Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Pc/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľky H. L., W.. X.X.XXXX, trvale bytom Y. Š. XXX, t.č. bytom C., E.Y. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom v Prešove, Slovenská 69, proti osobe povinnej z výživného Y. R., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. Š. XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

I. osoba povinná z výživného je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 3.10.2019 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné za obdobie od 3.10.2019 do 31.5.2021 pre navrhovateľku vo výške 996,40 Eur p o v o ľ u j e súd osobe povinnej z výživného splatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a ,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 3.10.2019 žiadala, aby súd určil osobe povinnej z výživného (jej bývalému manželovi) povinnosť prispievať na jej výživu sumou 400 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, to je od 3.10.2019 ako príspevok na výživu rozvedenej manželke.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s manželom bolo rozvedené, pričom po rozvode manželstva prestala osoba povinná z výživného komunikovať s celou rodinou, nezaujíma sa o rodinu, ani o zdravotný stav postihnutej dcéry, pričom kompletnú starostlivosť tejto postihnutej dcére zabezpečuje ona, z tohto dôvodu sa nemôže nikde zamestnať a dosahovať akýkoľvek príjem z pracovnej činnosti. Vzhľadom na to, že osoba povinná z výživného vykonáva prácu, ktorá je na trhu vysoko finančne ohodnotená, pričom si účelovo znižoval svoj majetkový prospech v roku 2018, preto žiadala, aby jej bol priznaný príspevok na výživu rozvedeného manžela.

3. Osoba povinná z výživného nesúhlasila s návrhom v celom rozsahu.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -48 zo dňa 10.6.2019, sobášnym listom, rozhodnutím o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie navrhovateľke, správou z psychologického vyšetrenia dcéry navrhovateľky a osoby povinnej z výživného, lekárskou správou o zdravotnom stave dcéry navrhovateľky, lekárskym

posudkom o jej zdravotnom stave, oznámením o vykonaní opätovného posúdenia zdravotného stavu, daňovým priznaním osoby povinnej z výživného za rok 2018, výpismi z listov vlastníctva katastrálneho územia E., list vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, prehľadom výdavkov navrhovateľky, peňažným denníkom povinného za rok 2019 a rok 2020, výpismi z účtu navrhovateľky a povinného, svedeckými výpoveďami svedkyne J. Y. a Q. R., daňovým priznaním povinného za rok 2020, lekárskymi správami o zdravotnom stave povinného, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. , , , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -48 zo dňa 10.6.2019 bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2019.

6. Pred rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -139 zo dňa 18.2.2020 bola určená vyživovacia povinnosť manžela vo vzťahu k manželke vo výške 300 Eur mesačne.

7. Pred rozvodom manželstva sa manželka z dôvodu agresivity manžela odsťahovala zo spoločnej domácnosti XX kilometrov od T., kde býva aj v súčasnej dobe so svojou matkou, ktorej prispieva na energie sumou 100 Eur mesačne. Okrem toho má výdavky na stravu 300 Eur mesačne, telefón 20 Eur mesačne, sporenie 10 Eur mesačne, hygienické potreby 30 Eur mesačne, drogériu 50 Eur mesačne, ošatenie 40 Eur mesačne a na masáže pre seba platí po 30 Eur mesačne. Tieto absolvuje z dôvodu, že starostlivosť o postihnutú dcéru je fyzicky náročná. V súčasnej dobe zabezpečuje 24-hodinovú opatrovateľskú starostlivosť svojej dcére, ktorá má H. Y. I., z tohto dôvodu nemá možnosť zamestnať sa a získať nejaký finančný príjem, okrem opatrovateľského príspevku. Okrem toho má nepravidelné výdavky, ktoré boli v roku 2020 vo výške 70 Eur STK + emisná kontrola, 76 Eur výmena oleja, 167 Eur výmena pneumatík, 117 Eur zákonné poistenie auta, 109 Eur kúpa okuliarov, 37 Eur vývoz odpadu a daň z nehnuteľností a 20 Eur údržba pozemku a nehnuteľností.

8. Navrhovateľka poberá opatrovateľský príspevok vo výške okolo XXX Eur mesačne, zároveň poberá invalidný dôchodok svojej dcéry vo výške XXX Eur mesačne. Spolu s osobou povinnou z výživného vlastnia spoločnú záhradu s chatou, kde má výdavky na údržbu a kosenie vo výške 20 Eur mesačne, keďže ju momentálne užíva ona.

9. Navrhovateľka pri starostlivosti o dcéru má výdavky na jej ošatenie v sume 50 Eur mesačne, na ortopedickú obuv 50 Eur mesačne, na zdravotnícke pomôcky a okuliare okolo 30 Eur mesačne, na hygienické potreby 50 Eur mesačne, masáže 20 Eur mesačne, bazén 20 Eur mesačne, lieky a vitamíny 60 Eur mesačne, na náplaste od bolesti 25 Eur mesačne a pravidelné kontroly v odborných ambulanciách v sume 70 Eur mesačne. Spolu s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti aj plnoletý syn, ktorý ukončil štúdium a v súčasnej dobe už k nemu navrhovateľka ani osoba povinná z výživného nemajú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka zároveň je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom teraz býva so svojou matkou, v podiele 1/6-iny, ktorý nadobudla v dedičskom konaní po otcovi. Tiež nadobudla malé podiely poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú v užívaní poľnohospodárskeho družstva, z čoho nemá žiaden príjem. Nevlastní žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty, osobné motorové vozidlo, ktoré užíva, je kompenzáciou pre dcéru L. z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu jej zdravotného postihnutia.

10. Navrhovateľka uviedla, že jej dcéra si vyžaduje 24-hodinovú osobnú starostlivosť, musí jej pomáhať pri hygiene, pri užívaní toalety a podobne, z tohto dôvodu si nemôže nájsť zamestnanie.

11. Povinný z výživného v čase začatia konania bol v Q., kde riešil pracovné záležitosti, nakoľko od 1.4.2020 obnovil živnosť. Koncom roka 2019 bol práceneschopný, pričom v decembri 2019 mu bola vyplatená nemocenská dávka vo výške XXX,XX Eur, v januári 2020 vo výške XXX,XX Eur. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 16.3.2020 do 31.3.2020, následne od 1.4.2020 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko odišiel do zahraničia. V Q. bol do júla 2020, kde si platil za bývanie nájom vo výške 687 Eur mesačne, následne sa suma navýšila na 900 Eur mesačne, pričom úhradu nájomného ukončil v auguste 2020. Následne ostal bývať na Slovensku, kde si začal hľadať prácu, pričom do skončenia dokazovania si túto prácu nenašiel. Počas celého obdobia osoba povinná z výživného uvádzala, že žije z požičaných finančných prostriedkov, pričom tieto finančné prostriedky mu požičiavali príbuzné, tiež mu finančne pomáhala jeho matka. Jeho výdavky boli na elektrinu v sume 34,90 Eur mesačne, plyn 85 Eur mesačne, odvody do Sociálnej poisťovne 167 Eur mesačne, do zdravotnej

poisťovne 70 Eur mesačne, výdavky na TV sú 10,44 Eur mesačne, poistka na auto 137 Eur ročne, strava 500 Eur mesačne, mobil 32 Eur mesačne, lieky 30 Eur mesačne, oblečenie 100 Eur mesačne, čistiace prostriedky 100 Eur mesačne, STK 65 Eur ročne, oprava auta 5-krát ročne okolo 100 Eur, údržba domu 80 Eur mesačne, benzín, nafta 80 Eur mesačne a cestovné v rámci Slovenska 100 Eur mesačne. V určitom období platil aj výživné pre syna Y. vo výške 100 Eur mesačne, toto výživné však už mu v súčasnej dobe neuhrádza, nakoľko syn nadobudol schopnosť sa sám živiť.

12. Osoba povinná z výživného vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď bol v Q., mal požičaných 300 Eur, z ktorých tam žil od apríla do júla. Keďže nechodil do práce, nemal výdavky na cestovné a mal zásoby potravín, preto mu uvedená suma postačovala. Prácu si tam nenašiel z dôvodu lockdownu pre koronakrízu. Zároveň uviedol, že všetky výdavky, ktoré v súčasnej dobe má, mu hradí jeho teta Ľ. Y., ktorú súd vypočul ako svedkyňu a ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že synovcovi pomáha finančne. Celkovo mu dala finančné prostriedky vo výške X XXX Eur ako pôžičky, 300 Eur mu dala v hotovosti a odvádzala zaňho povinné odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne spolu v sume 1 185 Eur a 1 150 Eur, celkovo mu pomáhala aj s nákupmi. Povinný jej dlhuje sumu okolo XX XXX Eur. Odvody do poisťovní vykonávala v období od apríla 2020 do augusta 2020, platila zaňho aj plyn a elektrinu a 1 000 Eur mu požičala 30.12.2019, 22.1.2020 a 12.5.2020. Ako dôvod svojej finančnej podpory uviedla, že chcela, aby sa jej synovec postavil na vlastné nohy s tým, že má dostatok finančných prostriedkov, aby svojho synovca finančne podporovala, keďže prišiel za ňou s tým, že nemá finančné prostriedky, plakal, bolo jej ho ľúto, tak sa rozhodla, že mu pomôže.

13. Následne súd vypočul svedkyňu Q. R., matku osoby povinnej z výživného, ktorá uviedla, že svojmu synovi finančne vypomáha, platí mu plyn a elektrinu, a to z dôvodu, že je chorý, nemá prácu, má zlý zdravotný stav, pretože v minulosti veľa pracoval v zahraničí. K výške platieb za plyn a elektrinu sa nevedela vyjadriť, keďže uviedla, že finančné prostriedky dáva svojej sestre Ľ. Y., ktorá to následne vyplatí. Keďže má takto zabehnutý systém so svojou sestrou, ktorá následne ide na poštu a vyplatí to, svojmu synovi finančné prostriedky nedáva. Uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, či jej syn chodí do zahraničia, pretože sa oňho nestará, vzápätí uviedla, že syn k nej chodí často, príde sa najesť. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či momentálne jej syn niekde pracuje z dôvodu, že sa o to nestará, elektrinu mu platí preto, aby mu nezablokovali účet.

14. Osoba povinná z výživného následne uviedla, že je aj naďalej živnostník, prácu si hľadá, nie je evidovaný na úrade práce, pokiaľ by zrušil živnosť, tak by mu nikto nedal pôžičku. Prácu si hľadá ústne, z tohto dôvodu nevie súdu predložiť potvrdenia od zamestnávateľov, ktorí ho do zamestnania neprijali.

15. Z daňového priznania osoby povinnej z výživného za rok 2018 bolo zistené, že tento mal príjmy zo živnosti vo výške XX XXX Eur, výdavky XX XXX,XX Eur, základ dane bol vo výške X XXX,XX Eur.

16. Z výpisu z katastrálneho portálu katastra nehnuteľností bolo zistené, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností v katastrálnom území M. na liste vlastníctva XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX.

17. Z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie navrhovateľky bolo zistené, že táto poberala opatrovateľský príspevok za január až jún 2019 vo výške XXX,XX Eur, od júla 2019 vo výške XXX,XX Eur mesačne.

18. Z daňového priznania osoby povinnej z výživného za rok 2020 bolo zistené, že nemal žiadne príjmy ani výdavky. Z výpisu z účtu osoby povinnej z výživného, číslo účtu L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli zistené vklady na tento účet za obdobie od 1.1.2019 do 14.3.2020 celkovo v sume XX XXX Eur, pričom v rozhodnom období, to je v novembri 2019 boli vložené na účet finančné prostriedky od pani J. Y. v sume 1 000 Eur, od pána Y. X. 300 Eur, od pána R. F. 602 Eur a od samotnej osoby povinnej z výživného 350 Eur, zo Sociálnej poisťovne - nemocenská dávka XXX Eur a XXX,XX Eur. Dňa 14.3.2020 bol zrušený účet a prevedený zostatok finančných prostriedkov na ďalší účet osoby povinnej z výživného pod číslom L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na uvedený účet boli od 1.1.2020 do 15.4.2021 vložené finančné prostriedky v sume X XXX,XX Eur, do čoho sú zahrnuté aj pôžičky od pani Ľ. Y. a J. Y., pričom z výpisu z účtu nie je zrejmé, či išlo o finančné prostriedky, ktoré boli vrátené na účet osoby povinnej z výživného z dôvodu, že v minulosti boli požičané týmto osobám, respektíve to boli pôžičky týchto osôb osobe povinnej z výživného.

19. Z výpisu z účtu navrhovateľky za obdobie od 1.1.2020 do 31.3.2020 boli zistené vklady spolu X XXX,XX Eur, výbery spolu X XXX,XX Eur.

20. Z peňažného denníka osoby povinnej z výživného za rok 2019 boli zistené príjmy v pokladni vo výške X XXX Eur, v banke X XXX,XX Eur, výdavky v pokladni X XXX Eur, v banke X XXX,XX Eur. Príjmy z predaja výrobkov a služieb boli vo výške X XXX Eur a výdavky ovplyvňujúce daňový základ boli spolu vo výške X XXX,XX Eur.

21. Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -139 zo dňa 18.2.2020 bola určená vyživovacia povinnosť pre navrhovateľku, vtedy ešte manželku zo strany jej bývalého manžela (osoby povinnej z výživného) vo výške 300 Eur mesačne. Voči uvedenému rozsudku nebolo podané odvolanie zo strany osoby povinnej z výživného.

22. Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. bolo zistené, že sa na tunajšom súde vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom bol vytýčený termín pojednávania na X.X.XXXX.

23. Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -116 zo dňa 18.2.2020 bola určená vyživovacia povinnosť bývalého manžela navrhovateľky (osoby povinnej z výživného) pre jeho plnoletého syna za obdobie od 17.4.2019 do 31.12.2019 vo výške 150 Eur mesačne. Výživné bolo určené do obdobia, kedy síce syn nemal ukončené štúdium na vysokej škole, avšak v tom čase už brigádoval. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.5.2020.

24. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

25. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

26. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

27. Podľa § 73 Zákona o rodine, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

32. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka a osoba povinná z výživného sú bývalí manželia, pričom rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2019. Už v čase, keď manželstvo nebolo právoplatne rozvedené, bolo určené manželské výživné zo strany manžela vo vzťahu k manželke v sume 300 Eur mesačne, nakoľko v tom čase manžel na výživu svojej manželky neprispieval, napriek tomu, že on bol zamestnaný a ona poberala iba opatrovateľský príspevok a starala sa o ich ťažko zdravotne postihnutú dcéru. Od tejto doby nedošlo k podstatnej zmene na strane účastníkov konania, nakoľko navrhovateľka aj naďalej poberá opatrovateľský príspevok a naďalej zabezpečuje starostlivosť svojej plnoletej zdravotne postihnutej dcére a osoba povinná z výživného je aj naďalej živnostníkom.

33. Z dôvodu, že navrhovateľka aj naďalej zabezpečuje starostlivosť o spoločnú dcéru oboch účastníkov konania, požiadala o priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, nakoľko zo svojho príjmu nepostačuje pokryť všetky svoje výdavky.

34. Základným predpokladom určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela je skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný sa sám živiť a druhý rozvedený manžel by mu mal prispievať na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

35. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, nakoľko zabezpečuje 24-hodinovú opateru a starostlivosť svojej zdravotne postihnutej dcére, poberá iba opatrovateľský príspevok, z ktorého nepostačuje pokryť všetky svoje výdavky, keďže zároveň musí zo svojho príjmu čiastočne pokryť aj výdavky tejto postihnutej dcéry, ktorá je spoločným dieťaťom účastníkov konania. Z pohľadu súdu teda bola naplnená požiadavka vyplácania príspevku na výživu rozvedeného manžela. Súd zároveň musí zohľadniť možnosti a schopnosti na strane povinného, ktorý v čase podania návrhu na súd bol živnostníkom, následne bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 16.3.2020 do 31.3.2020, kedy bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, obnovil živnosť a odišiel do zahraničia. Aj keď sa v priebehu konania osoba povinná z výživného bránila tým, že v zahraničí nemal prácu, nakoľko bolo obdobie koronakrízy, pravidelne mu odchádzali platby za nájom v zahraničí v sume 867 Eur a boli mu vkladané na účet finančné prostriedky od jeho príbuzných označené vo výpise z účtu ako pôžička. Z uvedenej poznámky súdu nebolo zjavné, či ide o pôžičku, ktorá bola vracaná príbuznými osoby povinnej z výživného, respektíve či išlo o pôžičku, ktorú následne osoba povinná z výživného bude nútená vrátiť, nakoľko k vráteniu týchto finančných prostriedkov podľa výpisu z účtu doposiaľ nedošlo.

36. V priebehu konania súd vypočul svedkyne, a to matku a tetu osoby povinnej z výživného, ktoré tvrdili, že osobu povinnú z výživného finančne podporujú, vo väčšej miere jeho teta, ktorá uviedla, že finančné prostriedky jej bude musieť vrátiť v celkovej sume okolo XX XXX Eur. Odmietla súdu uviesť, aký mala príjem v zamestnaní, keďže dokázala pravidelne vkladať na účet povinného finančné sumy vo výške X XXX Eur, ktoré jej doposiaľ neboli vrátené.

37. Z predchádzajúceho konania, v ktorom bolo určované manželské výživné, bolo zistené, že povinný z výživného dlhodobo pracoval v zahraničí, čo aj sám v tomto konaní potvrdil s tým, že všetky výdavky hradil on, nakoľko sa navrhovateľka starala o ich postihnutú dcéru. Zároveň sa bránil a aj v súčasnej dobe sa bráni tým, že má zlý zdravotný stav, o čom predložil súdu aj lekárske potvrdenie a uvádzal, že práve kvôli tomuto zdravotnému stavu si nemôže nájsť zamestnanie. Doposiaľ však nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku, nezrušil živnosť a nepožiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o pomoc pri hľadaní práce tak, aby si dokázal zabezpečiť určitý príjem a aby nemusel byť finančne odkázaný od svojich príbuzných. Z pohľadu súdu bolo v možnostiach a schopnostiach povinného v rozhodnom období, to je od podania návrhu na súd, si nájsť adekvátne zamestnanie, pretože ako živnostník v odvetví stolárstva mohol pracovať aj počas koronakrízy, keďže ide o prácu, ktorá sa počas lockdownu bežne vykonávala a stavebná činnosť bola povolená. Aj keď tvrdil, že prácu si v tomto odbore nemohol nájsť po príchode na Slovensko, tieto skutočnosti súdu nepreukázal žiadnymi potvrdeniami, kde by mu potencionálny zamestnávateľ vydal potvrdenie o tom, že momentálne nepotrebujú prijať pracovníka na pracovnú pozíciu.

38. Súd zároveň vychádzal z potencionality príjmov, ktoré by mohol povinný dosahovať pri využití svojich možností a schopností a aktívnemu hľadaniu si práce na živnosť alebo na trvalý pracovný pomer.

Jeho výdavky, ktoré vyčíslil celkovo na sumu okolo 1 300 Eur, a ktoré v plnej miere zaňho hradila jeho teta, respektíve jeho matka, ktorá je dôchodkyňa, sa súdu videli nadsadené a nepreukázané. Ide napríklad o platbu za mobilný telefón 32 Eur mesačne, čistiace prostriedky 100 Eur mesačne, údržba domu 80 Eur mesačne a cestovné v rámci Slovenska 100 Eur mesačne. Pokiaľ aj povinný cestoval za hľadaním si zamestnania, súdu nepreukázal potvrdenie o neprijatí do zamestnania. Okrem toho povinnému odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, ktorý začal pracovať v zahraničí a ktorý nadobudol schopnosť sa sám živiť. Preto časť týchto finančných prostriedkov mohol presunúť ako príspevok na výživu pre rozvedenú manželku, respektíve ich poukázať svojej zdravotne postihnutej dcére.

39. Pokiaľ sa osoba povinná z výživného bránila tým, že bývalí manželia majú spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva, a preto navrhovateľka disponuje majetkom, respektíve finančnými prostriedkami, ktoré sa budú vysporiadavať v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zatiaľ nebolo v konaní na tunajšom súde rozhodnuté, bol vytýčený termín pojednávania. Preto v súčasnej dobe navrhovateľka týmto majetkom nedisponuje, respektíve ho nemôže predať a získať z toho finančný prospech na zabezpečenie svojich základných životných potrieb. V prípade, že dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, môže byť podaný návrh na zrušenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ak si dokáže navrhovateľka následne pokryť svoje výdavky z tohto majetku, ktorý v budúcnosti nadobudne.

40. Zároveň súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 Zákona o rodine, pričom návrh na rozvod manželstva podala osoba povinná z výživného z dôvodu neustáleho neznesiteľného napätia medzi ním a jeho bývalou manželkou, pričom táto poukázala na fyzické a psychické, ako aj verbálne útoky voči nej, čo malo za následok, že sa začala manžela báť a jeho správanie aj veľmi zle pôsobilo na deti, najmä na dcéru, ktorá je zdravotne postihnutá. Napriek tomu, že manžel vedel, že ich dcéra musí byť v celodennej opatere a starostlivosti bývalej manželky, podal návrh na rozvod manželstva a musel byť uzrozumený aj s tým, že manželka finančne nezvládne starostlivosť o svoju dcéru, ako aj o seba, keďže nemôže ísť pracovať a celý život finančne zabezpečoval rodinu on. Keďže z pohľadu súdu boli naplnené všetky podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, súd takýto príspevok navrhovateľke priznal.

41. Pri určovaní výšky tohto príspevku vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj z možností a schopností povinného z výživného, ktorý aj naďalej vykonáva živnosť, nie je evidovaný na úrade práce, nepožiadal štát o pomoc pri hľadaní práce, nepoberá invalidný dôchodok napriek tomu, že poukázal na svoje zdravotné problémy, má pravidelné príjmy na účte vo vyšších sumách, u ktorých nebolo jednoznačne preukázané, či ide o bývalú pôžičku zo strany osoby povinnej z výživného jeho príbuzným, ktorí mu ju v súčasnom období pravidelne splácajú, respektíve či naozaj ide o finančnú výpomoc zo strany príbuzných pre neho. Keďže ide o finančné prostriedky príbuzných, ktorí vypovedali ako svedkovia v priebehu konania, ich výpovede nie sú vieryhodné, najmä z dôvodu, že sestra navrhovateľky v určitom období platila všetky výdavky osoby povinnej z výživného, uhrádzala mu platby do oboch poisťovní v súvislosti so živnostenským podnikaním, platila jeho inkaso, v podstate hradila všetky výdavky, ktoré vyčíslil povinný na sumu okolo 1 300 Eur mesačne. Svedkyňa však nepreukázala svoj príjem, respektíve úspory, z ktorých by mohla uhrádzať svoje výdavky a aj všetky výdavky svojho príbuzného, napriek tomu, že súd akceptuje, že časť finančných prostriedkov mu mohla požičať.

42. Vzhľadom na nepreukázané príjmy u povinného z výživného, ktorý tvrdí, že momentálne živnosť nevykonáva, nakoľko nemá prácu, je potrebné poukázať na princíp potencionality príjmov, ktoré by mohol dosiahnuť, ak by využil svoje schopnosti, nakoľko dlhodobo pracoval v zahraničí, je zručný a živnosť v oblasti stolárstva bolo možné realizovať aj v čase koronakrízy. Preto bolo a je v možnostiach a schopnostiach osoby povinnej z výživného prispievať na výživu rozvedeného manžela, teda svojej bývalej manželky aspoň minimálnou sumou, pričom súd sumu 50 Eur mesačne považuje za primeranú. Uvedená suma dokáže pokryť najzákladnejšie a nevyhnutné potreby navrhovateľky, ktoré nedokáže v plnej miere pokryť zo svojho príjmu, ktorým je opatrovateľský príspevok.

43. Súd určil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z výživného počnúc dňom podania návrhu na súd, to je od 3.10.2019, nakoľko už v tom čase navrhovateľka nebola schopná si zvýšiť svoj príjem kvôli starostlivosti o postihnuté dieťa, pričom takto vznikol osobe povinnej z výživného dlh na výživnom za obdobie od 3.10.2019 do 31.5.2021 v celkovej výške 996,40 Eur (t.j. 29 dní x 0,62 Eur za mesiac október

2019 +19 mesiacov x 50 Eur), ktoré súd povinnému povolil splatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

44. Keďže navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 400 Eur mesačne, uvedenú sumu súd považoval za neprimerane vysokú vzhľadom na to, že súd rozhodoval o príspevku na výživu rozvedeného manžela, kedy bolo možné určiť výživné iba na primeranú výživu podľa možností a schopností a majetkových pomerov povinného, u ktorého neboli preukázané také príjmy, z ktorých by mohol na výživu navrhovateľky prispievať aj vyšším výživným.

45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom účastníci nežiadali náhradu trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.