Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/55/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. A. XXX, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 14555/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 885,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -66 zo dňa 03. decembra 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -66 zo dňa 03. decembra 2019 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -66 zo dňa 03. decembra 2019 výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, výrokom III. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom IV. zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 28. mája 2014 poveril súd súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 885,55 Eur spolu s príslušenstvom a trovami predchádzajúceho konania vo výške 271,86 Eur, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., v Bratislave, č. k. SR 03832/13 zo dňa 30. júla 2013 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučný súd konštatoval, že oprávnený si splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, nakoľko návrh doplnil u súdneho exekútora dňa 21.01.2016. Ďalej uviedol, že právny zástupca povinnej podal dňa 21.06.2016 návrh na odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie. Uviedol, že konajúci súd pri vydávaní predmetného exekučného titulu pochybil, keď exekučný titul vydal v absolútnom rozpore so zákonom, ktorý bol daný tým, že súd nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej Zmluvy o úvere. Vo veci konajúci súd pri vydávaní predmetného rozsudku navyše opomenul ďalšiu zásadnú skutočnosť a to tú, že predmetný úver obsahuje množstvo ustanovení, ktoré môžeme považovať za neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle . Povinný si zároveň uplatnil náhradu trov konania vo výške 166,02 Eur. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril, že dôvod na zastavenie exekučného konania podľa Exekučného poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Ďalej má

oprávnený za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme povinný svojím konaním sám vyvolal a inicioval. Exekučný súd ďalej uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je označená ako fyzická osoba. Exekučný súd z predložených listín zistil, že zmluva, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je v zmysle spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko oprávnený jednoznačne nepreukázal, že bol povinnej poskytnutý úver s nespotrebiteľským charakterom. Oprávnený uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinný uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ v zmysle (nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti). Dňa 05.02.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že exekučný titul bol vydaný s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 06.05.2011 exekučný súd zistil, že oprávnený poskytol úver povinnej vo výške 500,- Eur, z priloženej kópie zmenky je zrejmé, že oprávnený vystavil dňa 06.05.2011 zmenku na sumu vo výške 975,55 Eur, ktorá bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Keďže v zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, podľa exekučného súdu bol oprávnený na preukázanie svojho nároku povinný predložiť listinné dôkazy. Na základe uvedených skutočností exekučný súd dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, a preto exekúciu v súlade s ustanovením Exekučného poriadku zastavil. Exekučný súd súčasne povolil odklad exekúcie s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku. Exekučný súd tiež priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39, Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného. Tiež zaviazal oprávneného na náhradu trov konania povinnému vo výške 100%.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený. Oprávnený odmietol postavenie povinnej ako spotrebiteľa a poukázal na skutočnosť, že úver jej bol podľa Zmluvy poskytnutý na výkon povolania. Povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú jej poskytnuté na tento účel, a preto je potrebné chrániť dobrú vieru oprávneného ako veriteľa. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinnou využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. V prípade postavenia oprávneného je treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že je presvedčená o tom, že predmetná Zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy tak ako sa o tom vyjadril taktiež prvostupňový súd. Uvedené tvrdenie vyplýva okrem iného z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú, ktorú oprávnený dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Navyše oprávnený pri uzatváraní takýchto formulárových zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformuje

o význame jednotlivých jej ustanovení a o tom aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy medzi oprávneným a povinnou nepovažuje povinná za sporný. Ďalej uviedla, že v danom prípade zrejme nedošlo k uzavretiu Zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia a nasledujúce , ale došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia . K predmetnej Zmluve uviedla, že úverovú zmluvu a jej znenie nemohla povinná ovplyvniť, nakoľko táto bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na podpis. Vzhľadom na znenie samotnej Zmluvy o úvere, znenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, povinná ustanoveniam Zmluvy o úvere bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohla rozumieť a vyčítať z nej všetky pre ňu plynúce následky. Tvrdenie oprávneného o tom, že povinnej poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel výkonu povolania povinnej je zavádzajúce a účelové. Pokiaľ ide o osobitný podpis povinnej, ktorý má vyjadriť jej súhlas s uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné povedať, že povinná ako spotrebiteľ absolútne nemá vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje a rovnako nemá vedomosť aké právne následky pre ňu môže mať prípadné podpísanie oprávneným predformulovaného dodatku týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov. Ani zo samotnej úverovej zmluvy nie je možné dospieť k záveru, že povinná by mala svojim podpisom vyjadriť súhlas výslovne s účelom použitia finančných prostriedkov. Povinná nebola nijakým spôsobom upozornená na to, že mandatár oprávneného za ňu zaškrtol uvedené pole vyjadrujúce účel použitia poskytovaného úveru. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami týkajúcimi sa nesprávneho označenia spotrebiteľa v predmetnej úverovej zmluve povinná poukázala na rozhodnutia viacerých súdov Slovenskej republiky. Podľa povinnej je zrejmé, že konaním, ktorým sa veriteľ snaží o označenie povinnej ako nespotrebiteľský subjekt dochádza zo strany oprávneného k obchádzaniu zákona, a to tým, že označením účelu zamestnania vylúči aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré z pohľadu dodávateľa upravujú podmienky poskytovania úverov omnoho nevýhodnejšie, než je tomu v prípade právnej úpravy v zmysle . Takéto konanie je tak v priamom rozpore s ustanovením ) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho je potrebné aj napriek akýmkoľvek prípadným pochybnostiam o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy hľadieť na danú zmluvu ako na zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Aj na základe uvedených skutočností je tak zrejmé, že v prejednávanom prípade ide o právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho je tento potrebné posudzovať v zmysle príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch ako aj v zmysle príslušných ustanovení . Na základe uvedeného povinná navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správne.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa , , a (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým uznesením č. k. -66 zo dňa 03. decembra 2019 výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, výrokom III. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom IV. zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy konania v rozsahu 100%. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 03832/13 zo dňa 30. júla 2013, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 19. augusta 2013 a vykonateľnosti dňa 22. augusta 2013, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 975,55 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 06. mája 2011 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur. Exekučný súd následne dňa 28. mája 2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5613 * 072202.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa viazaný, konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého uznesenia exekučného súdu, pričom k veci uvádza:

11. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že Zmluva, ktorú dňa 06. mája 2011 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle sa takáto osoba považuje za dodávateľa.

12. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia povinnej v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, a teda vzhľadom na § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním a povinnou v zmysle Zmluvy sa neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinná vystupovala v postavení spotrebiteľa. Podľa je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinná síce označila v Zmluve, že účelom použitia úveru je výkon jej povolania, to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom . Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je preto, bez ohľadu na namietanú dobrú vieru oprávneného, spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Odvolacia námietka oprávneného, že povinná v dôsledku svojho vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jej povolania, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.

13. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Exekučný súd preto postupoval správne, ak na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil.

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).