Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-36-2026.pdf
PDF · 86.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/36/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: DOMBYT Čadca, so sídlom Športovcov 1941, 022 01 Čadca, IČO: 35 658 312, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 5C/76/2025-41 zo dňa 30.9.2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku I. ponecháva nedotknuté.
Vo výroku II. uznesenie prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil, žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou dňa 19.06.2025, sa žalobca voči žalovaným v rade 1/ a 2/ (ďalej len „žalovaní“ v príslušnom gramatickom tvare) domáhal vypratania bytu č. XX na ulici D. v meste E., v bytovom dome súp. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXXX, postavenom na pozemku parcely C-KN 13472/250 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2 v k. ú. E. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Dňa 11.09.2025 vzal žalobca podanú žalobu v celom rozsahu späť s tým, že si voči žalovaným uplatnil nárok na plnú náhradu trov konania, keďže k zavineniu začatia súdneho konania došlo z ich strany, pretože v byte bývali bez právneho dôvodu, na byte boli vymenené zámky, čo znemožňovalo žalobcovi vstup do bytu v jeho správe. Prekonaním vstupu však žalobca do bytu vošiel a získal vstup, pričom bolo zrejmé, že žalovaní sa v byte nezdržiavajú. Žalobca mal za to, že je dôvod na to, aby mu bol priznaný plný nárok na náhradu trov konania. Súd v bodoch 3. až 5. odôvodnenia poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval a následne zavinenie za zastavenie konania pričítal v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP na strane žalobcu. Uviedol, že v danom prípade bolo procesné zavinenie na zastavení daného konania potrebné pričítať žalobcovi, ktorý súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaní ku dňu podania žaloby, respektíve po skončení nájomnej zmluvy, dotknutý byt skutočne užívali a boli by ho v tom dôsledku povinní vypratať. Uvedené nevyplýva ani z predložených listín – Stanovenie komisie na vstup do bytu zo dňa 09.09.2025, Zápisnica o vstupe do bytu č. XX v bytovom dome XXXX/XX na D. ulici v E. zo dňa 10.09.2025, či Prílohy k zápisnici o vstupe do bytu č. XX v bytovom dome D. XXXX/XX zo dňa 10.09.2025. Ich prostredníctvom žalobca súdu vo vzťahu k nájomcom bytu preukázal len to, že dňa 10.09.2025, po vykonaní vstupu do uvedeného bytu za účasti vlastníka mesta Čadca, správcu DOMBYT
Čadca a príslušníkov Mestskej polície Čadca, sa nájomníčka v byte nezdržiavala a do bytu mali prístup osoby, ktoré byt užívajú neoprávnene. V danom prípade žalobca podal najskôr žalobu o vypratanie dotknutého bytu a až následne sa príslušnými osobami zisťovalo, či žalovaní ako nájomníci dotknutý byt skutočne užívajú s tým, že bolo zistené, že žalovaní byt neužívajú a preto vzal žalobca podanú žalobu späť. Šetrenie ohľadom toho, či sa žalovaní skutočne v byte nachádzajú a či ho užívajú i napriek skončeniu nájomnej zmluvy, bolo namieste vykonať ešte predtým, než žalobca podal žalobu o vypratanie bytu. Ak žalobca podal žalobu predčasne, teda skôr, než došlo k vykonaniu takéhoto šetrenia, ktorého výsledkom bolo zistené, že žalovaní sa v byte nenachádzajú, ani ho neužívajú, čo ho viedlo k späťvzatiu žaloby, zavinil zastavenie daného konania. Žalobca bol povinný preukázať, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných (po podaní žaloby), ktorí sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky. Základom je preukázanie príčinnej súvislosti medzi správaním žalovaných po podaní žaloby a späťvzatím žaloby. Keďže v konaní nebolo preukázané, tak ako to žalobca tvrdil v podanej žalobe, že by žalovaní vypratali dotknutý byt až v priebehu konania (po podaní žaloby), nemožno konštatovať, že k späťvzatiu žaloby a zastaveniu tohto konania došlo pre správanie žalovaných. 2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v rámci kontradiktórnosti súdneho konania je povinnosťou žalovaných, aby preukázali, že predmetný byt bol vyprataný. V prvom a neposlednom rade je potrebné podotknúť, že už v samotnom späťvzatí žaloby bola predložená zápisnica o vstupe do bytu č. XX v bytovom dome č. XXXX/XX na D. ulici v E.. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že nájomníčka sa v ňom nezdržiavala, ale umožnila vstup neoprávneným osobám, čo bolo nahlásené zo strany susedov. Taktiež na byte bol vymenený zámok, fabka a byt bol uzamknutý. Sprístupnenie bytu muselo byť uskutočnené za prítomnosti Mestskej polície, ktorú asistenciu vykonával G. B., ktorý je na zápisnici aj podpísaný. Za mesto Čadca je podpísaná H. I. a za DOMBYT Čadca sú podpísaní J. K. L., M. N. a H. O., ktorí boli prítomní pri otváraní uvedeného bytu. Nerozumel odôvodneniu rozhodnutia, kde súd uvádza, že nepreukázal, že v čase skončenia nájomnej zmluvy, žalovaní v rade 1/ a 2/ skutočne byt užívali. Na základe nájomnej zmluvy je predsa povinnosťou žalovaných v rade i/a 2/, aby predmetný byt vrátili nájomcovi. Je to bežná povinnosť, ktorá vyplýva nielen z nájomnej zmluvy, ale aj zo všeobecných ustanovení o nájme v rámci Občianskeho zákonníka. Nájomca je povinný prenajímateľovi byt odovzdať v stave tak, ako tento byt prevzal, s prihliadnutím na bežné opotrebovanie. Nie je úlohou žalobcu, aby vstupoval do bytu alebo dokazoval, že tento byt nie je v užívaní. V takomto prípade, ak by sa stotožnil s odôvodnením v bode 9. uznesenia, v zásade by to znamenalo, že ktorýkoľvek nájomca, aj napriek tomu, že má nájomnú zmluvu, môže z bytu odísť, vymeniť fabky, byt zamknúť a odísť z tohto bytu preč bez toho, že by tento byt protokolárne odovzdal prenajímateľovi. V zásade by to spôsobilo anarchiu v nájomných vzťahoch, pričom súd si túto skutočnosť neuvedomil, pretože každý nájomca má aj povinnosti vo vzťahu k prenajímateľovi a tieto povinnosti si v zmysle Občianskeho zákonníka musí plniť. Je nesporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ si nesplnili ani svoju povinnosť, ktorú mali v zmysle nájomnej zmluvy a byt protokolárne neodovzdali po skončení nájmu. Je nesporné, že porušenie povinnosti žalovaných 1/ a 2/, nemôže ísť na vrub žalobcu, ktorý si uplatňoval svoje práva žalobou o vypratanie bytu a ktorému nebola priznaná náhrada trov konania a právneho zastupovania. Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že postup žalobcu bol absolútne lége artis, kedy sa niekoľko mesiacov nevedel do bytu dostať a žalovaní v rade 1/ a 2/ s ním nekomunikovali. Taktiež si žalovaní nesplnili svoju povinnosť v zmysle čl. VII., bod 6. Zmluvy o nájme bytu, ani v zmysle čl. VII. bod 7. Zmluvy, kde mali oznámiť novú adresu, kde sa budú zdržiavať a kde ich bude možné zastihnúť. Z tohto dôvodu muselo dôjsť k uplatneniu vstupu do predmetného bytu, pričom žalovaní 1/ a 2/ v rozpore so zmluvou vykonali stavebné úpravy takého rozsahu, že vymenili zámky a znemožnili vstup do bytu, čo muselo viesť k zmobilizovaniu komisie a vytvoreniu komisie, pričom za správcu DOMYT Čadca na vstup do bytu a za mesto Čadca a Mestskú políciu a dňa 10.09.2025 sa uskutočnilo násilné vojdenie do predmetného bytu. Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že došlo k porušeniu zmluvy zo strany žalovaných 1/ a 2/ a byt riadne a včas neodovzdali. Práve naopak, podaná žaloba bola v celom rozsahu v čase jej podania dôvodná a preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania a právneho zastupovania. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Žiline, rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 5C/76/2025-41 zo dňa 30.09.2025 zmenil do výroku II. tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/, sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % in eventum výrok II. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a rozhodovanie. 3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku II. zmenil a odvolaniu žalobcu vyhovel.
4. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 5. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zavinenie na zastavení konania má žalobca napríklad vtedy, ak zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo ak žaloval premlčaný nárok, atď. Žalovaný má zavinenie na zastavení konania napríklad vtedy, ak dlh žalobcovi uhradil až po podaní žaloby na súd, čo žalobcu iniciovalo k späťvzatiu žaloby, atď. 6. Tak ako vyplýva zo späťvzatia žaloby, ktoré žalobca doručil prvoinštančnému súdu, ako i priložených listín, žalobca 10.9.2025 komisiou stanovenou pre vstup do bytu, vypratania ktorého sa v konaní vo vzťahu k žalovaným domáhal, vykonal vstup do bytu žalovaných, pričom zistili, že žalovaní sa v byte nezdržiavajú, vymenili na byte zámky, čím znemožnili žalobcovi prístup, teda byt riadnym spôsobom neodovzdali.
7. Zo zápisnice o vstupe do sporného bytu vyplýva, že 10.9.2025 bol vykonaný vstup do horeuvedeného bytu z dôvodu opakovaných sťažností nájomníkov v bytovom dome, opakovaného porušovania domového poriadku, ako aj na základe skutočností, že vlastníkom bytu nebol predĺžený súhlas na užívanie predmetného bytu, nájomníčka sa v ňom nezdržiava, do bytu majú prístup osoby, ktoré užívajú byt neoprávnene. Otvorenie bytu bolo prevedené za účasti zástupcu vlastníka mesta Čadca, správcu DOMBYT Čadca a príslušníkov mestskej polície. Byt bol znehodnotený, plávajúce podlahy, kuchynská linka, dvere poškodené. Na byte bol vymenený zámok, fabka a byt bol uzamknutý. S písomným záznamom bola vyhotovená aj fotodokumentácia.
8. Na podklade uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v odvolaním napadnutom uznesení nesprávne vyhodnotil zavinenie za zastavenie konania. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaní 1/, 2/ byt dobrovoľne neodovzdali, a teda podľa názoru odvolacieho súdu, dôvodne 19.6.2025 podal na okresný súd žalobu na vypratanie sporného bytu žalovanými. Nakoľko však došlo v priebehu konania k sťažnostiam zo strany susedov, bývajúcich v susedných bytoch, žalobca za prítomnosti vlastníka bytu a mestskej polície vykonali vstup do sporného bytu, prekonaním zámky, byt našli v zdevastovanom stave, čo samo osebe nasvedčuje tomu, že pred podaním žaloby žalovaní neodovzdali byt dobrovoľne a nesprávali sa v súlade s nájomnou zmluvou. 9. K späťvzatiu žaloby došlo pre neskoršie správanie žalovaných, ktorí byt neodovzdali žalobcovi, resp. jeho vlastníkovi dobrovoľne, zavinili, že vlastník bytu spoločne so správcom, teda žalobcom, rozhodli o vstupe do bytu za účasti mestskej polície, že do bytu mali prístup tretie osoby, čo samo osebe zakladá zodpovednosť žalovaných za zastavenie konania. Na podklade uvedeného odvolací súd zmenil výrok II. uznesenia prvoinštančného súdu a žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a zároveň postupom podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 priznal žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)