Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sas/36/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXXX/X, D., práv. zast. JUDr. Silvia Šimková, advokátka, so sídlom Dlhá 9/b, Ivanka pri Dunaji, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 20. mája 2024 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žalobcovu žiadosť o predčasný starobný dôchodok.

2. Žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla z dôvodu, že ku dňu 1. apríla 2024 žalobca nespĺňal podmienky na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie vyhodnotila, že žalobca získal 13 910 odpracovaných dní, čo predstavuje 38 odpracovaných rokov a 40 dní, a teda nezískal požadovaných najmenej 40 odpracovaných rokov. Zároveň uviedla, že vzhľadom na rok narodenia žalobcu dosiahne dôchodkový vek XX. XXXX XXXX, pričom ku dňu 1. apríla 2024 mu do jeho dovŕšenia chýbali viac ako dva roky. Sociálna poisťovňa, ústredie preto dospela k záveru, že žalobca nespĺňal ani jednu z podmienok umožňujúcich vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, a jeho žiadosť zamietla.

3. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne započítanie obdobia dôchodkového poistenia, žiadal zhodnotiť obdobie samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2006 do 31. decembra 2008. Má za to, že za uvedené obdobie poistné zaplatili (bolo vymožené exekúciou), ku svojmu odvolaniu okrem iného priložil zrušenie exekučného príkazu č. EX900/2011-43 zo dňa 19.12.2019 a zrušenie exekučného príkazu č. EX2230/2012-31 zo dňa 20.11.2014.

4. Na základe žalobcom podaného odvolania rozhodla vo veci žalovaná, Sociálna poisťovňa, ústredie žalobou napadnutým rozhodnutím Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2024, odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

5. Svoje rozhodnutie žalovaná právne odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 67 ods. 1, 9 a § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení a vecne tým, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal žiadosťou spísanou v pobočke Sociálnej poisťovne, Bratislava, dňa 22. marca 2024 o priznanie predčasného starobného dôchodku.

6. Podľa žalovanej boli na účely posúdenia nároku žalobcu započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Žalovaná zároveň uviedla, že ďalšie obdobie dôchodkového poistenia žalobca nepreukázal.

7. Žalovaná konštatovala, že v konaní o žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku bolo preukázané, že žalobca k 1. februáru 2024 získal na účely posúdenia nároku 13 910 odpracovaných dní, čo predstavuje 38 odpracovaných rokov a 40 dní. Z uvedeného podľa žalovanej vyplývalo, že žalobca nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov.

8. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca sa narodil v roku XXXX a dôchodkový vek podľa § 293fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dosiahne dovŕšením 63 rokov a 10 kalendárnych mesiacov, konkrétne dňa XX. XXXX XXXX. Keďže žalobca žiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 1. apríla 2024, podľa žalovanej mu k uvedenému dátumu chýbali do dovŕšenia dôchodkového veku viac ako dva roky a zároveň nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov.

9. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia obdobia výkonu samostatnej zárobkovej činnosti od 1. januára 2006 do 31. decembra 2008 žalovaná uviedla, že pohľadávky na neuhradenom poistnom za uvedené obdobie boli podľa § 151 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení odpísané, keďže právoplatné rozhodnutia, ktorými boli tieto pohľadávky predpísané, už z dôvodu uplynutia času nebolo možné vykonať. Odpísaním podľa žalovanej predmetné pohľadávky zanikli, a preto poistné za uvedené obdobie už nebolo možné doplatiť. Z uvedeného dôvodu žalovaná nepovažovala predmetné obdobie za obdobie dôchodkového poistenia a nezohľadnila ho pri posudzovaní nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok.

10. Na základe uvedených skutočností žalovaná dospela k záveru, že žalobca k 1. aprílu 2024 nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov a súčasne mu do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali viac ako dva roky. Z tohto dôvodu považovala zamietnutie jeho žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou, ústredie za správne a zákonné.

II. Žaloba a jej dôvody

11. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 25. júla 2024 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec správnemu orgánu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalobca žalobou namietal nezákonnosť napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovanej, keď tvrdil, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci.

13. Žalobca poukázal na záver žalovanej, podľa ktorého mu nemožno zohľadniť obdobie od 1. januára 2006 do 31. decembra 2008, počas ktorého vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, keďže pohľadávky na neuhradenom poistnom za toto obdobie boli podľa odpísané. Žalovaná pritom vychádzala z toho, že právoplatné rozhodnutia, ktorými boli predmetné pohľadávky predpísané, nebolo možné z dôvodu uplynutia času vykonať, pričom odpísaním pohľadávky tieto zanikli a poistné už nebolo možné doplatiť. Z tohto dôvodu žalovaná uvedené obdobie nepovažovala za obdobie dôchodkového poistenia a nezohľadnila ho pri posudzovaní nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok.

14. Žalobca namietal, že uvedený záver žalovanej nezodpovedá skutočnému stavu veci. Poukázal na , podľa ktorého Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré

nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať. Podľa žalobcu však pohľadávky vzniknuté z neuhradeného poistného za obdobie od 1. januára 2006 do 31. decembra 2008 boli predmetom exekučných konaní vedených pod sp. zn. EX 5948/2007, EX 2230/2012 a EX 900/2011 a následne boli riadne vymožené a poukázané na účet žalovanej.

15. Na podporu svojho tvrdenia žalobca uviedol, že exekučný príkaz č. 2230/2012 zo dňa 20. novembra 2014 bol zrušený z dôvodu úplnej úhrady vymáhanej pohľadávky žalobcom ako povinným a z rovnakého dôvodu bol zrušený aj exekučný príkaz č. 900/2011 zo dňa 20. novembra 2014. Rovnako mala byť podľa žalobcu v plnej výške uhradená aj pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní sp. zn. EX 5948/2007.

16. Žalobca ďalej poukázal na dokumenty „Informácia o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca“ za roky 2006, 2007 a 2008 zo dňa 10. augusta 2022. Z ich obsahu podľa žalobcu vyplýva, že poistné za jednotlivé mesiace celého kalendárneho roka 2006, predstavujúce 365 dní, bolo odvedené, rovnako ako poistné za celý rok 2007 v rozsahu 365 dní a za celý rok 2008 v rozsahu 366 dní. Žalobca zároveň poukázal na dokument „Príprava na dôchodok k 31. 12. 2023“ zo dňa 14. marca 2024, v ktorom bolo podľa jeho tvrdenia predmetné obdobie zahrnuté a evidované ako obdobie dôchodkového poistenia.

17. V tejto súvislosti žalobca označil ako dôkazy zrušenia exekučných príkazov č. 900/2011 a č. 2230/2012, ako aj uvedené informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca za roky 2006, 2007 a 2008 a dokument „Príprava na dôchodok k 31. 12. 2023“.

18. Žalobca ďalej uviedol, že žiadosť o predčasný starobný dôchodok podal na základe informácií, ktoré získal od žalovanej. Poukázal na osobné stretnutie na pobočke Sociálnej poisťovne na Záhradníckej ulici v Bratislave a na dokument „Príprava na dôchodok k 31. 12. 2023“, ktorý mu bol vystavený dňa 14. marca 2024. Súčasne uviedol, že telefonicky komunikoval s pracovníčkou Sociálnej poisťovne, ktorá ho mala ubezpečiť, že jeho doklady sú v poriadku a že spĺňa podmienky na podanie žiadosti o predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa žalobcu sa v dokumente „Príprava na dôchodok“ uvádzalo, že súčet období dôchodkového poistenia predstavuje 14 550 dní, teda 39 rokov a 315 dní, pričom rovnaký počet dní bol uvedený aj na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok pri získaní 40 odpracovaných rokov. Na základe týchto údajov žalobca dospel k záveru, že na splnenie podmienky 40 odpracovaných rokov potrebuje odpracovať už len obdobie do 31. marca 2024.

20. Žalobca v nadväznosti na uvedené uviedol, že ku dňu 1. apríla 2024 podal u svojho zamestnávateľa výpoveď a dňa 22. marca 2024 podal v pobočke Sociálnej poisťovne v Bratislave žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku od 1. apríla 2024.

21. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 3. januára 2024 elektronicky požiadal žalovanú o informácie o údajoch týkajúcich sa dôchodku z povinných systémov a zároveň požiadal o predbežný výpočet výšky predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov k XX. E. XXXX. Táto žiadosť bola podľa žalobcu žalovanou zaevidovaná a postúpená na ďalšie konanie s tým, že ho budú kontaktovať zamestnanci príslušnej pobočky. Žalobca však tvrdil, že do podania žaloby ho zamestnanci pobočky nekontaktovali a na jeho žiadosť o predbežný výpočet výšky predčasného starobného dôchodku mu nebolo odpovedané.

22. K uvedeným tvrdeniam žalobca označil ako dôkazy potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 22. marca 2024 a žiadosť o informácie o údajoch týkajúcich sa dôchodku z povinných systémov zo dňa 3. januára 2024 spolu s potvrdením o jej podaní a doručenkou.

23. Žalobca napokon namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na a . Podľa jeho názoru prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

24. Žalobca tvrdil, že žalovaná pri posudzovaní jeho nároku nevychádzala z kompletných údajov, keďže v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu prvostupňového rozhodnutia, nebolo do obdobia dôchodkového poistenia zahrnuté obdobie rokov 2006, 2007 a 2008, hoci podľa žalobcu za

toto obdobie poistné uhradil. Túto skutočnosť mali podľa jeho názoru preukazovať najmä dokumenty „Informácia o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca“ za uvedené roky. 25. Druhostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené aj preto, že žalovaná ako dôvod nezohľadnenia predmetného obdobia uviedla odpísanie pohľadávok podľa , avšak podľa žalobcu nevysvetlila, na základe akých konkrétnych skutkových zistení a právnych dôvodov k odpísaniu pohľadávok došlo. Žalobca poukázal na rozpor medzi tvrdeným odpísaním pohľadávok a údajmi evidovanými v dokumentoch Sociálnej poisťovne, podľa ktorých bolo predmetné poistné evidované ako uhradené.

26. Za nedostatočné považoval žalobca aj vysvetlenie, prečo nebol o prípadnom odpísaní pohľadávok riadne a včas upovedomený. Z napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru nevyplýva, z akých konkrétnych zistení žalovaná vychádzala, ktoré skutočnosti považovala za rozhodujúce a akým spôsobom sa vysporiadala s návrhmi a vyjadreniami, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní.

27. Žalobca zároveň poukázal na rozpor medzi údajmi uvedenými v osobnom liste dôchodkového poistenia a v dokumente „Príprava na dôchodok k 31. 12. 2023“. Keďže žalovaná podľa jeho názoru tento rozpor v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, považoval skutkové zistenia, z ktorých žalovaná pri rozhodovaní vychádzala, za neúplné a nepochybne nepreukázané.

28. Napokon žalobca uviedol, že správny súd môže podľa okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Keďže podľa jeho názoru prvostupňové rozhodnutie trpí rovnakými vadami ako druhostupňové rozhodnutie žalovanej, domáhal sa zrušenia nielen druhostupňového rozhodnutia, ale aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie.

III. Vyjadrenie žalovanej

29. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a zotrváva na správnosti svojho rozhodnutia. Mala za to, že skutkový stav bol náležite zistený, napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne a bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

30. Žalovaná uviedla, že žalobca požiadal žiadosťou spísanou v pobočke žalovanej v Bratislave dňa 22. marca 2024 o priznanie predčasného starobného dôchodku od 1. apríla 2024. Na účely posúdenia jeho nároku boli podľa žalovanej započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

31. Podľa žalovanej bolo v konaní zistené, že žalobca k 1. aprílu 2024 získal na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok 13 910 odpracovaných dní, čo predstavuje 38 odpracovaných rokov a 40 dní. Žalobca tak podľa jej názoru nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov. Zároveň bolo podľa žalovanej zistené, že žalobcovi do dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý dosiahne dňa XX. XXXX XXXX, chýbajú viac ako dva roky.

32. Z uvedených dôvodov generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí podľa žalovanej správne dospel k záveru, že žalobca k 1. aprílu 2024 nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov a zároveň mu do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali viac ako dva roky. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok preto bola podľa žalovanej prvostupňovým orgánom zamietnutá správne, a z tohto dôvodu generálny riaditeľ žalovanej napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2024 potvrdil.

33. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia obdobia rokov 2006 až 2008, počas ktorého bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou, žalovaná uviedla konkrétne skutočnosti týkajúce sa predpísania a následného vymáhania poistného.

34. Žalovaná uviedla, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX zo dňa 17. januára 2008 bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie júl 2006 až december

2007 v celkovej sume 45 162 Sk, čo predstavovalo po prepočte 1 499,10 eura. Predmetná pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom E. C. F. pod sp. zn. EX 2230/2012. Keďže pohľadávka podľa žalovanej nebola uhradená v prekluzívnej lehote na jej vymáhanie, bola v roku 2018 v súlade s § 151 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom poistení v plnom rozsahu odpísaná.

35. Ďalej žalovaná uviedla, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 31. júla 2009 bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie január 2008 až december 2008 v celkovej sume 1.171,08 eura. Aj táto pohľadávka bola vymáhaná súdnym exekútorom E. C. F. v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 900/2011. Podľa žalovanej bola z dôvodu neuhradenia pohľadávky v prekluzívnej lehote na vymáhanie v roku 2019 v súlade s § 151 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom poistení v plnom rozsahu odpísaná.

36. Vo vzťahu k ďalšej pohľadávke žalovaná uviedla, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 24. augusta 2006 bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie máj 2005 až jún 2006 v celkovej sume 36 227 Sk, čo po prepočte predstavovalo 1 202,50 eura. Táto pohľadávka bola vymáhaná súdnym exekútorom G. D. C. v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 5948/2007. Žalovaná uviedla, že z uvedenej pohľadávky bola z dôvodu preklúzie v roku 2017 odpísaná pohľadávka v celkovej výške 380,91 eura za obdobie január 2006 až jún 2006.

37. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na § 151 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého odpísaním pohľadávky podľa § 151 ods. 2 pohľadávka zaniká. Uviedla, že organizačná zložka žalovanej o odpísaní uvedených pohľadávok voči žalobcovi vydala interné rozhodnutie, ktoré sa podľa § 150 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nedoručuje.

38. V súvislosti s odpísaním pohľadávok podľa § 151 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom poistení žalovaná ďalej uviedla, že zánik vykonateľnosti rozhodnutia uplatneného v exekučnom konaní písomne oznamuje súdnemu exekútorovi, keďže exekučný titul v takom prípade nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať.

39. Žalovaná zároveň poukázala na § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nezaplatila poistné na dôchodkové poistenie včas a v správnej výške, obdobie, za ktoré bola povinná poistné platiť, započíta na nárok na dôchodok ako obdobie dôchodkového poistenia až odo dňa, keď bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie.

40. V nadväznosti na uvedené žalovaná uviedla, že žalobca za obdobie január 2006 až december 2008 nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie v zmysle § 78 zákona o sociálnom poistení a predmetné obdobie preto nie je hodnotiteľné ako obdobie dôchodkového poistenia. Keďže pohľadávky na poistnom boli žalovanou podľa § 151 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odpísané a podľa § 151 ods. 4 citovaného zákona zanikli, podľa žalovanej neboli splnené podmienky na hodnotenie uvedeného obdobia ako obdobia dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok.

41. K žalobcom namietanému dokumentu „Príprava na dôchodok“ žalovaná uviedla, že ide o funkcionalitu dostupnú v online prostredí elektronického účtu poistenca, ktorá slúži predovšetkým na prípravu podania žiadosti o dôchodkovú dávku. Údaje v tomto nástroji majú podľa žalovanej pre poistenca iba informatívny charakter a neslúžia ako právne záväzný podklad pre rozhodovanie o žiadosti o dôchodkovú dávku v dávkovom konaní. Žalovaná preto zotrvala na tom, že v predmetnej veci, rovnako ako jej prvostupňový orgán, rozhodla na základe skutočného stavu veci zisteného v konaní.

42. V závere žalovaná vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody označila správnu žalobu za nedôvodnú a navrhla, aby správny súd podľa (ďalej len ako „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV. Replika žalobcu

43. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojich žalobných námietkach a opätovne namietal nezohľadnenie obdobia rokov 2006 až 2008 na účely posúdenia jeho nároku na predčasný starobný dôchodok.

44. V reakcii na tvrdenie žalovanej, podľa ktorého odpísaním pohľadávky podľa § 151 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pohľadávka v zmysle § 151 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zaniká, žalobca uviedol, že pohľadávky vzniknuté z neuhradeného poistného za obdobie od 1. januára 2006 do 31. decembra 2008 boli vymáhané v exekučných konaniach sp. zn. H. XXXX/XXXX, H. XXXX/XXXX a H. XXX/XXXX, pričom podľa jeho tvrdenia boli riadne vymožené a následne súdnymi exekútormi prevedené na účet žalovanej.

45. Žalobca poukázal na podľa jeho názoru existujúci nesúlad medzi právnym a skutkovým stavom. Vo vzťahu k exekučnému konaniu sp. zn. H. XXXX/XXXX uviedol, že exekučný príkaz zo dňa 20. novembra 2014 bol zrušený z dôvodu, že žalobca ako povinný vymáhanú pohľadávku v celom rozsahu uhradil, a nie z dôvodu, že exekučný titul nebolo možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Rovnako exekučný príkaz v exekučnom konaní sp. zn. H. XXX/XXXX zo dňa 20. novembra 2014 bol podľa žalobcu zrušený z dôvodu úplnej úhrady vymáhanej pohľadávky, a nie z dôvodu uplynutia času. Žalobca zároveň uviedol, že ani v prípade exekučného konania sp. zn. H. XXXX/XXXX nedošlo k zániku exekúcie z dôvodu nemožnosti vykonať exekučný titul pre uplynutie času.

46. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že ak nastal moment zániku pohľadávok na dlžnom poistnom z dôvodu uplynutia času, žalovaná mala tieto pohľadávky odpísať a následne písomne oznámiť zánik vykonateľnosti rozhodnutí uplatnených v exekučných konaniach príslušným súdnym exekútorom, aby boli exekučné konania zastavené. Podľa žalobcu však exekútorské úrady pohľadávky naďalej vymáhali a vymožené finančné prostriedky odviedli žalovanej, ktorá ich následne zaevidovala v údajoch týkajúcich sa dôchodkového poistenia.

47. Žalobca v nadväznosti na uvedené tvrdil, že týmto postupom prišiel o finančné prostriedky, ktoré v rámci exekučných konaní uhradil na účet súdneho exekútora. Pokiaľ boli predmetné pohľadávky skutočne odpísané, ako tvrdí žalovaná, podľa žalobcu mala byť ním uhradená suma vrátená na jeho účet.

48. Ďalej žalobca poukázal na podľa jeho názoru rozporný postup žalovanej pri posudzovaní pohľadávky na poistnom za obdobie máj 2005 až jún 2006, ktorá bola predpísaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 24. augusta 2006 v celkovej sume 36 227 Sk, v prepočte 1 202,50 eura, a vymáhaná v exekučnom konaní sp. zn. H. XXXX/XXXX.

49. Žalobca uviedol, že z dôvodu preklúzie bola z uvedenej pohľadávky odpísaná časť za obdobie január 2006 až jún 2006, zatiaľ čo pohľadávka za obdobie máj 2005 až december 2005 bola žalovanou uznaná a zahrnutá do osobného listu dôchodkového poistenia. V takomto postupe žalovanej žalobca videl rozpor, keďže podľa jeho názoru žalovaná k jednotlivým častiam tej istej pohľadávky pristupovala odlišne – časť za obdobie január 2006 až jún 2006 odpísala, zatiaľ čo časť za obdobie máj 2005 až december 2005 neodpísala a uznala ju. Takýto postup považoval žalobca za nezrozumiteľný.

50. Žalobca sa ďalej vyjadril k tvrdeniu žalovanej, že nástroj „Príprava na dôchodok“ má pre poistenca iba informatívny charakter a neslúži ako právne záväzný podklad na rozhodovanie o žiadosti o dôchodkovú dávku. Uviedol, že žalovaná mala žalobcovi poskytovať také údaje a dokumenty, ktoré nie sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom a ktoré správne odzrkadľujú jeho situáciu, počet odpracovaných dní a obdobie dôchodkového poistenia.

51. Podľa žalobcu mala žalovaná riadne vyhodnotiť skutkový stav a jeho vec posúdiť tak, aby mu poskytla vecne správne podklady, na základe ktorých by mohol urobiť kvalifikované rozhodnutie o podaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žalobca tvrdil, že z listín poskytnutých žalovanou vyplývalo, že podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa.

52. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na dokument „Príprava na dôchodok“, ktorý mu bol poskytnutý pri osobnom stretnutí dňa 14. februára 2024, ako aj na „Informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca“ za roky 2006, 2007 a 2008 zo dňa 10. augusta 2022. Podľa žalobcu

z uvedených listín vyplývalo, že predmetné obdobia boli zohľadnené pri evidencii jeho dôchodkového poistenia a že spĺňa podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku.

53. Žalobca zároveň uviedol, že dňa 3. januára 2024 elektronicky požiadal žalovanú o informácie o údajoch týkajúcich sa dôchodku z povinných systémov a o predbežný výpočet výšky predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov k XX. E. XXXX. Podľa žalobcu žalovaná túto žiadosť zaevidovala a postúpila na ďalšie konanie s tým, že ho budú kontaktovať zamestnanci pobočky Sociálnej poisťovne. Žalobca však uviedol, že do 9. apríla 2025 ho zamestnanci pobočky nekontaktovali a na jeho žiadosť o predbežný výpočet výšky predčasného starobného dôchodku mu nebolo odpovedané.

54. Žalobca preto tvrdil, že žiadosť o predčasný starobný dôchodok podal na základe dokladov poskytnutých žalovanou, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplývalo splnenie podmienok nároku. Následné zamietnutie jeho žiadosti preto považoval za rozporné s informáciami a podkladmi, ktoré mu žalovaná predtým poskytla. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaná ho svojím konaním uviedla do omylu tým, že mu poskytla listiny, ktoré podľa jeho tvrdenia nekorešpondovali so skutkovým a právnym stavom jeho veci.

55. Žalobca napokon zotrval na tvrdení, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovanej je nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, pričom podľa jeho názoru vec nebola riadne posúdená a rozhodnutia sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

56. V závere žalobca poukázal na , , a a uviedol, že podľa jeho názoru sú v predmetnej veci splnené dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, ako aj rozpor skutkového stavu, z ktorého žalovaná vychádzala, s administratívnym spisom a absenciu opory týchto skutkových zistení v administratívnom spise.

V. Relevantné právne predpisy

57. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a/ bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b/ chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c/ suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

59. Podľa § 67 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem a/ obdobia podľa §142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, b/ doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia.

60. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

61. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (, ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( prvá veta a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná

62. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa .

63. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2024, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ktorým táto zamietla žalobcovu žiadosť o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok správne orgány zamietli z dôvodu nesplnenie podmienok § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Medzi účastníkmi konania zostalo sporné, zhodnotenie obdobia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2006 do 31. decembra 2008. Žalobca v tomto smere a to už v administratívnom konaní tvrdil, že za predmetné obdobie uhradil predpísané poistné, nakoľko pohľadávky vzniknuté na neuhradenom poistnom žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 01.01.2006 do 31.12.2008 boli vymáhané v exekučných konaniach č. EX 5948/2007, č. EX 2230/2012 a č. EX 900/2011 a následne riadne vymožené a pripísané na účet žalovanej. Svoje tvrdenia žalobca podporil v odvolacom konaní predloženými rozhodnutiami súdneho exekútora E. C. F. : zrušenie exekučného príkazu č. EX900/2011-43 zo dňa 19.12.2019 a zrušenie exekučného príkazu č. EX2230/2012-31 zo dňa 20.11.2014.

64. Uvedené dôkazmi podložené tvrdenia žalobcu žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí len stroho odmietla s tým, že „pohľadávky na neuhradenom poistnom z uvedeného obdobia boli v zmysle § 151 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom poistení odpísané, nakoľko právoplatné rozhodnutia, ktorými boli pohľadávky predpísané, nebolo možné z dôvodu uplynutia času vykonať.“ Takéto odôvodnenie nosnej námietky žalobcu v jeho odvolaní nepovažuje tunajší súd za dostatočné, pričom uvedené odôvodnenie vyvracajú dôkazy predostreté žalobcom a to konkrétne rozhodnutia súdneho exekútora E. C. F. zrušenie exekučného príkazu č. EX900/2011-43 zo dňa 19.12.2019 a zrušenie exekučného príkazu č. EX2230/2012-31 zo dňa 20.11.2014.

65. V exekučnom konaní pod č. EX 900/2011 prebiehala exekúcia, podkladom ktorej bol vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie – Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 31.7.2009 vydaný Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava, ktorým sa uložilo povinnému žalobcovi, zaplatiť pohľadávku 1.170,08 eur oprávnenému Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, ďalej len ako „poistné“). Rozhodnutím o zrušení exekučného príkazu č. EX900/2011-43 zo dňa 19.12.2019, súdny exekútor zrušil príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy EX 900/2011 - 35 zo dňa 20.11.2014 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy EX 900/2011 - 36 zo dňa 20.11.2014, z dôvodu, že povinný (žalobca) uhradil exekúciu EX 900/2011.

66. V exekučnom konaní pod č. EX 2230/2012 prebiehala exekúcia, podkladom ktorej bol vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 17.1.2008 vydaný Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava, ktorým sa uložilo povinnému žalobcovi, zaplatiť pohľadávku 1.499,10 eur oprávnenému Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (poistné za mesiace júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007). Rozhodnutím o zrušení exekučného príkazu č. -38 súdny exekútor zrušil príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy EX 2230/2012 - 30 zo dňa 20.11.2014 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy EX 2230/2012 - 31 zo dňa 20.11.2014, z dôvodu, že povinný (žalobca) uhradil vymáhanú pohľadávku a trovy exekúcie v celom rozsahu.

67. V nadväznosti na uvedené tunajší súd uvádza, že sa nemôže bez bližšieho vysvetlenia stotožniť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia o tom, že pohľadávky Sociálnej poisťovne na neuhradenom poistnom z uvedeného obdobia od 01.01.2006 do 31.12.2008 boli v zmysle § 151 ods. 2 písm. g/ zákona o sociálnom poistení odpísané, keďže právoplatné rozhodnutia, ktorými boli pohľadávky predpísané, nebolo možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Žalobca ku svojmu odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pripojil rozhodnutia súdneho exekútora E. C. F., ktoré preukazujú, že pohľadávky Sociálnej poisťovne na neuhradenom poistnom žalobcu, boli minimálne za obdobie júl 2006 až december 2008 úspešne vymožené v rámci exekučných konaní č. EX 2230/2012 a č. EX 900/2011.

68. Skutočnosť, že boli pohľadávky poistného žalobcu ako samostatne zárobkovej činnej osoby za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2008 uhradené a sociálnou poisťovňou evidované, nasvedčujú aj údaje vyplývajúce z dokumentov Sociálnej poisťovne : „Informácia o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca“ vydaných Sociálnou poisťovňou za roky 2006, 2007 a 2008 zo dňa 10.08.2022. V týchto dokumentoch sa uvádza, že poistné za obdobie jednotlivých mesiacov celého kalendárneho roka 2006 t.j. v počte 365 dní bolo odvedené, ďalej, že poistné za obdobie jednotlivých mesiacov celého kalendárneho roka 2007, t.j. v počte 365 dní bolo odvedené a poistné za obdobie jednotlivých mesiacov celého kalendárneho roka 2008, t.j. v počte 366 dní bolo odvedené. Rovnako aj v dokumente „Príprava na dôchodok“ k 31.12.2023 zo dňa 14.03.2024, ktorý si žalobca prevzal osobne na pobočke žalovanej v Bratislave, je sporné obdobie jednoznačne zahrnuté a zaevidované do obdobia dôchodkového poistenia.

69. Správny súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. z 28.09.2015).

70. Podľa rozhodnutia uverejneného v Zbierke pod č. R 60/2000, (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil. Úlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom.

71. Tunajší súd aj s poukazom na uvedené dodáva, že rozhodnutie žalovanej ako orgánu verejnej správy musí dávať jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré s predmetom sporu súvisia. Žalobca poukazoval na to, že za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2008 poistné zaplatili (bolo vymožené exekúciou) a predostrel konkrétnu argumentáciu, ktorú podložil dôkazmi (prílohy odvolania). Preto, ak žalobca v odvolaní namietal uhradenie predmetného poistného v spornom období a svoje tvrdenia aj podporil dôkazmi, bolo povinnosťou žalovanej sa s touto otázkou vecne vysporiadať a nielen formálne konštatovať, že právoplatné rozhodnutia, ktorými boli pohľadávky predpísané, nebolo možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Takúto argumentáciu žalovanej považuje správny súd za nedostatočnú, pretože žalobca splnenie podmienky § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odôvodňoval uhradením poistného za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2008 s poukázaním na vyššie uvedené rozhodnutia súdneho exekútora E. C. F., ako aj vlastné dokumenty produkované Sociálnou poisťovňou. Žalovaná považovala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za správne, pretože bez toho, aby sa vecne zaoberala argumentáciou žalobcu a bez toho, aby ho vyhodnotila vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu.

72. Odôvodnenie rozhodnutia žalovanej je len formálnym výkonom práva a nezodpovedá požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení , pretože neobsahuje žiadne úvahy žalovanej pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom v administratívnom konaní. Žalobca nemá možnosť účinne sa brániť voči rozhodnutiu orgánu verejnej

správy, ak nepozná jeho skutkovú a právnu argumentáciu k námietkam, ktoré v konaní (odvolaní) uplatnil a nedostatok vecnej argumentácie zároveň neumožňuje ani súdu preskúmať vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Čo dôvodne vyvoláva pochybnosť o správnosti údajov, s ktorými pracovali správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok. Uvedené spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovanej pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov bol teda daný.

73. V súvislosti so snahou žalovanej, ktorá sa snaží absenciu odôvodnenia nahradiť vo vyjadrení k žalobe, súd zdôrazňuje, že preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovanej a doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, Rovnaký právny názor nachádza oporu v ustálenej judikatúre najvyššieho súdu (napr. rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 18.03.2016, sp. zn. , rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.06.2016 sp. zn. ). Uvedená judikatúra najvyššieho je ustálená v názore, že „vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom“.

74. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa , čím došlo splneniu podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej. Žalobca síce v správnej žalobe žiada zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, avšak správny súd zrušil len napadnuté rozhodnutie, keďže vytknutá vada sa vzťahovala primárne k napadnutému rozhodnutiu a prípadné nedostatky alebo pochybenia orgánu prvého stupňa môže v ďalšom konaní odstrániť aj odvolací orgán.

75. Na doplnenie tunajší súd dodáva, že v prípade aj keby súd nezrušoval žalobou napadnuté rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti, zrušil by predmetné rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci podľa , keďže správne orgány nezistili v administratívnom konaní, akým spôsobom a či bez vymoženia vymáhaných pohľadávok boli ukončené exekučné konania voči žalobcovi č. EX 5948/2007, č. EX 2230/2012 a EX 900/2011. Nakoľko vykonateľným exekučným titulom týchto konaní, boli konkrétne rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými táto predpísala žalobcovi dlžné poistné jednotlivo za: máj 2005 až jún 2006, júl 2006 až december 2007 a január 2008 až december 2008 a v administratívnom spise chýba tento údaj. Bolo potrebné, aby Sociálna poisťovňa preukázateľne zistila, či prostredníctvom týchto exekučných konaní boli oprávnenej (teda Sociálnej poisťovni) uhradené vymáhané pohľadávky, alebo boli exekučné konania na pohľadávkach na neuhradenom poistnom zastavené bez ich úplného vymoženia, nakoľko ani medzi účastníkmi konania nie je sporné, že tieto exekučné konania s vyššie uvedenými vykonateľnými exekučnými titulmi na peňažné plnenia prebehali.

76. V ďalšom konaní správny orgán opätovne vec prejedná, vyporiada sa so žalobcom predloženými dôkazmi, doplní vo veci dokazovanie naznačeným smerom a svoje rozhodnutie náležite odôvodní, tak aby súd mohol v prípade následnej podanej správnej žaloby posúdiť úvahy a právny názor žalovanej, ktorý ju v jej rozhodnutí viedol.

77. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).