Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11CoE-5-2021.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného: K. R., Q. T.: XX XXX XXX, so sídlom Z. XXX/A, XXX XX K., zastúpeného Q. C. B.. Z. C., O.., A.., T.: XX XXX XXX, so sídlom M. XX, XXX XX K., (pôvodne O. R., A. T.: XX XXX XXX, so sídlom Z. XXX/A, XXX XX K.), proti povinnému: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. XXX/ XX, B., o vymoženie pohľadávky vo výške 854,39 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom B., Exekútorský úrad so sídlom C., pod spis. zn. EX 2372/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/349/2015-13 zo dňa 21. júna 2017 takto
rozhodol:
I. Krajský súd p o k r a č u j e v exekučnom konaní so spoločnosťou K. R., Q., so sídlom Z. XXX/A, XXX XX K., T.: XX XXX XXX ako oprávneným, ktorý sa stal právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti O. R. A. so sídlom Z. XXX/A, XXX XX K., T.: XX XXX XXX.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 6Er/349/2015-13 zo dňa 21. júna 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zastavil exekučné konanie vedené súdnym exekútorom B.. pod sp.zn. EX 2372/15 (prvá výroková veta). V druhej výrokovej vete uviedol, že o trovách exekučného konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 27.04.2015 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti P. pod sp.zn. IIA0610111 zo dňa 09.09.2011. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 854,39 Eur a náhradu trov konania vo výške 54,86 Eur.
1.2. Lustráciou súd zistil, že na súde prvej inštancie už bolo právoplatne skončené exekučné konanie vedené na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku. Z pripojeného spisu sp.zn. 7Er/48/2012 okresný súd zistil, že uznesením č.k. 7Er/48/2012-11 zo dňa 08.10.2012 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko mal súd za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy obsahujúcej neprijateľnú zmluvnú podmienku; takýto exekučný titul je nulitným právnym aktom. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/50/2013-26 zo dňa 26.04.2013. Následne bolo exekučné konanie zastavené.
1.3. Okresný súd konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola prejednávaná znova. V rovine exekučného konania platí, že o prekážke veci právoplatne rozhodnutej možno z hľadiska obsahu pojmu „totožná vec“ hovoriť, keď má byť exekúcia vedená medzi tými istými účastníkmi pre rovnakú pohľadávku. Oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie ako aj exekúcie vedenej pod sp.zn. 7Er/48/2012 na základe totožného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti P. sp.zn. IIA0610111 zo dňa 09.09.2011. Na základe preukázanej totožnosti predmetu konania a účastníkov konania dospel okresný súd k záveru, že bola daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci a s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) exekučné konanie zastavil.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p.
2.1. V konkrétnostiach namietal, že skúmaním žiadosti o udelenie poverenia súd prvej inštancie prekročil zákonné limity, rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím konaním odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v predchádzajúcom exekučnom konaní nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto exekučnom konaní nastať.
2.2. Exekučný súd zároveň prekročil zákonné limity pre preskúmavanie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto štádiu totiž súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený namietal aj, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú, čo má za následok porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní oprávneného. V závere konštatoval, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť jeho právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
3. K odvolaniu oprávneného povinný vyjadrenie nepodal.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5.1. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
6. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo: 67934/B zistil, že obchodná spoločnosť O. R. A.. XXX/A, K., T.: XX XXX XXX zanikla v dôsledku zlúčenia a z obchodného registra bola vymazaná dňa 09.08.2017. Právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti oprávneného je K. R., Q., Z. XXX/A, K. - M. G. M., T.: XX XXX XXX.
6.1. Vzhľadom na to, že odvolací súd mal za preukázané, že spoločnosť oprávneného zanikla dobrovoľným výmazom z obchodného registra v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť K. R., Q., Z. XXX/A, K. - M. G. M., na základe čoho došlo k prechodu práv a povinností z exekučného titulu z pôvodného oprávneného na túto spoločnosť, odvolací súd podľa ust. § 64 C.s.p. rozhodol o pokračovaní v konaní so spoločnosťou K. R., Q. Z. XXX/A, K. - M. G. M., ako univerzálnym právnym nástupcom pôvodného oprávneného.
7. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti P. sp.zn. IIA0610111 zo dňa 09.09.2011.
7.1. Zo priloženého spisu vedeného na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 7Er/48/2012 vyplýva, že dňa 10.01.2012 podal oprávnený prvýkrát voči povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti P., sp.zn. IIA0610111 zo dňa 09.09.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením č.k. 7Er/48/2012-11 zo dňa 08.10.2012 zamietnutá, pretože rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník neplatná. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/50/2013-26 zo dňa 26.04.2013. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ho uznesením č.k. 1Oboer/283/2013-54 zo dňa 19.08.2014 odmietol. Následne okresný súd uznesením č.k. 7Er/48/2012-56 zo dňa 06.02.2015, právoplatným dňa 27.02.2015, exekučné konanie zastavil.
8. Exekučné konanie je osobitným druhom súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne neplní povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu exekučného konania upravuje Exekučný poriadok, avšak v prípade, že v Exekučnom poriadku nie je právna úprava pre procesný postup exekučného súdu, je s prihliadnutím na ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016 potrebné aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku ako lex generalis. Keďže Exekučný poriadok ako lex specialis neobsahuje právnu úpravu podmienok konania o opätovnom návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade toho istého nevykonateľného exekučného titulu, je potrebné vychádzať zo zásady ne bis in idem, ktorá platí aj pre exekučné konanie a na ktorú musí súd prihliadať ex offo.
8.1. Z ustanovenia § 161 ods. 1 C.s.p. plynie súdu povinnosť kedykoľvek v priebehu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania na to, aby mohlo konanie začať, vec sa mohla prejednať a rozhodnúť. Medzi procesné podmienky patrí prekážka rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá síce nie je v Exekučnom poriadku osobitne upravená, avšak je upravená v ustanovení § 230 C.s.p. Pokiaľ je v konaní táto prekážka zistená, vedie k zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá istá vec“ je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, teda o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej, je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom len ak sú splnené procesné podmienky, a teda aj podmienka právoplatne rozhodnutej veci.
9. Odvolací súd považuje za nesporné, že v tomto konaní ako aj v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp.zn. 7Er/48/2012 podal ten istý oprávnený návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti P. sp.zn. IIA0610111 zo dňa 09.09.2011. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté, podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekučné konanie už bolo v predchádzajúcom konaní právoplatne zastavené. Je zároveň v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby súd už raz posúdený exekučný titul ako nespôsobilý, v ďalšom konaní posúdil rovnako. Odvolací súd dodáva, že v prípadoch, kedy dochádza k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného alebo v prípade, že oprávnený na vykonaní exekúcie netrvá, postup súdu konkretizovaný vyššie neprichádza do úvahy, pretože v daných prípadoch je exekučný titul materiálne vykonateľný a oprávnený sa môže aj opakovane domáhať vykonania exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu.
10. Odvolací súd na základe uvedeného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).