Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-37-2026.pdf
PDF · 114.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/37/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, Prosta 18, 008 50 Varšava, Poľská republika, IČ: 001254524, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného: MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 2.060,- EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I.Súd žalobu z a m i e t a .
II.Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.12.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 2060,- EUR, vyčísleného úroku vo výške 294,82 EUR a 7,9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 2060,- EUR od 01.03.2025 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 16. 7. 2018 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. HNN181404991/2018, ktorou sa žalobca zaviazal v zmysle bodu 1.1. zmluvy žalovanému na bežnom účte vedenom v A. poskytnúť úverový limit vo výške 2260,- EUR, t. j. bezúčelový a nezabezpečený spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal neprekročiť dohodnutú výšku úveru a plniť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, predovšetkým riadne a včas hradiť dlžnú istinu a úroky. Práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje zmluva, sa riadia Obchodnými podmienkami otvárania a vedenia bežných, sporiacich účtov a účtov k hotovostnému úveru mBank a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Priložil potvrdenie o zaslaní SMS správy. Uviedol, že úkony v predmetnej prílohe označené ako „click_komunikacja z klientem“ a „Click“oczekiwanie na akceptacje“, znamenajú, že v týchto časoch dochádzalo k elektronickej komunikácii a potvrdeniu úveru. Poskytnutie úveru označené ako UROCHOMIENIE_KREDYTU znamená, že úver bol poskytnutý dňa 16. 7. 2018.
1.1/ Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol príjem vo výške 700,- EUR, ktorý žalobca skontroloval na základe údajov sociálnej poisťovne. Zo získaných údajov žalobca posúdil, že priemerný mesačný príjem žalovaného zodpovedá sume priemernému príjmu 636,- EUR. Žalovaný výšku výdavkov uviedol v sume 0,- EUR. Žalobca stanovil životné náklady žalovaného podľa svojho interného ekonomického modelu (pracujúceho so štatistickými dátami a aktuálnymi údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov na bývanie) na sumu vo výške 205,07 EUR. Dotazom do úverového
registra žalobca zistil, že žalovaný mal v čase úverovej žiadosti nasledujúce poskytnuté úvery so splátkovým zaťažením vo výške 228,8,- EUR. Žalovaný nebol vedený ako osoba so záväzkami po splatnosti. V opačnom prípade by žalobca žalovanému úver neposkytol. Na základe zistených skutočností, porovnaním príjmov a výdavkov žalovaného, stanovil žalobca maximálne zaťaženie klienta pre novú splátku na sumu vo výške 116,54 eur. Splátka nového úveru predstavovala 67,8,- EUR. Nové splátkové zaťaženie teda činilo 296,- EUR.
1.2/ Uviedol, že poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v súlade so zmluvou, čím si splnil svoju povinnosť zo zmluvy poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný čerpal spotrebný úver, pričom následne prišlo z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, keď neuhradil dohodnuté splátky riadne a včas. Keďže si Žalovaný neplnil svoje povinnosti v súlade so zmluvou riadne a včas, žlobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 03.12.2024 označeného ako VÝPOVEĎ ZMLUVY O VEDENÍ ÚČTU A ZMLUVY O POVOLENOM PREČERPANÍ. Žalobcovi sa predmetná výzva vrátila ako nedoručená v odbernej lehote dňa 30.12.2024.
1.3/ Žalobca vyčíslil dlh žalovaného v súlade s výpisom z účtu, pričom konečná dlžná suma predstavuje sumu 2060,- EUR. Žalobca si v konaní uplatňuje nesplatený zostatok istiny a zmluvných úrokov, ako aj úrokov z omeškania. Zároveň si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje 2060,- EUR. Napriek zaslanej poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 24. 10. 2025. žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Posledná výzva bola doručená dňa 28.10.2025. Žalovanú sumu predstavuje nesplatený zostatok istiny vo výške 2060,- eur, nesplatený zostatok príslušenstva a zákonným úrokom z omeškania.
2/ Súdny poplatok vo výške 61,50 EUR žalobca zložil dňa 19.12.2025 na účet Slovenskej pošty, a.s..
3/ V uvedenej právnej veci vydal Okresný súd Banská Bystrica, v upomínacom konaní, platobný rozkaz Sp. zn.: 5Up/1820/2025 zo dňa 22.01.2026 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vrátane úrokov z omeškania a trov konania. Predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému, preto žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Z uvedených dôvodov bol návrh prijatý na tunajší súd dňa 21.04.2026.
4/ Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo vyjadriť sa k žalobe. Súd v súvislosti s doručovaním zásielok adresovaných žalovanému zistil, že žalovaný má podľa registra obyvateľov SR evidovanú adresu trvalého pobytu D. XXX, E. na ktorej adrese si zásielky nepreberá v odbernej lehote. Súd vo veci určil termín pojednávania na ktoré sa nedostavil žalovaný. Zásielka adresovaná žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu sa vrátila súdu nedoručená s tým, že si ju neprevzal v odbernej lehote. Keďže súdu nie je známa iná adresa žalovaného ako jeho adresa evidovaná v registri obyvateľov SR , súd ju postupom podľa § 111 ods. 3 CSP považoval za riadne doručenú. Predvolanie súd doručoval žalovanému aj spôsobom podľa § 106 ods. 3 CSP s tým, že oznámenie o doručovaní písomností bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 04.06.2026. Súdu sa šetrením miesto pobytu žalovaného nepodarilo zistiť a preto doručenie žaloby proti nemu zverejnil oznámením - postupom podľa § 116 ods. 2 CSP a to dňa 27.04.2026.
5/ Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
6/ Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom žalobcu, oznámením obsahu priložených listín a to najmä: výpis z príslušného registra žalobcu (č.l.9-25), žiadosť o poskytnutie povoleného prečerpania „mRezerva“ zo dňa 10.07.2018 (č.l.27-28), zmluva o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. HNN181404991/2018 zo dňa 16.07.2018 (č.l.31-33), história položky HNN181404991 (č.l.37), posúdenie úverovej schopnosti dlžníka (č.l.38-41), výpoveď zmluvy o vedení účtu a zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 03.12.2024 (č.l.42-43), doklad o doručovaní (č.l.44), posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 24.10.2025 (č.l.45), doklad o doručení zásielky podacie č. F. žalovanému dňa 28.10.2025 (č.l.46), história operácií na účte od 0001-01-01 do 0001-01-01 zo dňa 25.07.2025 (č.l.47-54), platobný rozkaz OS BB Sp.zn. 5Up/1820/2025 zo dňa 22.01.2026 (č.l.63-64), listiny ohľadom šetrenia pobytu žalovaného, návrh žalobcu na pokračovanie v konaní, zverejnenie oznámenia o podanej
žalobe (č.l.86), oznámenie o doručovaní písomností (č.l.94), prehľad ZÚS ECB, ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:
6.1/ Z žalobcom predloženej formulárovej žiadosti o poskytnutie povoleného prečerpania mRezerva súd zistil, že žalovaný mal dňa 10.07.2018 požiadať o poskytnutie povoleného prečerpania. V žiadosti uviedol svoje osobné údaje, hlavný príjem vo výške 700,- EUR, identifikačné údaje svojho zamestnávateľa, výšku svojich záväzkov. Žiadosť nebola žalovaným podpísaná a ani neobsahovala žiadny iný identifikačný kód, ktorý by nezameniteľným spôsobom jednoznačne žalovaného identifikoval.
6.2/ Z žalobcom predloženej histórie položky HNN181404991 ( č.l. 37) súd nezistil, že by sa v nej vyznačená „click_komunikacja z klientem“ a „Click“oczekiwanie na akceptacje“, mala týkať žalovaného.
6.3/ Z žalobcom predloženého posudzovania schopnosti úverovej schopnosti dlžníka (č.l.38) súd zistil, že žalobca mal skontrolovať výšku príjmu žalovaného v sociálnej poisťovni a napriek tomu, že žalovaný v žiadosti uviedol výšku výdavkov 0 EUR žalobca výšku výdavkov stanovil na 205,07 EUR. Preveril aj úverové zaťaženie žalovaného, ktoré bolo 228,80 EUR. Banka potom stanovila maximálne zaťaženie klienta pre novú splátku vo výške 116,54 EUR. Podľa uvedenej listiny splátka nového úveru predstavovala 67,80 EUR a nové splátkové zaťaženie teda činilo 296,- EUR.
6.4/ Žalobca so žalovaným uzatvorili prostredníctvom elektronických prostriedkov zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. HNN181404991/2015 podľa § 497 a nasl. zákona č.513/1991 Zb.. Na základe zmluvy bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie ako bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2260,- EUR. Povolené prečerpanie bolo úročené variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní 17,9 % ročne. Priemerná hodnota RPMN na povolené prečerpanie bola 16,05%. Zmluva bola datovaná dňom 16.07.2018 a nebola žalovaným podpísaná, ani neobsahovala žiadny iný identifikačný kód, ktorý by nezameniteľným spôsobom jednoznačne žalovaného identifikoval. Zmluva neobsahuje podpis povereného pracovníka A. (iba prčiatku), obsahuje podpis obchodného riaditeľa A.. Prílohou mali tvoriť: 1.Obchodné podmienky otvárania a vedenia bežných, sporiacich účtov a účtov k hotovostnému úveru A., 2. žiadosť o povolené prečerpanie, 3.formulár o zmluvných podmienkach, 4. Všeobecné obchodné podmienky A.. Podľa bodu 1.4 zmluvy, sa zmluva o povolení prečerpaní uzatvára na dobu určitú v dĺžke 12 mesiacov, čo predstavuje dĺžku doby poskytnutia povoleného prečerpania.
6.5/ Podľa predloženej histórie operácií na účte v období od 0001-01-01 do 0001-01-01 (č.l.47-54) mal byť pre majiteľa účtu, žalovaného, otvorený účet 03.03.2018 a 17.07.2018. Podľa predloženej histórie mal byť po uplynutí 12 mesiacov zostatok na predmetnom účte žalovaného mínus 2260,- EUR. Podľa predloženej histórie mal žalovaný vykonávať množstvo bankových operácií, pričom mal napr. dňa 24.07.2018 realizovať výber z bankomatu v SR v hodnote 1,- EUR.
6.6/ Listom zo dňa 03.12.2024 žalobca vypovedal zmluvu o účte v súlade s obchodnými podmienkami , a to v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá mala začať plynúť odo dňa doručenia výpovede, prípadne v deň, keď sa výpoveď vráti žalobcovi ako nedoručená. Po uplynutí výpovednej doby žalobca zruší účet zriadený a vedený na základe zmluvy o účte. Zmluvu o povolenom prečerpaní a zmluvu o účte žalobca vypovedal z dôvodu, že aj napriek predchádzajúcim výzvam stále nedošlo k zaplateniu dlhu, čím sa dostal do omeškania viac ako 91 dní. Výška neuhradeného čerpaného úveru zo zmluvy o povolenom prečerpaní predstavovala istinu po lehote splatnosti 2060,- EUR a nezaplatené úroky vo výške 752,30 EUR. Zásielka sa žalobcovi vrátila nedoručená s tým, že adresát si ju neprevzal v odbernej lehote.
6.7/ Listom zo dňa 24.10.2025 žalobca, prostredníctvom svojho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu- nesplateného zostatku istiny a príslušenstva, v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 28.10.2025, dlh žalobcovi v stanovenej lehote a ani následne neuhradil.
6.8/ Žalobca, okrem iných skutočností vo svojej výpovedi uviedol, že účet na ktorý bolo realizované povolené prečerpanie skutočne patril žalovanému je zrejmá jednak zo v žiadosti ale aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere mRezerva. Uviedol, že k uzavretiu zmluvy, resp. k akceptácii zo strany žalovaného došlo formou SMS kódu, ktorý mal byť žalovanému zaslaný. O aký SMS kód išlo nevedel uviesť. K dohodnutej výške splátky v rámci uvedenej zmluvy o úvere uviedol, že nejde o klasický úver,
preto jeho výška uvedená nebola. Žalovaný svoj dlh splácal s tým, že realizoval postupné splátky čím ho znižoval. Na dotaz súdu kedy mal žalovaný podľa zmluvy vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré získal formou povoleného prečerpania udáva, že podľa bodu 1.4 zmluvy dňa 16.07.2018. Poukázal aj na bod 1.5 a 1.8 uvedenej zmluvy, kedy mohlo dôjsť k obnoveniu povoleného prečerpania automaticky v súlade s obchodnými podmienkami. Na ďalší dotaz súdu, aby uviedol prečo je v priložených dokumentoch k žalobe (č.l.38) uvedená splátka nového úveru 67,80 EUR, keď podľa jeho tvrdenia mesačná splátka úverového rámca nebola určená, uviedol, že je to tak uvedené. Na dotaz súdu, aby žalobca uviedol ako je možné, že žalovaný realizoval transakciu výber z bankomatu vo výške 1,- EUR, uviedol, že je to zrejme reálne, ak to tam je uvedené. Žalobca nevedel uviesť koľko konkrétne žalovaný čerpal z poskytnutého úverového rámca a koľko reálne žalobcovi vrátil. Žalobca uviedol, že v čase vyhotovenia výziev zo dňa 04.07.2023 a 25.07.2023 žalovaný nedlhoval žalobcovi žiadnu listinu po lehote splatnosti, ale len nezaplatené úroky. Nevedel vysvetliť prečo je potom z žalobcom predloženého výpisu z účtu zrejmé, že 03.02.2023 žalovaný dlhoval žalobcovi 2.056,64 EUR, 06.12.2023 bola prijatá platba vo výške 207,36 EUR, následne žalovaný do 15.04.2024 nerealizoval žiadnu platbu a napriek uvedenému je na spomínaných výzvach istina po lehote splatnosti 0,- EUR, uviedol, že jednoducho je to tak.
7/ Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľa. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
8/ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
8.1/ Vykonaným dokazovaním, z predložených listín v prejednávanej veci, súd nepovažoval za preukázané a zistené, že žalovaný skutočne požiadal o povolené prečerpanie, pretože žiadosť pripojená k žalobe nie je žalovaným podpísaná (akýmkoľvek spôsobom) a neobsahuje ani žiadny identifikačný kód, ktorý by nezameniteľným spôsobom žalovaného identifikoval
8.2/ Súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za zistené a preukázané , že by žalobca predloženú zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným uzavrel. Ani z žalobcom predloženej histórie položky HNN181404991 (č.l. 37) nemožno nad všetky pochybnosti skonštatovať, že by sa v nej vyznačená „click_komunikacja z klientem“ a „Click“oczekiwanie na akceptacje“, mala týkať práve žalovaného. Toto tvrdeniu žalobcu súd nepovažoval za preukázané. Z predloženej zmluvy, okrem toho že nie je žalovaným podpísaná, nie je zrejmé ani to v akej výške mal žalovaný úver uhrádzať, resp. kedy mal uhradiť prečerpanie aj keď v priložených dokumentoch k žalobe (č.l.38) uvedená splátka nového úveru bola 67,80 EUR. Ako nelogické sa javia aj ďalšie realizované úkony žalobcu ako veriteľa, keď napr. vo výzvach zo dňa 04.07.2023 a 25.07.2023 bolo uvedené, že žalovaný nedlhoval žalobcovi žiadnu listinu po lehote splatnosti, ale len nezaplatené úroky, pričom z žalobcom predloženého výpisu z účtu vyplýva, že dňa 03.02.2023 žalovaný dlhoval žalobcovi sumu 2.056,64 EUR, dňa 06.12.2023 bola prijatá platba vo výške 207,36 EUR, následne žalovaný do 15.04.2024 nerealizoval žiadnu platbu a napriek uvedenému je na spomínaných výzvach istina po lehote splatnosti 0,- EUR. V konaní tiež žalobca nepredložil žiaden doklad preukazujúci skutočnosť, že účet na ktorý bol poskytnutý úver skutočne patrí naozaj žalovanému. V uvedenej súvislosti žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Je potrebné zdôrazniť, že v celom kontexte nedôveryhodne pôsobí aj žalobcom predložená história operácií na účte v období od 0001-01-01 do 0001-01-01 (č.l.47-54) podľa ktorej mal žalovaný okrem množstva bankových operácií, dňa 24.07.2018 (č.l. 48 por.č.34) realizovať výber z bankomatu v SR v hodnote 1,- EUR, ktorú skutočnosť žalobca nevedel vysvetliť.
8.3/ Aj v prípade, ak by súd akceptoval tvrdenia žalobcu o vzniku zmluvného vzťahu, je potrebné zdôrazniť, že by sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52a nasl. OZ, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd by pri posudzovaní oprávnenosti uplatneného nároku musel aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským úverom. Žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol príjem vo výške 700,- EUR ktorý žalobca overil prostredníctvom bankovej databázy (č.l.38-41). Skúmanie príjmov iba na základe výpisov z účtu a výdavkov len nahliadnutím do databáz banky nie je podľa súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno započítať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Z predložených listín nevyplývajú žiadne pravidelné mesačné finančné alebo nefinančné výdavky. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb, ktorý musí mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č.10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak uvedené ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v prípade, ak by veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných potrieb boli nižšie ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver musí vychádzať zo sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom prípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. Dôsledkom toho by nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z.. Aj keď žalobca súdu predložil určité doklady, ktoré svedčia o tom, že preveroval čistý príjem žalovaného, avšak nie doklady ktoré by preukazovali, že žalobca skúmal náklady na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, nakoľko iba uvedenie mesačných finančných výdavkov v celkovej výške 0 eur a zohľadnenie životného minima na dospelú osobu nie je splnením povinnosti podľa § 7 ods. 20 písm. b), nakoľko v tomto ohľade by ani tak nebol rozhodujúci príjem spotrebiteľa, ale jeho porovnanie s reálnymi výdavkami spotrebiteľa, keďže sa dá samozrejme predpokladať, že pokiaľ subjekt žiada o poskytnutie úveru, tak je zrejmé, že má nedostatok finančných prostriedkov a potrebuje preklenúť určité obdobie ich nedostatku, pričom je práve základnou úlohou veriteľa skúmať a samozrejme, že aj preverovať všetky základné výdavky žiadateľa o úver. Žalobca si nedostatočne splnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 19 až 42 a aj keď zistil a preveril príjem žalovaného, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb zisťoval nedostatočne a žiadnym spôsobom ich nepreveril.
8.4/ Zo žaloby a listín pripojených k žalobcom k žalobe nie je možné zistiť rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a tým čo žalovaný uhradil. Žalobca v rozsiahlych výpisoch nešpecifikoval ktoré čerpané prostriedky sa reálne dostali k žalovanému a kedy išlo o úroky a poplatky, poistenie atď.. Ani na pojednávaní dňa 09.07.2026 žalobca nevedel uviesť koľko mal žalovaný konkrétne čerpať z poskytnutého úverového rámca a koľko finančných prostriedkov mal žalobcovi reálne vrátiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu, ohľadom označenia plnení, ktoré mali byť žalovanému poukázané a plnení, ktoré mal žalovaný poukázať žalobcovi a tak súd prvej inštancie nemôže vyhodnotiť ani prípadnú výšku plnenia na ktoré by mal žalobca nárok, ak by preukázal, že ním uvádzaným spôsobom úver žalovanému naozaj poskytol. Rovnako je potrebné uviesť, že zmluva o povolenom prečerpaní mala byť uzavretá na dobu určitú v dĺžke 12 mesiacov, pričom z predložených dokladov súd nepovažoval za preukázanú uplatnenú výšku prečerpania, nakoľko podľa predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala byť výška povoleného prečerpania 2260,- EUR, a z predloženej histórie úverového účtu (č.l.127-143) je zrejmé, že konečný zostatok na účte žalobca vypočítal k 16.07.2025 vo výške 3170,- EUR.
8.5/ V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
8.6/ Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nebola podaná voči žalovanému dôvodne a preto ju v celom rozsahu zamietol.
9/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9.1/ Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech, principiálne mu tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.