Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-62-2020.pdf
PDF · 104.49 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX Z., zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/009859-002 zo dňa 13.3.2020, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, 2. Ing. O. U., XXX XX O. C. XXX, 3. Ing. O. U., XXX XX O. C. XXX a 4. F. N., L. Z. X, XXX XX Z. takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2020/009859-002 zo dňa 13.03.2020 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2020/009859-002 zo dňa 13.3.2020, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mesta Skalica č. SÚ-2018/2162 zo dňa 27.9.2019 o odstránení stavby - záhradnej chatky na časti pozemku parc.č. 15336/104 register C v kat. úz. Z. - lokalita U.. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostatočné a skutkový stav, ktorý správny orgán vzal za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Uvádzal, že správne orgány oboch stupňov ignorovali jeho argumentáciu nutnosťou kumulatívnej aplikácie ustanovenia § 43 ods. 1 stavebného zákona a nevysporiadali sa so základnou otázkou, či mobilný plechový kontajner je stavbou v zmysle zákona. Podľa jeho názoru sa touto otázkou zaoberali veľmi neodborne, povrchne a nesprávne interpretovali právne normy a nelogicky a svojvoľne ako stavbu vyhodnotili plechovú konštrukciu, ktorá nie je nijakým spôsobom spojená so zemou. Má za to, že predmetný kontajner nespĺňa žiadnu zo zákonných podmienok, aby mohol byť označený za stavbu, nakoľko v danom prípade nešlo o žiadne odborné činnosti alebo montážne práce, ktorými by sa trvale pevne zabudovávali do stavby stavebné výrobky. Žalovaný podľa neho použitie stavebných výrobkov neodôvodnil a o pevnom spojení so zemou vôbec nemožno hovoriť, nakoľko ide o kontajner voľne položený na zemi, pričom jeho postavenie nevyžadovalo úpravu podkladu a takáto úprava ani nebola vykonaná, čo v správnom konaní opakovane uvádzal.
2.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí bez podrobného vysvetlenia a bez toho, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími dôvodmi uvedenými žalobcom, len stroho konštatuje, že predmetný kontajner je stavbou. Argumentácia žalovaného je účelovým vytrhávaním z kontextu zákona pri opakovanom ignorovaní základných výkladových zásad. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR je odôvodnenie rozhodnutia obligatórnym predpokladom zákonného rozhodnutia, o to dôraznejšie táto zásada platí, ak je rozhodnutím zasahované do základného ústavného práva - práva vlastníckeho, ktoré je v zásade nedotknuteľné a nescudziteľné. Pokiaľ žalovaní tak výrazne zasahujú do ústavou garantovaného práva žalobcu, je nevyhnutné, aby nekonali svojvoľne a arbitrárne, ale aby logicky a zrozumiteľne (v zmysle príslušných zákonných ustanovení) zdôvodnili svoj postup. Žalovaný len odkazuje na znenie ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona a bez ďalšieho odôvodnenia ho aplikuje na predmetný prípad. Avšak už ďalej nevysvetľuje, na základe čoho považuje predmetný kontajner za stavebnú konštrukciu, z akých zákonných ustanovení či iných prijateľných podkladov vychádza. To isté u stavebných prác a stavebných výrobkov, nakoľko žalovaným nebolo vysvetlené a odôvodnené, na základe akých zákonných ustanovení a dôkazov vyhodnotil, že predmetný kontajner bol postavený stavebnými prácami (opakovane zdôrazňujeme, že predmetný kontajner bol na pozemok privezený a voľne položený), čo je vôbec považované za stavebné práce, zároveň žalovaným nebolo odôvodnené, na základe čoho kvalifikoval prvky, z ktorých je stavba zhotovená ako stavebné výrobky. Z napadnutého rozhodnutia nie je absolútne zrejmé, na základe akých logických postupov a akých zákonných noriem žalovaný prijíma skutkové a právne závery vo svojom rozhodnutí. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nesprávne v rozpore so zákonom označujú predmetný plechový kontajner ako „stavbu“ v zmysle stavebného zákona, nakoľko táto nenapĺňa kumulatívne zákonné znaky stavby v zmysle ust. § 43 a nasl. zák.č. 50/1976 Zb., stavebný zákon, v spojení so smernicou Rady č. 89/106/EHS o zbližovaní zákonov a ďalších právnych predpisov a správnych rozhodnutí členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady č. 93/68/EHS. Žalovaný nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, pričom je práve na žalovanom v správnom konaní riadne zistiť skutkový stav a vyčerpávajúco odôvodniť a vysvetliť prijaté závery. Žalovaný totiž v rozhodnutí uvádza, že má za zistené a preukázané, že predmetný kontajner je ukotvený do zeme, teda pevne spojený so zemou. Uvedené zistenie nie je pravdivé, vychádza navyše z nesprávneho subjektívneho pocitu úradných osôb žalovaného (účastných na obhliadke), nakoľko, ako už žalobca opakovane uvádzal v správnom konaní, plechový kontajner je len voľne položený na nespevnené, či inak upravené podložie a nie je nijak spojený so zemou. Predmetný kontajner netieni žiadnemu susednému pozemku, nebráni riadnemu užívaniu susedných pozemkov. Umiestnením kontajneru nemožno hovoriť o zmene účelu užívania pozemku, nakoľko nebol zmenený podklad (hlina), teda nebol zmenený ani druh pozemku. Žalobca len vykonáva svoje nezcudziteľné vlastnícke právo zakotvené v Ústave a preukázateľne výkonom svojho vlastníckeho práva neobmedzuje vlastnícke práva vlastníkov susedných pozemkov. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje na ochranné pásmo plynovodu a nesúlad stavby s verejnými záujmami, treba konštatovať, že aj tieto argumenty žalovaného svedčia o nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom hodnotení dôkazov. V danej lokalite, kde sa nachádza plechový kontajner sa nachádzajú aj iné objekty (niektoré sú stavby v zmysle stavebného zákona so stavebným povolením). Žalobca trvá na vyššie uvedených argumentoch, že plechový kontajner nie je stavba v zmysle stavebného zákona a preto nie je možné nariadiť odstránenie stavby. Otázkou však zostáva, prečo správny orgán nariaďuje odstránenie práve plechového kontajnera, okrem iného s poukazom na ochranné pásmo plynovodu a nesúlad s verejným záujmom, ale iné objekty - stavby nie len, že necháva bez povšimnutia, ale navyše k nim vydal aj stavebné povolenie. Máme za to, že žalovaný flagrantne zneužíva svoje právomoci, keď využíva situáciu, že na plechový kontajner nie je potrebné stavebné povolenie a svojvoľne ho označuje za stavbu s jediným zámerom
- nariadiť odstránenie stavby. Povolenie a tolerovanie iných stavieb v danej lokalite a súčasný pokyn na odstránenie plechového kontajneru svedčí o šikanóznom postupe správneho orgánu. Žalobca je tak postupom žalovaného diskriminovaný len z toho dôvodu, že na kontajner nie je potrebné stavebné povolenie. Výsledkom postupu žalovaného nie je rozhodnutie, ktoré po všetkých stránkach zodpovedá požiadavkám všeobecného procesného prepisu - ust. § 47 SSP.
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že stavebný úrad mesto Skalica, na základe podnetu na preverenie stavieb, od spoločnosti SPP
- distribúcia, a.s., v súlade s ust. § 98 a § 99 stavebného zákona, vykonal dňa 31.7.2018 na predmetnej stavbe miestnu obhliadku, pri ktorej bolo zistené, že pri VTL plynovode v zmysle zaslaného podnetu SPP
- distribúcia, a.s. sa nachádzajú stavby. Stavebný úrad dňa 11.9.2018 uskutočnil na predmetnej stavbe štátny stavebný dohľad (ďalej iba „ŠSD“), pri ktorom vlastník stavby nepredložil stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie predmetnej stavby. Predmetná stavba nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, pričom pozemok parc.č. 15336/104, kat. úz. Z., vedený na LV č. XXXXX, na ktorom sa predmetná stavba nachádza, je vo vlastníctve O. F.. Na základe zistených skutočností, stavebný úrad, mesto Skalica, začal v zmysle ust. § 88a stavebného zákona konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby, rozhodnutím č. SÚ-2018/2162 zo dňa 8.10.2018 prerušil konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby a vyzval vlastníka stavby, aby pre dodatočné povolenie stavby doplnil požadované doklady. Nakoľko vlastník stavby nepredložil požadované doklady v určenej lehote, stavebný úrad, mesto Skalica, oznámil začatie správneho konania o odstránení predmetnej stavby účastníkom konania a dotknutým orgánom listom č. SÚ-2018/2162 zo dňa 6.8.2019 a súčasne nariadil ústne konanie a miestne šetrenie na deň 12.9.2019, na ktorom zistil, že predmetný objekt záhradnej chatky pozostáva z oceľového kontajneru s nadstavbou z dreva so sedlovým zastrešením pri vytvorení využiteľného podkrovia nad časťou kontajnera. Súčasťou stavby je drevená prístavba zastrešená plytkou pultovou strechou. Celá stavba je po úprave podkladu uložená na drevených pražcoch. Stavba je vykurovaná a nie je pripojená na inžinierske siete. Stavebný úrad, mesto Skalica, skonštatoval, že predmetná stavba je stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný správny orgán sa stotožňuje s prvostupňovým stavebným úradom a trvá na to, že ide o stavbu v zmysle uvedeného ustanovenia, nakoľko vec je potrebné posudzovať ako celok a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími stanovenými kritériami, najmä z hľadiska jej umiestnenia, uskutočnenia, účelu užívania ako aj doby trvania. V danom prípade ide o stavbu, ktorá podlieha povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona z nasledovaného dôvodu: Ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami, ide o objekt, ktorý síce pozostáva z oceľového kontajnera, ale stavebnými prácami a zo stavebných výrobkov je so sedlovým zastrešením pri vytvorení využiteľného podkrovia nad časťou oceľového kontajnera. Súčasťou stavby je drevená prístavba zastrešená plytkou pultovou strechou, ktorá je tiež uskutočnená stavebnými prácami a zo stavebných výrobkov. Celá stavba je po úprave podkladu uložená na drevených pražcoch. Stavba je vykurovaná a nie je napojená na inžinierske siete. Vzhľadom na deklarovaný účel - užívanie - záhradná chatka, ako aj jej vyhotovenie - obostavanie a nadstavba objektu, vzhľadom na stavebnotechnické vyhotovenie a účel predmetného objektu možno tento objekt zaradiť medzi stavby podľa stavebného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Žalovaný poukazoval aj na stanovisko dotknutého orgánu SPP - distribúcia, a.s., podľa ktorého sa realizáciou stavieb stavebníci dopustili jednania, ktoré je v priamom rozpore s ustanovením § 79 ods. 6, § 80 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, kde je výslovne stanovené, že vykonávať činnosť a realizovanie stavby v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia je možno len so súhlasom a za podmienok určených prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorou je spoločnosť SPP
- distribúcia, a.s. Ochranné a bezpečnostné pásma sú zriadené na ochranu plynárenských zariadení, zabránenie alebo zmiernenie havárií a ochranu života, zdravia a majetku osôb, ktoré sa pohybujú v blízkosti prevádzkovaných zariadení. Ochranné a bezpečnostné pásma plynárenských zariadení sú stanovené v § 79 a § 80 zákona č. 251/2012 Z.z. V ochrannom pásme a bezpečnostnom pásme VTL plynovodu DN700, PN63 sú postavené stavby bez súhlasu prevádzkovateľa distribučnej siete, v ktorých v prípade úniku sa môže vytvárať výbušná zmes a z tohto dôvodu môže dôjsť k mimoriadnej udalosti. Predmetný VTL plynovod prevádzkovaný v danej oblasti je z hľadiska SPP - distribúcia, a.s. strategický pre bezpečné a spoľahlivé zásobovanie zemným plynom obyvateľov v danej oblasti a akýkoľvek objekt stojaci v definovaných pásmach je neprípustný. Postup stavebných úradov nie je šikanózny, ako uvádza žalobca, napriek tomu, že v uvedenej lokalite sú umiestnené iné legálne stavby. Vzhľadom na to, že SPP - distribúcia, a.s. v súčasnosti trvá na stanovisku, že nelegálne stavby sa nachádzajú v ochrannom alebo bezpečnostnom pásme a nie je možné udeliť výnimku, stavebné úrady nie sú oprávnené dodatočne povoliť stavbu v takom pásme, ktoré môže bezprostredne ohroziť bezpečnosť a zdravie obyvateľstva. Stavebné úrady nie sú kompetentné vyhodnocovať riziko nebezpečenstva v ochrannom a bezpečnostnom pásme VTL plynovodu.
4.
Ďalší účastník konania v 1. rade, SPP - distribúcia, a.s. k žalobe písomne uviedol, že k žiadosti o súhlas s umiestnením stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia podal dňa 14.12.2018 vyjadrenie, v ktorom s umiestnením stavby nesúhlasil. Má za to, že mobilný plechový kontajner, hoci je mobilný, je drevostavbou, ktorá na osadenie vyžaduje úpravu podkladu tak, aby bola osadená do roviny. Ide o technické posúdenie, ktoré je v kompetencii príslušného správneho orgánu, pričom však v
neprospech žalobcu svedčí jeho žiadosť z 27.11.2018, v ktorom žiada o súhlas s umiestnením stavby
- záhradnej chatky. Tvrdené obdobie umiestnenia stavby na dotknutom pozemku podľa neho nebráni aplikácii ustanovenia zákona o energetike, nakoľko tento zákon v prechodných ustanoveniach (§ 96 ods. 5) konštatuje, že ochranné pásma a bezpečnostné pásma zriadené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti zákona o energetike. S umiestnením a existenciou stavby záhradnej chatky v ochrannom a bezpečnostnom pásme ním prevádzkovaných plynárenských zariadení nesúhlasí. Ďalší účastníci v 2. a 3. rade sa k veci nevyjadrili a ďalší účastník v 4. rade súdu písomne uviedol, že v predmetnej veci nebol vypočutý a nevie sa k nej vyjadriť.
5.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 80/1976 Zb. (stavebný zákon) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
6.
Na základe splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti ďalších účastníkov konania v 2,3 a 4. rade, vypočul prítomných účastníkov, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
7.
Žalobca v konaní poukazoval najmä na to, že objekt pre to, aby bol definovaný ako stavba, musí napĺňať všetky znaky stavby uvedené v § 43 ods. 1 stavebného zákona, ako to vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. 189/99, pričom jeho objekt tieto znaky nenapĺňa, bol vybudovaný asi v roku 2008 v záhradkárskej osade, kde sa nachádzajú viaceré objekty povolené ako stavby stavebným úradom. Nevie, či tieto stavby boli alebo neboli povoľované pred rokom 2012 alebo neskôr, ale ide aj o stavby novšie.
8.
Žalovaný uviedol, že dôvody, pre ktoré je objekt žalobcu považovaný za stavbu, ozrejmil vo vyjadrení k veci, tieto podľa jeho názoru vyplývajú aj z predloženej fotodokumentácie. K tvrdeniu o pevnom spojení objektu so zemou kotvením železnými a drevenými stĺpikmi uvedenému v jeho rozhodnutí sa nevedel bližšie vyjadriť, s tým, že by to malo vyplývať z fotodokumentácie, na ktorej sa na ľavej strane chatky nachádzajú stĺpiky spojené so zemou.
9.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.3.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu mesto Skalica zo dňa 27.9.2019 nariaďujúce žalobcovi odstránenie stavby záhradnej chatky uskutočnenej na časti pozemku registra „C“ parc.č. 15336/104 v katastrálnom území Z. - lokalita U., odôvodnené v časti týkajúcej sa námietky účastníka konania, že mobilný plechový kontajner nie je stavbou, tým, že miestnym zisťovaním bolo zistené, že chatka pozostáva z oceľového kontajnera s nadstavbou z dreva so sedlovým zastrešením, súčasťou stavby je drevená prístavba zastrešená plytkou pultovou strechou, stavba je po úprave podkladu uložená na drevených pražcoch, je vykurovaná, bez pripojenia na inžinierske siete, a stavebný úrad má za to, že je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona.
10.
V rozpore s týmto konštatovaním zistení vyplývajúcich z miestneho zisťovania (prevzatým aj do žalobou napadnutého rozhodnutia) žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj fotodokumentácia predmetnej stavby, je zrejmé, že predmetný objekt je pevne spojený so zemou (kotvené železné a drevené stĺpiky) a že posúdenie charakteru objektu nie je možné vykonávať izolovane iba podľa ustanovenia § 43 stavebného zákona, ale vždy v kontexte s následnými ustanoveniami stavebného zákona (§ 43a, § 43b, § 54) a ostatnými súvisiacimi predpismi - vec je potrebné posudzovať ako celok a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími stanovenými kritériami, najmä z hľadiska jej umiestnenia, uskutočnenia, účel užívania ako aj doby trvania. Konštatoval, že ide o stavbu podliehajúcu povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona vzhľadom na deklarovaný účel užívania - záhradná chatka, ako aj jej vyhotovenie - obostavanie a nadstavba objektu, a že vzhľadom na stavebnotechnické vyhotovenie a účel objektu možno tento objekt zaradiť medzi stavby podľa stavebného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Poukazoval tiež na to, že niektoré ďalšie pojmy stavebného poriadku ustanovuje § 139b stavebného zákona a že podľa jeho odstavca 1 písm. b) jednoduchými stavbami sú stavby na individuálnu rekreáciu.
11.
Zásadnou argumentáciou žalobcu, ako v odvolacom konaní, tak aj v správnej žalobe, bolo tvrdenie, že objekt jeho záhradnej chatky predstavuje mobilný plechový kontajner uložený na neupravenú plochu bez betónových alebo iných základov, nepripojený na vodu, plyn ani elektrinu, ktorý nie je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. V súlade s požiadavkou vyplývajúcou pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku bolo preto primárnou povinnosťou žalovaného ako odvolacieho orgánu vysporiadať sa s touto námietkou a dôsledne ozrejmiť, na základe akých dôkazov a akých ich vyhodnotením dospel k záveru, že objekt, ktorého odstránenie bolo odvolaním napadnutým rozhodnutím nariadené, stavbou je, teda vysvetliť, akými stavebnými prácami a z akých stavebných výrobkov bola predmetná chatka postavená, a najmä, či v danom prípade ide o stavbu pevne spojenú so zemou alebo o stavbu, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a prečo.
12.
Otázkou stavebných prác a použitých stavebných výrobkov sa správne orgány oboch stupňov zrejme vzhľadom na absenciu výslovnej námietky žalobcu v tomto smere nezaoberali (hoci vyvodzovať ju možno už z citácie § 43 ods. 1 stavebného zákona v odvolaní a opakovaného tvrdenia žalobcu, že ide iba o mobilný plechový kontajner uložený na ploche) a v súvislosti s podmienkou pevného spojenia so zemou alebo potreby úpravy podkladu pre osadenie uviedli rozdielne skutočnosti, keď správny orgán prvého stupňa bez bližšej konkretizácie úpravy podkladu konštatoval uloženie stavby po úprave podkladu na drevených pražcoch a žalovaný pevné spojenie objektu so zemou kotvením železnými a drevenými stĺpikmi. Žalovaný pritom neuviedol, ktoré z pevných spojení uvedených v ustanovení § 43 ods. 1 stavebného zákona pod písm. a) až e) týmto objekt podľa jeho zistenia spĺňa. Vzhľadom na nedostatočnosť tohto zdôvodnenia možno iba usudzovať, že žalovaný vychádzal z fotodokumentácie chatky zahrňujúcej okrem iného záber na (zrejme) zadnú časť chatky, po ľavej strane ktorej vidieť iba vrchnú časť dvoch stĺpikov neurčitého materiálu, nie ich časť priliehajúcu k zemi, podopierajúcich drevenú striešku (foto opatrené prípisom: „stĺpiky spojené so zemou“). Takéto vysporiadanie sa s odvolacou námietku účastníka konania nemá akúkoľvek výpovednú hodnotu, je nedostatočné a nepresvedčivé a jeho správnosť nie je overiteľná obsahom spisového materiálu. Súčasne, pokiaľ žalovaný konštatoval potrebu posudzovania objektu v súvislosti s ďalšími stanovenými kritériami, najmä z hľadiska jeho umiestnenia, uskutočnenia, účelu užívania a doby trvania, opomenul
vysvetliť, z akých konkrétnych predpisov tieto kritériá vyplývajú, čo v ich rámci a ako hodnotil, keď iba stručne konštatoval užívanie objektu ako záhradnej chatky a jeho vyhotovenie obostavaním a nadstavbou.
13.
Z konštatovania žalovaného, že podľa § 139b ods. 1 písm. b) stavebného zákona jednoduché stavby sú stavby na individuálnu rekreáciu, pritom vzhľadom na nedostatok ďalšieho vysvetlenia nie je jednoznačne zrejmé, či objekt žalobcu posudzoval ako jednoduchú stavbu určenú na individuálnu rekreáciu a či podľa neho z tohto charakteru stavby vyplýva aj naplnenie podmienok ustanovenia § 43 ods. 1, resp. že jednotlivé znaky stavby podľa § 43 ods. 1 v takomto prípade nemusia byť naplnené. Vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyhodnotil súd ako nezodpovedanie otázok majúcich pre objektívne rozhodnutie správneho orgánu zásadný význam, bez ktorého (zodpovedania) sú správnymi orgánmi prijaté závery predčasnými, a ktoré má za následok nesplnenie požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutia ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku a v súvislosti s tým aj porušenie základného práva účastníka správneho konania.
14.
Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zák.č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám procesného predpisu, ozrejmujúce dôsledne, ako správny orgán dospel k záveru o naplnení podmienok nariadenia odstránenia stavby, vyhodnotením ktorých dôkazov, na základe akých jeho úvah a aplikáciou ktorých právnych predpisov. S prihliadnutím na kompetencie žalovaného pri náprave nedostatkov rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nepovažoval súd za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia stavebného úradu za dňa 27.9.2019.
15.
V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
16.
O trovách konania ďalších účastníkov rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že týmto v konaní v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom (§ 169 SSP) žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.