Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-105-2026.pdf
PDF · 128.84 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/105/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pochádzajúceho z matky C. D., nar. X.X.XXXX, bytom C. E. XXXX/X, F. E. G., právne zastúpenej advokátkou kanceláriou JUDr. Miroslavy Slovinskej, advokátky so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves a otca A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, F. E. G., v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 4P/22/2026-139 zo dňa 11.6.2026, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VIII.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrh matky na udelenie súhlasu namiesto otca na zápis maloletého na základnú školu.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. C. G. J. A. K. L. J. F. M. mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, a to tak, že matka a otec sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v týždenných intervaloch, otec so začiatkom s dňom a hodinou striedania v piatok v nepárnom kalendárnom týždni od 16:00 hod. do nasledujúceho piatku v parnom týždni do 16:00 hod., matka so začiatkom s dňom a hodinou striedania v piatok v párnom kalendárnom týždni od 16:00 hod. do nasledujúceho piatku v neparnom týždni do 16:00 hod. Odovzdávanie maloletého bude realizované v mieste bydliska toho rodiča, ktorému sa končí úsek striedavej osobnej starostlivosti. II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. A. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Súd výživné na maloletého A. zo strany rodičov počas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/242/2023-114 zo dňa 12.09.2024 vo výroku II., III. v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/4/2025-214 zo dňa 15.05.2025 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/95/2025-84 zo dňa 16.10.2025.
V. Návrh otca na nahradenie súhlasu matky pri nezhode rodičov z a m i e t a.
VI. Udeľuje sa za otca dieťaťa, A. B., nar. XX.XX.XXXX, súhlas matke C. D., nar. XX.XX.XXXX, k zápisu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do Základnej školy v F. E. G., K. H. X, XXX XX F. E. G..
VII. V prevyšujúcej časti návrhu matky zamieta.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého A.. Konštatoval aj pri naďalej narušenom vzťahu rodičov mierne zlepšenie ich komunikácie, ako aj to, že zo strany otca nebola zistená snaha spochybňovať matku a matku v styku otca so synom nebráni. Súd ďalej zhodnotil, že príjmové a majetkové pomery rodičov sú rovnaké, teda výživné pri striedavej osobnej starostlivosti neurčil. Zároveň udelil matke súhlas namiesto otca na zápis maloletého na základnú školu, K. H. X, F. E. G., ktorá je športovou školou zameranou na hokej, ktorému sa maloletý aktívne venuje.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, čl. 5 zákona o rodine, § 28 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 35 zákona o rodine, § 43 ods. 1 zákona o rodine, § 1 písm. g) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“), § 20 ods. 5 školského zákona, § 144a ods. 2 školského zákona.
5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia maloletého dieťaťa.
7. Matka podala odvolanie proti výrokom I., II., III. a IV. napadnutého rozsudku a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka uviedla, že s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie rázne nesúhlasí. Počas konania poukazovala na zlú komunikáciu medzi ňou a otcom maloletého, nesúhlas maloletého s tým, aby trávil u otca viac času, ako doposiaľ, na popíjanie alkoholu v otcovej domácnosti a na nedôvodnosť a predčasnosť návrhu. Tvrdenia otca o tom, že maloletý mu povedal, že by chcel u neho tráviť viac času považuje matka za účelové tvrdenia otca, pričom odkazuje na obsah pohovoru maloletého s kolíznym opatrovníkom, kde na priamu otázku, či by chcel tráviť 7 dní u matky a 7 dní u otca, odpovedal nie. Matka namietala, že súd na tento jednoznačne vyjadrený názor maloletého neprihliadol, a ani kolízny opatrovník sa s ním dostatočne nevysporiadal. Matka poukázala na skutočnosť, že na pojednávaní bola za sociálnu kuratelu prítomná iná osoba, ako tá, ktorá vykonala pohovor s maloletým. Záver súdu o tom, že medzi rodičmi došlo k zlepšeniu komunikácie, je podľa matky taktiež nesprávny, naopak komunikácia medzi rodičmi je aj naďalej vážne narušená. O nefunkčnosti ich komunikácie svedčí aj skutočnosť, že matka bola nútená podať návrh na nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletého na základnú školu. Skutočnosť, že v súčasnosti dochádza medzi rodičmi k menšiemu počtu konfliktov je daná elimináciou ich osobného kontaktu, keďže maloletý je vo väčšine prípadov preberaný a odovzdávaný v školskom
zariadení. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností neuplynula dostatočne dlhá doba, ktorá by odôvodňovala opätovné rozhodovanie o tejto otázke. Rozsudkom zo dňa 16.10.2025 bola schválená rodičovská dohoda a otec už dňa 30.1.2026 podal nový návrh na úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Za také krátke časové obdobie nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ani rodičov, akú vyžaduje zákon pre zmenu právoplatného rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov, vyžaduje sa podstatná, závažná zmena, oproti pôvodným okolnostiam. Maloletý v septembri 2026 nastupuje do základnej školy, čo aj samotný súd označil za významnú zmenu v jeho živote. Za tejto situácie je potrebné, aby sa najprv adaptoval na nové školské prostredie a na nový denný režim. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že počas realizácie styku otca, zabezpečuje starostlivosť o dieťa stará matka zo strany otca. Táto skutočnosť, podľa matky vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či je otec schopný vykonávať každodennú starostlivosť o maloletého v rozsahu, ktorý vyžaduje striedavá osobná starostlivosť. Súd uvedenú skutočnosť nepovažoval za rozhodujúcu z dôvodu, že v minulosti sa stará matka o maloletého starala v náhradnej osobnej starostlivosti, teda ide o osobu na úrovni rodičov. Matka namietala, že nemožno porovnávať situáciu, ktorá bola v minulosti s aktuálnym skutkovým stavom a nemožno považovať za odôvodnené, aby bola každodenná starostlivosť o maloletého prenášaná na starú matku, len preto, že otec zo subjektívnych dôvodov ju nemôže vykonávať osobne. Nemožno, podľa matky opomenúť, že otec je zamestnaný v trojzmennej prevádzke, ktorá objektívne obmedzuje jeho možnosti osobne zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloletého. Podľa názoru matky je skutočným dôvodom podaného návrhu otca snaha vyhnúť sa plnenia vyživovacej povinnosti, nie najlepší záujem maloletého. Matka uviedla, že zastáva názor, že v záujme maloletého bude zúženie styku s otcom. Dôvodom sú závažné skutočnosti, keď maloletý po poslednom víkende u otca, matke uviedol, že počas Spišských trhov (17.-19.7.2026) bol otec, podľa jeho slov, celý víkend pod vplyvom alkoholu, pričom ho na trhy ani nevzal. Maloletý sa o alkohole v otcovej domácnosti zmieňoval aj pri pohovore s kolíznym opatrovníkom. Matka vzhľadom k odvolacím argumentom uviedla, že rozhodnutie súdu vníma ako nezákonné a navrhla, aby odvolací súd zrušil výroky I., II., III. a IV. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/22/2026 zo dňa 11.6.2026.
8. Otec podal odvolanie proti výrokom V. a VI. napadnutého rozsudku. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie konanie vo veci samej posúdil nesprávne a následne nesprávne vo veci rozhodol, vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym právnym posúdeniam a záverom a nesprávne zistil skutočný stav veci. Otec poukázal na to, že súd nesprávne uveril tvrdeniam matky, že škola na ktorú ho zapísala, je v záujme dieťaťa, pretože mu môže zabezpečiť hokejový rozvoj. Maloletý A. je v takom útlom veku, že s určitosťou nemožno tvrdiť, že ho zaujíma iba hokej a iný šport nie. Maloletý A. má ešte dostatok času, aby sa sústredil len na jeden šport. Ak by bol prihlásený do hokejovej prípravky v F. E. G., on by nemal problém ho odprevádzať osobne. Otec tu poukázala na to, že matka ho zapísala na hokej v N. úmyselne, pretože vedela, že otec nemá možnosť zabezpečovať jeho účasť na tréningoch a bez toho, aby s otcom dohodla. Otec ďalej uviedol, že aj nástup na povinnú školskú dochádzku, by maloletý zvládol lepšie, ak by navštevoval školu, ktorú navrhol otec, pretože tam bude mať väčšinu kamarátov z materskej školy. Otec navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam oboch rodičov uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolanie oboch rodičov zamietol a rozsudok potvrdil ako vecne správny, nakoľko má za to, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu.
10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s odvolaním matky a jeho odôvodnením jednoznačne nesúhlasí a je toho názoru, že súd prvej inštancie vec vo výrokoch napadnutých odvolaním matkou správne posúdil a správne vo veci rozhodol, vykonaným dokazovaním dospel k správnym právnym posúdeniam a správne zistil skutočný stav. Otec uviedol, že odvolanie chápe ako pomstu matky za to, že v minulosti z dôvodu alkoholizmu matky, bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti jeho starej matky. Otec ďalej uviedol, že je neuveriteľné, že matka v odvolaní poukazuje na požívanie alkoholu zo strany otca a ona samotná sa rozhodla ukončiť svoju protialkoholickú liečbu s tým, že ona už liečbu nepotrebuje. Maloletý A. má právo na to, aby ho vychovával aj jeho otec, ktorý sa o takúto formu výchovy zaujíma už dlhšiu dobu a na výchovu maloletého dieťaťa má vytvorené veľmi dobré rodinné zázemie. Vzťah otca k matke sa zlepšil, čo potvrdzuje aj samotný maloletý a matka je tou osobou, ktorá sa snaží rozhodovať vo všetkých smeroch bez toho, aby sa zaujímala o názor otca. Z jej odvolania je zrejmé, že nesúhlasí najmä s tým, že podľa rozhodnutia súdu otec už nemá platiť výživné a súd jej dal na vedomie,
že v čase, kedy bude maloletý u otca, môže pracovať tak, aby sa jej príjem neznižoval. Otec navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol.
11. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca považuje za nedôvodné a účelové. Z priebehu konania vyplynulo, že otec sám neurobil potrebné kroky smerujúce k zabezpečeniu riadneho nástupu maloletého do základnej školy. Otec nepodala prihlášku na základnú školu O. G. F. E. vsi a doposiaľ sa nezúčastnil ani zápisu s maloletým do tejto školy. Naopak, matka riadne zabezpečila maloletému plnenie povinnej školskej dochádzky. Odvolanie otca proti tomuto výroku, preto vytvára stav právnej a faktickej neistoty týkajúcej sa nástupu maloletého do školy, hoci tento nástup bol zo strany matky riadne zabezpečený. Z pohľadu matky tak tento postup otca pôsobí ako účelová reakcia na jej odvolanie, ktorej dôsledkom je predovšetkým predĺženie stavu neistoty ohľadom školskej dochádzky maloletého, čo možno chápať ako konanie otca proti najlepšiemu záujmu maloletého. Matka poukázala aj na svoje odvolanie, ktorým napadla výroky rozsudku, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V prípade, ak by mala byť medzi rodičmi v budúcnosti realizovaná striedavá starostlivosť, je nevyhnutná existencia základnej miery spolupráce, komunikácie a schopnosti rodičov riešiť praktické otázky týkajúce sa maloletého, bez vytvárania zbytočných konfliktov a stavov neistoty. Postup otca v predmetnej veci, podľa názoru matky, túto schopnosť spolupráce spochybňuje. Matka navrhla, aby súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V. a VI. potvrdil ako vecne správny.
12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že svojím odvolaním sleduje len najlepší záujem maloletého syna. K tvrdeniam otca, že svojvoľne ukončila protialkoholickú liečbu uviedla, že už na pojednávaní vysvetlila, že psychiater, ktorého navštevovala zomrel a žiaden I. D. G. F. E. G. a okolí ju z kapacitných dôvodov nevedel zaradiť medzi svojich pacientov. Opakovane uviedla, že ich vzťah ako rodičov sa nezlepšil, len eliminujú hádky v prítomnosti syna. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, podľa názoru matky nie je v najlepšom záujme maloletého A.. Matka poukázala na vážne a dlhodobo narušenú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je nevyhnutným predpokladom riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti, ako aj nevhodný pracovný režim otca, ktorý podľa jej názoru neumožňuje zabezpečiť maloletému stabilný a primeraný režim počas výkonu striedavej starostlivosti. Z právneho hľadiska matka opätovne namietala, že v danom prípade nebola splnená podmienka pre zmenu predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Ak nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu právoplatnej úpravy rodičovských práv a povinností, napadnuté rozhodnutie matkou, predstavuje neprípustný zásah do princípu právnej istoty. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka opätovne namietala, že na pohovor s maloletým dieťaťom realizovala iná osoba a iná osoba sa zúčastnila pojednávania vo veci za kolízneho opatrovníka. Osoba, ktorá dieťa vypočula v správe uviedla, že maloletý s týmto nesúhlasí. Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní nerešpektoval, podľa matky názor dieťaťa a jeho vôľu byť viac s matkou. Názorom dieťaťa, v prípade rozdielnych stanovísk kolíznych opatrovníkov sa nezaoberal ani samotný súd, ktorý mal možnosť dieťa vypočuť a uistiť sa, či táto forma starostlivosti bude pre neho najlepšia. Matka zotrvala na svojom odvolacom návrhu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65 CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či na strane maloletého dieťaťa, alebo rodičov došlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu starostlivosti o maloletého A. ako aj rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov týkajúcej sa nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku.
15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné neurčil a nahradil súhlas otca so zápisom maloletého do základnej školy v zmysle návrhu matky. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) maloletého, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
17. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).
18. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018).
19. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika, Nemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný a ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s druhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. IIIÚS 1206/09).
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské
práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.
23. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova) zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho potenciálu, preto je výchova dieťaťa formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna pri zohľadnení rovnocennej citovej väzby dieťaťa k rodičom.
24. Matka namieta vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti o maloletého syna, že táto forma starostlivosti nie je pre syna vhodná, syn sa ešte len nedávno adaptoval na dlhší pobyt u otca, pričom otec len po troch mesiacoch podal nový návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
25. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/95/2025 zo dňa 16.10.2025, ktorým bol rozšírený styk otca s maloletým synom na každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 7.30 hod.
26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania citlivo zvážil dosah prejavenej vôle maloletého s ohľadom na jeho vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletého ako relevantný a smerodajný pri posúdení aplikácie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zároveň toto rozhodnutie vychádzalo zo skutočného stavu veci, kedy je maloletý síce zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak otec sa o neho stará každý druhý týždeň od stredy do pondelka, teda 5 dní nepretržite.
27. S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, že súd je povinný postupovať diferencovane s ohľadom na rozumovú schopnosť dieťaťa vnímať priebeh konania, dovoľuje záver, že názor maloletého A. vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti je plne relevantný. Maloletý slobodne vyjadril svoj názor pred kolíznou opatrovníčkou. Odvolací súd tiež poznamenáva, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Neznamená to však, že súd automaticky prevezme do svojho rozhodnutia názor maloletého dieťaťa, hlavne v tak nízkom veku, v akom je maloletý A., ale že na tento jeho názor prihliadne spolu s vyhodnotením ostatných dôkazov a rozhodne v najlepšom záujem maloletého dieťaťa. Je pravdou, že maloletý uviedol, že: tatík sa ma opýtal, či chcem byť 7 dní u mamky a 7 dní u neho a aj som povedal, že nie.“ Maloletý však sám aj uviedol, že obaja rodičia sú na neho veľmi dobrí, ale mamku miluje viac. Uviedol, že chce byť dlhšie s mamkou, pretože tam má viac hračiek, zajačika a sestru, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. K tomu, že otec požíval alkohol, maloletý uviedol že sa to stalo len raz. Maloletý taktiež uviedol, že ak sa mamka s ockom stretnú už sa nehádajú. Z pohovoru s maloletým dieťaťom je teda možné v súhrnne uviesť, že v starostlivosti oboch rodičov sa cíti komfortne, cíti, že obaja rodičia ho majú radi. Je pravdou, že uviedol, že s mamkou by chcel byť viac, čo však nemožno vyhodnotiť jednoznačne tým smerom, aby odmietal striedavú osobnú starostlivosť, keďže už teraz trávi v domácnosti otca 5 dní nepretržite a aj z výpovede matky na pojednávaní vyplýva, že je maloletý u nej,
nechce ísť k otcovi a ak je u otca nechce ísť k nej. Je zrejmé, že maloletý sa v domácnostiach oboch rodičov cíti dobre, je spokojný, je momentálne zvyknutý na režim 9 dní u matky a 5 dní u otca a preto si zmenu režimu nevie predstaviť, avšak žiadneho z rodičov neodmieta resp. nepopisoval nič, čo by mu v starostlivosti otca lebo matky prekážalo. Dokonca vyjadril, že ak sa rodičia osobne stretnú už sa nehádajú, čo vzhľadom ku dlhodobému konfliktu rodičov, možno naozaj považovať za významne pozitívny krok v ich rodičovskej spôsobilosti.
28. Pokiaľ matka namietala aj nedostatky v komunikácii, či vzájomnom rešpekte, tak ani tieto nemôžu viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti, pretože by išlo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov a otvoril by sa priestor na zneužitie postavenia rodiča, ktorý mal doteraz dieťa v starostlivosti. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti môže byť práve podnetom na posilnenie komunikácie a spolupráce rodičov. Harmonická komunikácia rodičov je ideálnym predpokladom striedavej starostlivosti. Zároveň však platí, že takýto stav bude v situácii po rozchode rodičov, či aj dlho po ňom (niekedy dokonca navždy) žiaľ skôr výnimkou než pravidlom. Preto by mala byť úroveň komunikácie posudzovaná vo vzťahu k výmene informácií, ktoré si vyžaduje model striedavej starostlivosti oproti starostlivosti výlučnej osobnej starostlivosti (pozri napr. Nález ÚS ČR I. ÚS 3065/21).
29. K odvolaniu matky, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že otec podal nový návrh po uplynutí necelých 4 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/95/2025 zo dňa 16.10.2025, ktorým bol rozšírený styk otca s maloletým synom na každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 7.30 hod.). Otec svoj návrh odôvodnil tým, že on sa chce rovnocenne podieľať na starostlivosti o maloletého syna a maloletý sa ho neustále pýta, prečo nie je u neho rovnako dlho ako u mamky. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že otec už v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4P/242/2023 žiadal o zverenie maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti (aj keď bola rodičovská spôsobilosť otca vtedy súdom vyhodnotená ako nedostatočná z dôvodu nerešpektovania úlohy matky v živote dieťaťa), teda snaha otca vykonávať osobnú starostlivosť o syna je dlhodobá, konzistentná. Bol zistený aj posun v zmýšľaní otca, ktorý začal matku rešpektovať, čo je zrejmé aj z vyjadrenia samotného maloletého A.. Opakovane je tu potrebné zdôrazniť, že maloletý je spokojný v starostlivosti oboch rodičov, teda rozhodnutie súdu je v jeho najlepšom záujme.
30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozsudku vo výrokoch o nariadení striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. potvrdil ako vecne správny.
31. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním otca proti výrokom V., ktorým súd návrh otca na nahradenie súhlasu matky pri nezhode rodičov zamietol a výroku VI., ktorým súd udelil za otca súhlas matke na zápis maloletého do základnej školy, K. H. X, F. E. G.. Odvolací súd v tejto časti plne súhlasí s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie, pričom dodáva, že matka v zákonom stanovenom termíne vykonala zápis maloletého na uvedenú základnú školu, pričom otec v tomto smere nevyvinul doposiaľ žiadnu aktivitu, aj napriek podanému odvolaniu. Odvolaciemu súdu teda nie je zrejmé, ako chce otec zabezpečiť povinnú školskú dochádzku maloletého syna ak nesúhlasí, aby maloletý navštevoval základnú školu, ktorú vybrala matka, pričom on sám maloletého syna do žiadnej základnej školy nezapísal. Zároveň možno vyhodnotením skutočne zisteného stavu konštatovať, že plnenie povinnej školskej dochádzky maloletým na základnej škole vybranej matkou je v plnom záujme maloletého, keďže ide o hokejovú školu a maloletý sa hokeju aktívne venuje. Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na odôvodnenie rozsudku v tejto časti súdom prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
32. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).