Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-70-2019.pdf
PDF · 92.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. K.. L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytp, J. XX, W. A., 2. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, W. A., obaja zastúpení: JUDr. Adam Dragon, advokát, so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 53 265 165, proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Nové Zámky, Považská 4, Nové Zámky, IČO: 00 178 209, zastúpený: JUDr. Tibor Nagy, Kukučínova 8, Nové Zámky, o zaplatenie 62.024,46 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. 11. 2018, č. k. 15C/32/2015-229, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že základ uplatneného procesného nároku žalobcov v 1. a 2. rade je daný a zároveň uviedol, že o výške nároku a trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXXX v kat. úz. W. A., pričom súčasťou pozemku vedeného na LV č. XXXXX je stavba vo vlastníctve žalovaného a rybník, ktorý je v užívaní žalovaného. Keďže žalovaný užíva ich pozemky bez právneho dôvodu, žiadali, aby žalovaný bol povinný im zaplatiť uplatnenú pohľadávku. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 20 Ústavy ust. § 4, § 5 zák. č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, ako aj ust. § 3, § 123, § 126, § 451 OZ a § 101 a § 107 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Slovenský rybársky zväz, rada v Žiline žalovanému zverila do obhospodarovania dňom 01. 01. 2013 rybársky revír č. X-XXXX-X-X, štrkovisko RT. Tiež nebolo sporné, že následne dekrétom zo dňa 08. 01.2007 Slovenská rada SRZ-Rada pridelila žalovanému do obhospodarovania aj uvedený rybársky revír. Tiež nebolo sporné, že výkon rybárskeho práva patrí štátu a že toto právo má od štátu žalovaný derivátne pridelené. K námietke žalovaného v súvislosti s jeho pasívnou legitimáciou poukázal na stanovy SRZ a organizačný poriadok SRZ. Žalovaný vystupuje v hospodárskych vzťahoch vo svojej mene a nesie tiež samostatnú majetkovú zodpovednosť. Žalovaný môže nadobúdať práva a zaväzovať sa vlastným menom, hospodáriť s vlastným majetkom a majetkom zväzu, ktorý mu bol zverený do správy. Preto súd považoval za nesporné, že žalovaný je v danom prípade pasívne legitimovaný. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovia ako vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní strpieť výkon rybárskeho práva v rozsahu jeho výkonu žalovaným súd nemohol akceptovať. Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona o rybárstve, žalovaný má právo v nevyhnutnej miere užívať aj pobrežné pozemky. Z výpovedí strán sporu však bolo zistené, že žalovaný na nehnuteľnostiach žalobcov vybudoval športovú lúku, sklad, žumpu a pod. a tieto činnosti nemajú súvis s výkonom rybárskeho práva, preto neexistuje zákonný dôvod, podľa ktorého by výkon takejto činnosti museli žalobcovia na svojich pozemkoch strpieť a navyše
bezodplatne. Skutočnosť, že žalovaný neužíva pozemky žalobcov len v nevyhnutnej miere, je zrejmá aj z listu žalobcu (č. l. 15), v ktorom oznamuje žalobcom existenciu investičných nákladov vynaložených na zhotovenie stavebného diela a od žalobcov titulom finančného vyrovnania požadoval sumu 77.000 eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vlastnícke právo žalobcov je obmedzené viac ako v nevyhnutnej miere. Preto dospel k záveru, že žalobcovia majú nárok na primeranú náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva, teda je daný dôvod uplatneného nároku. Žalovaný užíval pozemky žalobcov bez platnej nájomnej zmluvy, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočíva v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 1789/2002). Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaného uviedol, že žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2013 - 2015, žaloba bola doručená súdu dňa 28. 12. 2015, v prípade bezdôvodného obohatenia je premlčacia doby 2 roky a tak je zrejmé, že žalobcami uplatnený nárok nie je v celom rozsahu premlčaný. Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania sú v súlade s ust. § 214 ods. 1 CSP rozhodol najskôr len o základe uplatneného procesného nároku. Zároveň samostatným výrokom vyslovil, že o výške nároku a trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom nároku.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zrušenia. V dôvodoch svojho odvolania opätovne namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko podľa jeho názoru je z bezdôvodného obohatenia pasívne legitimovaný ten, v koho majetkovej sfére sa neodôvodnený majetkový prospech prejaví. Podľa Zákona o rybárstve, rybárske právo patrí štátu a príslušné ministerstvo výkon rybárskeho práva prideľuje Slovenskému rybárskemu zväzu, ktorý tak, ako sa to stalo aj v danom prípade, iba zveril do obhospodarovania žalovaného i predmetný rybársky revír. Teda podľa jeho názoru je pasívne legitimované Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. V priebehu konania tiež vzniesol námietku premlčania a tiež nesúhlasil s vyčíslenou sumou za užívanie pozemkov a neuznal dôvod uplatneného nároku, t. j. z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže právo má pridelené derivátne od štátu, nemožno hovoriť o tom, že by svoju činnosť vykonával neoprávnene, či bez právneho dôvodu. Poukázal na ust. § 2, § 3, § 4, § 5, § 6 Zákona o rybárstve. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ je, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty, alebo u neho došlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal. Žalovaný oprávnene vykonáva v rybárskom revíre rybárske právo, preto nemožno hovoriť o tom, že by túto činnosť vykonával neoprávnene, či bez právneho dôvodu. Slovenský rybársky zväz vykonáva rybárske právo podľa Zákona o rybárstve a vo verejnom záujme, nie za účelom zisku. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, nakoľko hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovaného nachádzajúci sa v lokalite pozemkov vo vlastníctve žalobcov súvisí s výkonom rybárskeho práva a medzi rybárske právo patrí i športová činnosť.
3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, keď uviedli, že nemôžu súhlasiť s tvrdením, že súd došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznili, že samotný zástupca žalovaného potvrdil užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a to nielen samotnej vodnej plochy ale aj ďalších nehnuteľností, ktoré s výkonom rybárskeho práva nemajú nič spoločné. Tiež nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že medzi rybárske práva by patrila i športová činnosť, táto skutočnosť zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a preto do rybárskeho práva nemožno subsumovať ani právo umiestňovať rybolovnú techniku na pozemku žalobcov. V danom prípade, podľa ich názoru, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spočíva prakticky vo výkone práva nájmu cudzej veci bez platnej zmluvy, resp. bez odplaty. Zo žiadneho ustanovenia nejakého právneho predpisu pritom nevyplýva, že by vlastník bol povinný strpieť výkon rybárskeho práva bezodplatne. Sú preto toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že základ uplatneného procesného nároku žalobcov je daný.
4. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne zotrval na svojom odvolaní a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Uviedol, že naďalej je toho názoru, že oprávneným užívateľom predmetných pozemkov s poukazom na ust. § 5 ods. 1 Zákona o rybárstve je on a užívateľ má právo vstupovať na príbrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca príbrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere. Nemožno preto hovoriť o tom, že svoju činnosť vykonáva neoprávnene bez právneho dôvodu.
5. Žalobcovia v priebehu odvolacieho konania zaslali stanovisko, kde uviedli, že žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K samotnej existencii sporu uviedli, že počas celého
konania dochádzalo zo strany žalovaného k spochybňovaniu výšky uplatneného nároku. K existencii nároku žalovaný uvádzal len, že užívanie pozemkov žalovaný odvodzuje od Slovenského rybárskeho zväzu, ktorý mu revír pridelil na obhospodarovanie. Samotný žalovaný pritom požiadal o predloženie stanoviska Slovenského pozemkového fondu na určenie výšky odplaty, z čoho je zrejmé, že samotnú odplatu nespochybňoval, spochybňoval len jej výšku. Ak je žalovaný, resp. Slovenský rybársky zväz a miestne organizácie oprávnený bezodplatne užívať pozemky pod vodnými plochami, nedošlo by k uzatváraniu nájomných zmlúv a plateniu nájmu. Samotný žalovaný však predložil niekoľko nájomných zmlúv, kedy Slovenský rybársky zväz uhrádza nájom za užívanie pozemkov. K samotnému užívaniu pozemkov uviedli, že žalovaný je povinný uhrádzať odplatu za užívanie tak pozemkov pod vodnou plochou a pobrežných pozemkov, ako aj ostatných pozemkov žalobcov uvedených v žalobe. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa dostane do užívania plocha, tak užívateľom je žalovaný, nakoľko žalovaný je práve tým subjektom, ktorý skutočne užíva dané pozemky. Slovenská republika, ktorej zo zákona patrí rybárske právo, fyzicky nevyužíva pozemky. Z odplatnosti užívania pozemkov uviedol, že ak by aj pripustili tvrdenie, že Slovenský rybársky zväz, Rada Žilina, ani žalovaný nemajú oprávnenie užívať dané pozemky pod vodnou plochou a pobrežné pozemky bezodplatne, ak aj právo užívať pozemky bolo v minulosti bezodplatné, tak toto právo bolo zák. č. 229/1991 Zb. odňaté. Žalobcovia majú absolútne vlastnícke právo a je neprípustné, aby mu doň ktokoľvek zasahoval bez akejkoľvek náhrady.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a preto preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov vymedzených v odvolaní. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 13. 02. 2018 vyslovil názor, že otázka pasívnej legitimácie žalovaného nie je riešením základu nároku. Otázka pasívnej legitimácie má byť riešená v rozhodnutí vo veci samej a nie medzitýmnym rozsudkom. I napriek tomu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v danom prípade sa žalobcovia domáhajú náhrady za užívanie nehnuteľností, ktoré sú v ich vlastníctve a užívanie týchto pozemkov je potrebné rozčleniť na užívanie pozemkov pod vodnou plochou a užívanie pobrežných pozemkov, ktoré sú v súčasnosti vedené ako parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX vodná plocha o výmere XX.XXX m2 v kat. úz. W. A., zapísanej na LV č. XXXX a užívanie ostatných pozemkov, ktoré sú súčasne vedené ako parc. reg. „C“ XXXX/XXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, parc. reg. „C“ XXXX/ XXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2, parc. reg. „C“ XXXX/XXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2 a parc. č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere XX.XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2, zapísaná na LV č. XXXXX pre kat. úz. W. A.. Pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného je preto potrebné ustáliť, kto bol užívateľom týchto nehnuteľností. Zák. č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v ust. § 4 ods. 2 vymedzuje, že rybárske právo patrí štátu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch (prvá veta). Na č. l. 75 a 76 z listinných dokladov je zrejmé, že Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina je v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 139/2002 Z. z. od 01. 04. 2002 užívateľom rybárskych revírov, ktoré sú tam uvedené, pričom za účelom plnenia § 3 ods. 3 stanov Slovenského rybárskeho zväzu pridelil nižšie uvedené rybárske revíry do obhospodarovania Slovenskému rybárskemu zväzu - Mestskej organizácii Nové Zámky. Potvrdenie o tom, že pridelenie výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch užívaný Slovenským rybárskym zväzom zveril do obhospodarovania dňom 01. 01. 2003 Mestskej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu Nové Zámky svedčí potvrdenie na č. l. 76 spisu, medzi ktorým je aj rybársky revír štrkovisko RT. Zásada, že rybárske právo patrí štátu vychádza z čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pozemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu. Definícia rybárskeho práva je postavená na jeho troch nevyhnutných súčastiach, medzi ktorými má dominantné postavenie ochrana rýb. Po nej nasledujú ich chov a lov. Poslednou súčasťou rybárskeho práva, ktorá zaručuje jeho reálny výkon vo všetkých revíroch je povinnosť umožniť každému oprávnenému užívať na lov v nevyhnutnej miere príbrežné pozemky. Je nesporné, že ministerstvo využilo svoju kompetenciu danú mu ust. § 4 ods. 3 zák. č. 139/2002 Z. z. a pridelilo výkon rybárskeho práva Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada Žilina. Je tiež nesporné, že od 01. 04. 2002 je užívateľom rybárskych revírov Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina. Slovenský rybársky zväz - Rada následne v súvislosti s prenesením plnenia niektorých úloh, súvisiacich s hospodárením v rybárskom revíre užívateľa preniesol na svoju organizačnú zložku a
to Mestskú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu Nové Zámky rybársky revír Štrkovisko RT do obhospodarovania. Treba preto prisvedčiť žalovanému, že on nie je užívateľom rybárskeho revíru a preto jeho námietka ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je dôvodná. Avšak ako už bolo vyššie uvedené, je potrebné rozlišovať medzi pozemkami, ktoré majú žalobcovia vo vlastníctve a v súvislosti s parc. č. XXXX/XXX - vodná plocha o výmere XX.XXX m2 a tiež v súvislosti s ust. § 5 ods. 1 zák. č. 139/2002 Z. z. posudzovať aj otázku pobrežných pozemkov, podľa ktorého užívateľ má právo vstupovať na pobrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere, okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný podľa osobitných predpisov. Preto bude v ďalšom konaní potrebné posúdiť, čo tvorí rybársky revír a čo tvoria pobrežné pozemky a v tejto časti v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného žalobu zamietnuť.
8. Čo sa týka ostatných pozemkov, ktoré sú označené ako ostatná plocha, tak ako bolo vyššie uvedené, bude potrebné vykonať dokazovanie, v akom rozsahu žalovaný užíva tieto nehnuteľnosti, pričom je nesporné, že na predmetných nehnuteľnostiach je aj postavená stavba vo vlastníctve žalovaného a preto minimálne v tomto rozsahu je žalovaný pasívne legitimovaný. Nič to však nemení na skutočnosti, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcov, ktoré odvíjajú z titulu bezdôvodného obohatenia posúdi, či uvedený režim je možné podradiť pod niektoré z ust. § 451 OZ. Preto bude potrebné dôsledne zisťovať charakter parciel, na aký účel sa využívajú a podľa toho posúdiť, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Čo sa týka športovej lúky, odvolací súd zastáva názor, že táto nehnuteľnosť nesúvisí s výkonom rybárskeho práva, pretože do rybárskeho práva ako bolo vyššie uvedené patrí ochrana rýb, ich chov a lov a v neposlednom rade možnosť v nevyhnutnej miere užívať pobrežné pozemky.
9. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie opätovne posudzovať i námietku premlčania, začiatok jej plynutia. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok za roky 2013, 2015 a treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ich nárok v celom rozsahu premlčaný nebude. V tejto súvislosti však bude potrebné ustáliť, odkedy začala plynúť premlčacia doba.
10. Keďže súd prvej inštancie vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o základe nároku, odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, pretože žalobcovia majú nárok za užívanie nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný, avšak nie v takom rozsahu ako požadujú, keďže minimálne v rozsahu užívania vodnej plochy žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O trovách konania nerozhodoval, pretože o trovách konania aj odvolacieho rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).