Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cb-64-2026.pdf
PDF · 99.29 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/64/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpeného advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ CAPULUS s. r. o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 769 861, 2/ A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 7.524,-- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 7.524,-- eur spolu s úrokom vo výške 203,22 eur, úrokom z omeškania vo výške 24,37 eur, úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 7.524,-- eur od 19. októbra 2025 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou z 27. marca 2026 v znení jej zmeny z 19. júna 2026 pripustenej uznesením Mestského súdu Bratislava III z 11. augusta 2026, č. k. 62Cb/64/2026-69 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 7.524,-- eur s príslušenstvom.
2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovaným 1/ bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 7.500,-- eur. Žalovaný 1/ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach v sume 209,-- eur. Žalovaný 2/ ako ručiteľ vyhlásil, že splní záväzok voči žalobcovi, ak ho nesplní žalovaný 1/ ako dlžník. Keďže žalovaný 1/ bol v omeškaní s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy.
2.1. K žalobe žalobca pripojil aktuálny stav úveru k 25. februáru 2026, zmluvu o splátkovom úvere z 15. júla 2025, vrátane všeobecných úverových podmienok a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 9. októbra 2025.
3. Žalovaní 1/ a 2/ v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 15. apríla 2026, sp. zn. 25Up/454/2026 uviedli, že podľa nich neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Rovnako tak žalovaní 1/ a 2/ namietli výšku žalovanej sumy, keď podľa zmluvy bola výška istiny 7.500,-- eur, avšak v žalobe si žalobca uplatňuje istinu 7.524,-- eur, hoci všetky poplatky za úver boli zaplatené. Záverom žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že platobný rozkaz bol vydaný na základe zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky.
4. Žalobca v replike z 19. júna 2026 uviedol, že obrana žalovaných 1/ a 2/ je účelová, všeobecná a nekonkrétna. V odpore žalovaní 1/ a 2/ nenamietali uzatvorenie úverovej zmluvy, vznik ručiteľského záväzku, prijatie finančných prostriedkov a ani to, že si nesplnili svoju povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobca poukázal na to, že podľa zmluvy bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s akoukoľvek platbou viac ako 10 dní, pričom zo strany dlžníka nebola uhradená žiadna splátka. K namietanej výške istiny žalobca uviedol, že sumu 24,-- eur predstavujú dlžné poplatky, konkrétne poplatok za správu úveru vo výške 8,-- eur mesačne za celkom 3 mesiace trvania úverového vzťahu. Podľa žalobcu neobstojí ani námietka žalovaných 1/ a 2/ o existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré jednak nekonkretizovali a navyše sa podľa žalobcu môžu nachádzať výlučne v spotrebiteľských zmluvách, pričom predmetná úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ide o úverovú zmluvu uzavretú medzi dvomi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný 2/ sa zaručil za poskytnutý úver voči jeho spoločnosti – ovládanej osobe.
5. Žalovaní 1/ a 2/ dupliku napriek výzve súdu nezaslali.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín 15. októbra 2026 o 9:30 hod., na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaní 1/ a 2/ sa na pojednávanie nedostavili, avšak svoju účasť na pojednávaní včas ospravedlnili a požiadali o prejednanie veci v ich neprítomnosti. Preto súd spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/.
7. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola dňa 15. júla 2025 uzavretá zmluva o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres č. 8081091511, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 7.500,-- eur, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 209,-- eur. Žalovaný 2/ ručiteľským vyhlásením z 15. júla 2025 obsiahnutým v úverovej zmluve vyhlásil žalobcovi, že uspokojí jeho pohľadávku z úverovej zmluvy za žalovaného 1/, ak ju neuspokojí žalovaný 1/. Listom z 9. októbra 2025 oznámil žalobca žalovaným 1/ a 2/, že pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník bol viac ako 10 dní v omeškaní so zaplatením pohľadávky žalobcu, a vyzval žalovaných 1/ a 2/, aby mu bezodkladne, najneskôr do 5 dní, uhradil pohľadávku v celkovej výške 7.751,59 eur.
8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 8.1. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 8.2. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia (ods. 2). 8.3. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 8.4. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
8.5. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 8.6. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. 8.7. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi (ods. 2). 8.8. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli (ods. 3).
9. V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné uzavretie úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ a ani poskytnutie úveru žalobcom žalovanému 1/ vo výške 7.500,-- eur. Rovnako tak nebolo sporné ani to, že žalovaný 2/ ako ručiteľ vyhlásil žalobcovi, že splní voči nemu záväzok z úverovej zmluvy namiesto žalovaného 1/, ak si tento záväzok nesplní voči žalobcovi žalovaný 1/. Taktiež bolo v konaní nesporné to, že žalovaný 1/ si riadne a včas neplnil svoje zmluvné povinnosti voči žalobcovi, a že poskytnutý úver nesplácal žalobcovi každý mesiac v dohodnutej výške. Týmito otázkami sa preto súd v rámci svojho odôvodnenia bližšie nezaoberal. 9.1. Naopak žalobou uplatnený nárok súd posudzoval výlučne v kontexte námietok žalovaných 1/ a 2/, a teda posudzoval, či prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovanými 1/ a 2/ vylučujú priznanie nároku uplatneného žalobcom, prípadne v akom rozsahu tento nárok vylučujú. Preto sa súd v rámci svojho rozhodnutia zaoberal tým, či I. boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcu; II. výška žalovanej istiny pohľadávky zodpovedá zmluvným dojednaniam a III. v zmluve sú zakotvené neprijateľné zmluvné podmienky. 9.2. V kontexte nastolených otázok súd má za to, že procesná obrana žalovaných 1/ a 2/ je v celom rozsahu nedôvodná. K predmetnému konštatovaniu súd uvádza v podrobnostiach nasledovné:
10. Pokiaľ ide o zosplatnenie úveru žalobcom (t. j. stanovenie mimoriadnej splatnosti úveru), súd uvádza, že v liste z 9. októbra 2025, ktorým žalobca oznámil žalovaným 1/ a 2/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca poukázal na znenie článku VIII. bod 8.1. zmluvy a bod 13.1. písm. a/ všeobecných úverových podmienok a bod 13.2. písm. a/ všeobecný úverových podmienok. 10.1. V zmysle článku VIII. bod 8.2. úverovej zmluvy, ak nastane niektorý z prípadov neplnenia, bol žalobca ako veriteľ oprávnený realizovať opatrenia uvedené v bode 13.2. všeobecných úverových podmienok, medzi ktoré okrem iného patrí stanovenie mimoriadnej splatnosti úveru alebo jeho určitej časti (bod 13.2. písm. a/ všeobecných úverových podmienok). Samotným prípadnom neplnenia sa podľa článku VIII. bod 8.1. úverovej zmluvy rozumie akákoľvek skutočnosť uvedená v bode 13.1. všeobecných úverových podmienok, medzi ktoré patrí aj situácia, ak je dlžník viac ako 10 dní v omeškaní so zaplatením pohľadávky veriteľa, príslušenstva pohľadávky veriteľa, súčasti pohľadávky veriteľa alebo ich časti. 10.2. Súd poukazuje na to, že konkrétne zmluvné ustanovenia, na ktoré žalobca odkázal v liste z 9. októbra 2025, oprávňovali žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pričom z predmetného listu je zrejmý aj dôvod, pre ktorý žalobca pristúpil k samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to omeškanie dlžníka (žalovaného 1/) viac ako 10 dní so zaplatením pohľadávky veriteľa, keď žalobca v konaní poukázal na to, že zo strany dlžníka neprišlo k úhrade žiadnej z dohodnutých splátok (a teda ani k čiastočnej úhrade žalobcom poskytnutého úveru). Žalovaní 1/ a 2/ v konaní pritom netvrdili, že by si dlžník plnil svoju zmluvné povinnosti voči žalobcovi, prípadne že by zo strany dlžníka (žalovaného 1/) alebo ručiteľa (žalovaného 2/) bola žalobcovi poukázaná akákoľvek dohodnutá mesačná splátka úveru vo výške 209,-- eur. 10.3. Preto súd konštatuje, že žalobca bol v súlade so zmluvnými podmienkami oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a procesná obrana žalovaných 1/ a 2/ o nesplnení podmienok pre jej vyhlásenie nemôže obstáť. Predmetná línia procesnej obrany žalovaných 1/ a 2/ bola z tohto dôvodu súdom vyhodnotená ako nedôvodná.
11. K žalovanými 1/ a 2/ namietanej výške istiny 7.524,-- eur, hoci úver mal byť poskytnutý len vo výške 7.500,-- eur, súd poukazuje na to, že ich procesná obrana nebola postavená na tom, že by časť z poskytnutého úveru žalobcovi splatili, a teda namietali istinu pohľadávky len vo výške 24,-- eur.
Suma 24,-- eur predstavuje dohodnutý poplatok za správu úveru, keď v článku V. bod 5.2. písm. b/ úverovej zmluvy sa dlžník zaviazal platiť žalobcovi všetky poplatky a ceny za produkty a služby žalobcu, ktoré sú uvedené v zmluve, úverových podmienkach a/alebo v sadzobníku poplatkov. V replike žalobca uviedol, že v zmysle Sadzobníka poplatkov tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy má nárok na poplatok za správu úveru vo výške 8,-- eur za každý začatý kalendárny mesiac trvania úveru, pričom žalobca uviedol, že si namiesto 4 mesiacov (v sume 32,-- eur) uplatňuje voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie predmetného poplatku len za 3 mesiace (v sume 24,-- eur). 11.1. Súd poukazuje na to, že v zmysle bodu V. Sadzobníka poplatkov pre zmluvy BusinessÚverTB Expres (t. j. pre typ zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ - pozn.) je poplatok za správu úveru vo výške 8,-- eur mesačne, čiže ak žalobca požadoval predmetný poplatok za 3 mesiace (hoci zmluva trvala štyri začaté mesiace), má nárok na zaplatenie poplatku za správu úveru vo výške 24,-- eur, t. j. v sume uplatnenej žalobou. Žalovaní 1/ a 2/ pritom v konaní nepreukázali, že by predmetný poplatok za správu úveru žalobcovi uhradili, pričom daný poplatok nie je možné stotožňovať so spracovateľským poplatkom vo výške 330,-- eur, ktorý bol žalovaným 1/ uhradený žalobcovi v deň podpisu zmluvy (15. júla 2025). Spracovateľský poplatok, ktorý bol dlžník povinný zaplatiť pri podpise zmluvy, v sebe nezahŕňa mesačný poplatok za správu úveru, ktorý bol dlžník povinný v zmysle Sadzobníka poplatkov platiť za každý začatý mesiac úverového vzťahu, keďže nárok žalobcu na tento typ poplatku vzniká na rozdiel od spracovateľského poplatku pri vzniku úverového vzťahu až následne a celková výška poplatku za správu úveru, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi je závislá od dĺžky trvania úverového vzťahu, keď za každý začatý mesiac trvania úverového vzťahu bol žalovaný 1/ povinný v zmysle zmluvných dojednaní platiť poplatok za správu úveru vo výške 8,-- eur.
12. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ namietali, že úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tak súd uvádza, že ani táto námietka žalovaných 1/ a 2/ nemôže obstáť. V prvom rade súd v zhode zo žalobcom konštatuje, že žalovaní 1/ a 2/ nekonkretizovali, ktoré zmluvné podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve majú byť podľa ich názoru neprijateľné, čo vylučuje akúkoľvek možnosť meritórneho prieskumu, a zároveň súd dáva do pozornosti, že neprijateľné zmluvné podmienky sú upravené v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, ktorých prieskum je možný výhradne v spotrebiteľských zmluvách, t. j. v zmluvách uzavretých medzi obchodníkom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), o akú sa však v okolnostiach rozhodovaného sporu nejedná. Žalobca síce spadá pod definičné vymedzenie obchodníka (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), avšak žalovaný 1/ ako dlžník nemôže byť považovaný za spotrebiteľa, keď spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Žalovaný 1/, t. j. úverový dlžník, je právnickou osobou, podnikateľským subjektom, preto ho nemožno považovať za spotrebiteľa, v dôsledku čoho je vylúčená aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 54a), vrátane ustanovenia § 53 o neprijateľných zmluvných podmienkach na rozhodovaný spor. Naopak na danú vec možno aplikovať výlučne ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, keďže žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník pri uzatváraní zmluvy vystupovali ako podnikateľské subjekty v rámci ich podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho právny vzťah medzi nimi založený je obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, navyše v danom prípade sa jedná o absolútny obchodný záväzkový vzťah v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. 12.1. Žalovaný 2/ ako ručiteľ je síce fyzickou osobou, ale ani jeho nie je možné považovať vo vzťahu k žalobcovi za spotrebiteľa. Jednak súd poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, ktoré sa týka zabezpečenia obchodných záväzkov, pričom ručenie je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku v podobe prehlásenia tretej osoby (ručiteľa) veriteľovi, že mu poskytne plnenie zo záväzku, ak ho nebude môcť splniť dlžník. Zároveň žalovaný 2/ je jediným spoločníkom a konateľ žalovaného 1/ ako dlžníka, čo vylučuje pre úzku väzbu ručiteľa s dlžníkom poskytnutie spotrebiteľského postavenia ručiteľovi. V prípade, ak je ručiteľom dlžníka jeho konateľ alebo spoločník (čo je aj prípad rozhodovanej veci – pozn.), nemôže byť ručiteľ v postavení spotrebiteľa (k tomu viď aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-419/11 a aj judikát R 18/2017). Z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách nielen na žalovaného 1/ ako dlžníka, ale aj na žalovaného 2/ ako ručiteľa. Preto ani vo vzťahu k žalovanému 2/ nemôže obstáť námietka týkajúca sa toho, že úverová zmluva má obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky.
13. Žalovaní 1/ a 2/ v odpore síce namietali aj výšku trov konania priznanú platobným rozkazom upomínacieho súdu, voči ktorému dali odpor, avšak táto námietka žalovaných 1/ a 2/ nemá v aktuálnom
štádiu konania žiadnu právnu relevanciu, keď v dôsledku podaného odporu žalovanými 1/ a 2/ došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu, t. j. aj vo výroku o trovách konania (k tomu viď § 11 ods. 5 a ods. 7 zákona č. 307/2016 Z. z.), a o výške trov konania sa bude rozhodovať až samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.
14. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nárok žalobcu je v časti istiny v celom rozsahu dôvodný.
15. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ aj nárok na príslušenstvo pohľadávky, či už na zaplatenie úroku ako odplaty za poskytnutie úveru (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka) a aj na úrok z omeškania ako sankcie spojenej s omeškaním dlžníka. Nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 203,22 eur a nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splátkami úveru do okamihu zosplatnenia úveru vo výške 24,37 eur žalovaní 1/ a 2/ v konaní nerozporovali, preto tento nárok žalobcu považuje súd za nesporný. 15.1. Rovnako tak má žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie po zosplatnení úveru z dlžnej istiny 7.524,-- eur vo výške podľa predpisov obchodného práva (s poukazom na znenie ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) pri aplikácii ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške, ktorá bola zmluvne dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným 1/ v úverovej zmluve. V článku I. úverovej zmluvy bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 25 % ročne z dlžnej sumy. Vo výzve z 9. októbra 2025 určil žalobca žalovaným 1/ a 2/ lehotu 5 dní na zaplatenie dlžnej sumy, k čomu nepristúpili, preto sú žalovaní 1/ a 2/ povinní žalobcovi uhradiť aj dohodnutý úrok z omeškania dlžnej sumy. Žalobca si nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 7.524,-- eur uplatnil od 19. októbra 2025 do zaplatenia, pričom žalovaní 1/ a 2/ nerozporovali dátum vzniku omeškania s plnením žalovaného 1/ ako dlžníka a žalovaného 2/ ako ručiteľa, t. j. dátum, od ktorého si žalobca uplatňuje voči ním nárok na zaplatenie úroku z omeškania, preto považuje súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania za nesporný a dôvodný v celom rozsahu. Z tohto dôvodu má žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 7.524,-- eur od 19. októbra 2025 do zaplatenia. 15.2. V dôsledku omeškania žalovaných 1/ a 2/ s vrátením zosplatneného úveru, má žalobca voči ním nárok aj na uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.
16. Na základe uvedeného súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.524,-- eur spolu s úrokom vo výške 203,22 eur, úrokom z omeškania vo výške 24,37 eur, úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 7.524,-- eur od 19. októbra 2025 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného (výrok I.).
17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 17.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).