Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-18-2026.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/18/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaných: 1/ A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom C. XXXX/X, D. A. a 2/ B. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., trvale bytom C. XXXX/X, D. A., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/74/2024 zo dňa 22. januára 2026, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. septembra 2026 v Trenčíne, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/74/2024 zo dňa 22. januára 2026 boli obžalovaní 1/ A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX (ďalej iba „obžalovaný 1/“) a 2/ B. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX (ďalej iba „obžalovaný 2/“) podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
obaja obžalovaní spoločným konaním dňa 02.03.2024 v čase okolo 19:30 hod. v obci E., v budove obecného úradu, v priestoroch bývalého pohostinstva, počas verejného spoločenského podujatia pod vplyvom alkoholu napadli poškodeného A. B. F. a A. B. G., a to tak, že po predchádzajúcej slovnej výmene názorov obžalovaný B. B. začal na poškodeného A. B. F. kričať, vulgárne ho poslal preč a sotil ho rukami do hrude, načo poškodený A. B. F. spadol na zem, následne na to pristúpil poškodený A. B. G., ktorý obžalovaného B. B. zozadu stiahol na zem a pravou rukou ho držal okolo krku, pričom k nemu pristúpil druhý obžalovaný A. B., ktorý ho kopol ľavou nohou do boku a do rebier, čím mu spôsobil zranenie: zlomeninu VII. rebra vľavo s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 6 dní a následne ako odchádzali, obžalovaný A. B. slovne napadol poškodeného A. B. F., ktorého sa tam prítomné osoby snažili zadržať, v dôsledku čoho spadol na zem a pristúpil k nemu obžalovaný B. B. a kopol poškodeného A. B. F. do hlavy, čím mu spôsobil zranenie: zmliaždenie tváre vľavo s krvavým výronom s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 3 dní
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolaním napadol prokurátor okresnej prokuratúry, a to v neprospech oboch obvinených čo do výroku o ich oslobodení spod obžaloby. V jeho písomnom odôvodnení podaného odvolania uviedol nasledovné:
S rozhodnutím súdu, ktorým podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaných A. B. a B. B. spod obžaloby tunajšej okresnej prokuratúry, sa nie je možné stotožniť, nakoľko podľa názoru prokuratúry súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci. Objektom trestného činu výtržníctva sú primáme medziľudské vzťahy a určité zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Objektívna stránka trestného činu výtržníctva spočíva z hľadiska konania v prevažnej väčšine prípadov v aktívnom konaní. Objektívna stránka trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona spočíva v dopustení sa a) alternatívne hrubej neslušnosti alebo výtržnosti, a to b) alternatívne buď slovne alebo fyzicky, a to c) alternatívne buď verejne, alebo na mieste verejnosti prístupnom. Subjekt trestného činu výtržníctva je všeobecný. Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahujú na všetky znaky skutkovej podstaty, vrátane toho, že čin je vykonávaný verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom. Skutok, ktorý sa obžalovaným kladie za vinu, bol podľa názoru prokuratúry jednoznačne preukázaný. Obžalovaní od začiatku popierajú spáchanie skutku, zhodne uviedli, že nepopierajú, že v deň skutku došlo medzi nimi a poškodenými A. B. F. a A. B. G.. k verbálnemu aj k fyzickému konfliktu. Na svoju obranu však uviedli, že z ich strany sa jednalo len o akýsi druh obrany voči útokom zo strany poškodených. Z výsluchu poškodeného A. B. F. vyplynulo, že prišiel za obžalovaným B. B. a slušne mu povedal, že si nepraje, aby vypisoval smsky jeho synovi
- poškodenému A. B. G., na čo obžalovaný B. B. zareagoval tak, že do neho sotil, v dôsledku čoho poškodený A. B. F. spadol. Keď sa poškodený A. B. F. postavil, videl, že jeho syn
- poškodený A. B. G.. drží obžalovaného B. B. „v tzv. kravate". Poškodený A. B. F. ďalej uviedol, že v tom pristúpil obžalovaný A. B. a kopol poškodeného A. B. G.. Poškodený A. B. F. ďalej uviedol, že následne potom, ako obžalovaný B. B. s rodinou odchádzali, on išiel za obžalovaným A. B. (vysvetliť si, čo myslel tým, že mu zajebe syna), v tom za ním pribehol kamarát G. H. a zvalil sa na neho, keď zrazu niekto k nemu prišiel a kopol ho do hlavy. Kamarát mu povedal, že to bol obžalovaný B. B.. Z výsluchu poškodeného A. B. G.. vyplynulo, že poškodený A. B. F. sa stretol s obžalovaným B. B., pričom prišiel za ním s tým, prečo obžalovaný B. B. vypisuje poškodenému A. B. G.. výhražné správy. Na to reagoval obžalovaný B. B. hlasným krikom a strčil do poškodeného A. B. F., ktorý spadol zem. Poškodený A. B. G.. potvrdil, že on následne pristúpil k obžalovanému B. B., chytil ho zozadu a stiahol na seba, spolu spadli na zem. Poškodený A. B. G.. ďalej uviedol, že obžalovaný A. B. na neho kričal, aby obžalovaného B. B. pustil a následne ho obžalovaný A. B. kopol do ľavej strany rebier. Poškodený A. B. G.. ďalej uviedol, že pritom ako obžalovaní odchádzali, kamarát G. H. sa hodil na obžalovaného A. B. F., lebo si myslel, že pôjde za obžalovanými a spolu spadli na zem. Vtedy k poškodenému A. B. F. pristúpil obžalovaný B. B. a kopol ho do hlavy. Taktiež sa vrátil aj obžalovaný A. B. a povedal poškodenému A. B. F., že mu zajebe syna a celú rodinu. Zo záverov znaleckého posudku č. 174/2024 k zranenia poškodeného A. B. F. vyplynulo, že poškodený A. B. F. utrpel podľa znalcovi dostupnej dokumentácie a konzultácie s poškodeným dňa 02.03.2024 toto zranenie: zmliaždenie tváre vľavo s krvným výronom. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ľahké. Poškodený A. B. F. utrpel poranenia popísané v dokumentácii priamym mechanizmom - priamym pôsobením sily, kde nositeľom pôsobiacej sily bol tvrdý predmet relatívne hladkého povrchu, vzhľadom na okolnosť, že v mieste pôsobiacej sily nedošlo k porušeniu kožného krytu v zmysle odreniny, alebo tržnej rany. Nositeľom pôsobiacej sily mohla byť ruka zovretá do päste, alebo noha obutá v ľahkej topánke, resp. teniske. Poranenie u A. B. F. mohlo vzniknúť podľa názoru znalca kopnutím nohou obutou v ľahkej topánke. Celková doba obmedzenia na bežnom spôsobe života vo vzťahu k poraneniu zo dňa 02.03.2024 trvala 3 dni. S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že bolo dostatočne preukázané protiprávne konanie obžalovaných, teda že obžalovaní na mieste verejnosti prístupnom - na obecnom úrade E., počas dedinskej akcie „tradičná zabíjačka“ dňa 2.3.2024 slovne a fyzicky napadli poškodených A. B. F. a A. B. G.. a to takým spôsobom, že obžalovaný B. B. poškodeného A. B. F. po slovnej výmene názorov najprv odsotil, v dôsledku čoho poškodený A. B. F. spadol na zem, následne v útoku pokračoval spolu s obžalovaným A. B. tým spôsobom, že keď po tom, ako obžalovaný B. B. odsotil poškodeného A. B. F., poškodený A. B. G.. stiahol obžalovaného B. B. na zem, pristúpil k nemu obžalovaný A. B. a kopol poškodeného A. B. G.. ľavou nohou do boku a do rebier a pri odchode obžalovaný A. B. napadol slovne poškodeného A. B. F., ktorého následne obžalovaný B. B. kopol do hlavy, čím mu boli spôsobené zranenia: zmliaždenie tváre vľavo s krvným výronom. Teda spoločným konaním obžalovaného B. B. a jeho otca A. B. slovne a tiež fyzicky napadli na mieste verejnosti prístupnom poškodeného A. B. F. a A. B. G., t.j. dopustili sa výtržnosti na mieste verejnosti prístupnom. Obrana obžalovaných, že v ich prípade sa jednalo iba len o akýsi druh obrany voči útokom zo strany poškodených, neobstojí,
nakoľko ich konanie voči poškodeným - aktívny fyzický útok na mieste verejnosti prístupnom, naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rovnako sa nie je možné stotožniť s názorom súdu, ktorý v situácii, že mal pochybnosti o vine obžalovaných za skutok uvedený v obžalobe, rozhodol o oslobodení obžalovaných spod obžaloby z dôvodu uvedenom § 285 písm. a/ Trestného poriadku, a teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Som toho názoru, že na hlavnom pojednávaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by sa skutok nestal. Súd vo svojom rozsudku nijakým spôsobom nerozporoval, že v deň skutku, na obecnom úrade E., počas dedinskej akcie „tradičná zabíjačka“ došlo medzi obžalovanými a poškodenými k nezhodám v komunikácii a došlo tam ku konaniu, ktorým boli poškodeným A. B. F. a A. B. G.. spôsobené zranenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd na základe vykonaného dokazovania nedošiel k takým zisteniam, ktoré by spochybnili miesto, čas skutku a následok, ktorý konaním obžalovaných vznikol. Mám teda za to, že v prípade, ak mal súd pochybnosti o vine obžalovaných za skutok uvedený v obžalobe, mal oslobodiť obžalovaných spod obžaloby z dôvodu uvedenom v § 285 písm. b / Trestného poriadku, teda že skutok nie je trestným činom. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok o oslobodení obžalovaných spod obžaloby a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec Okresnému súdu Prievidza, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa vyjadrili spoločným podaním zo dňa 15. apríla 2026 obaja obžalovaní. Uviedli, že sa nestotožňujú s dôvodmi uvedenými prokurátorom v rámci jeho písomného odôvodnenia odvolania voči napadnutému rozsudku. Sú toho názoru, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom došlo k výsluchu svedkov, ktorí boli v príbuzenskom vzťahu nielen s obžalovanými, ale aj s poškodenými, ako aj k výsluchu „nestranných svedkov“, pričom poukázal aj na nezrovnalosti vo výpovediach poškodených s inými svedeckými výpoveďami, ako aj zo závermi znaleckého dokazovania vo vzťahu k zraneniam poškodeného A. B. G.. Podľa názoru oboch obžalovaných súd prvého stupňa správne posúdil vykonané dokazovanie a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru, keď ich oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli stíhaní. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 30. septembra 2026 vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok v neprítomnosti obžalovaných a poškodených, (§ 293 odsek 5 a § 294 odsek 2 Tr. poriadku).
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia odvolania, pričom navrhuje rozhodnúť spôsobom tam uvedeným.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že hoci odvolanie je prípustné, podané oprávnenou osobou, včas aj na správnom mieste, nie je dôvodné. Krajský súd pritom nezistil ani chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že takéto dôvody neboli odvolateľom namietané. Odvolací súd sám nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takých procesných chýb v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku.
Z podaného odvolania prokurátora a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že prokurátor primárne namieta hodnotenie vykonaných dôkazov a následne právne posúdenie skutkového stavu. V uvedených
dôvodoch odvolací súd identifikoval, že podaným odvolaním sú vytýkané chyby v napadnutom výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby v zmysle § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, a tieto správne, a to za aplikácie existujúcej a neopomenuteľnej zásady in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku. Zákonným spôsobom pritom vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, presvedčivo a akceptovateľne vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nemal za preukázané, že obžalovaní 1/ a 2/ spoločným konaním napadli poškodené osoby tak, ako im to bolo kladené za vinu v obžalobe.
Skutočnosť, že sa prokurátor nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku (navrhuje vyhodnotiť vykonané dokazovanie tak, že toto bezpochyby preukázalo, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní), nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré spochybňujú spáchanie skutku obžalovanými tak, ako im bol za vinu kladený v obžalobe prokurátora a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku majú dostatočný a presvedčivo zistený skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o tom, že zranenie u poškodeného A. B. G.. nevzniklo v spojitosti s konaním obžalovaných (vykonané dokazovanie takýto skutkový dej vylúčilo) a taktiež, že následné konanie obžalovaných spočívajúce v napadnutí poškodených taktiež nebolo bez pochybností preukázané.
Podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona prečin výtržníctva spácha osoba, ktorá slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
Krajský súd konštatuje, že v konaní na základe vykonaného dokazovania existovali dve verzie skutkového deja, a to verzia súladná s podanou obžalobou prokurátora a verzia vyplývajúca z výpovedí obžalovaných. Z výpovedí nielen obžalovaných, ale aj poškodeného A. B. F. vyplynulo, že to bol práve on, ktorý vyhľadal obžalovaného 2/ pre obsah SMS správ, ktoré mal posielať jeho synovi. Súčasne nielen z výsluchu obžalovaných, ale aj svedkyne I. vyplynulo, že následne poškodený na adresu obžalovaného 2/ z tesnej blízkosti kričal a slovne ho napádal, ale sa fyzicky na jeho osobu aj tlačil, naopak podľa výpovede poškodených hlučne a vulgárne sa mal správať práve naopak obžalovaný 2/. Súčasne však z výpovede samotného poškodeného A. B. F. vyplynulo, tak ako to vyplynulo aj z výpovedí obžalovaných, že došlo síce k jeho odstrčeniu obžalovaným 2/, avšak k jeho pádu došlo nie v spojitosti s odstrčením, ale podľa jeho vlastného vyjadrenia vzhľadom na šmykľavú podlahu. Následne už konflikt v tejto časti gradoval konaním poškodeného A. B. G., ktorý následne chytil obžalovaného 2/ chvatom v oblasti krku a stiahol ho spolu so sebou na zem. Z vykonaného dokazovania tak v tejto časti správne u súdu prvého stupňa pretrvali pochybnosti o samotnom skutkovom deji, t. j. o tom, kto prvotne vyvolal konflikt medzi poškodeným A. B. F. a obžalovaným B. B.. Krajský súd zdôrazňuje, že objektom trestného činu výtržníctva je ochrana medziľudských vzťahov a verejného poriadku a napadnutím je nevyhnutné rozumieť fyzický alebo verbálny atak páchateľa na inú osobu. Obdobne vo vzťahu k následnej časti konania, keď mal obžalovaný 1/ slovne napadnúť poškodeného A. B. F., ktorého sa tam prítomné osoby snažili zadržať, v dôsledku čoho spadol na zem a mal k nemu pristúpiť obžalovaný 2/ a kopol poškodeného A. B. F. do hlavy, dôkazná situácia taktiež bez pochybností nepreukazovala, že ku konaniu, ktoré bolo obžalovaným kladené za vinu v obžalobe došlo. Krajský súd napriek výpovediam poškodených a svedkyne J. B., ktorých výpovede skutkovému deju v zmysle obžaloby nasvedčovali, verzia oboch obžalovaných, ktorí takýto skutkový dej popierali a výpovede svedkyne K. L., ktorá tiež v rámci svojej výpovede poprela túto časť skutkového deja a za osobu, ktorá vyslovila vyhrážky zabitím označila svedkyňa I. poškodeného A. B. ml. Súčasne krajský súd uvádza, že okresný súd sa správne zaoberal vo vzťahu k výpovediam poškodených aj skutočnosťou, že títo popisovali minimálne vo vzťahu k zraneniu poškodeného A. B.
G.. skutkový dej takým spôsobom, ktorý bol znaleckým dokazovaním v podstate vylúčený. Súčasne pri hodnotení týchto v podstate základných usvedčujúcich dôkazov bolo potrebné prihliadať aj na zjavne prejavenú animozitu medzi poškodenými a obžalovanými. Všetky tieto skutočnosti potom vedú krajský súd k záveru, že prvostupňový okresný súd jasne a zrozumiteľne správne v napadnutom rozsudku sumarizoval okolnosti, ktoré ho viedli k záveru o tom, že zistené okolnosti spáchania skutku vytvárajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal skutok, ktorý je obžalovaným kladený za vinu, keď z pohľadu objektívnej stránky je relevantné, ktoré osoby boli iniciátormi slovného a fyzického konfliktu.
V odvolacích námietkach prokurátor namietal najmä hodnotenie dôkazov pokiaľ ide o okolnosti spáchania stíhaného skutku, z ktorých na základe vykonaných dôkazov bolo podľa názoru prokurátora dostatočne zistené a preukázané, že práve obžalovaní boli tí, ktorí aktívne fyzicky útočili na poškodených, pričom v spojitosti s tým nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že skutok kladený obžalovaným za vinu sa nestal, keď v tejto otázke krajský súd konštatuje, že je možné sa stotožniť s hodnotením okresného súdu, že nebolo preukázané že sa skutok stal, čo aj vzhľadom na základnú zásadu „in dubio pro reo“ sa musí pretaviť do rozhodnutia súdu o oslobodení podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku. Uvedené sa totiž uplatní vždy v prípade ak súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemôže jednoznačne, bez dôvodných pochybností, prijať záver, že pre potreby zachovania totožnosti skutku, sa samotný skutok uvedený v obžalobnom návrhu bez dôvodných pochybností stal. Nie je totiž nutné, aby sa nestalo vôbec nič z vymedzenia skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a pre takéto právne posúdenie je podstatné, že sa nestalo to, čo tvorí podstatu skutku pri rešpektovaní zachovania totožnosti skutku. V danom prípade však vznikali pochybnosti o základnej otázke, a to otázke, ktoré osoby boli tými, ktoré sa dopustili napadnutia, a ktoré osoby boli napadnuté. Napadnutie inej osoby je pritom podstatným znakom tohto trestného činu, keďže spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona vyžaduje napadnutie inej osoby a pochybnosť o tom, či postavenie napádaných osôb a osôb napadnutých nebolo zamenené, zasahuje zásadným spôsobom do podstaty skutku ako takého a vylučuje nahliadanie na druhú verziu skutkového deja, ktorá nebola dokazovaním vyvrátená ako dejovú verziu toho istého skutku. Okolnosť, či v priebehu fyzického konfliktu osôb napr. spôsobil zranenie inej osobe ako je to pri trestnom čine ublíženia sama osebe znak napadnutia inej osoby nenapĺňa, uvedené pritom súvisí aj s objektom chráneným touto skutkovou podstatou, a to ochrana spoločnosti pred narúšaním medziľudských vzťahov a verejného poriadku a nie napr. s ochranou zdravia.
Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné a nespôsobilé zasiahnuť do napadnutého rozhodnutia v akomkoľvek smere. Odvolacie námietky prokurátora totiž smerovali vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť inak, než ako to urobil prvostupňový okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania, teda aj súd hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a priamo nariadiť okresnému súdu, ako súdu nižšieho stupňa, k akým konkrétnym záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru, a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, prvostupňový okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými, vo veci vykonanými dôkazmi, a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 odsek 12 Tr. poriadku, tiež neopomenutím už uvedenej zásady in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného. Jeho rozhodnutie je preto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní, a to predovšetkým vo vzťahu k právnemu posúdeniu, či bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok (pri zachovaní totožnosti skutku), aký bol kladený za vinu obžalovaným v podanej obžalobe.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.