Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-56-2026.pdf
PDF · 82.9 KB
Case nature
Subarea
75Ek/56/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 150,-Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 178EX 24/26, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/56/2026 zo dňa 06. 07. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/56/2026 zo dňa 06. 07. 2026 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd z r u š u j e výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/56/2026 zo dňa 06. 07. 2026 o trovách exekúcie súdneho exekútora.
III. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vrátane trov tohto sťažnostného konania, n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/56/2026 zo dňa 06. 07. 2026 vyššia súdna úradníčka rozhodla o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že: „I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. Oprávnená je p o v i n n á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Vyššia súdna úradníčka sa v prvom rade zaoberala námietkou povinného, že mu nebolo doručené rozhodnutie, teda exekučný titul ( povinný ho označuje ako súdne rozhodnutie). Preto výzvou zo dňa 02. 06. 2026 a opakovanou výzvou zo dňa 18. 06. 2026 žiadala oprávneného o preukázanie, že povinnému bol riadne doručený exekučný titul. Oprávnený, ani v predĺženej lehote, nepreukázal doručenie exekučného titulu, preto konštatovala, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, teda nie je preukázané, že rozhodnutie bolo povinnému riadne doručené. Aj keď je exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, táto doložka za daných okolností nezodpovedá skutočnosti. Inak povedané, rozhodnutie, ktoré nebolo riadne doručené, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a preto ho nemožno vymáhať. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími argumentami povinného nezaoberala. Pretože je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že exekúciu zastavila a na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora zaviazala oprávneného.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že odstránil súdom vytknutú vadu návrhu a dodatočne predložil súdu v prílohe doručenku, ktorou je preukázané, že exekučný titul bol riadne doručený povinnému, ktorý svojím podpisom dňa 19. 12. 2022 potvrdil prevzatie rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-VT-OCDPK-2022/012460 zo dňa 14. 12. 2022. Exekučný titul
bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosť a je riadnym exekučným titulom. Oprávnený ako osoba poverená konsolidovať pohľadávku štátu nedisponovala doručenku, nakoľko táto nebola súčasťou postúpenej dokumentácie. SK, a.s. bola pri preukazovaní doručovania exekučného titulu viazaná a na poskytnutú súčinnosti zo strany MV SR, ktoré doručenku dokladovalo, avšak po lehote stanovenej súdom.
3. Povinný k sťažnosti uviedol, že je pripravený jednať, ak mu bude písomne doložená platná zmluva medzi mnou (živým človekom) a obchodnou korporáciou Slovenská konsolidačná, a.s., ktorú vlastnoručne podpísal a ktorá ho zaväzuje k nejakému plneniu alebo povinnostiam, keďže podľa zákona č. 18/2018 je to tretia strana a nemá vedomie, že jej udelil akýkoľvek súhlas. Nakoľko žiadna takáto zmluva neexistuje, vec právne zaniká.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
12. Úvodom súd prvej inštancie pripomína, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12. 01. 2026 sa oprávnený voči povinnému domáha vymoženia peňažného plnenia na základe exekučného titulu – rozkaz o uložení pokuty za správny delikt vydaný Okresným úradom Vranov nad Topľou sp. zn. OU-VT-OCDPK-2022/012460 zo dňa 14. 12. 2022 (ďalej len „exekučný titul“), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu 150,-Eur za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 12. 11. 2022 v čase o 11:02:59 užíval vymedzený úsek cesty Dl, 380,4 km, smer PP vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Podľa vyznačenej doložky exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 04. 01. 2023 a vykonateľnosť dňa 20. 01. 2023.
13. Povinný sa včas podaným návrhom na zastavenie exekúcie bránil tým, že exekučný titul mu nebol doručený. Ďalej žiadal doložiť zmluvu podpísanú jeho osobou, ktorú mal uzatvoriť s oprávneným
a podklade ktorej od neho oprávnený môže požadovať vymáhanú pohľadávku. Taktiež žiadal o doloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, kde bude uvedený aj jeho súhlas, o doloženie právoplatnej licencie súdneho exekútora, o doloženie riadneho exekučného titulu, o doloženie, že je občanom Slovenskej republiky s písomným dôkazom a jeho podpisom, že sa dobrovoľne vzdal občianstva ČSSR.
14. Vyššia súdna úradníčka návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovela, keď oprávnený nepreukázal listinným dôkazom doručenie exekučného titulu povinnému, a tým nebola preukázaná vykonateľnosť exekučného titulu.
15. V rámci podanej sťažnosti oprávnený súdu prvej inštancie predložil listinný dôkaz – doručenku preukazujúcu doručenie exekučného titulu povinnému. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pre súd prvej inštancie, ktorý rozhoduje o sťažnosti, je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia o sťažnosti, preto súd prvej inštancie musel prihliadnuť aj na nový dôkaz, tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom, pričom takouto novotou bola zo strany oprávneného doložená doručenka. Práve táto doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny, preukazuje, že exekučný titul bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa 19. 12. 2022, čo povinný potvrdil svojim podpisom na doručenke. V tomto smere ďalej súd prvej inštancie poukazuje na to, že povinný vo vyjadrení k sťažnosti už nedoručenie exekučného titulu nenamietal, a preto súd prvej inštancie nepovažoval túto okolnosť za naďalej spornú. V dôsledku uvedeného je tak nutné konštatovať, že oprávnený do konania predložil riadny exekučný titul, ktorý bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a naďalej je formálne i materiálne vykonateľný, a teda spĺňa všetky atribúty spôsobilého exekučného titulu, na podklade ktorého môže oprávnene prebiehať exekúcia. Dôvod pre zastavenie exekúcie v podobe neexistencie formálne vykonateľného exekučného titulu tak v priebehu sťažnostného konania odpadol.
16. Vo vzťahu k ostatným námietkam povinného, ktoré vzniesol v rámci návrhu na zastavenie exekúcie a tiež v rámci podanej sťažnosti, musí súd prvej inštancie ďalej konštatovať, že ani jedna z nich nebola dôvodná, a teda ani jedna z nich nezaložila dôvod pre zastavenie exekúcie. K jednotlivým námietkam súd v krátkosti uvádza nasledovné:
17. Povinný požadoval predloženie zmluvy uzatvorenej medzi ním a oprávneným, ktorá by ho zaväzovala k nejakému plneniu. Takáto zmluva však neexistuje, čo však neznamená, že vymáhaná pohľadávka neexistuje. Pohľadávka totiž môže vzniknúť aj z mimozmluvného vzťahu a tak tomu bolo aj v danej veci, keď vymáhaná pohľadávka predstavuje pokutu uloženú za priestupok, ktorého sa povinný dopustil podľa zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Vymáhaná pohľadávka tak vznikla ako následok protiprávneho konania povinného, a teda nevznikla na podklade žiadnej zmluvy.
18. Povinný sa tiež domáhal predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky, kde bude uvedený aj jeho súhlas. Tu však opäť súd prvej inštancie musí uviesť, že takáto zmluva neexistuje, keďže k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa, ktorým bolo Ministerstvo vnútra SR, na nového veriteľa – oprávneného, sa súhlas dlžníka v žiadnom prípade nevyžaduje. Zároveň je nutné poukázať na to, že oprávnený prestavuje štátny podnik, ktorý je poverený konsolidáciou pohľadávok štátu, pričom jeho činnosť je upravená predovšetkým zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu. Oprávnený spracúva údaje dlžníkov najmä na základe plnenia zákonných povinností (správa a vymáhanie pohľadávok štátu) a oprávneného záujmu v súlade s platným Nariadením GDPR a zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov. Na takéto spracúvanie spravidla tak nepotrebuje súhlas dotknutej osoby (dlžníka).
19. Napokon povinný žiadal o doloženie právoplatnej licencie súdneho exekútora, o doloženie riadneho exekučného titulu a o doloženie, že je občanom Slovenskej republiky s písomným dôkazom a jeho podpisom, že sa dobrovoľne vzdal občianstva ČSSR. Týmto požiadavkám povinného súd prvej inštancie nevyhovel, pretože nie sú nijak relevantné vo vzťahu k posúdeniu návrhu na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, že exekučné konanie je konanie, ktoré slúži k vymoženiu judikovaného nároku a exekučný súd rieši spory, ktoré z toho vyplynú. Exekučný súd tu nie je na to, aby viedol s účastníkmi konania teoretické debaty na rôzne otázky (vrátane existencie a právomoci Slovenskej republiky, jej štátnych orgánov, súdov či exekútorských úradov), ktoré nemajú relevantný právny základ, ale sú založené na subjektívnom presvedčení povinného. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie je tu na to, aby súd na základe včasného a riadneho procesného úkonu povinného preskúmal, či sú splnené všetky podmienky pre poskytnutie exekučnej súdnej ochrany, či judikovaný nárok existuje a či
má spoľahlivý podklad, t. j. či exekučný titul, z ktorého vychádza, je spôsobilým podkladom pre exekúciu. Nič z toho povinný do konania nevložil, a to ani v rámci návrhu na zastavenie exekúcie a ani v rámci podanej sťažnosti.
20. Sumarizujúc vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatuje, že exekučné konanie je vedené na návrh osoby, ktorá riadne preukázala svoju aktívnu legitimáciu poukazom na Zmluvu o vymáhaní pohľadávok štátu č. 5/2024/MV SR zo dňa 16. 04. 2024. Zároveň, súd konštatuje, že oprávnený predložil riadne formálne a materiálne vykonateľný exekučný titul v súlade s § 45 Exekučného poriadku, pričom nebolo preukázané, že by povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote splnil. Oprávnený tak mal dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je preto vedená dôvodne.
21. Keďže povinný nepreukázal a ani neuviedol skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda také, ktoré by odôvodňovali právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, či o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd prvej inštancie preto napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/56/2026 zo dňa 06. 07. 2026 postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol v celom rozsahu. (výrok I. tohto uznesenia)
22. Ďalej súd prvej inštancie zrušil výrok II. napadnutého uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/56/2026 zo dňa 06. 07. 2026 o náhrade trov súdneho exekútora, ktorý zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie stratil svoj zákonný podklad. (výrok II. tohto uznesenia)
23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd prvej inštancie napokon rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Pretože súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, čím vyhovel sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/56/2026 zo dňa 06. 07. 2026, nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený si v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie náhradu trov neuplatnil, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vrátane sťažnostných trov, nepriznal. (výrok III. tohto uznesenia)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).