Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/11/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Jarabinková 1, Bratislava, IČO: 51 179 172, právne zastúpeného VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jarabinková 1, IČO: 36 807 915, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XXX, E. F. G., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329, o zaplatenie 4.420,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -216 zo dňa 13.12.2023, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žalobcu v časti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 639,26 Eur a v časti príslušenstva viazaného na zmluvnú pokutu, t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 510,44 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti výroku I. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 78,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.781,60 Eur, vyčíslené zmluvné úroky vo výške 1.362,74 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 639,26 Eur, náhradu nákladov vo výške 7,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne nasledovne: zo sumy 1.295,90 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 510,44 Eur od 8.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 66,04 Eur od 29.05.2019 do 08.11.2019, zo sumy 30,13 Eur od 09.11.2019 do 03.12.2019, zo sumy 67,09 Eur od 29.06.2019 do 03.12.2019, zo sumy 48,65 Eur od 04.12.2019 do 04.05.2020, zo sumy 68,15 Eur od 29.07.2019 do 04.05.2020, zo sumy 39,30 Eur od 05.05.2020 do 26.06.2020, zo sumy 69,22 Eur od 29.08.2019 do 26.06.2020, zo sumy 29,96 Eur od 27.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 70,32 Eur od 29.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 71,43 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 72,56 Eur od 29.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 73,70 Eur od 29.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 74,87 Eur od 29.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 76,05 Eur od 29.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 77,25 Eur od 29.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 78,47 Eur od 29.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 79,71 Eur od 29.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 80,97 Eur od 29.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 82,25 Eur od 29.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 83,55 Eur od 29.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 84,87 Eur od 29.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 86,21 Eur od 29.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 87,57 Eur od 29.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 88,96 Eur od 29.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 90,36 Eur od 29.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 91,79

Eur od 01.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 93,24 Eur od 29.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 94,71 Eur od 29.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 96,21 Eur od 29.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 97,73 Eur od 29.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 99,28 Eur od 29.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 100,84 Eur od 29.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 102,44 Eur od 29.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 104,06 Eur od 29.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 105,70 Eur od 29.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 107,37 Eur od 29.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,07 Eur od 29.01.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa , a , až 3, , o konkurze a reštrukturalizácii, podľa , , , a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a , , , Nariadenia vlády SR č.

1.2 Súd prvej inštancie pred vyhodnotením náležitostí zmluvy o úvere sa prednostne zaoberal procesnou obranou žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že úver uhradila predčasne 23.01.2020, k čomu doložila dva detaily platieb, a to v sume 4.797,29 Eur dňa 23.01.2023 a v sume 4.964,17 Eur. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že na základe jeho výzvy žalobca uviedol, že z predložených dokladov mu nebolo jasné, pod akým variabilným symbolom bola platba zaevidovaná. V uvedenom dátume 23.01.2020 boli prijaté dve uvedené úhrady, pričom bolo zistené, že išlo o pani H. B., ktorej žalobca poskytol dva spotrebiteľské úvery pod variabilným symbolom č. 483930259 a č. 155882747. Podľa súdu prvej inštancie uvedené dve platby žalobcovi uhradila p. H. B. pod jej riadne uvedenými variabilnými symbolmi a to nasledovne: Čiastka vo výške 4.797,29 EUR bola zaevidovaná pod variabilným symbolom č. 483930259, ktorý patril H. B., pridelený variabilný symbol k jej úverovej zmluve. Z uvedeného dôvodu bola platba zaevidovaná na úhradu dlžnej čiastky p. H. pod variabilný symbolom č. 483930259 a nie žalovanej. Rovnako tak čiastka vo výške 4.964,17 EUR, bola zaevidovaná na úhradu dlžnej čiastky, ktorá patrila H. B. pod variabilným symbolom č. 155882747 a nie žalovanej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že s ohľadom na spornosť tvrdení žalovaná navrhla vypočuť ako svedka jej dcéru, ktorá mala realizovať predčasné splatenie úveru. Žalobca uviedol, že preukáže skutočnú existenciu záväzkov dcéry žalovanej u žalobcu príslušnými zmluvami, čo súdu skutočne doložil. Žalovaná následne na výsluchu dcéry netrvala z dôvodu predloženia listín žalobcom, t.j. súd prvej inštanciee mal za to, že žalobca preukázal, že nedošlo k predčasnému uhradeniu zostatku úveru, ako tvrdila žalovaná, ale že platby, ktoré mali preukázať predčasné splatenie úveru, boli skutočne použité na úhrady úverov B. H. dcéry žalovanej. 1.3 Následne sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania nároku a v celom rozsahu sa stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že žalobný nárok nebol premlčaný, keďže žalobca si uplatnil nárok zo zosplatneného úveru ku dňu 16.02.2022 (neskôr ku dňu vyhlásenia konkurzu na žalobcu dňa 01.10.2022), pričom žaloba bola podaná na súde dňa 19.05.2022, t.j. v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. 1.4 Po vyhodnotení procesnej obrany žalovanej, týkajúcej sa tvrdenia o predčasnom splatení úveru, sa súd prvej inštancie zaoberal samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahoval , pričom súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle , po jej preskúmaní súd prvej inštancie zistil, že zmluva obsahovala náležitosti požadované zákonom tak, ako boli uvedené v až v) a následne skúmal ich správnosť. Súd prvej inštancie preto skúmal súlad zmluvných dojednaní s ustanovením v spojení s , a 3a Nariadenia vlády č. , t.j. či odplata stanovená v zmluve neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú bolo možné od spotrebiteľa požadovať. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v zmysle údajov v zmluve bolo uvedené, že výška RPMN bola 20,56 % a odplata 18,96 %. Z údajov Ministerstva financií SR pre rok 2017 vyplynulo, že pre úvery uzatvárané od 16.11.2017 do 15.02.2018 bola priemerná výška odplaty pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov vo výške 20,56 %. Súd prvej inštancie v súlade s a a ods. 1 Nariadenia vlády č. dospel k záveru, že žalobcom stanovená výška odplaty nepresahovala dvojnásobok priemernej výšky odplaty v rozhodnom čase, nakoľko bola v hraničnej prípustnej výške vyplývajúcej z údajov Ministerstva financií SR pre rozhodné obdobie, pretože v zmluve bola určená odplata vo výške 20,56 %. S ohľadom na uvedenú skutočnosť bol tak údaj o výške odplaty, ročnej úrokovej sadzby a RPMN v súlade s právnymi predpismi. 1.5 Súd prvej inštancie zároveň skúmal oprávnenosť ustanovenia o zmluvnej pokute a dospel k záveru, že z vyplynulo, že zmluvná pokuta bola prípustným právnym nástrojom aplikovateľným v prípadoch porušenia zmluvnej povinnosti, ak sa medzi zmluvnými stranami dohodla. Žalovaná bola

s uvedenými ustanoveniami zmluvy oboznámená a pre prípad nesplácania bola zmluvná pokuta upravená v článku IX. zmluvy, bod 2. Žalovaná namietala, že v zmluve bola uvedená výška zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania (článok IX. bod 1 a 4). Súčet uvedenej zmluvnej pokuty vo výške 12 % spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % prevyšoval prípustnú mieru sankcií za omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov uvedených v ustanovení Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávali niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Žalovaná si bola vedomá, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu len vo výške 10 % p.a., avšak v nadväznosti na uvedenú skutočnosť dal do pozornosti, že spotrebiteľ musel byť už v čase uzatvárania zmluvy oboznámený s presnou výškou zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré si v prípade nesplnenia jeho povinnosti bude môcť veriteľ od neho vymáhať. Súd prvej inštancie v uvedenom smere podrobil ustanovenie zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty prieskumu (článok IX. zmluvy) a dospel k záveru, že argumentácia žalovanej nebola dôvodná, pričom poukázal na článok IX. odsek 2, ktorého obsah bol totožný so znením Nariadenia vlády SR č. , ktoré v upravovalo maximálnu výšku sankcií za omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov totožných spôsobom, ako bolo uvedené v tejto časti zmluvných dojednaní. Podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády boli úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, pričom trojnásobok uvedenej sumy bol vo výške 15 % ročne. Podľa súdu prvej inštancie, pokiaľ teda žalobca v konaní uplatňoval sankciu voči žalovaného za nesplácanie peňažných prostriedkov vo výške 15 % ročne, ktorá zahŕňala aj zákonné úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády vo výške 5 % ročne a zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne, takto bola upravená v súlade s ) Nariadenia vlády č. , ak by súd prvej inštancie vyhlásil uvedenú dohodu, ktorá bola doslovne prevzatá z ustanovenia ) Nariadenia vlády č. 87/2007, označil by tým uvedené ustanovenie nariadenia vlády za ustanovenie, ktoré by spôsobilo značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, čo by bolo de facto neprijateľné. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo dňa 14.11.2019, ktorý navyše konštatoval, že dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľských veciach nebolo samo o sebe neprípustné, neprípustné bolo iba v prípade, ak dojednaná sankcia za nesplnenie záväzku spotrebiteľa by bola neprimerane vysoká, čo nebolo možné konštatovať v prejednávanej veci. 1.6 Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že plnenie zmluvných úrokov a zmluvnej pokuty súbežne nevylučoval žiaden právny predpis ani v prípade, že by išlo o spotrebiteľský úver. K zhodnému právnemu názoru podľa súdu prvej inštancie dospel aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. , v ktorom konštatoval, že: „Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).“ Argumentácia žalovanej tak podľa súdu prvej inštancie bola nedôvodná. 1.7 Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky zákonom požadované náležitosti. S ohľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila istinu vo výške 3.781,60 Eur, ktorá pozostávala z omeškanej istiny vo výške 2.591,50 Eur ku dňu zosplatnenia a sumy 1.190,10 Eur po zosplatnení úveru. Okrem toho súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný nárok na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 1.362,74 Eur, ktoré tvoria súčet úrokov zmluvných úrokov z omeškania vo výške 18,96 % ročne z dlžnej sumy. Žalobca si podľa súdu prvej inštancie tiež uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 639,26 Eur, ktorá predstavovala 10 % zo sumy 1.295,90 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia a 10 % ročne zo súm omeškaných splátok úveru (t.j. zo splátok dlžných pred zosplatnením úveru vo výške 0,53 Eur a po zosplatnení úveru). Podľa súdu prvej inštancie suma 1.295,90 Eur pritom predstavovala sumu zosplatnených splátok úveru, pričom súčasťou žalobného nároku boli aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 7,- Eur pozostávajúcich z nákladov za vystavenie prvej upomienky vo výške 3,- Eur a poslednej výzvy v sume 4,- Eur. Uvedený nárok predstavoval príslušenstvo pohľadávky v zmysle a bol zároveň upravený v zmluvných dojednaniach, ktoré vyplynuli zo sadzobníka predloženého žalobcom, ktorý zároveň tvoril súčasť zmluvy (č.l. 50). 1.8 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s . Predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške 3.781,60 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, a tak žalovanú ako neúspešnú stranu sporu zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, a to z dôvodov ust. . Žalovaná namietala, že podľa dostupných údajov z internetovej stránky NBS boli priemerne úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách

rezidentom eurozóny - nové obchody za obdobie 11/2017, kedy bol poskytnutý spotrebiteľský uver aj žalovanej vo výške 5,16 % p.a. Z uvedenej štatistiky NBS, ktorá bola predložená zo strany žalovanej v prvostupňovom konaní, bolo teda zrejmé, že ročná sadzba úroku, teda odplaty za poskytnutie úveru dojednaná v predmetnej spotrebiteľskej zmluve zo dňa 22.11.2017 prevyšuje uvedenú mieru úrokov poskytovaných v uvedenom období bankami o 267 %. V tejto súvislosti poukázala na to, že podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lMCdo 1/2009 zo dňa 31.07. 2009). Žalovaná ďalej dôvodila, že na základe uvedenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Prešove možno konštatovať, že Okresný súd Žilina nesprávne právne posúdil skutkové okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, keď vychádzal z údajov Ministerstva financií SR pre rok 2017 pre úvery uzatvárané od 16.11.2017 do 15.2.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že dojednaná odplata v spotrebiteľskej zmluve zo dňa 22.11.2017 za poskytnutie úveru prevyšovala mieru úrokov poskytovaných v uvedenom období bankami o 267 %, bolo možné konštatovať, že uvedené dojednanie upravujúce úrokovú sadzbu bolo nutné považovať za absolútne neplatné v zmysle ustanovenia v spojení s . Z uvedeného vyplýva záver, že veriteľ v danom prípade žalobca nemal nárok na úroky z úveru. Sadzba úrokov dojednaná vo výške 18,96 % ročne, ktorá prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu za spotrebiteľské úvery o 267 %, nemala opodstatnenie v demokratickéj spoločnosti a nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom. Z uvedeného dôvodu, preto mal súd prvej inštancie po právnom posúdení skutkových okolností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, žalobu zamietnuť v časti nezaplatených úrokov z poskytnutého spotrebiteľského úveru a dovtedy uhradené platby zo strany žalovanej na úroky úveru zarátať na úhradu dlžnej istiny. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie rovnako tak nesprávne právne posúdil zákonnosť dojednaní ustanovení o zmluvnej pokute, ktorých úprava bola uvedená v čl. IX. bod 1, 2 a 4 uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaná ďalej namietala, že v čase podpisu predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a rovnako aj v čase, keď sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu, bola úroková sadzba pre hlavne refinančné operácie, ktoré sa považovali za základnú úrokovú sadzbu ECB vo výške 0 %. V článku IX. spotrebiteľskej zmluvy č. 25150157706 bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 12 % p.a. pre prípad omeškania so splácaním pravidelných splátok. Zmluvná pokuta v rovnakej výške, teda 12 % p.a. bola dojednaná aj v článku IX. 4 pre prípad omeškania zosplatnených záväzkov. Súčet uvedenej zmluvnej pokuty vo výške 12 % spolu s úrok z omeškania vo výške 5 % prevyšoval prípustnú mieru sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkovuvedenú v ustanovení Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Poukázal na to, že žalobca si síce uplatňoval zmluvnú pokutu len vo výške 10 % p.a., avšak v nadväznosti na uvedenú skutočnosť uviedla, že spotrebiteľ musel byť už v čase uzatvárania zmluvy oboznámený s presnou výškou zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré si v prípade nesplnenia jeho povinností bude môcť veriteľ od neho vymáhať. Podľa názoru žalovanej neobstojí ani konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 33., v rámci ktorého poukázal na článok IX. odsek 2 uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, ktorého obsah bol totožný so znením Nariadenia vlády SR č. , ktorého v ods. l upravoval maximálnu výšku sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov totožným spôsobom, ako bolo uvedené v danej časti zmluvných dojednaní. Uvedené konštatovanie súdu síce pravdivé bolo, avšak toto dojednanie v článku IX. odsek 2 uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy bolo nevyhnutné vykladať v súvsťažnosti aj s ostatnými odsekmi uvedeného článku. Podľa žalovanej dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 12 % p.a. spolu v súčte aj s tým najmenším úrokom z omeškania vo výške 5 %, ktorý sa uplatňoval v prípade, ak výška základnej úrokov sadzby ECB bola vo výške 0 %, bude presahovať najvyššiu prípustnú mieru sankcií spojených s omeškaním spotrebiteľa so splácaním finančných prostriedkov, nakoľko nesmeli prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády. Žalovaná vyslovila presvedčenie, že dojednania upravujúce výšku zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. boli absolútne neplatné, nakoľko čl. IX ods. 4 uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy stanovoval dlžníkovi spolu v súčte s úrokom z omeškania vo výške 5 % zaplatiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, tak ako to predpokladalo ustanovenie . Z uvedeného dôvodu potom žalovaná navrhla, aby odvolací súd v zmysle zmenil a rozhodol tak, že žalobu zamietne

v časti nezaplatených úrokov z úveru a doposiaľ uhradené platby zo strany žalovanej na úroky úveru započíta na úhradu dlžnej istiny a rovnako tak žalobu zamietne v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, tak vo vzťahu so splácaním pravidelných splátok, ako aj vo vzťahu so zosplatnenou istinou, ku ktorej došlo dňa 08.03.2022 vrátane uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy tejto zmluvnej pokuty a o trovách konania rozhodol v pomere úspechu vo veci strán sporu. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že rozsudok považuje za vecne správny, náležite odôvodnený a ktorého odôvodnenie vychádza zo správneho skutkového a právneho základu. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu správne a ústavne konformne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy a rozhodol v súlade s ustálenou súdnou praxou. Na druhej strane žalobca považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné a účelové, v snahe vyhnúť sa úhrade dlžnej čiastky. Žalobca žiada odvolací súd, aby odvolanie žalovanej zamietol ako nedôvodné. Ďalej žalobca dôvodil, že žalovaná v odvolaní tvrdila, že výška úrokovej sadzby presahovala úroky obvykle požadované na finančnom trhu bankami, tak uvedené tvrdenie poprel a označil ho za zavádzajúce a účelové. Poukázal na to, že výška zmluvného úroku, výška a priemernej , ako aj ostatné zmluvné dojednania boli v zmluve dohodnuté v súlade s právnymi predpismi, čo vyplynulo zo samotného obsahu zmluvy. Poukázal tiež na to, že v zmysle ust. v znení neskorších právnych predpisov bolo zrejmé, že zmluvný úrok bolo možné v obsahu zmluvy dojednať, avšak výsledná odplata za poskytnutie úveru reprezentovaná dojednanou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „“) nesmela presahovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovenú podľa vykonávacieho predpisu. Vo vzťahu k výške odplaty dojednanej v obsahu predmetnej zmluvy bola určujúcou tabuľka zverejnená ministerstvom s názvom „Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2017, platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. novembra 2017 do 15. februára 2018“ (ďalej len „Najvyššia prípustná výška odplaty“), nakoľko Zmluva bola uzatvorená dňa 22.11.2017. Podľa Tabuľky – Najvyššia prípustná výška odplaty ministerstvo určilo najvyššiu prípustnú výšku odplaty v prípade spotrebiteľských úverov so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane na hodnotu vo výške 20,56 %. Ďalej žalobca uviedol, že výška bola v obsahu zmluvy určená vo výške 20,56 % (článok II. ods. 2 riadok 10. Zmluvy), a teda v rovnakej výške, akú stanovilo v danom období ministerstvo, pričom do výpočtu pritom ako jediná odplata za poskytnutý úver vstúpil zmluvný úrok dojednaný v sadzbe 18,96 % ročne. Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500,- Eur do 6.500,- Eur bola priemerná stanovená vo výške 12,99 %, teda v rovnakej výške, v akej bola stanovená aj v obsahu zmluvy. Žalobca napokon konštatoval, že ministerstvo v zmysle príslušnej právnej úpravy stanovilo v období od 16. novembra 2017 do 15. februára 2018 najvyššiu prípustnú výšku odplaty na hodnotu vo výške 20,56 %; zmluva bola uzatvorená dňa 22.11.2017; jedinou odplatou za poskytnutý úver je zmluvný úrok; v článku II. bod. 2. riadok 9. zmluvy je úroková sadzba úveru dojednaná na úrovni 18,96 % ročne; odplata vo výške 18,96 % neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov; odplata za poskytnutý úver reprezentovaná hodnotou vo výške 20,56 % nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú Ministerstvom pre príslušné obdobie, vo výške 20,56 %. Potom bolo možné dospieť k záveru, že výška odplaty bola v obsahu zmluvy dojednaná v súlade s ust. a nepresahovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle príslušných právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu bolo možné zhodnotiť, že výška sadzby zmluvného úroku bola v obsahu zmluvy dojednaná v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zákonnosť dojednaní o zmluvnej pokute, žalobca uvedené tvrdenie poprel ako nesprávne, pričom poukázal na to, že z rozhodovacej praxe súdu prvej inštancie, či odvolacieho súdu bolo známe, že zastávali rovnaký názor týkajúci sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako bol súdom prvej inštancie prezentovaný v danom konaní. Ďalej žalobca dôvodil, že v zmysle nariadenia vlády zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmeli presahovať maximálnu výšku stanovenú nariadením vlády. Výška úrokov z omeškania bola o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O výške úrokov z omeškania bola žalovaná oboznámená ešte pred uzatvorením zmluvy, a to v Návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.09.2017. Žalobca tiež uviedol, že sankcie za omeškanie s plnením záväzku v žiadnom prípade neprevyšovali zákonné limity, a to vzhľadom na to, že žalobca požadoval od žalovaného zmluvnú pokutu

vo výške 10 % p.a. a úrok z omeškania vo výške 5 % p.a., čo predstavovalo dohromady 15 %, a preto nebolo možné, aby dohodnuté sankcie boli v rozpore s nariadením vlády. Žalobca napokon navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 4. Krajský súd vyzval tak žalovaného ako aj žalobcu v súlade s ust. , aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. , , , a . 4.1 K predmetnej výzve sa vyjadril žalobca tak, že ust. , ani nepredstavujú v prejednávanej veci dôvod na zmenu alebo zrušenie rozsudku v zostávajúcej napadnutej časti. Rozsudok považuje žalobca v zostávajúcej napadnutej časti za vecne správny, zákonný a náležite odôvodnený. V rámci podaného vyjadrenia vzal žalobca z dôvodu procesnej hospodárnosti a právnej opatrnosti žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 639,26 Eur a v časti príslušenstva viazaného na zmluvnú pokutu. Predmetom ďalšieho posúdenia odvolacieho súdu tak zostali nároky, ktoré neboli založené na zmluvnej podmienke upravujúcej zmluvnú pokutu. Ďalej žalobca zdôraznil, že ani prípadná úvaha o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty nemohla bez ďalšieho viesť k záveru o neplatnosti zmluvy ako celku. Ustanovenie vyžadovalo nielen existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale aj to, aby uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by uzavretie zmluvy bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery. Žalovaný uvedené skutočnosti konkrétne netvrdil, nepreukázal a ani z obsahu súdneho spisu nevyplynuli. Žalobca zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie preskúmal zmluvu z hľadiska jej zákonných náležitostí, výšky dojednanej odplaty, , ako aj ostatných podstatných okolností spotrebiteľského úveru, pričom nezistil také vady, ktoré by odôvodňovali záver o neplatnosti zmluvy ako celku. Žalobca preto namietal, aby bolo ustanovenie použité spôsobom, ktorý by viedol k záveru o neplatnosti celej zmluvy, keďže na takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady. 4.2 K predmetnej výzve sa vyjadrila žalovaná tak, že v nadväznosti na ustanovenia , , , b ods. 2 a bola presvedčená, že dojednania upravujúce výšku zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. boli absolútne neplatné, nakoľko čl. IX ods. 4 uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy stanovil dlžníkovi spolu v súčte s úrokom z omeškania vo výške 5 % zaplatiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Napokon sa vyjadrila tak, že súhlasí, aby odvolací súd pri rozhodovaní veci použil ust. , , , b ods. 2 a . 5. V priebehu odvolacieho konania krajský súd uznesením č. k. -349 zo dňa 21.04.2026 pripustil zmenu strany sporu tak, že na miesto pôvodného žalobcu UBC 020, komanditná spoločnosť, ako správca úpadcu Silrveside, a.s. v konkurze sa stal žalobcom Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Jarabinková 1, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172. 6. Vo vyjadrení zo dňa 07.05.2026 žalobca navrhol, aby odvolací súd pripustil podľa čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 639,26 Eur a v časti príslušenstva viazaného na zmluvnú pokutu, t.j. v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 510,44 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia, keďže vzal žalobu z dôvodu hospodársnosti a právnej opatrnosti v uvedenej časti späť. 7. K podanému návrhu na čiastočné späťvzatie žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že nemá dôvod nesúhlasiť s pripustením čiastočného späťvzatia žaloby podľa , avšak výslovne namietala, aby uvedené späťvzatie bolo vyhodnotené na jej procesnú ujmu. Poukázala na to, že žalobca pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby až potom, ako žalovaná podala odvolanie, preto nemožno prijať tvrdenie žalobcu, že ide výlučne o prejav procesnej hospodárnosti bez významu pre posúdenie dôvodnosti odvolania. Podotkla tiež, že bude potrebné, aby odvolací súd v prípade pripustenia čiastočného späťvzatia žaloby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti a konanie v tejto časti zastavil, pričom uvedenú skutočnosť zohľadnil aj pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), pred rozhodnutím vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k návrhu žalobcu na čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko žalobca vzal žalobu späť z dôvodu procesnej hospodárnosti a právnej opatrnosti, a to v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 639,26 Eur a v časti príslušenstva viazaného na zmluvnú pokutu, t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 510,44 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia. Žalovaná sa vyjadrila, že s čiastočným späťvzatím súhlasí, keďže nemá dôvod nesúhlasiť, avšak uvedená skutočnosť musí byť zohľadnená aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

9. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví ( ). Ak je žaloba vzatá späť z časti, použijú sa predchádzajúce ustanovenia. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, následne vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovanej, prihliadajúc na čiastočné späťvzatie žaloby v štádiu odvolacieho konania a postoj žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby a dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 12. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 639,26 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 510,44 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia, tak v tejto časti odvolací súd postupoval v zmysle tak, že v danej časti pripustil čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu tohto predmetu konania zrušil a konanie v uvedenej časti zastavil, keď žalovaná výslovne s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Z dôvodu uvedeného procesného rozhodnutia v tejto časti predmetu konania preto (potom) odvolací súd už vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v tomto predmete konania nepreskúmaval (preskúmavať nemohol).

13. Vo zvyšnej časti predmetu konania o zaplatenie istiny vo výške 3.781,60 Eur, vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 1362,74 Eur, náhrady nákladov vo výške 7,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.295,90 Eur od 08.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 66,04 Eur od 29.05.2019 do 08.11.2019, zo sumy 30,13 Eur od 09.11.2019 do 03.12.2019, zo sumy 67,09 Eur od 29.06.2019 do 03.12.2019, zo sumy 48,65 Eur od 04.12.2019 do 04.05.2020, zo sumy 68,15 Eur od 29.07.2019 do 04.05.2020, zo sumy 39,30 Eur od 05.05.2020 do 26.06.2020, zo sumy 69,22 Eur od 29.08.2019 do 26.06.2020, zo sumy 29,96 Eur od 27.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 70,32 Eur od 29.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 71,43 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 72,56 Eur od 29.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 73,70 Eur od 29.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 74,87 Eur od 29.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 76,05 Eur od 29.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 77,25 Eur od 29.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 78,47 Eur od 29.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 79,71 Eur od 29.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 80,97 Eur od 29.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 82,25 Eur od 29.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 83,55 Eur od 29.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 84,87 Eur od 29.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 86,21 Eur od 29.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 87,57 Eur od 29.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 88,96 Eur od 29.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 90,36 Eur od 29.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 91,79 Eur od 01.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 93,24 Eur od 29.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 94,71 Eur od 29.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 96,21 Eur od 29.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 97,73 Eur od 29.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 99,28 Eur od 29.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 100,84 Eur od 29.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 102,44 Eur od 29.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 104,06 Eur od 29.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 105,70 Eur od 29.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 107,37 Eur od 29.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 109,07 Eur od 29.01.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti predmetu konania bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa , ako vecne správny. 14. Ďalej pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že dojednaná výška úrokovej sadzby bola v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd dáva do pozornosti, že s účinnosťou od 01. júna 2014 novela , ktorým sa mení a dopĺňa zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenila s účinnosťou od 01. júna 2014 v znení odseku 6. Ak ide o výšku odplaty, akú možno od spotrebiteľa požadovať, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, táto je upravená v novelizovanom Nariadení vlády SR č. , ktoré bolo v tejto súvislosti novelizované Nariadením vlády SR č. 141/2014 účinným od 01. júna 2014, na ktoré sa v odkazuje. 15. Podľa Nariadenia vlády SR č. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, 2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

16. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

17. Súd skúmal súlad zmluvných dojednaní s ust. v spojení s a Nariadenia vlády č. , t.j. či odplata stanovená v zmluve neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritéria jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle údajov v zmluve z čl. II. vyplýva, že hodnota bola uvedená vo výške 20,56 % a odplata bola uvedená vo výške 18,96 %. Z údajov zverejnených Ministerstvom financií SR pre rok 2017 je zrejmé, že pre úvery uzatvárané od 16.11.2017 do 15.02.2018 bola v III. štvrťroku 2017 najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru od 1 – 5 rokov vo výške 20,56 %. Vo vzťahu k novoposkytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 – 5 rokov vo výške od 1.500,- Eur do 6.500,- Eur, vrátane bola vo výške 12,99 %. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom stanovená výška odplaty nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky odplaty v rozhodnom čase, nakoľko je v prípustnej výške vyplývajúcej z údajov Ministerstva financií Slovenskej republiky pre rozhodné obdobie, pretože v zmluve je určená odplata vo výške 20,56 %. S ohľadom na uvedenú skutočnosť je tak údaj o výške odplaty ročnej úrokovej sadzby a v súlade s právnymi predpismi. Ak teda v predmetnom zluvnom vzťahu si strany sporu dohodli úroky vo výške 18,96 % a 20,56 %, je zrejmé, že sa nejedná o úroky alebo odplatu v rozpore s dobrými mravmi. Odplata bola stanovená v zmluve vo výške 18,96 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty stanovenú Ministerstvom financií Slovenskej republiky v rozhodnom období.

18. Odvolací súd potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 7,- Eur pozostávajúcich z nákladov na vystavenie prvej upomienky vo výške 3,- Eur a poslednej výzvy v sume 4,- Eur, nakoľko predmetný nárok predstavoval príslušenstvo pohľadávky v zmysle a bol zároveň upravený v zmluvných dojednaniach, pričom vyplýval aj zo sadzobníka predloženého žalovaným, ktorý zároveň tvoril súčasť zmluvy.

19. V uvedenej časti sa preto odvolací súd stotožnil so záverom vysloveným zo strany súdu prvej inštancie a v konečnom dôsledku rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

20. O nároku na náhradu trov konania (tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa , , , tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 78,4 %. Odvolací súd dospel k záveru o čistom úspechu žalobcu voči žalovanému tak, že žalobca bol v spore úspešný čo do uloženia povinnosti zaplatiť istinu vo výške 3.781,60 Eur, čo do vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 1.362,74 Eur, čo do zaplatenia nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 7,- Eur, ako aj čo do úrokov z omeškania, ktoré boli pre účely náhrady trov konania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. do 13.12.2023, a to v celkovej výške 510,59 Eur. Žalobca tak bol v spore úspešný čo do zaplatenia celkovej sumy 5.661,93 Eur (pozostávajúcej zo súm 3.781,60 Eur, 1.362,74 Eur, 7,- Eur a 510,59 Eur), pričom žalovaný bol úspešný v časti zastavenia konania o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 639,26 Eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 510,44 Eur od 08.03.2022 do 13.12.2023 vo výške 45,45 Eur, teda spolu 684,67 Eur, nakoľko zodpovednosť za zastavenie konania v uvedenej časti mal žalobca. Odvolací súd vychádzal z celkového základu, o ktorom sa v konaní rozhodovalo, t.j. sumy 6.346,66 Eur, pričom žalobca bol úspešný čo do sumy 5.661,93 Eur, t.j. v rozsahu 89,8 % a žalovaný bol úspešný čo do sumy 684,67 Eur, t.j. v rozsahu 10,8 %, čiže čistý úspech žalobcu voči žalovanému bol vypočítaný ako rozdiel percentuálneho podielu strán sporu na výsledku konania, teda 89,2 % a 10,8 %, čiže 78,4 %. 21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V Žiline dňa 30. júla 2026 JUDr. Roman Tichý predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu