Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Sa-2-2026.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
21Sa/2/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. - C., E. A. právne zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so sídlom Palackého 1, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 42 249 414, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Komenského 52/63, 041 26 Košice, Slovenská republika, IČO: 00 151 866, v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti správneho orgánu vo veci takto,
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 13.04.2026 (ďalej len „správna žaloba“), podanou osobne do podateľne Správneho súdu v Košiciach v ten istý deň, domáhal určenia, že žalovaný je nečinný v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 20.08.2025 ( ďalej len „žiadosť“ alebo „podnet“) o prešetrenie negatívnych vplyvov nelegálnej informačnej konštrukcie ( odpadávajúce toxické lepidlá, povrchové nátery, veľké kusy plagátov) na životné prostredie, na jeho pozemok ako aj na bezpečnosť cestnej premávky na ceste I. triedy možným ohrozením haváriou jeho domu a pozemku. Žalobca tvrdil, že žalovaný odo dňa podania sťažnosti, t.j. od 20.08.2025 do podania správnej žaloby, t.j. do 13.04.2026 nepodnikol žiaden úkon a teda je nečinný viac ako sedem mesiacov. Žalobca uviedol, že neúspešne vyčerpal všetky dostupné prostriedky nápravy, tým, že podal podnet na prokuratúru. Prokurátorka síce vydala upozornenie, ale podľa názoru žalobcu neprijala žiadne účinné opatrenie. Zároveň žalobca žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného (i) odstrániť nečinnosť, ( ii) vykonať šetrenie, (iii) vydať rozhodnutie v primeranej lehote a ( iv) priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Na podporu svojich argumentov žalobca k správnej žalobe pripojil žiadosť zo dňa 20.08.2026 označenú ako „Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadov“, podnet na prešetrenie nečinnosti Úradu pre životné prostredie zo dňa 26.01.2026 adresovaný Okresnej prokuratúre Košice I ( ďalej len „podnet“), upovedomenie Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 04.02.2026 o postúpení podnetu z dôvodu vecnej nepríslušnosti za účelom konania Okresnej prokuratúre Košice II, upovedomenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 02.04.2026 o podaní upozornenia prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) žalovanému.
2. Žalobca doplnil správnu žalobu dvoma samostatnými podaniami zo dňa 13.04.2026 a 25.05.2026. Vo svojom doplnení zo dňa 13.04.2026 žalobca predložil dôkazy o tom, že pred podaním správnej žaloby vyčerpal všetky dostupné mimosúdne prostriedky nápravy. Vo vzťahu k upozorneniu prokurátora, ktoré bolo podané žalovanému podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre žalobca zdôraznil, že tento postup nie je pre správny súd záväzný a nezakladá prekážku prejednania veci. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru správnych súdov v zmysle ktorej platí, že: „Podanie podnetu na prokuratúru a jeho vybavenie, resp. nevybavenie nie je prekážkou postupu podania žaloby proti nečinnosti správneho orgánu na správny súd. Prokuratúra nie je orgánom, ktorý by mohol nahradiť činnosť správneho súdu.“ Na základe
uvedeného preto žalobca žiadal, aby správny súd neprihliadol na postup prokurátorky a samostatne posúdil činnosť žalovaného na základe ním predložených dôkazov. V doplnení žaloby zo dňa 25.05.2026 žalobca navrhol, aby mu správny súd priznal finančné zadosťučinenie v primeranej výške s prihliadnutím (i) na dĺžku nečinnosti, ktorá podľa tvrdenia žalobcu trvá viac ako 9 mesiacov; (ii) na závažnosť veci, pretože nečinnosť žalobcu prispieva k predlžovaniu trvania nežiadúceho stavu, ktorý spočíva v znečisťovaní pozemku žalobcu a v ohrozovaní bezpečnosti cestnej premávky; (iii) na zhoršenie zdravotného stavu žalobcu spôsobené stresom, neistotou a bezmocnosťou súvisiacimi s nečinnosťou žalovaného; (iv) hmotnú núdzu žalobcu a (v) systematický a opakovaný charakter porušovania práv žalobcu. Žalobca navrhol priznať finančné odškodnenie v rozsahu od 2000 EUR a 4000 EUR, pričom určenie presnej sumy finančného zadosťučinenia ponechal na úvahe správneho súdu.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe z 25.05.2026 v spojení s jeho doplnením z 28.05.2026 uviedol, že správna žaloba je založená na dvoch tvrdeniach. Prvým je tvrdenie žalobcu, že ku dňu podania správnej žaloby, t. j. k 13.04.2026, bol žalovaný nečinný. Druhým je tvrdenie, že žalobca síce pred podaním správnej žaloby podal na prokuratúre podnet vo veci nečinnosti žalovaného a prokurátor tento podnet vybavil upozornením, avšak zároveň neprijal žiadne účinné opatrenia na odstránenie namietanej nečinnosti. Žalovaný označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že ku dňu podania žaloby bol nečinný. Uviedol, že už 23.02.2026 vo veci podnetu žalobcu vykonal miestnu ohliadku s cieľom zistiť rozsah nezákonného nakladania s odpadmi. Z miestneho šetrenia podľa žalovaného vyplynulo, že na pozemku žalobcu ani v jeho bezprostrednom okolí sa žiadny odpad nenachádza. Uvedený skutkový stav mal byť pritom potvrdený aj v upozornení prokurátora. Žalovaný ďalej uviedol, že prokurátor vydal voči nemu upozornenie výlučne z dôvodu, že k prešetreniu podnetu pristúpil až 23.02.2026, teda po uplynutí viac ako šiestich mesiacov. Na základe uvedeného je podľa žalovaného nepochybné, že v čase podania správnej žaloby už nebol nečinný, keďže namietanú nečinnosť odstránil vykonaním miestneho šetrenia 23.02.2026. Z uvedeného dôvodu navrhol správnu žalobu zamietnuť. Žalovaný zároveň uviedol, že ak by správny súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zamietnutie správnej žaloby, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku sa v prípade administratívnych konaní, ktoré môže orgán verejnej správy začať z úradnej povinnosti, môže odstránenia nečinnosti domáhať iba prokurátor. Z uvedeného je preto podľa žalovaného v tejto veci daný dôvod aj na odmietnutie správnej žaloby ako žaloby podanej zjavne neoprávnenou osobou. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný uviedol, že vzhľadom na jeho tvrdenie, podľa ktorého ku dňu podania správnej žaloby neexistovala na jeho strane žiadna nečinnosť, nie sú splnené ani podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Preto navrhol, aby správny súd aj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, rovnako ako správnu žalobu, zamietol.
4. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení v neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“), žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.
5. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
6. Podľa § 246 ods. 1, 2 SSP, (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. (2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom
7. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
8. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného pri prešetrovaní podnetu vo veci nezákonného umiestnenia odpadov podľa príslušných ustanovení zákona o odpadoch.
9. Z obsahu administratívneho spisu a listín predložených v správnom súdnom konaní správny súd nesporne zistil, že žalovaný vykonal miestnu ohliadku za účelom prešetrenia žiadosti žalobcu a zistenia rozsahu nezákonne umiestneného odpadu dňa 23.02.2026. Z výsledku miestneho šetrenia vyplýva, že v danom čase sa na pozemku a ani v jeho bezprostrednom okolí žiadny nezákonne umiestnený odpad nenachádzal a preto žalovaným neboli ani prijaté žiadne opatrenia. Žalobca správnu žalobu podal až dňa 13.04.2026, teda v čase kedy už prešetrenie nezákonne umiestneného odpadu zo strany žalovaného bolo ukončené. Správny súd nespochybňuje, že v priebehu administratívneho konania bol žalovaný nečinný, keď sa viac ako 6 mesiacov podnetom žalobcu nezaoberal, čo opodstatnene viedlo k zásahu prokuratúry a k vydaniu upozornenia prokurátora č. Pd 25/26/8803-5 zo dňa 02.04.2026 podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre. Predmetné upozornenie prokuratúra potvrdilo porušenie právnych predpisov o vybavovaní veci včas a bez zbytočných prieťahov. Zároveň je však nutné v tejto súvislosti zdôrazniť, že pre posúdenie dôvodnosti správnej žaloby proti nečinnosti nie je právne rozhodujúce to, či bol žalovaný v minulosti nečinný, ale to, či stav nečinnosti trval v čase podania správnej žaloby a trvá v čase rozhodovania súdu. Správny súd nemôže orgánu verejnej správy uložiť povinnosť konať a rozhodnúť v situácii, keď žalobcom požadovaný úkon už bol v administratívnom konaní vykonaný a to ani vtedy, ak jeho vykonaniu došlo s výrazným časovým odstupom.
10. Je teda nesporné, že v čase podania žaloby už žalovaný podnet žalobcu prešetril, resp. „vybavil“, a to vykonaním miestnej ohliadky 23.02.2026. Žalobca v podanej správnej žalobe odkazoval na svoj podnet z 20.08.2026 smerujúci žalovanému, v ktorom uviedol, že podľa § 10 zákona č. 79/2015 Z. z. oznámil umiestnenie odpadu na pozemku (ide zrejme o chybu v písaní, keď žalobca zrejme chcel označiť § 15 zákona č. 79/2015 Z. z.). Správny súd poukazuje na to, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. môže akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba oznámiť umiestnenie odpadu v rozpore so zákonom príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa nachádza. Na základe tohto oznámenia mal správny orgán s poukazom na § 15 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. vykonať miestnu ohliadku a overiť, či rozsah nezákonne umiestneného odpadu nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin, alebo či nenasvedčuje tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu. Z uvedeného teda vyplýva povinnosť správneho orgánu zaoberať sa podnetom, vykonať miestnu ohliadku a na základe jej záverov postupovať podľa zákona č. 79/2015 Z. z., teda preveriť, či sa na pozemku nachádza odpad. Ak by sa tam odpad nachádzal, mal správny orgán preveriť, či okolnosti nasvedčujú spáchaniu trestného činu. Ak by nenasvedčovali spáchaniu trestného činu a odpad by sa tam nachádzal, mal začať konanie z úradnej povinnosti (ex offo). Nejde teda o návrhové konanie a pre prípad nečinnosti je oprávneným na podanie žaloby práve prokurátor s poukazom na § 242 ods. 2 SSP. Správny súd napriek uvedenú považoval za potrebné v tomto ohľade prejednať žalobu meritórne vzhľadom na právo žalobcu domáhať sa ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu. Zaoberal sa teda aj prípadnou nečinnosťou žalovaného vo vzťahu k vykonaniu úkonu – posúdeniu podnetu a vykonaniu miestnej ohliadky. Ako však vyplýva z administratívneho spisu, nečinnosť žalovaného, v čase podania žaloby nebola zistená, prešetrovanie podnetu bolo ukončené 23.02.2026 vykonaním miestnej ohliadky, na ktorej nebol zistený odpad.
11. Správny súd zároveň uvádza k svojmu procesnému postupu, že podanie žalobcu zo dňa 18.08.2026 označené ako „oznámenie o zmene majetkých pomerov“ nezasielal žalovanému na vedomie, pretože sa netýkalo merita súdom posudzovanej veci, išlo len o podanie týkajúce sa prípadného návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkoch.
12. Z uvedených dôvodov správny súd preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol.
13. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
14. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
15. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 168 SSP. Žalobca nemal v konaní ani čiastočný úspech. Keďže však v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy, ktorých náhradu by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu jeho zamestnancov a súvisia s jeho rozhodovacou činnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.