Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-40-2026.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Subarea
13Ek/40/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B., B., C. D. XX, XXX XX E. - mestská časť Juh, IČO: 51 261 031, o vymoženie 1.392,80 EUR, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Radoslav Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 1849/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 430, pod sp. zn. 242EX 14/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/40/2026 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 06.07.2026, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 06.07.2026 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že povinný sa voči začatej exekúcii bránil tvrdeniami o absencii doručenia exekučného titulu a o nesprávnosti výšky nároku priznaného exekučným titulom. Za použitia ustanovení § 45 ods. 2 písm. h/, § 61k ods. 1, ods. 2 a § 61l ods. 3 prvej vety a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), posúdil návrh povinného ako nedôvodný.
2/ Po nahliadnutí do doručenky, ktorú oprávnený súčasne so svojim vyjadrením predložil súdu, mal vyšší súdny úradník za preukázané, že exekučný titul (výkaz nedoplatkov č. 2590226096 zo dňa 28.11.2025) bol povinnému doručený do jeho elektronickej schránky dňa 14.12.2025 o 00:02:12 hod. Preto námietku povinného o nevedomosti, resp. nedoručení exekučného titulu považoval za nedôvodnú a nepravdivú. Na základe riadneho doručenia exekučného titulu nadobudol exekučný titul formálnu vykonateľnosť. V súvislosti s námietkami ohľadom výšky nároku poukázal na viazanosť exekučného súdu exekučným titulom. Exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Pokiaľ povinný považoval exekučný titul za nezákonný a nesprávny, mal tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom prostredníctvom námietok. Ak tak neučinil, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Exekučný súd je pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je teda obmedzený, bez možnosti zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal, a rovnako bez možnosti naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Exekučné konanie nie je opravným konaním slúžiacim na preverovanie a odstraňovanie prípadných pochybení všeobecných súdov či iných príslušných orgánov v základnom konaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší
súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. O trovách účastníkov nerozhodoval, nakoľko si žiadny z nich ich náhradu neuplatnil.
3/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť. V prvom rade namietal, že súd mu nedoručil vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, preto nemal možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu ešte pred rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie. Mal za to, že namietaným procesným postupom (nedoručením vyjadrenia oprávneného) zo strany súdu boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, a bola mu odňatá možnosť riadne a účinne konať pred súdom. Namietané procesné pochybenia samy o sebe zakladajú dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, pretože na základe nesprávneho procesného postupu nemôže byť vydané vecne správne a právne akceptovateľné súdne rozhodnutie. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený dňa 14.12.2025 do aktívnej elektronickej schránky. Z bodu 15. a 16. odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súčasťou vyjadrenia žalovaného mala byť aj doručenka k exekučnému titulu, z ktorej mal súd za preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručený do elektronickej schránky dňa 14.12.2025 o 00:02:12 hod v dôsledku čoho nadobudol formálnu vykonateľnosť. Podľa povinného však predložená doručenka úplne jednoznačne nepreukazuje riadne doručenie exekučného titulu priamo do vlastných rúk. Príslušná zdravotná poisťovňa podľa jeho názoru je povinná doručovať výkaz nedoplatkov priamo do vlastných rúk adresáta, resp. subjektu, ktorý je povinný plniť podľa výkazu nedoplatkov, aby tento subjekt aj preukázateľne vedel o tejto svojej povinnosti, eventuálne aby sa mohol brániť v prípade nesprávne vystavenému výkazu nedoplatkov (napr. z dôvodu nesprávne určenej výšky nedoplatkov). V súvislosti s elektronickým doručovaním poukázal na § 29 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o e-Governmente“), z ktorých vyplýva záver, že v prípade elektronického doručovania do vlastných rúk prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie opomenul zohľadniť tú skutočnosť, že zo strany oprávneného nebol predložený taký dôkaz, ktorý by preukázal aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, t. j. exekučného titulu zo strany prijímateľa (teda povinného). Podľa predloženej doručenky exekučný titul mal byť doručený do elektronickej schránky povinného dňa 14.12.2025 (v nedeľu) o 00:02:12 hod, teda v nočných hodinách, kedy nikto zo spoločnosti nebol pracovne činný, preto pochopiteľne nemohlo dôjsť ani k potvrdeniu doručenia exekučného titulu. Za týchto okolností mal podľa neho oprávnený pristúpiť k opätovnému doručeniu exekučného titulu, eventuálne k jeho doručeniu iným spôsobom, napr. v listinnej podobe, čo sa ale nestalo. Vzhľadom aj na uvedené skutočnosti naďalej trval na tom, že nebolo preukázané riadne doručenie exekučného titulu, a tým pádom sa rozhodnutie nemohlo stať formálne vykonateľným, čo bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v tomto konaní. Na rozdiel od konajúceho vyššieho súdneho úradníka považoval za opodstatnené aj námietky voči výške vymáhanej pohľadávky. Keďže o exekučnom titule doposiaľ nemal vedomosť, nemal ani možnosť náležite reagovať na závery vyplývajúce z výkazu nedoplatkov. V prípade nesprávneho doručenia výkazu nedoplatkov poistencovi alebo platiteľovi poistného objektívne ani nemôže začať plynúť zákonom stanovená lehota na podanie námietky voči výkazu nedoplatkov. Vyššie uvedené sťažnostné námietky svedčia o tom, že pri vydávaní napadnutého uznesenia vyšší súdny úradník svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a navyše vyšší súdny úradník dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo predstavuje odvolací (sťažnostný) dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“). Z vyššie uvedených dôvodov navrhol postupom podľa § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie zmeniť tak, že exekučný súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku v celom rozsahu zastaví, alternatívne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zruší.
4/ Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9/ Podľa § 17b ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z.z o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom. Za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk", do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo osobne do vlastných rúk adresáta po overení jeho totožnosti.
10/ Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.
11/ Podľa § 29 ods. 2, 3 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
12/ Podľa § 30 ods. 1, 3, 5, 6 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument jednoznačne identifikujúci moment elektronického doručenia, odosielateľa, prijímateľa, elektronickú úradnú správu a jej obsah; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. Prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.
13/ Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
14/ Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ bod 1. zákona o e-Governmente elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
16/ V prvom rade sa sudca vyjadril k námietke povinného ohľadom porušenia jeho práva na spravodlivý proces, keď mu súd nedoručil vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému by sa mohol vyjadriť. Sudca k uvedenému uvádza, že aj keď mu vyjadrenie oprávneného nebolo pred rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka doručené, voči rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie, bola prípustná sťažnosť v dôsledku čoho rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nebolo konečné. Povinný v tomto exekučnom konaní mohol na vyjadrenie oprávneného reagovať podaním sťažnosti, ktorú nakoniec i podal a táto mala za následok, že sa o jeho návrhu na zastavenie exekúcie ďalej koná. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie IV. ÚS 20/2019 zo 17.01.2019) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Strany majú právo vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý im určí zákon, z čoho vyplýva, že uvedené právo vyjadriť sa v konaní nie je absolútne, ale má svoje medze tak, aby zároveň bol zachovaný iný tiež ústavnoprávny princíp - princíp účinnej a rýchlej súdnej ochrany v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu. Preto zákonodarca pri zachovaní práva vyjadriť sa stanovil v § 61k ods. 5 Exekučného poriadku aké právne podklady má mať exekučný súd pre svoje rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie k dispozícii, čo bolo aj v tomto konaní dodržané. Exekučný súd teda nemal Exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie na vyjadrenie povinnému, nakoľko zákonodarca po novele č.2/2017 Z.z. obmedzil možnosť právnych debát. Ak teda vyšší súdny úradník pred rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil vyjadrenie oprávneného povinnému, neporušil ústavné práva povinného a neodňal mu možnosť konať pred súdom.
17/ Exekúcia sa vykonáva na podklade výkazu nedoplatkov č. 2590226096 zo dňa 28.11.2025 vydaného Union zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Aj keď exekučný súd skúma medzi inými formálnu vykonateľnosť exekučného titulu [ktorá závisí i od riadnosti doručenia exekučného titulu povinnému], v uvedenej veci nemožno dospieť k záveru, že exekučný titul trpí jej nedostatkom. Oprávnený na preukázanie doručenia tohto rozhodnutia súdu predložil elektronickú doručenku, z ktorej vyplývalo, že rozhodnutie doručil povinnému do jeho elektronickej schránky dňa 14.12.2025 o 00:02:12 hod. Také doručenie povinný spochybňoval tvrdením, že prevzatie zásielky elektronicky nepotvrdil (v čase doručenia nebol nikto zo spoločnosti pracovne činný).
18/ V prejednávanej veci je povinným právnická osoba so sídlom na území SR, pričom nie je sporné, že sa jej rozhodnutie oprávneného (exekučný titul) doručovalo do jej elektronickej schránky. K doručeniu rozhodnutia v tomto prípade došlo fikciou podľa ustanovenia § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Governmente, v zmysle ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verenej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenie alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosti nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Po doručení elektronickej úradnej správy zostáva elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke adresáta (§ 32 ods. 8 zákona o e-Governmente). Z predloženej elektronickej doručenky vyplývalo, že skutočnosťou, ktorá nastala skôr, bolo márne uplynutie úložnej lehoty. Dňom 14.12.2025 tak v zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Governmente nastali účinky doručenia výkazu nedoplatkov povinnému. Za nedôvodnú preto súd považoval obranu povinného založenú na tvrdení, že prevzatie zásielky elektronicky nepotvrdil, resp. že sa s ňou v rozhodnom čase nikto zo spoločnosti neoboznámil. Potvrdenie prevzatia elektronickej úradnej správy adresátom totiž nie je zákonnou podmienkou jej doručenia. Je len podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy v jeho elektronickej schránke (§ 32 ods. 4 zákona o e- Governmente). Naopak, ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Governmente výslovne vychádza z toho, že elektronická úradná správa sa za splnenia zákonom ustanovených podmienok považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o jej doručení vôbec nedozvedel (bez potvrdenia prevzatia adresátom). Uvedené ustanovenie tak pamätá na situácie, keď prijímateľ pri tak významných dokumentoch ako sú napr. rozhodnutia, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, (bezdôvodne) nepotvrdí ich doručenie. Elektronickú schránku možno v tomto smere prirovnať k poštovej schránke, do ktorej je vložená listová zásielka. Rovnako ako pri listinnej forme doručovania nie je rozhodujúce, kedy si adresát zásielku zo schránky fakticky vyberie a prečíta, ale okamih, od ktorého mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Pri elektronickom doručovaní navyše bežne dochádza k doručovaniu elektronických úradných
správ aj vo večerných či nočných hodinách, pričom tieto sa považujú za doručené v okamihu určenom zákonom, a nie až v čase, keď sa adresát reálne oboznámi s ich obsahom. Rozhodujúcou okolnosťou preto nie je skutočné prevzatie alebo prečítanie správy adresátom, ale vznik objektívnej možnosti oboznámiť sa s jej obsahom prostredníctvom elektronickej schránky. Opačný výklad (presadzovaný povinným) by popieral samotný účel právnej úpravy doručovania a fakticky by zvýhodňoval subjekt, ktorý si neplní svoje povinnosti pri preberaní úradných písomností. Pasivita povinného pri preberaní zásielok, ktorú neospravedlňoval žiadnymi okolnosťami, nemôže byť nijakým spôsobom procesne zvýhodňovaná, naopak vedie k riziku, že sa sám pripraví o možnosť včas a efektívne sa brániť voči rozhodnutiu, ktoré mu bolo týmto spôsobom doručené, čo je nakoniec aj tento prípad. Povinný nesie zodpovednosť za pravidelnú kontrolu aktivovanej elektronickej schránky. Skutočnosť, že sa rozhodol elektronickú zásielku neprevziať alebo sa s jej obsahom včas neoboznámil, preto nemôže mať žiadny vplyv na záver o riadnom doručení exekučného titulu ani na jeho formálnu vykonateľnosť.
19/ V konaní teda bolo preukázané, že došlo k riadnemu doručeniu vykonávaného rozhodnutia povinnému a preto márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku proti nemu (námietok), nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a stalo sa riadnym exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. h/ Exekučného poriadku. Pokiaľ povinný svoju obranu zakladal na tvrdení, že mu rozhodnutie nebolo doručené, a preto môže v exekučnom konaní namietať aj vecnú správnosť a výšku vymáhaného nároku, súd uvádza, že takáto argumentácia vychádza z nesprávneho predpokladu. Akékoľvek vecné námietky čo do správnosti, vrátane výšky nároku priznaného exekučným titulom sú v exekučnom konaní neprípustné. O správnosti, dôvodnosti a výške nároku obsiahnutého vo výkaze nedoplatkov nie je oprávnený rozhodovať exekučný súd, ale orgán, ktorý exekučný titul vydal. To všetko však platí len v prípade, že k riadnemu doručeniu rozhodnutia skutočne nedošlo. Keďže absencia doručenia exekučného titulu v konaní preukázaná nebola, nebol daný ani priestor na spochybňovanie jeho záväznosti. Vyšší súdny úradník z predložených dôkazov, najmä doručenky vyvodil správny právny záver, že povinnému bol výkaz nedoplatkov riadne doručený a na tom nič nezmenila ani sťažnostná argumentácia povinného.
20/ Súd preto uzatvára, že povinný nepreukázal žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie, v dôsledku čoho jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).