Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-67-2026.pdf
PDF · 109.34 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/67/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: AGRIA, s.r.o., so sídlom 072 34 Zalužice 419, IČO: 31 712 592, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: Dominium KPML, spol. s r.o., so sídlom 067 82 Dlhé nad Cirochou 501, IČO: 36 479 241, o zaplatenie 10 953,71 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10 953,71 Eur spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 11,15% ročne zo sumy 4 105,44 Eur od 11.11.2025 do zaplatenia,
- vo výške 11,15% ročne zo sumy 6 848,27 Eur od 11.11.2025 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,00 Eur v lehote tri dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.02.2026 doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal voči žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť sumu 10 953,71 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky dodal žalovanému tovar v dohodnutých druhoch a množstvách uvedených na faktúrach a dodacích listoch, za čo vystavil faktúry číslo FV2025407 vo výške 4 105,44 Eur a číslo FV2025422 vo výške 6 848,27 Eur, celkovo vo výške 10 953,71 Eur, ktoré žalovaný neuhradil ani čiastočne, a to ani napriek výzvam žalobcu. Podaním zo dňa 19.03.2026 žalobca opravil vady návrhu, keď predložil súdu listinné dôkazy, a to faktúry číslo FV2025407 a FV2025422 spolu s dodacími listami, ktoré pri podanom návrhu absentovali. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 20.03.2026 pod spisovou značkou 18Up/219/2026, voči ktorému podal žalovaný odpor, preto bola vec postúpená kauzálne príslušnému Okresnému súdu Prešov, ktorý vec vedie pod spisovou značkou 25Cb/67/2026.
2. V odpore k platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nepopiera dodanie predmetného tovaru zo strany žalobcu, medzi stranami však došlo k dohode o splátkach fakturovanej sumy tak, že faktúry budú splácané postupne v mesačných splátkach počnúc mesiacom apríl 2025 vo výške minimálne 1 000,- Eur z každej faktúry. Táto dohoda bola uzatvorená v ústnej podobe medzi stranami prostredníctvom ich konateľov za prítomnosti svedkov. Následne bola táto dohoda zmenená ďalšou dohodou medzi stranami sporu tak, že dlžná suma bude uhradená postupne z príjmu žalovaného za predaj úrody za rok 2025, počnúc marcom 2026 vo výške minimálne 2 000,- Eur mesačne. Žalovaný za týmto účelom navrhol
výsluch strán konania a svedka A. B.. Okrem toho žalovaný uhradil viacero platieb na splatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, ktoré žalobca neuviedol, a to platbu vo výške 1 600,- Eur zo dňa 23.07.2025, zo dňa 23.07.2025 vo výške 1 300,- Eur, zo dňa 08.08.2025 vo výške 1 200,- Eur, zo dňa 08.08.2025 vo výške 300,- Eur a zo dňa 08.08.2025 vo výške 2 000,- Eur. Žaloba teda bola podaná predčasne, keďže sa nárok žalobcu podľa dohody ešte nestal splatný, resp. jeho pôvodná splatnosť bola zmenená. Žalobca preto nemá nárok na uplatnené príslušenstvo a rovnako ani na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur, keďže z právnej úpravy nevyplýva, že by si mohol žalobca tento nárok uplatňovať za každú vystavenú faktúru ale iba jednorazovo 40,- Eur.
3. Vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca uviedol, že jeho nárok je dôvodný v celom rozsahu. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného, že došlo k uzavretiu dohody o splátkach, pričom dôkazné bremeno je práve v jeho rukách, ktoré však neuniesol. Pokiaľ ide o jednotlivé platby, na ktoré poukázal žalovaný, ani jedna z platieb nebola prijatá na úhradu faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom voči žalovanému žalobca vedie aj iné konania s inými neuhradenými faktúrami, napr. konanie vedené na upomínacom konaní pod spisovou značkou 4Up/216/2026, ktorého predmetom je pohľadávka vo výške 9 383,30 Eur z neuhradenej faktúry číslo FV2025378 a konanie vedené pod spisovou značkou 40Up/221/2026, ktorého predmetom je pohľadávka vo výške 12 288,60 Eur z neuhradenej faktúry číslo FV2024272 a FV2024451. Pokiaľ ide o jednotlivé platby žalovaného, platby vo výške 1 300,- Eur a 1 200,- Eur boli prijaté na úhradu faktúr číslo FV2024272 a FV2024451 a platby vo výške 1 600,- Eur, 2 000,- Eur a 300,- Eur boli prijaté na úhradu faktúry číslo FV20244413. Tieto platby teda nesúvisia s týmto konaním. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalobca má nárok za každú pohľadávku, s ktorej úhradou je žalovaný v omeškaní samostatne. Žalobca je teda názoru, že odpor žalovaného je založený na ničom nepodložených tvrdeniach. Žalobca pritom zaevidoval všetky faktúry vo svojich kontrolných výkazoch DPH, čo potvrdzuje ich riadne účtovné a daňové zachytenie. Žalovaný navyše samotnú existenciu pohľadávky nespochybňuje, teda za situácie, keď žalovaný nepredložil žiadne dôkazy spôsobilé spochybniť existenciu alebo výšku uplatneného nároku je potrebné považovať odpor žalovaného za nedôvodný, žalobca preto navrhol žalobe vyhovieť. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
4. Dňa 07.09.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil iba žalobca a jeho právny zástupca. Žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil a ani neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní napriek tomu, že súd mal vykázané doručenie predvolania do dispozície žalovaného dňa 16.08.2026. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu navrhol vo veci rozhodnúť kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného, čomu súd nevyhovel, keďže na to neboli splnené podmienky. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že žalobca na základe objednávky žalovanému dodal tovar v celkovej hodnote 10 953,71 Eur, ktorý následne vyúčtoval dvomi faktúrami, ktoré sú uvedené v návrhu, ktoré však žalovaný neuhradil. Pokiaľ ide o úhradu faktúr, na čo poukázal žalovaný v podanom odpore, tieto úhrady sa netýkajú faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Rovnako nie je pravdou, že sa medzi stranami konania uzavrela dohoda alebo mimosúdne riešenie sporu. Súd vo veci vypočul aj št. zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že popiera tvrdenie žalovaného, že medzi nimi došlo k dohode o splátkach týkajúcich sa sporných faktúr. Pokiaľ ide o konateľov žalovaného, p. C. B. nevidel asi desať rokov. Platby, na ktoré poukazoval žalovaný sa netýkajú faktúr, ktoré sú predmetom konania, ale pohľadávok za rok 2024.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: 5. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie tovaru, ktorý mu žalobca riadne dodal a vyfakturoval, čo je v konaní vzhľadom na vyjadrenie žalovaného nesporné. Žalovaný však v konaní tvrdí, že medzi stranami došlo k dohode o splátkach, na základe ktorej sa dohodli, že žalovaný bude uhrádzať žalobcovi mesačne na každú faktúru minimálne 1 000,- Eur, pri čom mal byť prítomný aj svedok, následne došlo k modifikácii tejto dohody tak, že žalovaný mal uhrádzať žalobcovi na jeho pohľadávky mesačne sumu vo výške minimálne 2 000,- eur, pričom zo strany žalovaného došlo k úhrade celkovej sumy 6 400,- Eur platbami vo výške 1 600,- Eur zo dňa 23.07.2025, zo dňa 23.07.2025 vo výške 1 300,- Eur, zo dňa 08.08.2025 vo výške 1 200,- Eur, zo dňa 08.08.2025 vo výške 300,- Eur a zo dňa 08.08.2025 vo výške 2 000,- Eur. Žalobca z tohto dôvodu nepreukázal ani nárok na uplatnené príslušenstvo vzhľadom na uzavretú dohodu a súčasne ani nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keďže tento nárok má v zmysle vyhlášky iba jednorazovo vo výške 40,- Eur, nie za každú faktúru samostatne. Žalobca s uvedenými tvrdeniami žalovaného nesúhlasí, v prvom rade poprel uzavretie dohody o splátkach so žalovaným, toto
tvrdenie považuje za nepravdivé a nepreukázané, preto by na neho súd nemal prihliadať. Pokiaľ ide o jednotlivé platby, na ktoré poukázal žalovaný, žalobca voči žalovanému eviduje viacero pohľadávok, pričom platby, ktoré žalovaný vykonal v prospech žalobcu boli platbami na iné faktúry, nie faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca navyše voči žalovanému inicioval aj iné súdne konania, kde ich predmetom sú práve tieto iné faktúry. Žalobcovi tak riadne prislúcha nárok aj na uplatnené príslušenstvo a súčasne aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keďže tento je za každú faktúru, nie jednorazovo.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:
6. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
7. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 8. Podľa § 409 odsek 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
9. Podľa § 409 odsek 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
10. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
11. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
12. Podľa § 448 odsek 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Právne posúdenie veci:
K návrhu žalobcu na vydanie kontumačného rozsudku
13. Podľa § 274 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
14. Žalobca na pojednávaní dňa 07.09.2026 navrhol vo veci vydať kontumačný rozsudok, keďže sa žalovaný na pojednávanie nedostavil napriek riadne doručenému predvolaniu a súčasne ani neospravedlnil svoju neúčasť. Súd na pojednávaní konštatoval, že návrhu žalobcu na rozhodnutie kontumačným rozsudkom pre zmeškanie žalovaného nevyhovie z dôvodu, že na to nie sú splnené procesné podmienky. Podľa komentára Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1122-1128 s. k § 274 C.s.p.: „Ústavný súd takisto uviedol, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. (III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) Ak teda dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne (bez ohľadu na to, či zmeškanie spôsobili objektívne alebo subjektívne okolnosti), pričom žalovaný je inak v danom konaní procesne aktívny (napr. podal vyjadrenie k žalobe alebo ďalšie podania, zúčastnil sa na predchádzajúcich pojednávaniach), rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať (napr. III. ÚS 89/2021).
Aj keď § 274 CSP teoreticky pripúšťa vydanie kontumačného rozsudku na ktoromkoľvek pojednávaní, spomínaná judikatúra Ústavného súdu v podstate vylučuje vydanie rozsudku pre zmeškanie na inom ako na prvom pojednávaní. Ak sa už žalovaný zúčastnil na predchádzajúcich pojednávaniach vo veci, nemožno usudzovať len na základe zmeškania jedného pojednávania, že nemá skutočný záujem o konanie. Kontumačný rozsudok by vzhľadom na závažnosť zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces mal byť prostriedkom ultima ratio, ktorý by mal súd využiť iba vtedy, ak nemá k dispozícii iné nástroje na zabezpečenie efektívneho priebehu konania, alebo ak tieto nástroje zlyhali. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany (§ 180 CSP). Ústavný súd zdôraznil, že účasť žalovaného na pojednávaní nie je nutná. Je to právo, nie povinnosť žalovaného a nie je potrebné ju vynucovať procesnými sankciami (okrem výnimočných prípadov, keď súd z konkrétnych dôvodov považuje za potrebné žalovaného vypočuť). Ústavný súd hovorí, že ak nie je dôvod vynucovať prítomnosť žalovaného na pojednávaní, súd ani nemá dôvod hroziť žalovanému v predvolaní na pojednávanie vydaním kontumačného rozsudku. Z toho možno vyvodiť záver, že takéto poučenie by malo obsahovať iba predvolanie na prvé pojednávanie vo veci, aj to len v prípade, ak okolnosti prípadu (najmä absencia písomných vyjadrení žalovaného) nasvedčujú nedostatku záujmu žalovaného o vedenie sporu. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd tak dosiahne rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku. Ústavný súd dôrazne odsúdil zneužívanie rozsudku pre zmeškanie na získanie neodôvodneného úspechu v sporoch: „Viac ako na nepriaznivých okolnostiach protistrany by sťažovateľka mala zakladať úspech v konaní na presvedčivosti a dôvodnosti vlastných argumentov a v prípade rozsudku pre zmeškanie počítať s tým, že tento inštitút je určený na prípady úplnej pasivity protistrany, čo zjavne nie je tento prípad“ (III. ÚS 288/2021).“
15. Je zrejmé, že žalovaný bol v konaní aktívny, keď voči platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom riadne spochybnil nárok uplatnený žalobcom a na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy a navrhol výsluch svedka. Súd považoval žalovaného za aktívneho (vo vzťahu k návrhu na rozhodnutie kontumačným rozsudkom) v konaní, preto návrhu žalobcu na vydanie kontumačného rozsudku nevyhovel, keď nemal preukázané splnenie procesných podmienok s odkazom na vyššie uvedené rozhodnutia ústavného súdu. K veci samej 16. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že na strane žalobcu ako aj žalovaného vystupujú obchodné spoločnosti, ktoré si v rámci vzájomného kontraktu dojednali dodanie tovaru žalobcom žalovanému, je teda zrejmé, že konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a teda na daný vzťah sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. V konaní je nesporné, že zo strany žalovaného došlo k objednaniu si tovaru a následnému dodaniu tohto tovaru žalobcom, o čom o. i. svedčia aj dodacie listy podpísané a opečiatkované žalovaným. Medzi stranami konania tak došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca žalovanému objednaný tovar riadne dodal a vystavil faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil. Žalovaný sa v konaní v prvom rade bráni, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu dohody o splátkach, na základe ktorej mal žalobcovi uhrádzať spočiatku 1 000,- Eur mesačne na každú faktúru, pri čom mal byť prítomný svedok, neskôr minimálne 2 000,- Eur mesačne. Žalobca uzavretie takejto dohody poprel v rámci svojho písomného podania a aj v rámci vyjadrenia konateľa žalobcu na nariadenom pojednávaní. Súd uvádza, že dôkazné bremeno je v rukách tej strany, ktorá uvedenú skutočnosť tvrdí. V danej situácii je to žalovaný, ktorý má obsah predmetnej dohody preukázať, obzvlášť ak tvrdí, že k jej uzavretiu došlo ústnou formou. Žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia navrhol vypočuť strany konania a svedka, pričom na výzvu súdu, či jeho prítomnosť na nariadenom pojednávaní zabezpečí nereagoval. Následne sa žalovaný pojednávania nezúčastnil a nezabezpečil ani prítomnosť navrhnutého svedka. Za danej situácie, kedy žalovaný svoje tvrdenia nepodoprel žiadnymi dôkazmi sa súdu javí argumentácia o dohode o splátkach a na to nadväzujúca žalovaným tvrdená nesprávnosť uplatneného príslušenstva žalobcom ako nepreukázaná.
17. Žalovaný ďalej v konaní tvrdí, že žalobcovi celkovo na žalované faktúry uhradil sumu vo výške 6 400,- Eur platbami vo výške 1 600,- Eur zo dňa 23.07.2025, zo dňa 23.07.2025 vo výške 1 300,- Eur, zo dňa 08.08.2025 vo výške 1 200,- Eur, zo dňa 08.08.2025 vo výške 300,- Eur a zo dňa 08.08.2025 vo výške 2 000,- Eur. O uvedenej skutočnosti súdu predložil výpis z bankového účtu. Žalobca s uvedeným tvrdením nesúhlasí, keď uviedol, že voči žalovanému eviduje viacero pohľadávok, ktoré sú predmetom aj iného súdneho konania, pričom platby uvádzané žalovaným sa týkajú týchto iných faktúr. Súd konštatuje, že predmetné konanie sa týka faktúr číslo FV2025407 a FV2025422. Žalovaný síce do
konania predložil výpis z bankového účtu o úhradách celkovej sumy 6 400,- Eur v prospech žalobcu, z tohto listinného dôkazu však nevyplýva, ktorých faktúr sa predmetné úhrady týkali. Na druhej strane žalobca do konania predložil úplný výpis z bankového účtu, kde jednotlivé platby prijaté od žalovaného (dátumovo) korešpondujú s výpisom predloženým žalovaným. Výpis z bankového účtu predloženého žalobcom obsahuje aj variabilné symboly uvedené žalovaným, pričom tieto sú odlišné ako čísla faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný pritom pri jednotlivých platbách uviedol aj skutočnosť, že ide o úhradu konkrétnej faktúry, napr. pri platbe zo dňa 23.07.2025 vo výške 1 300,- Eur faktúru číslo FV2024451, pri platbe zo dňa 23.07.2025 vo výške 1 600,- Eur faktúru číslo FV2024413, či pri platbe zo dňa 08.08.2025 vo výške 2 000,- Eur faktúru číslo FV2024413, pri platbe zo dňa 08.08.2025 vo výške 300,- Eur faktúru číslo FV2024413 a pri plate zo dňa 08.08.2025 vo výške 1 200,- Eur faktúru číslo FV2024272. Žalovaný na uvedené skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval, nevyvrátil ich a nepreukázal, že išlo o platby na faktúry týkajúce sa predmetného konania, súd preto považoval nárok žalobcu čo do istiny a príslušenstva za preukázaný.
18. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
20. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného ohľadom toho, že žalobca má mať nárok iba na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, keďže to vyplýva zo samotnej vyhlášky, súd sa s týmto názorom rovnako nestotožňuje. Súd znova poukazuje na to, že medzi stranami konania išlo o obchodnoprávny vzťah upravený Obchodným zákonníkom, žalobca má preto podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka okrem príslušenstva nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. S nárokom na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.11.2022 pod spisovou značkou 2Obdo/59/2021, kde uviedol: „Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. II. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.“ Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v danom prípade išlo pri každej faktúre o samostatnú ucelenú obchodnú transakciu, teda samostatné dodanie odlišného tovaru žalobcom žalovanému v odlišný deň (pri faktúre číslo FV2025407 dňa 15.07.2025 a pri faktúre číslo FV2025422 dňa 12.08.2025), či množstvo objednaného tovaru. Súd má tak preukázaný aj nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur. Súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu uvedenému nároku žalobcu vyhovel, keď tento mal riadne preukázaný na podklade dodacích listov podpísaných žalovaným a súčasne na základe toho, že žalovaný nerozporoval dodanie tovaru, ktorého úhrady sa v konaní žalobca domáhal. Pokiaľ ide o úhradu časti žalovanej istiny, žalobca vyvrátil túto argumentáciu žalovaného, keď predložil kompletný výpis z bankového účtu, ktorý preukazuje na základe variabilného symbolu a poznámky žalovaného k platbe, že uvedenými platbami došlo k úhrade iných pohľadávok ako tých, ktoré sú predmetom tohto konania.
21. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
22. Podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Podľa § 1 odsek 1 nariadenia vlády SR číslo 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
24. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo, žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 11,15% ročne zo sumy 4 105,44 Eur, a to na podklade faktúry číslo FV2025407 vo výške 4 105,44 Eur, ktorá nadobudla splatnosť dňa 10.11.2025 a vo výške 11,15% ročne zo sumy 6 848,27 Eur, a to na podklade faktúry číslo FV2025422 vo výške 6 848,27 Eur, ktorá nadobudla splatnosť dňa 10.11.2025. V konaní nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k dohode o výške úrokovej sadzby, na predmetný vzťah sa tak použije zákonná úprava sadzby úroku platná v čase vzniku nároku na konkrétne príslušenstvo. Zákonná úroková sadzba účinná v období od 11.06.2025 do 16.06.2026 vo výške 11,15% ročne. Vzhľadom k uvedenému, pokiaľ ide o obe vyššie uvedené faktúry bola úroková sadzba vzhľadom na ich splatnosť (dňa 11.11.2025) vo výške 11,15% ročne. Žalobcovi preto prináleží uplatnený nárok na príslušenstvo v uvedenej výške, ktorý mu súd rovnako rozsudkom priznal, keďže tento nárok bol súdu preukázaný ohľadom výšky aj počiatku plynutia.
K nároku na náhradu trov konania
25. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p., keď nezistil dôvody na aplikáciu § 257 C.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia a uhradeného súdneho poplatku v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 odsek 1 C.s.p. ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.