Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoPs-2-2026.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoPs/2/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Kristíny Srnkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v opatrovníckej veci osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. D. E. C. v Zavare, so sídlom Hlavná 1, Zavar, zastúpený opatrovníkom: Obec Zavar, so sídlom Viktorínova 312/14, Zavar, o zmenu opatrovníka, o odvolaní osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 109Ps/8/2025-47 z 1. apríla 2026 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 109Ps/8/2025-80 zo 6. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie o návrhu navrhovateľa (ďalej len „osoba obmedzená spôsobilosti na právne úkony“ alebo „opatrovanec“) na ustanovenie jeho matky F. B. za opatrovníka zastavil, výrokom II. návrh navrhovateľa na zmenu opatrovníka zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 26, § 27 ods. 2 a 3 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník), § 29, § 272, § 274 ods. 2, § 275, § 276, § 277 ods. 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony má právo podať návrh na zmenu opatrovníka, pretože je nepochybne daná potreba požiadavky na riadny výkon oprávnení a povinností opatrovníka v plnej miere súvisiac s garanciami kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených záujmov opatrovanca, ktorý teda vykazuje znaky slabšieho subjektu právnych vzťahov a súd je povinný sledovať záujmy takejto osoby so zvýšenou starostlivosťou s cieľom zabezpečenia určitého prístupu k spravodlivosti, výberom osoby opatrovníka a jeho ustanovením garantovať právnu istotou v právnych vzťahoch a z nich vyplývajúcich práv a povinností, na ktoré sa oprávnenie opatrovníka deleguje. Súd prvej inštancie uviedol, že opatrovanec vzal späť (viacerými podania) svoj návrh na ustanovenie jeho matky za opatrovníka, preto konanie o tomto návrhu zastavil. V súvislosti s ďalšími podaniami opatrovanca, v ktorých uvádzal výhrady voči súčasnému opatrovníkovi i v súvislosti s jeho novým návrhom na ustanovenie pani G. B. za opatrovníka, sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním, či sú dané dôvody na zmenu opatrovníka opatrovanca, a to z hľadiska plnenia povinností súčasného opatrovníka ako aj z hľadiska vhodnej osoby do funkcie opatrovníka. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti návrhu opatrovanca na zmenu opatrovníka, keďže nebolo preukázané, že by opatrovník konal v rozpore s ustanovením § 277 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku a porušoval svoje povinnosti, a teda že by tu bol dôvod na jeho odvolanie z funkcie a ustanovenie nového opatrovníka. Súd prvej inštancie poukázal na množstvo podaní opatrovanca, v ktorých sa sťažoval na viacero osôb a v ktorých menil svoje návrhy na osobu jeho opatrovníka. Opatrovanec uvádzal, že nechce byť v C. D. D. E. C. H. I. (J. F. „C. I.“), lebo sa chce zamestnať, nie je
mu tam dobre a chce chodiť domov na priepustky na dlhšie ako mu umožňuje jeho súčasný opatrovník. Tvrdenie o nevhodnom prostredí v DSS Zavar bližšie nevysvetlil s výnimkou toho, že niektorí klienti „škaredo nadávajú a idú do bitky“. Tieto tvrdenia však nie sú podľa súdu prvej inštancie spôsobilé privodiť pochybnosti o riadnom plnení povinností zo strany opatrovníka. Pokiaľ opatrovník limituje priepustky domov, činí tak v rámci svojich kompetencii a zodpovednosti súvisiacich s funkciou opatrovníka. Súd prvej inštancie mal za to, že konanie opatrovanca je ladené vplyvom jeho diagnózy, pričom opakovane podávané sťažnosti sú toho dôsledkom. Súd prvej inštancie uviedol, že opatrovník nevyjadril nesúhlas s pokračovaním vo výkone funkcie opatrovníka a ani nenavrhol inú osobu vhodnú na ustanovenie do tejto funkcie. Taktiež nebolo možné opomenúť fungujúcu a bezproblémovú spoluprácu medzi opatrovancom a zariadením, kde býva, ktorá je v najlepšom záujme tejto osoby a v záujme riadneho a efektívneho vybavovania právnych záležitosti v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie ani nezistil osobu blízku opatrovancovi, ktorá by bola vhodná vykonávať funkciu opatrovníka. Pokiaľ bola spomenutá sestra opatrovanca K. L., túto súd prvej inštancie nepovažoval za vhodnú vzhľadom na samotné vyjadrenie opatrovanca ako aj vzhľadom na ostatné vyjadrenie DSS Zavar z 9. marca 2026, ktoré má dobrý prehľad o pomeroch opatrovanca. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že matka opatrovanca F. B., ktorú opatrovanec pôvodne navrhoval za opatrovníka, bola z funkcie opatrovníka odvolaná uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 11Ps/6/2019-15 z 19. novembra 2019 z dôvodu jej veku a zdravotného stavu. Opatrovanec navyše sám uviedol, že matku nechce zaťažovať opatrovníctvom vzhľadom na jej vek a zdravotné problémy. K navrhovanej osobe G. B. súd prvej inštancie konštatoval, že nejde o osobu blízku opatrovancovi, pričom nie je zrejmé, aký majú vzťah a nie je ani osvedčené splnenie požiadavky vhodnosti tejto osoby na výkon funkcie opatrovníka. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s použitím ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podal včas odvolanie opatrovanec, ktorý žiadal, aby bol za jeho opatrovníka ustanovený jeho brat G. B., ktorý s ustanovením za opatrovníka súhlasí. Opatrovanec namietal, že súčasný opatrovník ho púšťa domov k rodine na priepustku každý mesiac iba na tri dni, pričom on chce ísť domov aspoň na sedem dní.
3. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vzhľadom na diagnózu opatrovanca mu nie je známa žiadna osoba, ktorá by spĺňala požiadavky na budúceho opatrovníka. Zmenu opatrovníka preto ponechal na rozhodnutí súdu.
4. Opatrovanec v rámci odvolacej repliky opätovne žiadal, aby bol za jeho opatrovníka ustanovený jeho brat G. B.. Žiadal, aby bol jeho brat predvolaný na súd za účelom udelenia súhlasu s ustanovením do funkcie opatrovníka. Uviedol, že chce byť prepustený z DSS Zavar z dôvodu, že mu tam nie je dobre a chce sa popri invalidnom dôchodku zamestnať. Poukázal na to, že môže bývať v Trnave so svojimi dvoma bratmi a matkou. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len „Civilný sporový poriadok“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – opatrovancom (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 59 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu opatrovanca na zmenu opatrovníka a v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
6. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zmena opatrovníka osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh opatrovanca na zmenu opatrovníka (výroku II.). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že odvolanie opatrovanca nesmeruje voči výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie o zastavení konania o návrhu opatrovanca na ustanovenie jeho matky F. B. za opatrovníka, preto je jeho správnosť vyňatá z prieskumu odvolacieho súdu.
7. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
8. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).
9. Podľa § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
10. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd rozhoduje uznesením (1). V uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený (2).
11. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
12. Podľa § 276 Civilného mimosporového poriadku, súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh.
13. Podľa § 277 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka (1). Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov (2).
14. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
15. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania (1). Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (2).
17. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
19. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania, ktoré musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv strán sporu/účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní.
20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd avšak poukazuje na to, že v konaniach podľa § 272 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nie je upravená výnimka z citovaného čl. 8 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku a § 33 Civilného mimosporového poriadku. Konanie o ustanovenie opatrovníka (aj o jeho zmene) je teda konaním, ktoré prebieha obligatórne s pojednávaním, keďže zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by tomu malo byť inak. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v súlade s čl. 8 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku a § 33 Civilného mimosporového poriadku, teda nariadiť pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania, čo však súd prvej inštancie neučinil, čim sa dopustil pochybenia, ktoré malo za následok porušenie práva odvolateľa na súdnu ochranu.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na mieru a charakter zlyhania súdu prvej inštancie, ktoré nie je možné napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu opatrovanca na zmenu opatrovníka a v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
22. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá opatrovanca a jeho opatrovníka a na ktorom vec v zrušenom rozsahu opätovne prejedná. Súd prvej inštancie dôsledne zistí skutočný stav veci, vykoná dokazovanie, zistený skutočný stav veci posúdi podľa príslušných zákonných ustanovení, vyhodnotí dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a vo veci opäť rozhodne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
23. Odvolací súd taktiež uvádza, že v prípade, ak súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude vzhľadom na výsledky dokazovania považovať za potrebné zmeniť opatrovníka, neopomenie ustanovenie § 10 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z ktorého vyplýva, že ak má byť účastníkom ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať, súd ho uznesením priberie do konania ako účastníka.
24. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).