Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/793/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ThermVisia s.r.o., Karla Engliše 3201/6, 150 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 05 709 407, v konaní právne zast.: IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice-Sever, IČO: 36 588 041, proti povinnému: Wici SK s. r. o., Lermontovova 911/3, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 239 303, v konaní právne zast.: ADVOKÁT BUČEK s. r. o., Štefánikova 2326/22, 066 01 Humenné, IČO: 57 511 063, o vymoženie 15.000 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 81102 Bratislava, IČO: 36 076 627, pod sp. zn. 393EX 157/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. dňa 23.06.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.06.2026 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 216,52 EUR (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2/ Zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 01.04.2026, pričom lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom uplynula 16.04.2026. Hoci návrh povinného zastavenie exekúcie bol datovaný dňom 14.04.2026, súdnemu exekútorovi bol elektronicky doručený až 29.04.2026, teda po uplynutí lehoty uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Preto vyšší súdny úradník konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto ho posudzoval ako neskôr podaný návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. V takom prípade mohol povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty alebo po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Ide o prejav koncentračnej zásady, ktorej účelom je zabezpečiť včasné uplatnenie procesných návrhov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie pod hrozbou neprihliadnutia na oneskorene uplatnené tvrdenia, ibaže ich povinný bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii a odkázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR potvrdzujúce uplatňovanie koncentračnej zásady v exekučnom konaní (napr. sp. zn. zo dňa 24.05.2022, sp. zn. zo dňa 09.03.2022, sp. zn. z 24.10.2023,...).

3/ Následne uviedol, že povinný v návrhu popieral pohľadávku priznanú exekučným titulom, čo vyšší súdny úradník vyhodnotil ako okolnosti existujúce ešte pred uplynutím zákonnej lehoty, a preto také

námietky nemohli založiť dôvod na zastavenie exekúcie. Poukázal na to, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii. Povinný v ňom musí uviesť a preukázať skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Rozhodujúci je stav ku dňu začatia exekučného konania a dôkazné bremeno nesie výlučne povinný. Ďalej uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu ani napraviť prípadné pochybenia základného konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa exekučný titul stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Povinný mohol svoje námietky týkajúce sa existencie pohľadávky alebo zmluvného vzťahu uplatniť v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, a to podaním odporu. Exekučný súd nie je odvolacím ani dovolacím súdom a jeho úlohou nie je opätovne posudzovať správnosť právoplatného rozhodnutia. V systéme súdnej moci je exekučný súd zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný odôvodňoval svoj návrh tvrdeniami o údajnej absencii zmluvných vzťahov s oprávneným a popretí samotnej pohľadávky, teda okolnosťami predchádzajúcimi vydaniu exekučného titulu. Také okolnosti však nepredstavujú dôvod na zastavenie exekúcie ani podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. V čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie existoval riadny, právoplatný a vykonateľný exekučný titul, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Keďže povinný si ku dňu začatia exekučného konania povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil, nepreukázal žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jeho návrh podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnenému zároveň priznal náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 216,52 EUR (z toho odmena 160,17 EUR, režijný paušál za rok 2026 vo výške 15,86 EUR a DPH), o ktorých bude po právoplatnosti uznesenia vydaný dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie.

4/ Voči rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že skutočnosti, ktoré uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí ohľadom oneskorenosti podania návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú v súlade so skutočným stavom. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi elektronicky zaslaný dňa 14.04.2026 a v rovnaký deň mu toto podanie bolo aj doručené, čo vyplýva z potvrdenia o odoslaní elektronického podania ako aj z doručenky, ktorá bola zaslaná do elektronickej schránky, a ktoré povinný priložil k sťažnosti. Súd preto nesprávne právne posúdil podanie povinného ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, v dôsledku čoho s poukazom na koncentračnú zásadu neprihliadal ani na skutočnosti, ktorými povinný odôvodnil svoj návrh. Koncentračná zásada však vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti nemala byť zo strany súdu v tomto prípade aplikovaná. Preto žiadal, aby súd po oboznámení sa s predloženými dôkazmi uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 23.06.2026, zrušil a návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel.

5/ Oprávnený k sťažnosti uviedol, že povinný v nej namieta výlučne nesprávnosť právneho záveru o tom, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť napádaného uznesenia, keďže návrh povinného na zastavenie exekúcie je zjavne nedôvodný aj pri predpoklade, že bol podaný včas. Včasnosť návrhu predstavuje iba procesnú podmienku umožňujúcu súdu vecne preskúmať uplatnené dôvody zastavenia exekúcie. Povinný ani vo svojej sťažnosti nijakým spôsobom nespochybňuje vecné závery súdu uvedené v bodoch 15 až 22 odôvodnenia napádaného uznesenia. Uplatnené dôvody zastavenia exekúcie a ich skutkový opis teda ostali nezmenené, a teda naďalej ide o námietky smerujúce proti samotnej existencii vymáhaného nároku. Takéto tvrdenia existovali už pred vydaním exekučného titulu a povinný ich mohol bez akýchkoľvek prekážok uplatniť v základnom konaní podaním odporu proti platobnému rozkazu. Túto procesnú možnosť však nevyužil, v dôsledku čoho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť. Povinný teda aj naďalej ignoruje fakt, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu ani opätovne rozhodovať o otázkach, ktoré mali byť predmetom základného konania. Vyšší súdny úradník v bodoch 20 až 22 odôvodnenia napadnutého uznesenia preto správne konštatoval, že tvrdenia povinného nemožno subsumovať pod dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie totiž dopadá na také okolnosti, ktoré bránia samotnej vymáhateľnosti exekučného titulu (napríklad zánik vymáhanej povinnosti inak ako splnením, neplatnosť alebo nevykonateľnosť exekučného titulu atď.), nie na tvrdené vady základného hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi.

Povinný sa prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie a následne aj prostredníctvom sťažnosti v skutočnosti domáha preskúmania vecnej správnosti exekučného titulu a snaží sa dodatočne uplatniť obranu, ktorú mal (a mohol) uplatniť už v základnom konaní. Takýto postup však nepripúšťa. Ani prípadný nesprávny právny záver súdu o zachovaní lehoty podľa Exekučného poriadku preto nemôže mať za následok zmenu napádaného uznesenia. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol výlučne skutočnosti hmotnoprávnej povahy (neexistencia zmluvy, nedodanie tovaru, storno zálohovej faktúry), ktoré patria do základného konania, v ktorom bol povinný celkom pasívny, exekučný súd nemal inú možnosť, než návrh na zastavenie zamietnuť. Navrhol preto, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.

6/ Pred rozhodnutím o sťažnosti súdny exekútor na výzvu súdu oznámil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol do ÚPVS prijatý 14.04.2026 a v rovnaký deň aj doručený do elektronickej schránky exekútorského úradu.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

12/ Vyšší súdny úradník zistil, že povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v lehote stanovenej § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Také zistenie však nezodpovedá listinám nachádzajúcim sa v exekučnom spise. V čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie mal vyšší súdny úradník k dispozícii 2 elektronické doručenky, z toho jednu preukazujúcu doručenie 01.04.2026 a druhú preukazujúcu dátum doručenia 29.04.2026. Doručenku, ktorá bola doručená dňa 01.04.2026 vyhodnotil ako doručenku preukazujúcu doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - z údajov na nej je zrejmé, že odosielateľom elektronického dokumentu bol súdny exekútor (IČO: 36 076 627) a prijímajúcou osobou povinný (IČO: 54 239 303). Z druhej doručenky preukazujúcej doručenie 29.04.2026 však vyplývalo, že podávajúcim bol právny zástupca oprávneného (IČO: 36 588 041) a adresátom súdny exekútor (IČO: 36 076 627). Iná doručenka v konaní nebola doložená, no vyšší súdny úradník nepožiadal súdneho exekútora o vyjadrenie ani doplnenie potrebných dokladov (doručenky preukazujúcej doručenie návrhu na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi) a bez akéhokoľvek dôkazu až nepochopiteľne konštatoval, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 29.04.2029. Potom z takto nesprávne zisteného skutkového stavu posúdil návrh povinného ako oneskorene podaný, resp. návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. V sťažnostnom konaní však mal súd z potvrdenia o odoslaní elektronického podania, elektronickej doručenky a vyjadrenia súdneho exekútora za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 14.04.2026, teda v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie, a teda išlo o návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

13/ No i napriek tomu, že išlo o včas podaný návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, táto skutočnosť nebola sama o sebe spôsobilá privodiť pre povinného priaznivé rozhodnutie. Hoci vyšší súdny úradník primárne vychádzal zo záveru, že návrh bol podaný oneskorene, v odôvodnení napadnutého uznesenia sa zároveň podrobne zaoberal aj samotnými dôvodmi návrhu na zastavenie exekúcie a správne dospel k záveru, že tieto nemôžu viesť k zastaveniu exekúcie. Povinný totiž návrh založil výlučne na tvrdeniach smerujúcich proti existencii a dôvodnosti uplatneného nároku, najmä na namietanej absencii zmluvného vzťahu, nedodaní tovaru a neexistencii pohľadávky. Ide však o okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu a ktoré mohol povinný uplatniť len v základnom konaní. Takéto námietky nepredstavujú žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali čo i len jeden zo zákonom stanovených dôvodov zastavenia exekúcie (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Ako už vyšší súdny úradník uviedol, exekučný súd je obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.12.2025, sp. zn. zo dňa 23.04.2026). Exekučný súd sa nemôže zaoberať spochybňovaním existencie (hmotnoprávneho) nároku oprávneného ako takého, pretože ten už bol priznaný exekučným titulom. Ak by tak urobil, preskúmaval by vecnú správnosť exekučného titulu, čím by sa staval do pozície „odvolacieho“ orgánu a tým prekročil svoju zákonom stanovenú právomoc.

14/ Z uvedeného teda vyplýva, že aj pri zohľadnení toho, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas, zostáva správny záver, že povinný nepreukázal existenciu žiadneho zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Nesprávnosť čiastkového záveru o oneskorenosti návrhu nemôže sama osebe viesť k zrušeniu alebo zmene napadnutého uznesenia, keďže jeho výrok je z vecného hľadiska správny a vychádza aj z riadneho právneho posúdenia dôvodov o neexistencii pohľadávky oprávneného, uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol.

15/ O trovách sťažnostného konania rozhodol sudca tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže oprávnený si ich náhradu neuplatnil a povinný nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).