Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-52-2021.pdf
PDF · 82.02 KB
Case nature
Subarea
9Co/52/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. ul. č. XXX/X, zastúpenej JUDr. Drahomírou Caroline Boháčikovou, právnou zástupkyňou Krízového centra OZ ŽENA V TIESNI, P.O. BOX 70, Martin, IČO: 37 974 581, proti odporcovi: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N., J. ul. XX/XXX, zastúpenému advokátkou JUDr. Kristínou Jošthovou, so sídlom M. R. T. XX, M., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 51C/11/2021-12, zo dňa 22.02.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP uložil odporcovi, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, úplne nekontaktoval navrhovateľku (I.), aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s výnimkou súdnych pojednávaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní (II.) a navrhovateľke voči odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.). Mal za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to pre dôvodné podozrenie z násilia - fyzického aj psychického, ktorého sa odporca voči nej dopúšťal v prítomnosti detí. Intenzita násilia odporcu bola natoľko vážna, že sa navrhovateľka obrátila 09.02.2021 na Krízové centrum OZ ŽENA V TIESNI so žiadosťou o pomoc a dňa 20.02.2021 podala trestné oznámenie na odporcu pre trestný čin znásilnenia. Okresné riaditeľstvo PZ v Žiline 10.02.2021 vykázalo odporcu zo spoločného obydlia - rodinného domu v obci Y., T. XXX/ X a k pozemku k nemu patriacemu. Počas vykázania zo strany polície bol odporcovi uložený zákaz približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Na základe návrhu navrhovateľky bolo uznesením zo dňa 15.02.2021, č.k. 41C/12/2021-12, nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do predmetného rodinného domu. Ďalej zdôraznil, že právo navrhovateľky na ochranu života a zdravia, zachovania ľudskej dôstojnosti, ktoré sú násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie ako právo odporcu na slobodu pohybu. Nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nevyhnutné aj z toho pohľadu, že svedkami násilností mali byť aj deti, z toho jedno maloleté. Súčasne neuložil účastníkom konania povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko prostredníctvom účinku neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 155 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech navrhovateľky v konaní.
2) Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP odvolanie odporca a žiadal ho zrušiť a priznať nárok na náhradu trov konania, pretože
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že navrhovateľka svoj návrh odôvodnila aj tým, že vzhľadom na jeho správanie sa bojí o svoj život a zdravie a že jej neustále vypisuje, aby stiahla trestné oznámenia a žiadosť o rozvod a že sa k nej chce vrátiť. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení navrhovateľky, trestného oznámenia, z intervencie Krízového centra OZ ŽENA V TIESNI, pričom navrhovateľka nepredložila žiadne správy z lekárskych ošetrení z dôvodu fyzických napadnutí, žiadne uznesenie, ktorým by mu bolo vznesené obvinenie, ani správy zo šetrenia ÚPSVaR, kde by boli zistené nejaké nedostatky, pričom to, že naňho podala trestné oznámenie, neznamená, že sa nejakého trestného činu dopustil. Pokiaľ súd vychádzal z neodkladného opatrenia č.k. 41C/12/2021-12 z 15.02.2021, proti tomuto sa odvolal a o odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. V trestnom konaní sa pritom bude vykonávať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či má sklony k žiarlivosti tak, ako to bolo konštatované krízovým centrom podľa vyjadrení navrhovateľky, či je spôsobilý sa dopustiť predmetnej trestnej činnosti a u navrhovateľky sa bude skúmať, či má sklony ku klamstvu alebo fabulácii, alebo či netrpí nejakou duševnou poruchou alebo psychózou. Poukázal na to, že navrhovateľka je psychiatrickým pacientom a užíva lieky, čo môže mať vplyv na vnímanie skutočnosti a jej správanie a čo ovplyvňuje aj sexuálny život, a čo viedlo aj k rozvodu predchádzajúceho manželstva. Súd neskúmal, či uvedené môže mať za následok nesprávne vnímanie reality ako takej, najmä v intímnej oblasti, kedy ho obvinila zo znásilnenia, pričom k pohlavnému styku vždy dochádzalo dobrovoľne. Ďalej súd konštatoval, že je potrebné eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou, nakoľko hrozí opakovanie konania odporcu, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností, vzhľadom na uvedené, k týmto záverom došiel. Na základe neodkladného opatrenia bolo obmedzené aj jeho právo podieľať sa na výchove maloletého, keďže z dôvodu zákazu ju kontaktovať nemá o maloletom žiadne informácie, nevie, aký je jeho zdravotný, duševný stav, ani to, či má nejaké problémy. Matka pritom podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s ním, z čoho vyplýva, ak by bola obava z násilia z jeho strany taká veľká, ako sa snaží preukázať, dožadovala by sa obmedzenia rodičovských práv. Preto mal pocit, že si všetko vymyslela, len aby sa ho zbavila. Súčasne namietol výrok o nároku na náhradu trov konania z toho dôvodu, že právna zástupkyňa navrhovateľky nie je zapísaná v Zozname advokátov, a preto nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
3) Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že dokumenty, ktoré slúžili na identifikáciu násilia Krízového centra OZ ŽENA V TIESNI, sú porovnateľné s dotazníkom používaným políciou a vypracovala ich erudovaná pracovníčka. Mala za to, že vzhľadom na svoj aktívny prístup k svojim zdravotným ťažkostiam, aj keď je v lekárskej starostlivosti, je kompetentná vyjadriť svoj nesúhlas so sexuálnym stykom, ku ktorému nedochádzalo vždy dobrovoľne a posledné mesiace takmer vždy z donútenia. Odporca pritom nedisponuje lekárskymi posudkami na jej zdravotný stav, teda nie je jasné, ako došiel k záveru, aké diagnózy jej boli diagnostikované, keď navyše od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti lieky neberie, len raz mesačne dochádza k psychológovi na terapie, nakoľko už nie je vďaka zákazu priblíženia a zákazu vstupu do domu, ktoré súd odporcovi uložil, vystavená jeho psychickému ani fyzickému týraniu, čo jej postupe pomáha dostať sa a liečiť zo zažitej traumy. Nie je pravdivé, že deti neboli svedkom násilia, čo vie preukázať. Na lekárske ošetrenie nešla z dôvodu, lebo po každom fyzickom alebo psychickom útoku, či nátlaku odporca skutky oľutoval a sľuboval nápravu, že sa to už nebude opakovať ona mu uverila a dávala ďalšiu šancu, o čom má sms správy, kde svoje konanie ľutuje. Keďže v sms správach jej písal, že nie je schopná sa o dieťa postarať a pošle jej domov sociálku alebo si príde po syna s políciou, podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený aj jeho styk s maloletým. Nepravdivé sú jeho tvrdenia, že nemá informácie o maloletom, keďže sa denno-denne vidia cez videohovor a informácie mu podáva jej plnoletý syn, keď navyše na základe neodkladného opatrenia je s maloletým oprávnený sa stretávať každý nepárny víkend v sobotu a nedeľu, a každý utorok a štvrtok, čo mu umožnila napriek tomu, že uznesenie ešte nebolo právoplatné. Odporca sám trpel psychiatrickými problémami, na čo mu boli prepísané aj lieky, pričom od jeho bývalej priateľky vie, že ju bil, chorobne na ňu žiarlil, bol majetnícky, z ktorého dôvodu sa s ním aj rozišla. Zdôraznila, že má strach, že po tom, keď bude mať odporca k nej prístup, znova bude agresívny, dopustí sa voči nej fyzického násilia a všemožne ju bude kontaktovať. Mala za to, že rozhodnutia súdu na jeho právach ho nijako neobmedzujú, ale naopak, len chránia jej právo na ochranu života a zdravia. Čo sa týka trov konania, žiadala len zaplatenie súdneho poplatku.
4) Odporca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na skutočnostiach uvádzaných v odvolaní a ďalej uviedol, že voči nemu, ako údajnému páchateľovi označenom navrhovateľkou, nebolo vznesené obvinenie, a preto treba k nemu pristupovať s použitím zásady prezumpcie neviny ako k osobe, ktorá je v trestnoprávnej rovine nevinná, pokiaľ sa nepreukáže opak. Poukázal na to, že zákaz kontaktovať sa s matkou mu komplikuje realizáciu rodičovských práv vzhľadom k tomu, že všetko sa dozvedá od jej staršieho syna, čo je len sprostredkovaná informácia, ktorá nemôže nahrádzať nevyhnutnú a dôležitú komunikáciu medzi rodičmi na zabezpečenie čo najlepšieho záujmu maloletého. Zákaz nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť 30 metrov pritom môže v budúcnosti skomplikovať realizáciu styku s maloletým, pretože matka síce určuje tretiu osobu na odovzdanie a prevzatie maloletého, avšak ako sa bude realizovať styk, keď ňou určená osoba nebude môcť, t. j. nechá dieťa pred domom samé, aby si ho mohol prevziať, dodržujúc nariadenú vzdialenosť. Neodkladné opatrenia si odporujú, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené pre obavu a život žalobkyne a maloletého a druhým neodkladným opatrením bol upravený styk maloletého s ním ako otcom.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
7) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dopĺňa, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nemá čas na vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci samej. Tvrdenia navrhovateľky odôvodňujúce potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, t. j. ochrana života a zdravia a zachovanie ľudskej dôstojnosti navrhovateľky sú pritom osvedčené ňou predloženými listinami, a to 1. potvrdením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia a to predmetného rodinného domu a priľahlého pozemku podľa § 27a ods. 1 z.č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, predpokladom vydania ktorého je, že bolo na základe zistených skutočností možné očakávať zo strany odporcu útok na život, zdravie, slobodu a ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, ako aj 2. vykonateľným uznesením (§ 332 ods. 2 CSP) o nariadení neodkladného opatrenia, č.k. 41C/12/2021-12, podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e), ktorým bola odporcovi uložená povinnosť, aby dočasne nevstupoval do predmetného rodinného domu, v ktorom býva osoba, t. j. navrhovateľka, vo vzťahu ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia. Neobstoja pritom tvrdenia odporcu, že nemôže napĺňať svoje rodičovské práva a podieľať sa na výchove maloletého vzhľadom k tomu, že informácie o ňom sú mu podávané starším synom navrhovateľky a navyše sa takmer denne vidia cez videohovor, ktorú skutočnosť žalovaný nepopieral. V súčasnosti, na základe neodkladným opatrením upraveného styku, je s maloletým v osobnom kontakte, v rámci ktorého môže realizovať a napĺňať svoje rodičovské práva, ktoré nariadeným neodkladným opatrením nie sú preto nijak v neprimeranej miere obmedzované. Navrhovateľka pritom vyjadrila obavu, že svoje vyhrážky naplní a ublíži jej alebo jej otcovi, ktorý je starší a nevie sa brániť, preto neobstoja ani námietky odporcu ohľadne toho, že neodkladné opatrenia si navzájom odporujú. Tvrdenia otca o tom, že v budúcnosti môže nastať situácia, že tretia osoba mu nebude môcť maloletého pri prevzatí odovzdať, zostali v pozícii ničím nepodložených domnienok, keď pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP).
8) Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami odporcu, krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie za účelom ochrany telesnej a duševnej integrity navrhovateľky ako vecne správne potvrdil, vrátane jej nároku na náhradu trov konania, ktoré tak, ako vyplýva jednak z návrhu, ako aj z vyjadrenia, predstavujú len zaplatený súdny poplatok.
9) O nároku trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke, ako v ňom plne úspešnej, ho priznal voči odporcovi v plnom rozsahu.
10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).