Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-178-2020.pdf
PDF · 107.41 KB
No categories available
4Cob/178/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: S. D., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XXX, Y.-B., podnikajúci pod obchodným menom S. D., I. C.: W. S. XXX, XXX XX Y. - Š., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 571,54 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.6.2020, č.k. 32Cb/35/2019-87 v znení opravného uznesenia zo dňa 27.10.2020, č.k. 32Cb/35/2019-125 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 32Cb/35/2019-87 zo dňa 5.6.2020 v znení opravného uznesenia zo dňa 27.10.2020 č.k. 32Cb/35/2019-125.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 571,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.1.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku v časti označenia žalovaného tak, že toto má správne znieť: „proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 37 928 422“
3. Rozhodol tak o nároku, uplatnenom návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, doručenom upomínaciemu súdu dňa 13.3.2019, ktorý žalobca odôvodnil následovne:
-dňa 27.11.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle AUDI A6, EČV: Y ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenej: K. C., I. XX, XXX XX Y.. Poistnú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, ním registrovaná pod č. 9566593299. Poškodené vozidlo bolo opravené v autoservise
S. D., miesto podnikania W. dvor XXX, XXX XX Y.-D., IČO: XX XXX XXX, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu 3.286,62 eur, ktorá bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 2018062. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočte dlžného poistenia vo výške 40,71 eur predstavovala 2.654,89 eur (nepriznaná suma vo výške 591,02 eur). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 7.1.2019 bolo poškodenému oznámené, že dňa 4.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a z vyjadrenia likvidátora k osobitnostiam likvidácie poistnej udalosti vyplynulo, že: „vzhľadom k vykonaniu opravy v neautorizovanom servise, NH priznaná max. to výšky 20,83 eur bez DPH. Lakovacia konštanta 110%, miesto 130%. Mriežka vzd. ved. Nepriznaná - nie je v obhliadke. Na poistnej zmluve č. 65957092018 evidujeme dlžné poistné vo výške 40,71 eur, ktoré bude preúčtované na účet Poisťovne Kooperatíva, a.s. VIG“.
- suma vo výške 591,02 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.1.2019.
4. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica bránil tým, že:
- faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a neeviduje ju v svojom účtovníctve
- návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 CSP
- žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný pre absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia) a z dôvodu, že samotný predmet zmluvy je rozporuplný, nejasný a nešpecifikovaný. Z uvádzaného predmetu totiž vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému vo výške 591,02 eur. Pohľadávka má predstavovať sumu vzniknutú ako krátenie fakturovanej sumy zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, ktorá spočíva v postúpení záväzku poškodeného na žalobcu, ktorý pri tom poškodený má práve voči žalobcovi, a to ako pohľadávku poškodeného voči žalovanému zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení.
- plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nedôvodné.
5. Súd prvej inštancie ako nesporné medzi stranami sporu uzavrel:
- existenciu zmluvného vzťahu medzi poisteným (vinníkom z dopravnej nehody) a žalovaným (poisťovateľom), titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase vzniku poistnej udalosti.
- vznik škody na motorovom vozidle: AUDI A6, EČV: Y poškodeného (právny predchodca žalobcu) v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 27.11.2018
- zavinenie dopravnej nehody poistencom žalovaného
- riadne nahlásenie poistnej udalosti poistencom žalovaného (vinníkom z dopravnej nehody) a poškodeným + zaevidovanie poistnej udalosti pod č. 9566593299
- oprava motorového vozidla osobou oprávnenou, t.j.- autoservisom
- uplatnenie nároku poškodeným u žalovaného na náhradu škody, poistné plnenie za jeho poistenca
- priznanie sumy v zmysle Oznámenia o poistnom plnení, ktorá bola v nižšej sume, ako bola poškodeným uplatnená faktoru č. 2018062
- vyplatenie sumy 2.654,89 eur na účet žalobcu, po odpočítaní dlžného poistného poškodeného
6. Keďže žalobca si uplatnil len sumu 571,74 eur (teda časť nevyplateného nároku na náhradu škody za nepriznanú „Mriežka vzd.ved.“ si nenárokoval); súd sa zaoberal len oprávnenosťou krátenia poistného plnenia za normohodinu a lakovaciu konštantu.
7. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku neexistencie aktívnej legitimácie na strane žalobcu.Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom K. bytom I. XX, XXX XX Y. a postupníkom S. D., IČO: XX XXX XXX zo dňa 21.1.2019 totiž zistil, že predmetom postúpenia je nezaplatená pohľadávka vo výške 591,02 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
a jej príslušenstva z postupcu na postupníka. Postupca v nej zároveň prehlásil, že má voči dlžníkovi, spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. pohľadávku v celkovej výške 3.286,62 eur, ktorá vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9566593299 zo dňa 27.11.2018, v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové vozidla AUDI A6, EČV: Y Pohľadávka bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2018062 a vo výške 2.654,89 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 591,02 eur do dňa postúpenia dlžníkom uhradený nebol.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488 v spojení s § 489 OZ (právna úprava záväzkových vzťahov), § 524 a nasl. OZ (právna úprava postúpenia pohľadávky), § 788 a nasl. OZ (právna úprava poistnej zmluvy), § 599 v spojení s § 517 OZ (právna úprava splnenia dlhu), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase omeškania žalovaného (výška úroku z omeškania), § 4, § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o PZP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
9. Z opísania skutkových okolností nepopretých druhou stranou sporu, teda z nesporných skutočností mal za preukázané, že nárok poškodenej vznikol okamihom škody (škodová udalosť- dopravná nehoda) a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, či zaplatenie ceny za vykonanú opravu. Právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik nároku je vznik škodovej udalosti, pričom v zmysle ustálenej judikatúry nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou na to, ako poškodený s vecou naloží. Poškodený má nárok na náhradu škody od osoby, ktorá škodu spôsobila (vinník z dopravnej nehody), ale v prípade ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platí popri lex generalis (Občiansky zákonník) aj leg specialis (zákon o PZP), ktorý umožňuje poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa poistenca (škodcu, vinníka dopravnej nehody), ak v čase dopravnej nehody medzi nimi (vinník z dopravnej nehody a poisťovateľ), existoval poistný vzťah. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že je na poškodenom, u ktorej osoby si svoj nárok na náhradu škody uplatní, či priamo u vinníka z dopravnej nehody - poistenca alebo priamo u poisťovateľa poistenca. V prípade, ak svoj nárok na náhradu škody uplatní v zmysle citovaných zákonných ustanovení priamo u poisťovateľa, vznikne mu priamo zo zákona pohľadávka voči uvedenému subjektu - poisťovateľovi. Priamo zo zákona tak vzniká záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom, pričom poškodený ako veriteľ s právom na plnenie (pohľadávkou od dlžníka) má právo s takouto pohľadávkou voľne disponovať a teda ju v zmysle zákona aj postúpiť na iný subjekt.
10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že postúpiť možno každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupníkom a postupcom je zrejmé, ako pohľadávka vznikla, v akej výške sa postupuje, voči akému dlžníkovi, preto je táto zmluva platná a účinná.
11. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že žalovaný sa v svojich vyjadreniach nezaoberal oprávnenosťou krátenia uplatnených nárokov poškodenej, postupcu v časti ním vykonaného krátenia (otázka ceny uplatnenej a priznanej normohodiny práce, neprimeranosť percentuálneho účtovania lakovacej konštanty) a taktiež nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali správnosť krátenia uplatneného nároku tak, ako to vyplýva z jeho Oznámenia o poistnom plnení, či ktorými by namietal skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, resp. v jeho ďalších písomných vyjadreniach. Práve naopak, žalobca listinnými dôkazmi (cenníky k autoservisom a zoznam - kategorizácia vozidiel) preukázal oprávnenosť fakturácie ceny za opravu v časti účtovania výšky normohodiny za prevedené klampiarenské, lakovacie a iné práce autoservisov.
12. Napriek uvedenému súd z opatrnosti vykonal dokazovanie aj ohľadom oprávnenosti krátenia uplatneného nároku na náhradu škody posúdiac dôvody krátenia uvedené žalovaný v Oznámení o poistnom plnení v spojení s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, preukazujúcimi účtovanie primeranej ceny za normohodinu práce pri mechanických, klampiarenských a lakovacích prácach.
Vychádzal pri tom z nespornej skutočnosti - rozsahu poškodenia motorových vozidiel, ako aj skutočnosti, že došlo k oprave motorových vozidiel spôsobom ich prinavrátenia do stavu spôsobilého užívania osobou oprávnenou vykonať opravu poškodených motorových vozidiel. Žalovaný nepreukázal prečo a na základe čoho krátil uplatnené nároky poškodenej, preto dospel k záveru, že neuniesol na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno. Krátenie poistného plnenia preto uzavrel ako nedôvodné, pričom zdôraznil aj skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o hradenie uplatneného nároku na náhradu škody, kde poškodený na určenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená, využil spôsob predloženia faktúry, ktorou preukázal, že opravou poškodeného motorového vozidla do stavu pred poškodením mu vznikla škoda v takejto výške. Zároveň zdôraznil, že je právom poškodeného vybrať si autoservis, v ktorom bude vykonaná oprava poškodeného motorového vozidla po poistnej udalosti a žalovaný nemá právo „diskriminovať“ opravovne, ktorý nie sú jeho zmluvnými partnermi.
13. Na základe uvedeného žalobe vyhovel (čo do istiny) a keďže žalovaný sa s plnením poistného plnenia dostal do omeškania, súd mu priznal aj nárok na úroky z omeškania odo dňa 20.1.2019 (§ 793 ods. 3 OZ) vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný listom zo dňa 7.1.2019 oznámil, že dňa 4.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti (§ 517 ods. 1,2 OZ).
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
15. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
16. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie a v svojej podstate trpí aj nepreskúmateľnosťou. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodená mala postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mala voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jej záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mala postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 OZ. Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodenej ako postupcu, týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodená plánovala postúpiť svoju pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodenej vyplývajúce z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Zdôraznil aj, že prvoinštančný súd rozsudkom priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp.z. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
18. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc v podstate argumenty uvádzané v priebehu prvoinštančného konania.
19. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
22. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.5.2021 o 11.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
24. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:
26. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodeným, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodenej voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenou a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených a premietnutých do vyššie uvedených faktúr.
27. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
29. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy (ktorou zmluva o postúpení musí byť) platia ustanovenia § 40 OZ a všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OZ.
30. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek určitá pohľadávka ak je nepochybné, z akého vzťahu vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná). Zmluvu o postúpení uzatvorila poškodená ako pôvodný veriteľ so žalobcom ako postupníkom, ktorý tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Postúpená pohľadávka bola v postúpení jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, a to v jej bode 1.2. Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné strany v zmluve vymienili (predmetom postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).
31. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia mali byť v skutočnosti záväzky poškodenej voči žalobcovi (nie pohľadávky); v dôsledku čoho je zmluva absolútne neplatná. Poškodená, ktorá je vlastníkom vozidla poškodeného a následne opravovaného v dôsledku poistnej udalosti, postúpila na žalobcu nároky na náhradu škody vzniknuté v dôsledku poistných udalostí a nie svoje záväzky.
32. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne právne účinky.
33. Odvolací súd konštatuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky (pokiaľ ide o žalovaným namietanú nepresnosť a neurčitosť) je dostatočne určitá, opísaná spôsobom vylučujúcim jej zameniteľnosť a nie je daný žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti.
34. K námietke odvolateľa týkajúcej sa peňažnej sankcie upravenej v § 11 ods. 8 zákona o PZP je potrebné uviesť, že o nároku na úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 559 v spojení s § 517 OZ, ich výšku určil v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a priznal ich v súlade s § 793 ods. 3 prvá veta OZ, nerozhodoval teda podľa § 1 ods. 8 zák. o PZP ako sa domnieva odvolateľ.
35. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).