol, že za reklamné služby riadne zaplatil označeným dodávateľom na ich bankový účet, a to za obdobie 1-12/2016 spolu sumu 1.542.400,- Eur, a to až vtedy, keď mu boli doručené dôkazy (fotografie, katalógy, CD nosiče, plagáty), že tieto služby boli riadne dodané, pričom, podľa jeho slov, na skutočnosť zaplatenia za reklamné služby správca dane vôbec neprihliadal. Podľa žalobcu, iná by bola situácia, ak by za reklamné služby nezaplatil, kedy by bol účastníkom daňového podvodného reťazca, ktorého cieľom bolo uplatniť si neoprávnenú vratku DPH. Žalobca namieta, že mu nemôže byť na ujmu, že reklamné služby pre označené dodávateľské spoločnosti zabezpečili subdodávatelia a ani to, že subdodávateľské spoločnosti v obchodnom reťazci nepodali daňové priznanie k DPH, neodviedli daň na vstupe, sú dnes nekontaktní, nemajú zamestnancov, nekontaktní sú ich konatelia, alebo že došlo k zlúčeniu alebo výmazu týchto spoločností. Podľa mienky žalobcu pochybili príslušné orgány štátnej správy, keď nevykonávali kontrolu riadne a včas a umožnili vykonávať obchodnú činnosť dodávateľským a subdodávateľským spoločnostiam, ktoré porušovali zákon. V nadväznosti na zistenia správcu dane o dodávateľských spoločnostiach (CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol. s r.o. a L
RACING, s.r.o.) a subdodávateľských spoločnostiach (o ich nekontaktnosti, nepriznaní a neodvedení dane, zrušení a zlúčení a o tom, že hlavným cieľom obchodov deklarovaných vo faktúrach označených dodávateľov bolo získať daňovú výhodu), žalobca uviedol, že takéto konanie dodávateľských a subdodávateľských spoločností je podľa neho „učebnicovým príkladom daňového podvodného reťazca“. Preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie správcu dane, že protokol nie je postavený na podvode, resp. na podvodnom konaní dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré mali vyhotoviť reklamné služby pre žalobcu. Týmto tvrdením sa podľa žalobcu správca dane dostáva do vlastných rozporov, pretože preverovaním daňových subjektov v obchodnom reťazci, t.j .dodávateľov aj subdodávateľov „opisuje dokonalý reťazec daňového podvodu“. V nadväznosti na túto argumentáciu žalobca uvádza, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že vedel alebo mal vedieť, že je účastníkom daňového podvodného reťazca. V tejto súvislosti žalobca opätovne zdôrazňuje, že za služby zaplatil až vtedy, keď mu boli doručené dôkazy a teda konal s maximálnou obozretnosťou. Keďže podľa žalobcu išlo o podvodné konanie dodávateľov a subdodávateľov, sú podľa neho na vec aplikovateľné závery v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011Mahagében Kft a Peter Dávid a C-142/201. Tiež zdôraznil, že dôkazné bremeno v situácii, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane a preto aj skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca tiež poukázal na prínos reklamy dodanej označenými dodávateľskými spoločnosťami, ktorý sa premietol vo výsledkoch jeho hospodárenia v ďalších rokoch. Vo vzťahu k záverom žalovaného, že neuniesol svoje dôkazné bremeno tým, že neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane predložením spoľahlivých dôkazov o uskutočnení fakturovaných služieb podľa faktúr od označených dodávateľov, žalobca opätovne zdôraznil, že dodanie reklamných služieb žalovaný nespochybnil a uvádza, že správcovi doručil všetky dôkazy, ktorými presvedčivo preukázal dodanie týchto služieb. Žalobca si tiež kladie otázku akými inými dôkazmi mal ešte preukázať dodanie služieb, kedy sa nikde nešpecifikuje, aké dôkazy ešte mal zabezpečiť a o neunesení dôkazného bremena sa hovorí v napadnutých rozhodnutiach len vo všeobecnej rovine. Žalobca je presvedčený, že sám svoje dôkazné bremeno vyčerpal a doplnil, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a neznáša dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov. Žalobca poukázal na závery formulované v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Najvyššieho správneho súdu Českej republiky k rozsahu a znášaniu dôkazného bremena tak pri preukázaní hmotnoprávnych podmienok odpočtu ako aj pri neuznaní odpočtu pre daňový podvod. Nakoniec žalobca vo svojej žalobnej argumentácii namieta nevysporiadanie sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami, nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov, jednostranné hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu, rozdielnosť záverov od skutkovo zhodných vecí, nesprávne ustálenie stavu veci a nesprávne právne závery, nedostatok zákonných náležitostí odôvodnenia rozhodnutí, arbitrárnosť a svojvôľu rozhodnutí, výklad a aplikáciu zákona v rozpore s ústavou, s poukazom na znenie ustanovení daňového poriadku (§ 3 ods. 3 a 9, § 24 ods. 1, § 63 ods. 1 a 5) a Ústavy Slovenskej republiky (čl.152 ods. 4). V uvedených skutočnostiach žalobca vidí dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa ust. § 191 ods. 1 písm. a), d) a f) Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“).
6.Žalovaný v liste zo dňa 14.12.2022, ako aj v ďalšom jeho podaní zo dňa 07.02.2023 na žalobné dôvody reagoval vyhlásením, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú správne a námietky žalobcu nedôvodné. Obdobne žalobca vo vyjadreniach s dátumom 05.01.2023, 17.02.2023 a 25.03.2024 zopakoval svoju žalobnú argumentáciu.
7.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“), ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy (okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.
8.Vzhľadom na existenciu ust. § 493e SSP, procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami SSP v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.
9.Správny súd vyhovel vôli žalobcu a nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.09.2026 so začiatkom o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti P1 v budove správneho súdu. Tohto pojednávania sa bez
vysvetlenia nezúčastnil zvolený právny zástupca žalobcu. Žalovaný neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil listom zo dňa 28.09.2026, kde súčasne vyjadril súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k vzniknutým okolnostiam (neprítomnosť účastníkov a verejnosti na pojednávaní) správny súd mohol konštatovať splnenie zákonných predpokladov (ust. § 137 ods. 3, veta druhá SSP) na vyhlásenie rozsudku vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na svojej úradnej tabuli. Dňa 29.09.2026 bol rozsudok v tejto veci, preto takouto formou, teda vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu, vyhlásený.
10.Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a tiež prvostupňového rozhodnutia v právnych medziach vznesených žalobných námietok (ust. § 134 ods. 1 SSP) a oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe obe uvedené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
11.Podľa ust. § 19 ods. 1, veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
12.Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
13.Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
14.Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
15.Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
16.Podľa ust. § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej ako „daňový poriadok“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
17.Podľa ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
18.Podľa ust. § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
19.Správny súd už v inom jeho konaní (sp. zn. KE-6S/83/2022) prejednal vec, v ktorej vystupoval ten istý žalobca a ktorá sa týkala totožného predmetu konania, kedy predmetom správneho súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 27 625,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016. Predmetom daňovej kontroly, ktorá u žalobcu začala dňa 16.11.2020 bola DPH a kontrolovaným zdaňovacím obdobím boli mesiace január až december 2016. Výsledky uvedenej daňovej kontroly správca dane zhmotnil v Protokole (č. 101963739/2021 zo dňa 18.10.2021).
20.Keďže, ako už bolo skôr povedané, žalobca sa pôvodne jednou správnou žalobou zo dňa 08.08.2022 domáhal zrušenia dvanástich rozhodnutí žalovaného a tiež nimi potvrdených dvanástich rozhodnutí správcu dane, medzi ktoré patria aj rozhodnutia, ktoré správny súd preskúmaval v jeho konaní vedenom pod sp. zn. KE-6S/83/2022, sú žalobné dôvody vo veci sp. zn. KE-6S/83/2022 a v tu preskúmavanej veci (KE-6S/88/2022) identické. Rozdiel spočíva v tom, že predmetom správneho súdneho konania vedeného pod sp. zn. KE-6S/83/2022 je posúdenie zákonnosti vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie
obdobie marec 2016, pričom v tu súdenej veci je predmetom súdneho prieskumu zákonnosť vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016.
21.Vzhľadom na to, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, u ktorého sa pri výkone daňovej kontroly za mesiac august 2016 vychádzalo z rovnakých dôkazných informácií a podkladov, ako v prípade mesiaca marec 2016, správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov odprezentovaných v rozsudku správneho súdu sp. zn. KE-6S/83/2022 zo dňa 27.05.2025 (ods. 16 až 31). Formálny rozdiel spočíva len v tom, že v tomto preskúmavanom prípade sa mal správny súd zaoberať zákonnosťou vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie (august 2016), za ktorý bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 30 505,- Eur.
22.Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o plnej aplikovateľnosti ním vydaného rozsudku vo veci sp. zn. KE-6S/83/2022 zo dňa 27.05.2025 aj na toto správne súdne konanie. Rozsudok správneho súdu sp. zn. KE-6S/83/2022 zo dňa 27.05.2025 sa zároveň zakladá do súdneho spisu v tejto veci.
23.Správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k záveru, že tu preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj ním potvrdené rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (ust. § 191 ods. 1, písm. d/ SSP). Z tohto dôvodu ich preto správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
24.O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s ust. § 167 a nasl. SSP tak, že vo veci úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.
25.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP ( ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“ ), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.