Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Vyd/1/2026

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Líviou Mikulášovou v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., zast. JUDr. Ladislavom Törokom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 376/8, 048 01 Rožňava a účastníkov konania 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ obec D. E., so sídlom Gemerský Sad 1, 049 13 Hucín, IČO: 00 328 248, 3/ neznámi spoluvlastníci zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 30.06.2026 a doplneným dňa 07.09.2026 a dňa 23.09.2026 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd navrhovateľovi potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci D. E., k. ú. C., zapísanej na LV č. XX ako parcela reg. „C“, parc. č. 54 záhrada o výmere 2859 m2 (ďalej aj „ predmetná nehnuteľnosť“).

2. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 ( v katastri zapísaný ako zlúčený podiel 3/24 a 1/12). Navrhovateľ je spoludržiteľom a faktickým výlučným užívateľom celej nehnuteľnosti a domáha sa potvrdenia vydržania zvyšných spoluvlastníckych podielov o veľkosti 5/6 (20/24), ktoré sú v katastri zapísané v prospech neznámych vlastníkov. Predmetnú nehnuteľnosť pôvodne kúpil starý otec navrhovateľa, A. B.. K zápisu jeho vlastníckeho práva do vtedajších pozemkových kníh, resp. evidencie nehnuteľností však z bližšie nezistených administratívno – právnych dôvodov nedošlo. Starý otec A. B. pozemok po celý čas užíval v domnení, že je jeho výlučným vlastníkom. Po smrti starého otca sa stal jediným faktickým dedičom a nástupcom v držbe otec navrhovateľa, F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 17.12.2009. F. B. bol po celý svoj život ( 84 rokov) v plnej dobromyseľnosti, že predmetná záhrada mu ako dedičstvo patrí po otcovi. Keďže v tom čase neexistovali verejne dostupné online registre (katasterportál), overenie vlastníckych vzťahov bolo sťažené a navyše rodina nemala dôvod pochybovať o svojom vlastníctve, nakoľko držba bola pokojná, neprerušená a nikto iný si k pozemku neuplatňoval žiadne nároky. Predmetná záhrada navyše tvorí jednotný funkčný celok s rodinným domom súpisné číslo XX v obci D. E., G. C., v ktorom navrhovateľ s rodinou býva. Po smrti otca F. B. navrhovateľ bol jediným dedičom po poručiteľovi F. B.. Na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.03.2010 nadobudol navrhovateľ formálny spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 k predmetnej parcele. Navrhovateľ bol rovnako ako jeho predchodcovia v plnej dobromyseľnosti, že predmetná záhrada prešla do jeho výlučného vlastníctva z titulu dedenia po otcovi. Až v roku 2021 pri podrobnejšom prezeraní katastrálnych údajov navrhovateľ zistil, že na LV č. XX sú ako podieloví spoluvlastníci zapísané ďalšie

osoby. Jedinou známou osobou bol H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý potvrdil, že pozemok odjakživa patril výlučne navrhovateľovi, resp. jeho otcovi a starému otcovi, sám ho nikdy neužíval a ani sa nepovažoval za spoluvlastníka. Z toho dôvodu dňa 10.03.2021 uzavrel s navrhovateľom darovaciu zmluvu, ktorou bezodplatne previedol na navrhovateľa svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 na navrhovateľa. Vklad bol povolený dňa 26.04.2021 pod č. V – 262/2021. Ostatní spoluvlastníci zapísaní na LV č. XX sú pre navrhovateľa, celú jeho rodinu, ako aj pre orgány samosprávy neznámi a nemajú o nich žiadne vedomosti. Navrhovateľ vykonal rozsiahle preverovanie u najstarších žijúcich obyvateľov obce D. E., ako aj priamo na obecnom úrade, nikto z opýtaných ich nepozná, v obci sa desiatky rokov nezdržiavajú a nikto o nich nemá žiadne vedomosti. Navrhovateľ bol po celú dobu ( minimálne do zistenia v r. 2021, kedy už lehota uplynula) v objektívnej dobrej viere, že je výlučným vlastníkom, resp. že mu pozemok patrí na základe dedičskej postupnosti. Dobromyseľnosť bola posilnená tým, že pozemok je súčasťou rodinného domu navrhovateľa a je oplotený, tvorí dom a záhradu rodinného domu a nikto iný ho nikdy nerušil. Z predloženého potvrdenia obce D. E. zo dňa 12.05.2026 explicitne vyplýva, že navrhovateľ A. B. je navyše platcom dane z nehnuteľnosti a výlučným užívateľom predmetnej parcely č. 54 nepretržite od roku 1980. Držba rodiny Donovcov však bez akýchkoľvek pochybností neprerušene trvá minimálne od roku 1946, kedy mal túto nehnuteľnosť kúpiť starý otec navrhovateľa.

3. K návrhu navrhovateľ pripojil fotokópiu výpisu z LV č. XX, potvrdenie obce D. E. o platení dane navrhovateľom za predmetnú nehnuteľnosť, darovaciu zmluvu uzavretú dňa 10. 03. 2021 medzi navrhovateľom a H. B., osvedčenie o dedičstve sp.zn. , D not 5/2010.

4. Na výzvu súdu, aby navrhovateľ doplnil skutkové tvrdenia, kedy a od koho a ako kúpil starý otec navrhovateľa predmetnú nehnuteľnosť, a aké administratívno – právne dôvody zabránili zápisu vlastníckeho práva starého otca navrhovateľa do katastra / pozemkovej knihy, kedy sa navrhovateľ ujal držby predmetnej nehnuteľnosti a aby označil deň, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Navrhovateľ uviedol nasledovné: Navrhovateľ pravdivo a úplne uvádza, že vzhľadom na výrazný časový a generačný odstup nedisponuje ( a z objektívnych príčin ani nemôže disponovať) presnými písomnými dokladmi ani detailnými údajmi o presnom roku, presnej identifikácii predávajúceho či konkrétnej forme kúpnej zmluvy, ktorou jeho starý otec A. B. nadobudol pozemok – parcela KN -C č. 54 v k. ú. C.. Nemožnosť uviesť bližšie fakty vyplýva z toho, že starý otec navrhovateľa (Štefan Dono) zomrel ešte v roku 1959. Navrhovateľ svojho starého otca osobne nikdy nezažil a nemohol s ním o právnom titule nadobudnutia hovoriť. Podľa ústnych informácií od otca navrhovateľa F. B., starý otec navrhovateľa nehnuteľnosť v 1. polovici 20. storočia neformálne odkúpil od vtedajších (dnes už neznámych a nežijúcich) právnych predchodcov/spoluvlastníkov). Otec navrhovateľa po smrti svojho otca v roku 1957 plynule nadviazal na držbu starého otca, pozemok užíval ako výlučný vlastník, ako súčasť rodinného domu č. XX v obci D. E. a počas celého svojho života zaň riadne platil daň z nehnuteľnosti. Nezápis vlastníckeho práva starého otca A. B. do pozemkovej knihy (resp. neskorších evidencií) bol podľa názoru navrhovateľa spôsobený osobitným vývojom majetkového práva a evidencie nehnuteľností na slovenskom vidieku v polovici 20. storočia. V 30. až 50. rokoch 20. storočia bolo na vidieku bežnou praxou, že prevody pozemkov medzi susedmi či príbuznými sa dojednávali ústne alebo jednoduchými súkromnými listinami bez súčinnosti notára či intabulácie v pozemkovej knihe. Zmluvné strany považovali odovzdanie pozemku a vyplatenie kúpnej ceny za definitívne vybavenie veci. S účinnosťou (od 01.01.1951) bol v Československu zrušený intabulačný princíp a zápis do pozemkovej knihy stratil konštitutívny charakter a stal sa len evidenčným. V období kolektivizácie a socialistickej evidencie nehnuteľností (zákon č. 22/194 Zb.) sa štátne orgány ( Strediská geodézie) zameriavali primárne na evidovanie užívateľských vzťahov a evidencia súkromného spoluvlastníctva v pozemkovej knihe bola hrubo zanedbávaná. Keďže otec navrhovateľa (Ladislav Dono) nepretržite užíval nehnuteľnosť, bol zo strany obce D. E. vedený ako výlučný užívateľ a od roku 1980 až do svojej smrti za pozemok platil daň z nehnuteľnosti a nemal rovnako ako navrhovateľ najmenšiu pochybnosť o tom, že pozemok je právne usporiadaný. V rozhodujúcom období (20. storočie) neexistoval verejne prístupný katasterportál ani elektronické databázy. Bežný občan na dedine nemal dôvod ani možnosť overovať zápisy na starých pozemkovoknižných vložkách, pokiaľ ho v pokojnej držbe nikto nerušil. Na základe pravidla o započítaní držby právneho predchodcu, otec navrhovateľa F. B. vykonával oprávnenú, neprerušenú a dobromyseľnú držbu od smrti starého otca (1957) až do svojej smrti (17.12.2009) – 52 rokov, navrhovateľ A. B. vykonáva oprávnenú držbu od dedičského konania v roku 2010 až dodnes – t.j. 16 rokov. Oficiálne potvrdenie obce D. E. zo dňa 12.05.2026 jednoznačne potvrdzuje nepretržité užívanie a platenie dani navrhovateľom/ jeho rodinou minimálne od roku 1980 ( t.j. nepretržite 46 rokov). Zákonná 10 ročná vydržacia doba

tak bola v danom prípade splnená a to ešte pred rokom 2021, kedy navrhovateľ pri nahliadnutí do katasterportálu prvýkrát zistil historické zápisy neznámych spoluvlastníkov na LV č. XX. Navrhovateľ sa ujal výlučnej oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti (ako celku) dňa 30.03.2010. Tento deň predstavuje moment, kedy bolo vydané právoplatné osvedčenie o dedičstve sp. zn. zo dňa 30.03.2010 po poručiteľovi (otcovi navrhovateľa). Vydaním tohto osvedčenia navrhovateľ nadobudol formálny putatívny titul, na základe ktorého sa dobromyseľne domnieval, že ako jediný dedič vstupuje do výlučných vlastníckych práv svojho otca k celej predmetnej záhrade, ktorá tvorí funkčný celok s jeho rodinným domom. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k zvyšným spoluvlastníckym podielom k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním dňa 30.03.2020. Nasledujúcim dňom, t.j. 31.03.2020 došlo ex lege k nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným podielom. Navrhovateľ počas celej 10 ročnej vydržacej doby nebol vo svojej držbe nikým rušený a bol v objektívnej dobrej viere, že je výlučným vlastníkom. K strate dobromyseľnosti a zisteniu existencie zápisu duplicitných podielových spoluvlastníkov na liste vlastníctva došlo z jeho strany až v priebehu roka 2021, kedy následne inicioval uzatvorenie darovacej zmluvy so známym spoluvlastníkom H. B. dňa 10.03.2021.

5. Z listín predložených navrhovateľom vyplývajú nasledujúce skutočnosti: Z fotokópie z listu vlastníctva č. XX vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „C“ parc. č. 54 druh pozemku – záhrada o výmere 2859 m2 nachádzajúcej sa v obci D. E., k. ú. C., okres I. sú B. J. v podiele 2/24, B. K. v podiele 6/24, K. H. v podiele 3/24, L. J. v podiele 6/24, K. J. v podiele 3/24 a A. B. v podiele 1/6.

6. Z predloženej darovacej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ dňa 10.03.2021 uzavrel s H. B. darovaciu zmluvu predmetom ktorej bol bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/24 na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XX v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom, ktorá na nachádza v okrese Revúca, v obci D. E., v k.ú. C., a to pozemku, parc. č. KN C 54, záhrada o výmere 2859 m2.

7. Z potvrdenia obce D. E. vyplýva, že obec D. E. ako správca dane potvrdzuje, že navrhovateľ je platcom dane z nehnuteľnosti a užívateľom parcely registra „C“, parc. č. 54 záhrada o výmere 2859 m2 v k.ú. C. od roku 1980.

8. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. , D not 5/2010, vydaného notárom M. N. E., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2010 vyplýva, že dedičstvo po poručiteľovi F. B., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý 17.12.2009 nadobudol v celosti A. B., nar. XX.XX.XXXX (navrhovateľ). Navrhovateľ okrem iného majetku nadobudol po poručiteľovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/24 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX ako pozemok parcely reg. C, parc. č. 54 záhrady o výmere 2859 m2.

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

10. Podľa na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť.

11. Podľa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

12. Podľa účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

13. Podľa po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa , ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), alebo písm. d).

14. Podľa konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

15. Podľa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

16. Podľa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa .

17. Podľa ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

18. Podľa súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

19. Podľa o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

20. Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

21. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

23. Súd v súlade s preskúmal, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Súd tieto skutočnosti preskúmal v zmysle navrhovateľom predložených listín a tiež v zmysle vykonal potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdenia navrhovateľa, pričom zistil nasledovné.

24. Z tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť (ďalej aj „ záhrada“) kúpil už starý otec navrhovateľa niekedy v roku 1946, ktorý zomrel ešte v roku 1957 v celosti, ale navrhovateľ vzhľadom na časový a generačný odstup nedisponuje s presnými písomnými dokladmi ani údajmi o predávajúcom, ani o konkrétnej forme kúpnej zmluvy. Navrhovateľ svojho starého otca nepoznal, pretože sa narodil až v roku 1959, a teda s ním o právnom titule nadobudnutia záhrady nemohol hovoriť. Tieto informácie mu poskytol jeho otec F. B., ktorý zomrel v roku 2009, že starý otec navrhovateľa túto nehnuteľnosť neformálne odkúpil od vtedajších dnes už nežijúcich, neznámych vlastníkov niekedy v 1. polovici 20. storočia. Otec navrhovateľa plynule nadviazal na držbu starého otca po smrti svojho otca v roku 1957 a užíval ju ako výlučný vlastník, ako súčasť rodinného domu č. XX v obci D. E. (časť Nováčany) a počas celého svojho života zaň riadne platil daň z nehnuteľnosti.

25. Súd si v rámci šetrenia zabezpečil z Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor fotokópiu originálu listu vlastníctva č. XX s chronológiou zmien a pozemkovoknižnú vložku č. XXX. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX vyplýva, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo zapísané v prospech H. B.

o veľkosti podielu 2/24 k celku, A. B. o veľkosti 2/24 k celku, v prospech J. B. o veľkosti 2/24, v prospech K. B. o veľkosti 6/24, v prospech H. K. o veľkosti 3/24, v prospech J. K. o veľkosti 3/24 a v prospech J. B. – vydatej L. o veľkosti 6/24.

26. Medzi zákonné predpoklady vydržania ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu patria: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera ( dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby. Držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. To, či je držiteľ v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí, je potrebné vždy hodnotiť objektívne, nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí, ale je potrebné, aby bol držiteľ v dobrej viere „ s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých mohlo vôbec vecné právo vzniknúť, teda i na právny dôvod ( „titul“), ktorý by mohol mať za následok vznik práva ( rozsudok NS ČR z 28.04.1997, sp. zn. , uznesenie NS ČR zo dňa 26.04.2017). Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že držiteľ subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci. Ako už bolo vyššie spomenuté, otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej ( normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Jedná sa opatrnosť normálnu, obvyklú posudzovanú z objektívneho hľadiska, teda nemožno ju posudzovať podľa individuálnych pomerov držiteľa. Pri posudzovaní dobrej viery je potrebné klásť na každého držiteľa rovnaké nároky bez ohľadu na jeho duševnú vyspelosť, na vzdelanie, životné skúsenosti, avšak naopak, preukázané špeciálne znalosti a skúsenosti idú na ťarchu držiteľa ( porovnaj Spáčil, J. Ochrana vlastnictví a držby v občanskem zákoníku. 2., doplněné vydání. Praha : C.H. Beck, 2005, 223 s.)

27. Z tvrdenie navrhovateľa vyplýva, že sa ujal držby dňa 30.03.2010, teda v deň, kedy bolo vydané právoplatné Osvedčenie o dedičstve sp. zn. zo dňa 30.03.2010 po poručiteľovi ( otcovi navrhovateľa). Podľa jeho tvrdenia vydaním osvedčenia nadobudol formálny putatívny titul, na základe ktorého sa dobromyseľne domnieval, že ako jediný dedič vstupuje do výlučných vlastníckych práv svojho otca k celej predmetnej záhrade, ktorá tvorí funkčný celok s jeho rodinným domom. Týmto dňom 30.03.2010 navrhovateľ explicitne prejavil vôľu nakladať s celou nehnuteľnosťou výlučne ako so svojou a fakticky ju celú výlučne ovládal. Vlastnícke právo k zvyšným spoluvlastníckym podielom k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním dňa 31.03.2020.

28. Navrhovateľ tvrdí, že túto nehnuteľnosť užíval nepretržite od okamihu uchopenia sa držby, za ktorý považuje okamih, kedy ju nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi. Uviedol, že na základe osvedčenia o dedičstve vydaného v dedičskom konaní dňa 30.03.2010 sa dobromyseľne domnieval, že ako jediný dedič vstupuje do výlučných vlastníckych práv svojho otca k predmetnej záhrade. Ako už bolo uvedené, oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a v tejto dobrej viere je so zreteľom ku všetkým okolnostiam, tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny titul, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Ak je titulom nadobudnutia držby navrhovateľa osvedčenie o dedičstve sp. zn. , D not 5/2010 zo dňa 30.03.2010, tak to vylučuje dobrú vieru navrhovateľa, že nadobudol celú nehnuteľnosť, pretože predmetom dedenia po poručiteľovi bol len spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 2/24. Navrhovateľ teda nemohol byť v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí v celom rozsahu, pretože jeho dobrá viera zanikla v okamihu, kedy sa na dedičskom konaní oboznámil so skutočnosťou, že poručiteľ bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu 2/24, bez ohľadu na to, že navrhovateľ subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom výlučnom vlastníctve veci, pretože dobrá viera sa posudzuje vždy z objektívneho hľadiska so „zreteľom na všetky okolnosti“. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ platil daň z nehnuteľnosti obci za celú nehnuteľnosť, pretože navrhovateľ vedel z právneho titulu a z evidencie v katastri nehnuteľností, že je len podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Vyššie uvedené okolnosti tak vylučujú dobromyseľnosť navrhovateľa od počiatku uchopenia sa držby predmetnej nehnuteľnosti, za ktorý považuje okamih, kedy ju nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi. Keďže nebola

naplnená jedna zo zákonných podmienok vydržania, a to dobromyseľnosť navrhovateľa, teda toho, kto o sebe tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním, súd nemohol pristúpiť k vydaniu vyzývacieho uznesenia a návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa § 359e ods. 2 a 3 zamietol.

29. Zo samotnej povahy konania o potvrdení vydržania ako aj z ustanovenia vyplýva, že úspešne sa môže domáhať potvrdenia vydržania vlastníckeho práva iba ten, kto tvrdí a listinnými dôkazmi osvedčí, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním on sám. Navrhovateľ nemôže byť v tomto konaní úspešný v prípade, ak by nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nesvedčilo priamo navrhovateľovi, ale jeho právnemu predchodcovi, teda ak by nadobudol vlastnícke právo vydržaním už počas svojho života právny predchodca navrhovateľa. Ak právny predchodca navrhovateľa počas svojho života splnil všetky zákonné podmienky vydržania, nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním už za svojho života. Takto nadobudnuté vlastnícke právo môže prejsť na právneho nástupcu iba niektorým zo spôsobov prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva podľa . Navrhovateľ ako právny nástupca po poručiteľovi sa tak môže domáhať určovacou žalobou podľa o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že poručiteľ bol ku dňu smrti jej vlastníkom, a to v závislosti od toho, kedy došlo k vydržaniu vlastníckeho práva, pretože vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti už mohol starý otec navrhovateľa. V konaní o určovacej žalobe však žalobca musí splniť svoju povinnosť substancovane tvrdiť a následne uniesť ohľadom svojich tvrdení dôkazné bremeno.

30. Súd záverom uvádza, že pred vydaním vyzývacieho uznesenia okresný súd skúma podaný návrh z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Až pri pozitívnom vyhodnotení splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, súd pristupuje k skúmaniu okruhu účastníkov konania. Procesný postup súdu v tomto type konania je v porovnaní so sporovou agendou obrátený – najprv súd preskúma základné podmienky osvedčenia vlastníctva a až následne doručením vyzývacieho uznesenia koná aj s ostatnými účastníkmi konania. Ostatní účastníci ( okrem navrhovateľa) sú „zapojení“ do konania až po vydaní vyzývacieho uznesenia ( ). Predtým fakticky súd koná len s navrhovateľom, ktorému výlučne doručuje uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania. ( ). ( uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.04.2025).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže u navrhovateľa nebola splnená jedna zo základných podmienok vydržania, a to oprávnenosť držby navrhovateľa, navrhovateľ nebol od momentu uchopenia sa držby predmetnej nehnuteľnosti, teda podľa tvrdenia navrhovateľa dňom 30.03.2010, kedy bolo vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. , v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí v celom rozsahu, súd nepristúpil ku skúmaniu okruhu účastníkov a nevyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania podľa , a to za účelom riadneho označenia účastníkov konania, ktorých okruh je definovaný znením .

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia až upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a (uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).