Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/58/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne o návrhu navrhovateľky: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXX, proti povinným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. júla 2026, č.k. - 29, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. D. E. a F. E., ako subjektom 1/ a 2/, proti ktorým návrh smeruje, n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením (označujúc nesprávne procesné strany „žalobkyňa“ a „žalovaní 1/, 2/“ napriek tomu, že k podaniu návrhu nedošlo v priebehu konania vo veci samej - pozn. odvolacieho súdu) súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žiadnej zo strán nárok náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodoval na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd prvej inštancie neodkladným opatrením nariadil zastavenie stavebných prác realizovaných na rodinnom dome vo vlastníctve označených povinných (konkrétne zateplenie domu), stojacom na pozemku parc. č. 830/2, LV č. XXX, v k.ú. C., ktoré, ako tvrdila, títo realizujú bez povolenia všetkých vlastníkov pozemkov. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaní roky nerešpektovali rozsudky Okresného súdu Prievidza č. k. -37, právoplatného dňa 20.12.1984 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. a -60 právoplatného dňa 30.03.1985 a nevysporiadali si svoje vlastníctvo podľa týchto rozhodnutí a spolu s ich synom 15.07.2011 vyzvali navrhovateľku ku kúpe pozemkov, ktoré odpredávali napriek tomu, že im už nepatrili. V dôsledku týchto kúpnych zmlúv medzi povinným 1/ a príbuznými navrhovateľky mohla byť v dedičskom konaní -115 na základe rozsudku č. k. -37 prevedená len časť pozemkov evidovaná na LV č. XXX a LV č. XX (aktuálne XXX) v kat. území C. s parc. č. E-836 a E-837. Na LV č. XXX je zapísaná na základe odporúčania verejnej ochrankyne práv D. D. G. poznámka, ktorá je už nepostačujúca a nekorešpondujúca so záverečnou časťou uznesenia o dedičstve -115. Uvedený nedostatok navrhovateľka žiadala odstrániť v súvislosti s uznesením -183 právoplatným dňa 08.10.2025 a následne doručeným katastrálnemu odboru OÚ v Prievidzi v žiadosti zo dňa 15.10.2025. Do dňa podania návrhu nebol zápis zmenený a to napriek tomu, že dedičskými konaniami -115 a nadobudli právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LC č. XXX a LV č. XXX v k. ú. C. len dedičia po neb. D. H.. Navrhovateľka nedostala ani vysvetlenie od vedúcej katastra, prečo k tomuto zápisu nedošlo. Dňa 14.06.2026 zistila, že D. E. realizuje zateplenie rodinného domu na pozemku parc. č. 830/2 evidovanom na LV č. XXX, práce realizuje stavebná firma na pozemku, ktorého je aj navrhovateľka spoluvlastníčka a to bez jej povolenia. Na základe uvedeného žiadala, aby súd prvej inštancie neodkladným opatrením zastavil stavebné práce realizované na rodinnom dome stojacom na parc. č. 830/2, LV č. XXX bez

povolenia vlastníkov pozemkov. Po oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť pre dostatočne neosvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila, že žalovaní na pozemku patriacom do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky, vykonávajú stavebné práce súvisiace s tvrdenou renováciou ich nehnuteľnosti, resp. nepreukázala, že by aj prípadná realizácia zatepľovacích prác akýmkoľvek spôsobom zasahovala do jej vlastníckeho práva, alebo si vyžadovala jej súhlas, rovnako nepreukázala, že by sa pracovníci, ktorí práce na dome povinných majú vykonávať, by sa mali pohybovať po parcelách, ktorých je spoluvlastníčkou. Pokiaľ vlastníci identifikovaného domu by aj vykonávali nejaké stavebné práce, alebo úpravy na svojom rodinnom dome súp. číslo XXX, súd prvej inštancie mal za preukázané, že tento je postavený na parc. reg. ,,C“ č. 830/2- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 384 m2 , nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej sa na LV č. XXX z ktorého LV č. XXX je zrejmé, že jedinými vlastníkmi predmetného pozemku, ako aj rodinného domu na ňom stojaceho, sú osoby proti ktorým návrh smeruje a to v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zastavenia stavebných prác podľa jej tvrdenia realizovaných na rodinnom dome stojacom na pozemku parc. č. 830/2 bez povolenia spoluvlastníkov, avšak súd prvej inštancie duplikoval, že z príslušného LV č. XXX pre kat. úz. C., ani z iných ňou predložených dôkazov nevyplýva taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že dotknutá parcela je vo vlastníctve iných osôb, než v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, proti ktorým návrh smeruje. Navrhovateľka teda žiadnym spôsobom nepreukázala (neosvedčila) z ich strany tvrdený zásah do svojich vlastníckych práv, ako ani to, že by sa po parcelách, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou mali pohybovať robotníci vykonávajúci práce na dome označených osôb. Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodniac ustanovením až 3, a , a a o trovách konania (keďže nejde o NO v rámci konania o veci samej) rozhodol podľa .

3. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zrušenia. So rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, pričom zotrváva na argumentácii prezentovanej v rámci podaného návrhu pred súdom prvej inštancie. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ňou uvádzané skutočnosti s následkom nesprávneho posúdenia veci (čo možno subsumovať pod dôvody na odvolanie uvedené v ust. a ), konkrétne opomenul uviesť v napadnutom uznesení dôležité údaje, čo je v rozpore s predloženými dôkazmi, a to: a/ že ako účastníci dedičského konania boli poučení o možnosti domáhať sa súdnou cestou neplatnosti kúpnych zmlúv, pričom boli nútení podať na Okresnom súde Prievidza žalobu pod sp. zn. a po ukončení požiadať o dedičské konanie pod sp zn. , čím sa zápis rozsudku – 37 predĺžil o ďalších 10 rokov, b/ tiež boli vynechané údaje o obmedzujúcej poznámke zapísanej na LV. č. XXX, k.ú. C. v časti B, a to v časti parc. č. 830/2: časť parc. č. 836 – 27 m2 (diel „d“ podľa GP) a časti parc. č. 837 - 127 m2 (diel „e“ podľa GP č. 241-2-245-083-80 zo dňa 25.05.1980), ktoré patria do dedičstva po neb. D. H. (XX.XX.XXXX) na základe rozs. OS Prievidza č. - P 504/15 - VZ 37/15, a c/ zápis o tom, prečo nebol v katastri zrealizovaný zápis, keď rozsudkom sp. zn. – 60 vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.07.1980 a dohody o osobnom užívaní pozemku na par. č. 830/2. Poukazuje na 40 rokov trvajúce spory, podľa jej názoru ňou uvádzané skutočnosti svedčia o tom, že rodinný dom je postavený čiastočne aj na pozemku v jej vlastníctve. Ďalej uvádza, že zateplenie rodinného domu (práce na jeho realizácii, ktoré žiadala vydaním NO zastaviť) boli už dokončené, k čomu podľa nej prispelo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie. Pokiaľ mal súd za to, že ňou uvádzané skutočnosti sú nedostatočné, mal ju vyzvať na ich doplnenie a nie jej návrh spoplatniť. Nesúhlasí s tým, že je označovaná v napadnutom rozhodnutí ako neúspešná a protistrana ako úspešná.

4. Účastníci, proti ktorým návrh smeruje, nevyužili svoje právo vyjadriť sa k podanému odvolaniu.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa (navrhovateľka), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné za použ. ako

vecne správne potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil a túto tiež odvolateľka netvrdila.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného bez prebiehajúceho konania vo veci samej nevyhovel, posúdiac, že navrhovateľka neosvedčila naplnenie zákonných predpokladov pre využitie požadovaného procesného inštitútu, teda naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi dotknutými subjektmi, v konkrétnosti neosvedčila ňou tvrdený zásah do svojich vlastníckych práv konaním subjektov, proti ktorým návrh smeruje, ako ani to, že by sa po parcelách, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, mali pohybovať robotníci vykonávajúci zatepľovacie práce na dome dotknutých osôb.

9. Odvolateľka (navrhovateľka), posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu, spochybňuje správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pre opomenutie niektorých ňou tvrdených skutočností, a tak podľa jej názoru sú závery súdu v rozpore s existujúcim skutkovým stavom, čo viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, dožaduje sa zrušenia rozhodnutia, zároveň tvrdiac dokončenie zatepľovacích prác na dome, uplatňujúc tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie).

10. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. , vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

11. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, jeho posúdení vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a samotnému obsahu podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené (osvedčené) skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a z nich vyvodil aj správne právne závery o neosvedčení naplnenia základných predpokladov pre využitie požadovaného procesného inštitútu, z ktorého dôvodu nemožno jeho rozhodnutiu, ako ani postupu, ktorý mu predchádzal, vzhľadom na skutkový stav osvedčený v čase jeho rozhodovania nič vytknúť, z ktorého dôvodu nie je odvolanie spôsobilé k odlišnému, na prospech navrhovateľky vydanému rozhodnutiu. Odvolací súd súhlasí teda so závermi, na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie súd prvej inštancie, keďže tento vzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, čo indikovalo k potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa tak o samotnom návrhu, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť v ňom uvádzaných dôvodov a v podrobnostiach na tieto odkazuje ( ), aby nadbytočne nereplikoval všetky známe fakty, spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by

jeho závery boli neakceptovateľné, obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa posúdenie relevantných otázok tak, ako sú uvádzané súdom prvej inštancie.

13. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd s prihliadnutím na obsah podaného odvolania navrhovateľky, ktorým ťažiskovo spochybňuje správnosť skutkových záverov a rozsah skutočností, ktoré súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce a naň nadväzujúceho právneho posúdenia považuje za potrebné doplniť nasledovné:

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

17. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo síce z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. , to však neznamená, že tieto v rovine pravdepodobnosti nevzbudzujúcej významné pochybnosti nemusí osvedčiť. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

19. Preto so zreteľom na vyššie uvedené teoretické východiská aj v posudzovanom prípade bolo podľa odvolacieho súdu významné, že neodkladné opatrenie by bolo dôvodné nariadiť len vtedy, ak by jestvovalo (bolo osvedčené) nebezpečenstvo významného ohrozenia práv, alebo záujmov navrhovateľky zo strany ňou označených potenciálne povinných subjektov, ktorú by bolo potrebné neodkladne eliminovať využitím požadovaného procesného inštitútu, ktorú hrozbu bolo však nutné tvrdiť a následne osvedčiť.

20. V konkrétnosti tejto veci, vychádzajúc z obsahu návrhu, požadovala navrhovateľka, aby súd rozhodnutím (nariadeným NO) zastavil ňou tvrdené, prebiehajúce stavebné práce (zatepľovanie rodinného domu), ktoré mali byť v čase podania návrhu realizované na rodinnom dome vo vlastníctve subjektov, proti ktorým návrh smerovala, stojacom na pozemku parc. č. 830/2, zapísanom na LV č. XXX s odôvodnením, že tieto sú vykonávané bez povolenia všetkých vlastníkov pozemkov, v súvislosti s čím tvrdila (kontinuálne aj v odvolacom konaní), že časť pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom, je aj v jej spoluvlastníctve.

21. Vyhodnotením osvedčených skutočností sa možno plne identifikovať so súdom prvej inštancie, že vychádzajúc z nich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné z hľadiska splnenia zákonných predpokladov posúdiť ako dôvodný. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a to jednak z dôvodu, že žiadnym spôsobom neosvedčila už len svoje tvrdenia o realizovaní akýchkoľvek stavebných práce na rodinnom dome na pozemku parc. č. 830/2, zapísanom LV č. XXX, ktoré žiadala prostredníctvom nariadenia NO pozastaviť a už vôbec nie, že tieto by predstavovali pre ňu akúkoľvek hrozbu vzniknutia jej ujmy, ktorú by bolo potrebné týmto spôsobom bezodkladne odvrátiť. Naopak, z pripojených listín vyplýva, že rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve subjektov, proti ktorým návrh smeruje a stojacom na pozemku rovnako len v ich vlastníctve. Rodinný dom so súp. číslom XXX je postavený na parc. reg. ,,C“ č. 830/2

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 384 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej sa na LV č. XXX, pričom z uvedeného LV č. XXX pre kat. úz. C. je jednoznačné, že jedinými vlastníkmi predmetného pozemku, ako aj rodinného domu na ňom stojaceho, sú manželia, proti ktorým návrh smeruje. Spochybňovanie vlastníctva pozemku pod rodinným domom navrhovateľkou odkazom na rôzne v minulosti prebiehajúce súdne, či iné konania, je pre potreby rozhodovania o nariadení NO bez právneho významu za stavu, že aktuálne zápis v katastri nehnuteľností svedčí výlučne v prospech vlastníkov rodinného domu. Preto aj v prípade ak by aj dochádzalo k stavebným prácam (tvrdenému zatepľovaniu na ich rodinnom dome), čo však navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala (neosvedčila), dokonca tiež v konkrétnosti netvrdila ani hrozbu akejkoľvek ujmy, prípadne vzniku škody na pozemku, na ktorom dom stojí (ktorého tvrdila, že je spoluvlastníčkou), ktorá by odôvodňovala naliehavosť zásahu súdu spočívajúceho v úprave pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia tak, ako to požadovala. V konečnom dôsledku významným je, že samotná navrhovateľka v odvolaní uvádza, že zatepľovanie rodinného domu, ktoré žiadala nariadením NO zastaviť, bolo medzičasom dokončené, teda ak by aj tieto práce boli realizované, keďže na ich vykonávaní založila navrhovateľka dôvody na vydanie NO, je zrejmé z jej vlastných tvrdení, že tieto dôvody odpadli, teda už neexistujú, čo je v každom prípade ďalším ťažiskovým dôvodom pre potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

22. V tomto prípade teda súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keď k návrhu nepriložila žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý k záveru, že jej vzniká/hrozí bezprostredne ujma, resp. zhoršenie jej práv, alebo oprávnených záujmov a to konaním označených povinných subjektov. Len samotné tvrdenia o údajných stavebných prácach na uvedenom rodinnom dome, či v rovine tvrdení zostávajúce jej spoluvlastníctvo pozemku, na ktorom stojí rodinný dom, nemôžu obstáť a nakoniec ako bolo už konštatované, samotná navrhovateľka uvádza, že práce, ktoré žiadala pozastaviť, sú už dokončené. Je potrebné si uvedomiť, že SR v čl. 20 garantuje každému právo vlastniť majetok. Súčasťou vlastníckeho práva je právo vlastníka predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Obmedzenia výkonu vlastníckeho práva môžu vychádzať iba z právneho predpisu a musia byť len v nevyhnutnej miere, ktoré vzhľadom k vyššie uvedeným záverom, už nebolo možným vo vzťahu k potenciálne povinným subjektom ako vlastníkom nariadiť. V opačnom prípade, teda nariadením neodkladného opatrenia bez osvedčenia relevantných skutočností konkrétnymi dôkazmi, by dochádzalo k neprimeranému zásahu do práv týchto vlastníkov, čo je neudržateľné. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vždy vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo svoju obavu o ohrozenie práva, ako tomu bolo tiež v tejto veci.

23. Bez dopadu na správnosť vyššie uvedených záverov sú námietky navrhovateľky, že súd ju mal vyzvať na doplnenie návrhu, pokiaľ mal za to, že okolnosti ňou uvádzané nie sú pre nariadenie NO postačujúce, keďže takúto povinnosť súd nemá, je to vecou racionálneho posúdenia navrhovateľa, na akých skutočnostiach svoj návrh založí a ktoré z nich je spôsobilý osvedčiť.

24. Identicky nespôsobilými k odlišnému záveru sú v konečnom dôsledku aj námietky navrhovateľky, že súd nevzal do úvahy genézu sporov týkajúcich sa vlastníctva pozemkov, keďže vzhľadom na charakter tohto konania, preskúmavanie ňou predkladaných v minulosti vydaných rozhodnutí, či postupov, pokiaľ nenašli svoje premietnutie sa do zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností do úvahy neprichádzalo (aktuálne prebiehajúci spor o vlastníctvo tvrdený ani osvedčený nebol).

25. Na základe uvedeného bol preto správny záver súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne za súčasnej správnosti aj o trovách konania ( ).

26. V konečnom dôsledku sa odvolací súd z dôvodu, že konanie o NO nie je v tomto prípade subsumované v konaní o veci samej a týmto rozhodnutím sa tak konanie o ňom končí, zaoberal aj otázkou náhrady trov konania vzniknutých stranám v odvolacom konaní.

27. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje primárne tzv. zásada úspechu ( ), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane, pričom úspech sa zisťuje porovnaním formulovaného návrhu (ako sa žiada rozhodnúť) s výrokom vydaného rozhodnutia.

32. Je nesporné, že v okolnostiach tejto veci vzhľadom k tomu, že konanie vo výsledku dopadlo na prospech povinných (bol teda zaznamenaný ich úspech), čo na strane navrhovateľky zároveň je neúspechom (pokiaľ bola nespokojná s tým, že je označovaná ako neúspešná) vzhľadom na aplikáciu zásady úspechu, by im síce prináležala náhrada trov konania, keďže im však v odvolacom konaní nevznikli, nebola im ich náhrada priznaná.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).