Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-18-2021.pdf
PDF · 76.26 KB
Case nature
Subarea
11CoP/18/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky: P.. T. L., nar. 2. júna XXXX, trvale bytom In der X. XX/X, XXXX L., H., proti manželovi: H. L., nar. 3. februára XXXX, trvale bytom In der X. XX/X, XXXX L., H., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 23P/52/2020-28 zo dňa 8. februára 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 23P/52/2020-28 zo dňa 8. februára 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“) odmietol podanie navrhovateľky doručené Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 19.10.2020.
1.1. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 19.10.2020 mu bol doručený návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Súd mal za to, že podanie navrhovateľky nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1,3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Keďže nesprávnosť, neúplnosť a nezrozumiteľnosť tohto podania podľa názoru okresného súdu bránili jeho vecnému vybaveniu, vyzval navrhovateľku, aby svoje neúplné podanie doplnila a poučil ju o možnosti odmietnutia jej podania.
1.2. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľka podaním doručeným dňa 31.12.2020 neodstránila vady podania, keď riadne neoznačila účastníkov konania (maloleté deti, ktoré žiada zveriť po rozvode do svojej osobnej starostlivosti) a neuviedla, ako má druhý rodič, ktorému maloleté deti nebudú zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu a neuviedla ani, ako žiada upraviť styk s maloletými deťmi.
1.3. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že pre vytýkané nedostatky nie je možné v konaní pokračovať, preto podanie navrhovateľky odmietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým žiadala zrušiť uznesenie okresného súdu a pokračovať v konaní o rozvod manželstva.
2.1. Namietala, že na základe výzvy súdu sa vyjadrila k všetkým skutočnostiam a k návrhu na rozvod manželstva priložila aj potrebné dokumenty.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a podľa § 389 ods.
1 písm. b) C.s.p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods 1 C.s.p.).
3.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
4. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.10.2020 domáha rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Spolu s návrhom predložila súdu sobášny list a rodné listy detí pochádzajúcich manželstva, úpravy práv a povinností ktorých sa podaný návrh týka. Uznesením č.k. 23P/52/2020-22 zo dňa 14.12.2020 súd prvej inštancie vyzval navrhovateľku na doplnenie svojho podania tak, aby označila účastníkov konania, pravdivo a úplne opísala rozhodujúce skutočnosti, odôvodnila návrh na rozvod a uviedla príčiny rozvratu manželstva, uviedla petit návrhu a doložila potrebný počet rovnopisov podania. Súčasne bola poučená o možnosti súdu odmietnuť podanie.
4.1. Dňa 31.12.2020 bolo okresnému súdu doručené doplnenie podania, v ktorom navrhovateľka označila účastníkov konania o rozvod manželstva - seba ako navrhovateľku a manžela. Podotkla, že dôvody podania návrhu na rozvod manželstva a príčiny rozvratu manželstva vyplývajú z príloh návrhu o rozvod manželstva. V konkrétnostiach uviedla, že manžel bez jej vedomia užíva spoločné finančné prostriedky na svoje účely, čím uvrhuje rodinu do finančných problémov, ďalším dôvodom rozvratu manželstva je nevera manžela, sledovanie pornografie a následné kruté správanie sa k nej, čím trpia aj deti. Z doplneného podania navrhovateľky vyplýva, že sa domáha rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti vrátane práva zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Žiadala, aby jej manžel na výživu maloletých detí prispieval každý mesiac, pričom styk manžela s maloletými deťmi nežiadala upraviť, avšak z dôvodu povinnej školskej dochádzky detí by bolo vhodné, aby mu bolo umožnené stýkať sa s deťmi cez víkendy a počas prázdnin.
5. Na základe uvedeného zastáva odvolací súd názor, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Konanie o rozvod manželstva je konaním návrhovým. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, je s takýmto konaním spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka a priložila k nemu listiny, z ktorých vyplývajú dôvody rozvratu manželstva. Tieto následne konkretizovala aj v podaní zo dňa 28.12.2020. Spolu s návrhom predložila súdu aj sobášny list a rodné listy maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Súd prvej inštancie síce vyzval navrhovateľku na doplnenie údajov o účastníkoch konania tak, že ich označí menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, avšak, je možné predpokladať, že z tak koncipovanej výzvy okresného súdu nebolo navrhovateľke celkom zrejmé, že okrem seba a manžela, ako účastníkov konania o rozvod manželstva, má vo svojom podaní ako účastníkov spojeného konania označiť aj maloleté deti pochádzajúce z manželstva; napriek tomu je možné z predložených rodných listov ustáliť okruh účastníkov konania o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a to aj vo vzťahu k označeniu maloletých detí dátumom ich narodenia. Čo sa týka absencie výšky požadovaného mesačného výživného na maloleté deti, ako ďalší dôvod odmietnutia podania navrhovateľky, odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci určenia výživného pre maloleté deti je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu, z iniciatívy súdu, a preto absencia výšky požadovaného výživného nie je takou vadou, pre ktorú by v konaní nebolo možné pokračovať. Návrhom vo vzťahu k výške výživného súd nie je viazaný a pri určovaní výšky výživného kladie dôraz najmä na najlepší záujem dieťaťa; v zmysle zásady materiálnej pravdy je súd zároveň povinný postupovať v zmysle čl. 6 C.m.p., a teda na zistenie skutočného stavu veci má vykonať aj tie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhnú.
5.1. Dôvodom na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 C.s.p. (v zmysle ktorého súd odmietne podanie, ak sa v lehote určenej súdom nedoplní alebo neopraví a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať) nemôžu byť vady podania vytýkané navrhovateľke súdom prvej inštancie. Postup okresného súdu sa odvolaciemu súdu javí neprimerane formálny, pretože niektoré náležitosti návrhu z obsahu spisu vyplývajú (zverenie maloletých detí), možno ich vyvodiť (označenie maloletých detí), resp. ich absencia nebráni vecnému prejednaniu veci.
6. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).