Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1106-2024.pdf
PDF · 86.46 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1106/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: RAKVIEM - FP spol. s r.o., so sídlom Nová Bobrovská 100, 029 43 Zubrohlava, IČO: 36 388 106, zast.: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom Klinec II 215/29, 029 43 Zubrohlava, IČO: 37 801 635, proti povinnému: FINIK, s.r.o., so sídlom Nová Bobrovská 100, 029 43 Zubrohlava, IČO: 44 668 643, zast.: JUDr. Michal Murina, advokát, so sídlom 027 55 Chlebnice 190, IČO: 46 808 965, o vymoženie 3.029,02 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, pod sp. zn. 120EX 258/24, o sťažnostiach oprávneného a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.09.2026, sp. zn. 76Ek/1106/2024, takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.09.2026, sp. zn. 76Ek/1106/2024, vo výroku III.
II. Sťažnosť povinného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.), priznal oprávnenému voči povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 89,17 eur (výrok II.) a priznal povinnému voči oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.10.2024, sp. zn. 76Ek/1106/2024, vo výške 89,17 eur, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).
2. Uviedol, že oprávnený sa domáha vymoženia peňažného plnenia na podklade uznesenia Okresného súdu Námestovo zo dňa 09.01.2024, sp. zn. 7Cb/62/2021.
3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s tým, že účastníci tohto exekučného konania sa dohodli na urovnaní záväzku s tým, že oprávnený si nebude uplatňovať žiadne nároky zo súdneho konania sp. zn. 7Cb/62/2021.
4. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku zo dňa 16.02.2024 považuje za absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený nemá žiadnu vedomosť o tomto úkone. Túto dohodu mal uzavrieť v mene oprávneného prokurista - A. B., ktorý je zároveň konateľom a spoločníkom povinného. A. B. ako štatutár povinného teda nemohol zastupovať oprávneného, nakoľko jeho záujmy sú v rozpore so záujmami oprávneného. Spoločník oprávneného C. B. a spoločníčka povinného D. B. sú bývalými manželmi a rodičia A. B.. Po rozvode bývalých manželov však zostali vzájomné vzťahy veľmi vyostrené, pričom A. B. vystupuje agresívne voči C. B.. A. B. ako prokurista za oprávneného nikdy nekonal. Predložené uznanie záväzku sa ma týkať skutočnosti, ktorá nepredstavuje činnosti spojené s prevádzkou podniku. U oprávneného neexistuje žiadny dôvod, ani ekonomický zmysel, aby takýto úkon uzatváral.
5. Dňa 08.05.2026 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie A. B., konajúceho ako prokuristu oprávneného, ktorým berie návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť.
6. Podaním z 18.05.2026 oprávnený žiadal, aby súdny exekútor a súd neprihliadali na späťvzatia a obdobné pokusy uskutočnené zo strany A. B..
7. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, § 50 ods. 1, § 57 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zástupcom oprávneného je podľa § 14 Obchodného zákonníka aj prokurista A. B.. Prokúrou podnikateľ splnomocňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne vyžaduje osobitné plnomocenstvo (§ 14 ods. 1 Obchodného zákonníka). Prokúra je teda osobitným inštitútom zmluvného zastúpenia podnikateľa. A. B. je aj spoločníkom povinného. Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie tak predložil zástupca oprávneného, ktorý je zároveň spoločníkom povinného. Súdny úradník poukázal na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z povahy veci vyplýva záujem oprávneného na vymožení plnenia, teda na ďalšom vedení exekúcie. Naopak na strane povinného existuje záujem na tom, aby k nútenému výkonu povinnosti nedošlo (a exekúcia bola zastavená). Súdny úradník tak uviedol, že rozpor záujmov sa prejavil v úkone A. B., ktorý konal za oprávneného. Späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie totiž sledoval zastavenie exekúcie bez toho, aby došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Ide o úkon, ktorý je svojimi účinkami nepochybne v prospech povinného, a zároveň, ktorý je v rozpore so záujmami oprávneného. Keďže zákon sankcionuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, súdny úradník neprihliadol na podanie A. B..
8. K návrhu na zastavenie exekúcie súdny úradník uviedol, že tvrdená dohoda o urovnaní a uznaní záväzku bola podpísaná oboma stranami 16.02.2024. Exekučný titul však vznikol 02.04.2024. Povinný teda namieta skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie však môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je tak nedôvodný.
9. Keďže súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, konštatoval úspech oprávneného. Oprávnenému podľa § 199a, § 199d Exekučného poriadku priznal riadne a správne uplatnenú náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie /odmena 60,58 eur + režijný paušál za rok 2024 v sume 13,73 eur + DPH). Táto náhrada sa zohľadní vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
10. Súdny úradník rozhodol aj o trovách v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinného voči uzneseniu zo dňa 02.10.2024, sp. zn. 76Ek/1106/2024. Vzhľadom na to, že povinný bol v sťažnostnom konaní úspešný, súdny úradník mu priznal voči oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, a to za 1 úkon právnej služby (odmena 60,58 eur + režijný paušál za rok 2024 v sume 13,73 eur + DPH).
11. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal oprávnený sťažnosť s tým, že súdny úradník nesprávne posúdil, že povinný bol v sťažnostnom konaní úspešný. Oprávnený poukázal na uznesenie pléna Ústavného súdu SR PLz. ÚS 2/2024-8, podľa ktorého pri rozhodovaní o sťažnosti podľa § 239 CSP proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP nie je dôvod na rozhodovanie o výške náhrady trov konania, ktoré stranám vznikli v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania. Súdny úradník teda nemohol rozhodovať o náhrade trov konania, nakoľko mu takéto oprávnenie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Oprávnený žiadal zrušenie uznesenia súdneho úradníka vo výroku III.
12. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť aj povinný. Namietal nedostatočné posúdenie dohody z 16.02.2024, ktorá obsahuje výslovné vyhlásenie oprávneného, že si nebude uplatňovať žiadne nároky zo sporu vedeného Okresným súdom Námestovo sp. zn. 7Cb/62/2021. V uznesení súdneho úradníka chýba posúdenie, či toto dojednanie predstavuje vzdanie sa práva, odpustenie dlhu alebo záväzok nárok nevymáhať, a aké má účinky podľa § 61k ods. 1 písm. a) alebo d) Exekučného
poriadku. Ďalej uviedol, že odmietnutie účinkov späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie z 08.05.2026 vyžaduje presvedčivé odôvodnenie konkrétneho rozporu záujmov. Záver, že nevymoženie pohľadávky poškodzuje oprávneného, nemožno uzavrieť bez posúdenia skoršieho záväzku oprávneného tieto trovy neuplatňovať. Povinný navrhol zrušenie uznesenia súdneho úradníka vo výrokoch I. a II.
13. V ďalšej časti sťažnosti povinný opísal existenciu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/200/2024 o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, predložil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Cob/84/2025. Ďalej poukázal na existenciu notárskej zápisnice spísanej dňa 15.01.2025 JUDr. Mgr. Petrom Mensatorisom N 10/2025, NZ 944/2025, NCRls 983/2025 a túto predložil. Napokon predložil splnomocnenie E. F. C. na zastupovanie oprávneného v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn. 19C/84/2024 o určenie vlastníckeho práva. Pri všetkých týchto dokladoch povinný uviedol, že je potrebné vyhodnotiť ich súvislosť s týmto exekučným konaním.
14. Po zistení, že obe sťažnosti boli podané včas (§ 242 CSP), oprávnenými osobami - účastníkmi exekučného konania, v ktorých neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP; výrok I. a II. v neprospech povinného a výrok III. v neprospech oprávneného), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažností a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že obe sťažnosti sú dôvodné.
15. K sťažnosti oprávneného exekučný súd uvádza, že poukazované uznesenie ústavného súdu (PLz. ÚS 2/2024-8) skutočne uvádza, že nie je dôvod na to, aby sprievodná vedľajšia rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, ktoré sa realizuje v jeho prvej inštancii, bola rozložená do nekonečného množstva rozhodnutí o trovách jednotlivých štádií konania, napríklad aj v súvislosti so sťažnosťou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Zo zákonnej právnej úpravy je preto zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemá žiadny zákonný podklad na to, aby vôbec o náhrade trov „sťažnostného konania“ rozhodoval. Hoci uvedené bolo vyjadrené vo vzťahu k rozhodovaniu o sťažnosti proti uzneseniu súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP (o výške náhrady trov konania) a nie pri rozhodovaní o sťažnostiach proti uzneseniam súdneho úradníka v exekučnom konaní, má exekučný súd za to, že záver ústavného súdu je uplatniteľný aj v tomto prípade.
16. Navyše exekučný súd má za to, že sťažnostné konanie (rozhodovanie sudkyne o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.10.2024, sp. zn. 76Ek/1106/2024) v danom prípade predstavovalo len určitú fázu konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Preto je potrebné prihliadať na to, kto je celkovo, v súlade s § 199d ods. 1 alebo § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v tomto konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný a neprihliadať na čiastočnú (dočasnú) úspešnosť (povinného). Ak bude celkovo v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný oprávnený (návrh na zastavenie sa zamietne), uplatní sa len § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Povinnému, skrz § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, sa žiadna náhrada trov neprizná. Ak bude celkovo v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný povinný (exekúcia sa zastaví), prizná sa mu náhrada trov konania v súlade s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnenému, skrz § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, sa žiadna náhrada trov neprizná. Ustanovenia § 199d ods. 1 a § 199d ods. 2 Exekučného poriadku sú vo vzťahu k trovám súvisiacim s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v kontradiktórnom postavení. Aplikovať možno len jedno. Ak budú splnené podmienky na aplikáciu § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, nemôžu byť splnené podmienky pre aplikáciu § 199d ods. 2 Exekučného poriadku (napr. ohľadne trov sťažnostného konania).
17. Súd preto uznesenie súdneho úradníka vo výroku III. zrušil (§ 250 ods. 2 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie.
18. Pokiaľ ide o sťažnosť povinného, tá je založená na zopakovaní tvrdenia z návrhu na zastavenie exekúcie, že po vzniku exekučného titulu (za ktorý moment povinný označuje jeho vydanie 09.01.2024) nastal zánik vymáhaného nároku, a to na podklade dohody z 16.02.2024. Súdny úradník s týmto nesúhlasil, nakoľko za moment vzniku exekučného titulu považoval až jeho vykonateľnosť (02.04.2024). Obranu povinného tak označil za nespôsobilú, keď poukazuje na skutočnosť nastalú pred vznikom exekučného titulu.
19. Odborný komentár uvádza, že exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Exekučný súd neskúma, či vymáhaná pohľadávka vznikla, môže však dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka (po vzniku exekučného titulu) zanikla. Z uvedeného vyplýva, že je podstatné identifikovať, kedy vznikol exekučný titul. Deň, kedy exekučný titul vznikol, rozhodne nie je deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Za vznik exekučného titulu sa považuje deň vyhlásenia rozsudku alebo uznesenia (217 ods. 1 CSP). Ak uznesenie nebolo vyhlásené, je ním deň jeho vydania (§ 237 ods. 1 CSP). Súd v základnom konaní totiž vychádza zo skutkového stavu existujúceho v deň vyhlásenia (respektíve vydania) rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením rozhodnutia, mohol dlžník namietať v základnom konaní (pred vznikom exekučného titulu). Skutočnosti, ktoré nastali od tohto dňa, môže dlžník namietať v návrhu na zastavenie exekúcie (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 349.). Z tohto vyplýva zrejmá nesprávnosť záveru súdneho úradníka, že exekučný titul vznikol 02.04.2024 a povinný teda namieta skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastal dňom vydania uznesenia, čiže 09.01.2024. Nie dňom 02.04.2024, ktorý bol v doložke uvedený ako dátum vykonateľnosti. Ak teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zdôvodnil zánik vymáhaného nároku skutočnosťou z 16.02.2024 (uzatvorenie dohody medzi súčasnými účastníkmi exekučného konania), je jeho procesná obrana spôsobilá. Preto bolo nevyhnutné (tak, ako to uviedol v sťažnosti povinný) posúdiť, či dohoda z 16.02.2024 predstavuje vzdanie sa práva, odpustenie dlhu alebo záväzok nárok nevymáhať, a aké má účinky podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Teda, či je procesná obrana povinného nielen spôsobilá, ale aj dôvodná.
20. Ďalej však súd musí uviesť, že závery súdneho úradníka, uvedené vo vzťahu k späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie, považuje za relevantné aj pre posúdenie oprávnenia konania za oprávneného pri uzatvorení dohody z 16.02.2024. Aj pri uzatvorení tejto dohody vystupoval A. B. ako prokurista a konal za oprávneného. V danom čase bol spoločníkom a konateľom povinného. Znenie dohody z 16.02.2024 obsahuje okrem dojednania iných skutočností aj strohé prehlásenie oprávneného, že si nebude uplatňovať žiadne nároky zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7Cb/62/2021, pričom uvedené sa týka aj všetkých trov konania vyplývajúcich z tohto prvoinštančného konania ako aj druhoinštančného konania. Dosiaľ nebolo povinným (a ani osobne A. B.) vysvetlené, prečo bolo v záujme oprávneného, aby najprv viedol toto súdne konanie (či aktívne sa v ňom bránil), vynaložil naň výdavky, toto vyhral, uplatnil si náhradu trov konania, a následne sa vzdal všetkých nárokov (§ 574 Občianskeho zákonníka), a to bez zjavnej kompenzácie, protihodnoty či vzájomného odpustenia si dlhov. Oprávnenému možno prisvedčiť, že celkový obsah dohody z 16.02.2024 je možno vidieť len ako vzájomne nevyvážený a prospešný iba pre povinného. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek (viditeľného) záujmu oprávneného a zároveň očividný záujem povinného (zánik dlhu), A. B. ako prokurista oprávneného a zároveň konateľ a spoločník povinného konal v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
21. Aj keď povinný poukazuje v sťažnosti na širšie okolnosti vzájomných právnych vzťahov, dôvody a motiváciu uzatvorenia dohody z 16.02.2024 neobjasňuje. Nevysvetľuje, aký záujem oprávneného bol týmto sledovaný a prečo konal práve týmto spôsobom a teda rozporne s jeho záujmom a jeho zdokumentovaným konaním (predchádzajúcim vedením súdneho konania a následným iniciovaním exekučného konania). Akýkoľvek vplyv rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 4Cob/84/2025, notárskej zápisnice spísanej dňa 15.01.2025 JUDr. Mgr. Petrom Mensatorisom N 10/2025, NZ 944/2025, NCRls 983/2025 a skutočností uvedených v nej, a splnomocnenia E. F. C. na zastupovanie oprávneného v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn. 19C/84/2024, na uplatnený dôvod zastavenia exekúcie v návrhu povinného na zastavenie exekúcie nebol tvrdený, vysvetlený či preukázaný.
22. Súd tak uzatvára, že procesnú obranu povinného, spočívajúcu v okolnosti zániku dlhu dohodou z 16.02.2024, považuje za nedôvodnú. Hoci uzatvorenie dohody nastalo po vzniku exekučného titulu a z jej obsahu vyplýva zánik vymáhaného práva, súd zistil jej absolútnu neplatnosť pre zjavné konanie A. B. ako prokuristu oprávneného v rozpore so záujmami zastupovaného oprávneného a konanie výlučne v záujme povinného, ktorého bol v danom čase A. B. konateľom a spoločníkom. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť dohody z 16.02.2024 (v časti vzdania sa nárokov z zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7Cb/62/2021), ktorá bola jediným tvrdeným dôvodom pre zastavenie exekúcie, súdny úradník rozhodol vo výroku vecne správne, keď návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku náhradu trov voči povinnému. Súd preto nedôvodnú sťažnosť povinného zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie ústavného súdu, exekučný súd o sťažnostných trovách nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).