Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-181-2003.pdf
PDF · 70.97 KB
Case nature
Subarea
10Er/181/2003
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: A. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XXX, B., proti povinnému: neb. E. B., nar. XX. X. XXXX, zomr. X. X. XXXX, naposledy bytom F. XXX, G., pre vymoženie dlžného výživného, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, so sídlom Exekútorského úradu ul. Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pod sp. zn. EX 295/2003, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
I. Exekúcia s a z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 21. 5. 2003 začalo exekučné konanie pre vymoženie dlžného výživného, priznanej vykonateľným exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. č.k. 6Nc/120/1987-9 zo dňa 18. 8. 1987 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 12C/140/1991 zo dňa 26. 7. 1991 a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2P/92/2002 zo dňa 29. 1. 2003 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 5. 2003 a jeho doplnenia. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 012156* zo dňa 15. 7. 2003, ktoré udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zmeškané výživné od 1. 6. 1987 do 15. 8. 1991 vo výške 677,16 € (20.400,00 Sk), zmeškané výživné od 16. 8. 1991 do 1. 8. 2002 vo výške 1.875,46 € (56.500,00 Sk), zmeškané výživné od 1. 9. 2002 do 1. 5. 2003 (vrátane) vo výške 265,55 € (8.000,00 Sk) a trovy exekúcie. Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie zanikol a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 17. 9. 2026 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a to z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel dňa X. X. XXXX, pričom vyživovacia povinnosť je viazaná na osobu dlžníka, a táto vyživovacia povinnosť zanikla smrťou dlžníka. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 20,42 €.
3. Lustráciou v Registri obyvateľov SR zo dňa 22. 9. 2026 súd zistil, že povinný zomrel dňa X. X. XXXX.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
10. Z obsahu spisu tunajšieho súdu a zároveň z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky mal súd preukázané, že povinný v priebehu exekúcie dňa 6. 6. 2016, zomrel. Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok zásadne nezanikne, lebo ich práva a povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou na dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzkov len vtedy, ak bol záväzok viazaný výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa. Smrť dlžníka je teda výnimočným spôsobom zániku práva a povinnosti z uvedenej všeobecnej zásady o prechode práv a povinností na ich právnych nástupcov. Ide o zánik povinnosti viažuci sa s poukazom na § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka na osobu dlžníka. A takouto povinnosťou je i platenie výživného. Keďže povinný zomrel, súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017.
11. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, na základe ktorej uhrádza trovy exekúcie povinný. Exekučný poriadok pozná výnimky z tejto zásady (§ 203). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala možnosť zavinenia oprávneného. Súd je však toho názoru, že oprávnený nemôže za zastavenie exekúcie, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie včas, a nemohol predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie. Oprávneného (a ani súd) nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie ani v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, vzhľadom na to, že exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na úmrtie povinného súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č.70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.“ Vzhľadom k uvedenému súd exekútorovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.