Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/233/2019

Potvrdené rozhodnutím 11CoP/440/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. D. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlo Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, dieťa rodičov: matky - S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, IČO: 421 373 14, a otca - J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX J., zastúpeného Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 26.05.2021, č.k. 9P/233/2019-161, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o úprave styku otca s maloletým p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého: I. D. W., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka - S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D., zast. JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava a otec - J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, J., zast. Kolíková & Partners, s.r.o. so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o návrhu otca na zníženie výživného a uloženie informačnej povinnosti matke zastavuje.

Otec J. W., nar. XX.XX.XXXX, je oprávnený stretávať sa s maloletým I. D. W., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v utorok a vo štvrtok vždy od 15:00 hod. do 18:00 hod.

Otec maloletého prevezme v predškolskom alebo v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, ak sa maloletý v zariadení nachádza, inak v mieste bydliska matky a po ukončení styku otec maloletého matke v mieste jej bydliska odovzdá.

Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, v určenom čase otcovi maloletého odovzdať a umožniť riadny výkon jeho práv.

Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. - 60 zo dňa 14.02.2019 v časti úpravy styku otca s maloletým.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2019 otec žiadal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. - 60 zo dňa 14.02.2019 vo výroku o styku otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od soboty 13.00 hod. do nedele 18.00 hod, s výnimkou letných vianočných a jarných prázdnin, počas ktorých je bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok počas letných prázdnin v 28., 29. a 30. kalendárnom týždni od pondelka 28. týždňa 9.00 hod. do nedele 30. týždňa do 19.00 hod., každý rok počas vianočných prázdnin od 26.12. od 9.00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin do 18.00 hod., každý nepárny

kalendárny rok počas jarných prázdnin odo dňa nasledujúceho po poslednom dni školského vyučovania pred jarnými prázdninami od 9.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod. Taktiež žiadal, aby súd určil, že otec je oprávnený počas styku s maloletým dieťaťom vycestovať do zahraničia bez osobitného písomného súhlasu matky a uložil matke povinnosť odovzdať otcovi na jeho požiadanie platný cestovný doklad maloletého. Ďalej navrhol, aby súd uložil matke maloletého informačnú povinnosť o zdravotnom stave maloletého, prospechu v predškolskom a školskom zariadení a mimoškolských aktivitách maloletého vždy k poslednému dňu v každom párnom kalendárnom mesiaci. Neskôr počas konania tiež navrhol, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 180 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne a čo sa týka úpravy styku s ohľadom na prezentovaný postoj matky upravil svoj návrh tak, aby bol styk rozdelený do dvoch časových etáp, pričom otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým od 15.01.2021 do 31.07.2021 každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a od 01.08.2021 každý párny týždeň od soboty 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Zároveň zotrval na úprave styku počas sviatkov a prázdnin s tým, že styk počas letných prázdnin by sa začal realizovať počnúc rokom 2022. Miesto preberania a odovzdania maloletého navrhol v predškolskom alebo školskom zariadení, ak sa dieťa v zariadení nachádza, inak v mieste bydliska matky a po ukončení styku v mieste bydliska matky s tým, že matka bude povinná maloletého otcovi na styk riadne pripraveného odovzdať.

2. Svoj návrh odôvodnil otec tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. -60 zo dňa 14.02.2019, ktorým súd schválil dohodu rodičov v zmysle ktorej má právo stretávať sa s maloletým každý týždeň vždy v nedeľu v čase od 13.30 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, kedy maloleté dieťa prevezme vždy v mieste bydliska maloletého a odovzdá matke na ich vzájomne dohodnutom mieste. Poukázal na potrebu na strane otca a maloletého tráviť spolu viac času, a tým možnosť realizácie práva otca na výchovu a tomu korešpondujúceho práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Zmena pomerov spočíva najmä v tom, že maloletý dovŕšil tri roky veku, je v mladšom predškolskom veku a je schopný stráviť bez matky aj dlhší čas. Aktuálne trávi s otcom iba cca 4,5 hodiny týždenne, čo predstavuje približne 2,7 % celkového času roka, ktorý môže otec byť osobne so synom, aj to za prítomnosti matky. Uvedený čas je neadekvátnym na prirodzené a dostatočné rozvinutie vzťahu medzi otcom a synom a na riadnu realizáciu práva otca výchovne vplývať na svoje dieťa. Otec má záujem o vytvorenie vzťahu maloletého aj s jeho rodinnými príslušníkmi, najmä starými rodičmi zo strany otca, ktorí zatiaľ nemali možnosť sa s maloletým osobne stretnúť. Pre otca je dôležité, aby sa jeho syn zoznámil s kultúrou a materinským jazykom otca, ktoré tvoria nedielnu súčasť identity dieťaťa. Otec sa pokúšal s matkou mimosúdne dohodnúť, avšak bezúspešne. Dôvody uvádzané matkou nemajú žiaden skutkový základ (matka najmä uvádza, že rozšírenie styku nie je v záujme maloletého). Otec nežiada výraznú zmenu v rozsahu styku s maloletým a uprednostnil by, pokiaľ by sa za súčinnosti matky a v záujme maloletého dialo rozširovanie styku postupne, aby to bolo prijateľné aj pre dieťa postupne si zvykať na neprítomnosť matky a trávenie času len s otcom. Nevidí však zatiaľ ochotu a pochopenie na strane matky uznať v záujme dieťaťa dôležitosť osobnej a aktívnej prítomnosti otca v živote maloletého. Len nesúhlas druhého rodiča, ako ani všeobecné poukázanie na to, že z pohľadu tohto rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, nie je vhodné, aby sa zažitý režim menil, nemôže byť dôvodom pre nerozšírenie styku. Za súčasť vyhodnotenia najlepšieho záujmu dieťaťa považuje otec aj zohľadnenie práva dieťaťa na zachovanie totožnosti, ktoré je zaručené aj v čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Aj súd preto má vziať do úvahy kultúrne a jazykové zázemie dieťaťa, ktoré je súčasťou jeho identity a dbať na jeho zachovanie. Riadne zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa znamená, že dieťa bude mať prístup ku kultúre (a jazyku, ak je to možné) svojej krajiny a rodiny pôvodu a možnosť získať informácie o svojej biologickej rodine. Pre otca je podstatné, aby sa jeho syn zoznámil aj s kultúrou a jazykom krajiny pôvodu otca a je presvedčený, že nie sú dané žiadne relevantné dôvody, ktoré by z hľadiska záujmu dieťaťa bránili realizácii práva dieťaťa na zachovanie identity danej geografickým a rodinným pôvodom otca. Rozhodnutie o výraznejšom obmedzení styku rodiča s maloletým dieťaťom sa musí opierať o dostatočné skutkové zistenia a nielen o názor či tvrdenia druhého z rodičov, pretože ide o vážny a špecifický zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Otec má zabezpečené bytové podmienky na realizáciu styku s maloletým. Býva v jednoizbovom byte v Bratislave, ktorý má v nájme, byt je prispôsobený potrebám maloletého, nachádza sa v ňom detská posteľ, ako aj detský kútik na hranie.

3. Matka maloletého sa k návrhu písomne vyjadrila tak, že s návrhom otca nesúhlasí a navrhla ho zamietnuť. Uviedla, že styk otca s maloletým sa realizuje podľa rozsudku v prítomnosti matky. Postoj

maloletého k otcovi prejavovaný počas styku, ju oprávňuje domnievať sa, že dlhší styk maloletého s otcom by nebol na prospech dieťaťu, a že by na strane maloletého existovala subjektívna potreba tráviť s otcom viac času. Dôvody spočívajú na strane otca, ktorý si pre rečovú a kultúrnu bariéru nenašiel k maloletému cestu, na ktorú by maloletý reagoval prirodzene, alebo aspoň s prijatím a ktorý nevyužíva čas svojho styku s maloletým na uspokojivý kontakt s ním. Maloletý má 3,5 roka a je v starostlivosti matky, ktorá sa o neho nepretržite stará. Maloletý nenavštevuje predškolské zariadenie. Maloletý žije s matkou a v jednej domácnosti spolu so starou matkou. U maloletého sa prejavuje netypická emocionálna nevyzretosť a zásadná naviazanosť na prítomnosť matky alebo starej matky, z dôvodu ktorej má matka obavu umiestniť maloletého do predškolského zariadenia. Matka si uvedomuje prirodzené štádiá vývinu dieťaťa a potrebu separácie dieťaťa od matky, ktorá s tým súvisí, avšak maloletý nie je bez emočnej dekompenzácie schopný vytrvať bez matky či bez starej matky. Reaguje neprimerane, ak sa mu matka, príp. stará matka vzdiali z dohľadu, akékoľvek jej vzdialenie musí byť maloletému opakovane vysvetľované a musí byť uisťovaný, že sa matka vráti. Matka pracuje v nemocnici, a to v smenovej prevádzke, sama by preto prijala, keby maloletý jej neprítomnosť vnímal neutrálne. Keď neprítomnosť matky nie je maloletému vopred dostatočne vysvetľovaná, demonštratívne odmieta jesť či piť, s týmto čaká až do príchodu matky. Matka sa systematicky snaží o postupné odlučovanie maloletého od jej osoby, avšak pokrok maloletého nezodpovedá jeho biologickému veku. V 05/2020 strávila matka s maloletým noc v bydlisku jej kamarátky s tým, že ráno odišla na nákup. Predčasne sa z neho musela vrátiť, keďže maloletý sa prebudil a nebolo možné ho upokojiť, reagoval až panicky, zadúšal sa plačom, bol agresívny, bolo nemožné odkloniť jeho pozornosť. Maloletý má v noci prerušovaný spánok, vyžaduje si upokojovanie a prítomnosť známej osoby. Maloletý nikdy nestrávil dlhší čas oddelene od matky. Vzťah otca s maloletým sa ani po roku a pol realizácie pravidelných kontaktov nevyvinul na takú úroveň, aby bol maloletý psychicky spôsobilý vytrvať s otcom po taký čas, aký otec požaduje, navyše s prespaním. V porovnaní s doterajším rozsahom styku by pre maloletého išlo o zásadnú zmenu, na ktorú maloletý nie je pripravený, pričom ide o objektívny stav daný jeho vekom a psychickou spôsobilosťou. Za takýchto okolností by k rozšíreniu styku malo prichádzať postupne. Zmyslom realizácie styku otca s maloletým nie je uspokojovanie potreby otca, ale predovšetkým uspokojovanie potrieb dieťaťa. Na neuspokojivej úrovni vzťahov medzi otcom a dieťaťom sa podieľa svojim správaním otec. Od podania návrhu otca na súd sa otec k matke chová korektnejšie, do toho času bez akéhokoľvek podnetu matky, reagoval voči matke v prítomnosti maloletého častokrát vulgárne, verbálne agresívne, vytvárajúc napätie. Matku sa takýmto spôsobom snažil odradiť od jej prítomnosti pri styku, čomu zodpovedalo aj to, že keď usadil maloletého v autosedačke, kým si na sedadlo spolujazdca prisadla matka, snažil sa s maloletým odísť bez matky. Uvedené sa stalo niekoľkokrát. V 09/2019 sa otec s matkou dohodli, že ho prvý krát navštívia v domácnosti otca za účelom oslavy narodenín maloletého. Otec si vzal maloletého na ruky, vstúpil do bytu a spolu so svojou priateľkou a pred matkou zatvorili dvere. Matku odmietal vpustiť dovnútra, nechal ju stáť na chodbe, nereagoval na zvonenie, ani na jej žiadosti, pred maloletým prezentoval, že matka odišla a že tak sa dohodli. Po vpustení matky do bytu, priateľka otca, matke hrubo nadávala; pred dieťaťom otvorene pochybovala o jej spôsobilosti byť matkou. Maloletý bol priamym objektom napätej situácie, čo vyústilo v to, že nasledujúci styk odmietol s otcom odísť, otec maloletého vytrhol a hrubo hodil do autosedačky, ignorujúc plač dieťaťa. Počas manželského spolužitia otec neraz matku fyzicky napadol, čo vysvetľoval kultúrnym prostredím, v ktorom vyrastal a ktoré fyzické násilie na ženy nepovažuje za neprijateľné. Vzťah medzi maloletým a otcom nenadobudol prvky prirodzenosti pre nezáujem otca porozumieť maloletému a to na jazykovej a emocionálnej úrovni. Medzi otcom a maloletým je jazyková bariéra. Otec komunikuje lámanou slovenčinou, s matkou komunikuje po anglicky. Otec má záujem učiť maloletého komunikovať po turecky, maloletý prejavuje o takýto charakter komunikácie nezáujem. Sám maloletý prejavuje záujem rozprávať sa s otcom, avšak po slovensky, na čo otec nedokáže reagovať, odpovedať mu, odpovedá mu po buď po turecky, alebo po slovensky, ale scestne, nenáležito, čo u dieťaťa často vyvoláva frustráciu, ktorú prejavuje zvýšenou agresivitou. Uvedené si otec uvedomuje, o svoj jazykový progres v slovenskom jazyku však dbá nedostatočne. Otec maloletého nepodporuje a nie je k nemu empatický. Detské riekanky alebo pesničky otec označuje za stupídne. Matke vytýka, že maloletého učí hlúposti. Ani na žiadosť matky maloletého za pesničku či riekanku nepochváli, otvorene pred dieťaťom vyjadruje nevôľu, čo následne v dieťati vzbudzuje pocit zahanbenia a neochoty takto sa rozvíjať. Keď sa maloletý snaží s otcom komunikovať na témy primerané jeho veku, otec mu dáva najavo, že ho to nezaujíma a obťažuje, napr. maloletý sa pýtal otca, prečo má ježko pichliače, otec sa oboril na matku, že sa ho dieťa pýta hlúposti. Matka nepopiera, že otec má maloletého rád, avšak kultúrne prostredie, v ktorom otec vyrastal, mu neumožňuje akceptovať, že maloletý vyrastá v inom kultúrnom prostredí a to v tom, na ktorom sa rodičia dohodli ešte pred počatím dieťaťa. Otec opakovane prejavuje až hostilitu voči slovenským normám či tradíciám, označuje ich za hlúpe, či spiatočnícke, hoci

deklaruje, že na území SR chce žiť aj naďalej. V takomto duchu sa otec prejavuje aj v prítomnosti maloletého. Hygienické štandardy na Slovensku považuje otec za prehnané; kým matka sa snaží naučiť maloletého konzumovať príborom, otec príbor maloletému odstrkáva a motivuje ho, aby z taniera jedol rukou, prípadne ho rukami sám kŕmi. Matka si plne uvedomuje, že pre dieťa je spoznanie inej kultúry obohacujúce, maloletý však od narodenia žije na Slovensku a je v jeho záujme, aby do našej spoločnosti zapadol a akceptoval jej normy a štandardy. Otec je pokiaľ ide o aktivity, počas styku s dieťaťom pasívny. Žiaden program nenavrhuje, návrh aktivít prenecháva matke, avšak akceptuje len časť jej návrhov. Maloletý si tak volí realizáciu styku s otcom v detskom parku v obchodnom centre, s čím otec rád vyjadruje súhlas. Styk prebieha tak, že maloletý sa zväčša sám hrá v detskom kútiku či na ihrisku a otec zväčša sám sedí na blízkej lavičke a maloletého pozoruje alebo sa hrá s mobilom. Matka otcovi a dieťaťu ponecháva všetok priestor, maloletého pripravuje na styk bez jej prítomnosti aj tým, že na určitý čas odchádza nakupovať. Do komunikácie s otcom zasahuje len vo forme nevyhnutných prekladov z cudzieho jazyka. Dochádza len k minimálnej interakcii medzi otcom a dieťaťom, keďže otec je v pozícii pozorovateľa. Takéto usporiadanie styku je pre maloletého nedostatočne podnetné. Styk s otcom preto často odmieta, matke tvrdí, že sa mu nechce, alebo že sa s otcom nudí, často krát ju žiada o predčasné ukončenie styku. Inokedy zase odmieta obliecť sa. Psychickú nepohodu maloletého pri styku si matka uvedomuje, a preto sa snaží maloletého motivovať, aby otca zatiahol do interakcie, napríklad prostredníctvom knižiek, tu sa však matka stretáva s názorom otca, že vyjadrenia či otázky maloletého sú infantilné. Matka otca opakovane upozorňovala, že náplň aktivít počas styku sa dieťaťu zunuje a nedôjde k prirodzenej podpore ich vzťahu, otec však akékoľvek doporučenia neguje. Svojím prístupom k realizácii stykov nepreukazuje, že širší styk s dieťaťom by využil na prospech rozvoja či psychickej pohody dieťaťa. Otec požaduje širší styk s maloletým pre svoje vlastné pohodlie, keď by na maloletého mohol dozerať v prostredí svojej domácnosti. Návrh otca na realizáciu styku nekoreluje so psychickou vyzretosťou maloletého, pričom s ohľadom na doterajší spôsob uchopenia realizácie styku sa nejaví, že by širší rozsah styku prospel vývoju maloletého. Vlažný postoj maloletého k otcovi, jeho frustrácia z rečovej bariéry, nedostatočná miera empatie a prejavovaného porozumenia dieťaťu v určitej vývojovej fáze zo strany otca naznačujú, že navrhovaný rozsah styku je spôsobilý negatívne zasiahnuť do psychického vývinu maloletého. Matka sa opakovane snažila otcovi naznačiť, že potreby maloletého, spôsoby ich uspokojovania, metódy na zvládnutie emócií dieťaťa, či poskytovanie výchovných usmernení dieťaťa, tak aby boli dieťaťom prijaté, pozná lepšie ona a že je ochotná toto otcovi predať, ten však často na matkine odporúčania reaguje „alergicky.“ Návrh otca na jeho styk s maloletým počas letných prázdnin v rozsahu troch týždňov považuje matka za nerealistický a pre dieťa za nezvládnuteľný. Rovnako otec doposiaľ maloletému neposkytoval žiadnu osobnú starostlivosť, k rozpadu spoločnej domácnosti rodičov došlo ešte pred narodením dieťaťa, potreby dieťaťa otec nepozná a jednotlivé úkony dennej starostlivosti nemá zosobnené, nikdy ich nevykonával. Matka akceptuje právo maloletého na udržiavanie vzťahov aj s rodinnými príbuznými zo strany otca, avšak tí žijú v Turecku, v diametrálne odlišných životných podmienkach, sami nikdy neprejavili záujem spoznať dieťa, pricestovať za ním na Slovensko. Ich sociokultúrne nastavenie je ešte výraznejšie ako je tomu u otca, keď postava ženy je v ich očiach považovaná za menej významnú. Prakticky od začiatku tehotenstva matky, otec matke verbalizuje, že maloletého odvlečie do Turecka, kde spolu zostanú žiť, uvádza, že ako žena ako cudzinka, navrátenie maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu aj tak nedosiahne. Počas rôznych konfliktných situácií v manželstve otec matke tvrdil, že maloletému vybavil cestovný pas, alebo turecké občianstvo, čo ho má oprávňovať kedykoľvek s maloletým odísť do Turecka a nevrátiť sa. Obavu matky potenciujú aj opakované snahy otca dať matke podpísať úradné dokumenty v tureckom jazyku, keď zároveň vytrvalo odmieta zabezpečiť ich preklad do slovenského jazyka. Hoci Turecká republika je signatárom Haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, prijímané právne predpisy a postupy štátnych orgánov v Tureckej republike neumožňujú Turecko označovať ako právny štát. S návrhom otca na to, aby mohol s otcom vycestovať do zahraničia, aby mu matka odovzdala cestovný pas dieťaťa, matka zásadne nesúhlasí, jej nesúhlas je kreovaný pod vplyvom dlhodobých vyhrážok otca, že maloletého odvlečie do cudziny, a tiež aj jeho konštantne prejavovanou nevôľou voči Slovensku a jeho hodnotám, čo v matke vzbudzuje dojem, že práve v Turecku by otec chcel žiť. 4. Otec sa k vyjadreniu matky písomne vyjadril tak, že z pohľadu matky je otec tým rodičom, ktorý nesie výlučnú zodpovednosť za stav, v akom je aktuálne vzťah otca a maloletého. Matka odišla zo spoločnej domácnosti už pred pôrodom dieťaťa a od začiatku bránila otcovi v prístupe k dieťaťu. Tvrdenia matky o tom, že dieťa je emočne nezrelé, považuje otec za účelové. Ide len o tvrdenie matky, ktoré nijako nepreukázala napr. odborným vyjadrením detského psychológa či psychiatra. Ak je maloletý naozaj tak silno naviazaný na matku, je otázne, či nejde o stav, ktorý svojou jednostrannou výchovou matka vyvolala. Okrem toho maloletý už začal navštevovať materskú školu, čo vedie k záveru, že maloletý

zrejme nie je až tak naviazaný na prítomnosť matky, aby nemohol istý čas stráviť bez nej v inom bezpečnom prostredí. Otec preto nesúhlasí s tvrdením, že u dieťaťa ide o objektívny stav daný vekom a psychickou spôsobilosťou. Pre dieťa vo veku maloletého by nemalo predstavovať problém stráviť víkend s prenocovaním u svojho rodiča. Otec súhlasí s tým, že k rozširovaniu styku môže dôjsť postupne, pokiaľ časový rozsah dosiahne úroveň uvedenú v návrhu. Matka však odmietla akékoľvek rokovania o rodičovskej dohode, ktorá by mohla zahŕňať aj tento postup. Pokiaľ matka poukazuje na rečovú bariéru, zodpovednosť za tento stav nie je možné pripísať otcovi. Ak dieťa nemá možnosť tráviť v prítomnosti otca viac ako 4,5 hodiny počas kalendárneho týždňa a matka aj počas tohto času nesúhlasí, aby otec komunikoval s dieťaťom v tureckom jazyku a nepovzbudzuje dieťa k uvoľnenému vzťahu s otcom (teda dieťa na styk s otcom riadne nepripravuje aj po stránke emočnej), nie je prekvapivé, že dieťa si nemalo možnosť osvojiť rodný jazyk otca, v ktorom by s otcom mohlo komunikovať bez zábran. Pre dieťa vo veku maloletého nie je žiadnou záťažou vyrastať v bilingválnom prostredí. Otec sa ohradzuje voči tvrdeniam matky, že ju akýmkoľvek spôsobom či už psychicky alebo fyzicky napádal. Tieto skutočnosti boli matkou tvrdené už v konaní o rozvod manželstva, ale neboli nikdy preukázané. Rovnako sa matke žiadnym spôsobom „nevyhrážal“, že dieťa „odvlečie“ do svojej rodnej krajiny. Otec má povolenie na pobyt na území SR do 2023 na účel zamestnania. Otec plánuje kvôli synovi v najbližších rokoch žiť na území SR resp. EÚ. Pokiaľ by so synom odcestoval do Turecka, išlo by iba o krátkodobé pobyty za účelom bližšieho spoznania príbuzných zo strany otca a strávenia prázdnin. Otec nikdy matke nepovedal, že syna trvalo premiestni do Turecka. Medzi ním a matkou boli v tomto smere iba komunikačné problémy, ale nie je tu iný dôvod, pre ktorý by sa matka alebo syn mohli z jeho strany obávať o svoju bezpečnosť alebo stratu kontaktu. Otec nikdy nebol v Turecku ani na území Slovenska trestne alebo priestupkovo stíhaný v súvislosti s akýmkoľvek konaním, ktoré naznačuje matka vo svojom vyjadrení. Ak matka poukazuje na to, že rodina otca nevycestovala na Slovensko, aby spoznali maloletého, je potrebné uviesť, že náklady spojené s cestou a ubytovaním viacerých príbuzných otca na Slovensku sú nepomerne vyššie ako náklady, ktoré by boli spojené s cestou a pobytom otca s dieťaťom v Turecku a pre rodinu otca by predstavovali značnú záťaž rodinného rozpočtu. Je nenáležité žiadať, aby príbuzní zo strany otca, pokiaľ chcú maloletého spoznať a tráviť s ním čas, pravidelne cestovali na Slovensko, pričom by sa s maloletým mohli stretnúť len v rozsahu 4,5 hodiny týždenne za prítomnosti matky. So starou matkou zo strany matky je maloletý v dennom kontakte, širšom než má samotný otec, zatiaľ čo starí rodičia z otcovej strany nemali doteraz možnosť svojho vnuka osobne spoznať a plnohodnotne rozvinúť vzájomný vzťah. Otec nerozumie výhrade, že len pre vlastné pohodlie žiada rozšírenie styku, aby sa synovi mohol venovať v domácom prostredí. Je úplne prirodzené, aby dieťa s rodičom trávilo čas v prostredí, v ktorom sa môžu cítiť obaja uvoľnene a môžu sa venovať spoločným aktivitám bez toho, aby tretia osoba určovala, kde a akým spôsobom môžu byť spolu. Otec nemá žiaden dosah, ale ani nehodnotí spôsob, akým trávi matka čas s maloletým. Žiada len, aby mohol rovnako ako matka rozhodnúť ako a za prítomnosti koho strávi čas so svojim synom. Kontakt a vzťah s rodičom nie je a nemá byť len ďalšou voľnočasovou aktivitou dieťaťa, a to ani v prípade styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá zverené do osobnej starostlivosti, naopak, má ísť o súčasť bežného života dieťaťa vyrastajúceho v rodine a o jeho rodinné zázemie. Stabilita výchovného prostredia nemôže byť sama o sebe argumentom pre zachovanie doterajšieho usporiadania, preto najlepší záujem dieťaťa nie je možné stotožňovať bez ďalšieho s nemennosťou výchovného prostredia. V opačnom prípade by sa fakticky konzervoval status quo daný prvým rozhodnutím, čo nie je prípustné. Dôvodom pre nerozšírenie styku nemôže byť ani nesúhlas druhého rodiča s takouto zmenou, keďže tento rodič vo všeobecnosti nemá žiadne „silnejšie“ právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Rodič, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti nemôže sám určovať rozsah styku dieťaťa s druhým rodičom len podľa svojich preferencií, tvrdiac zo svojej pozície, že ide o najlepší záujem dieťaťa. Pokiaľ matka uvádza, že otec nepozná potreby dieťaťa a jednotlivé úkony dennej starostlivosti nemá zosobnené, otec poukazuje na skutočnosť, že inak ako častým a pravidelným kontaktom so synom nemá ako spoznať jeho návyky, každodenné rituály a potreby. Očakáva, že túto skutočnosť nebude matka používať ako argument pre obmedzenie kontaktu medzi otcom a synom, ale naopak poskytne otcovi dostatok informácií a potrebnú súčinnosť, aby jeho styk s dieťaťom prebiehal čo najuspokojivejšie pre obe strany. Etnická a štátna príslušnosť otca nemôžu byť sami o sebe dôvodom pre obmedzenie až popretie jeho rodičovských práv. Nie je tiež pravdou, že by otec prejavoval hostilitu vo vzťahu ku kultúre a spôsobu života na Slovensku. Otec rešpektuje spôsob života na Slovensku, na druhej strane očakáva, že bude aj on rešpektovaný vo svojich zvykoch a tradíciách, ktorých realizácia žiadnym spôsobom nezasahuje negatívne do telesnej či duševnej integrity dieťaťa. Pre dieťa je takáto skúsenosť obohacujúca a prispieva k zachovaniu kontinuity kultúrneho a etnického rodinného pozadia dieťaťa. V neskorších písomných podaniach otec doplnil, že je presvedčený, že dieťa je na rozšírenie styku aj s prenocovaním pripravené. Javí sa skôr, že na rozšírenie nie je pripravená matka, a preto

jej otec chce navrhnutým postupným rozširovaním styku poskytnúť čas, aby sa presvedčila, že dieťa trávi čas s otcom rado, navrhovateľ je plne kompetentný sa o dieťa postarať a aby prijala rozšírenie styku otca so synom. Otec navrhol niekoľkomesačné prechodné obdobie, pričom čo sa týka prázdnin, znamenalo by to, že styk v priebehu letných prázdnin by sa realizoval prvýkrát v celom rozsahu 28.- 30. kalendárneho týždňa až v roku 2022, styk počas vianočných prázdnin rovnako až od roku 2022 s tým, že u matky by maloletý bol vždy počas 24.12. a 25.12. a počas jarných prázdnin by sa prvýkrát styk realizoval až v roku 2023. Matka na návrh reagovala spôsobom, že dieťa nie je pripravené na takého rozšírenie a navrhla úpravu styku iba v rozsahu soboty v párnom týždni a dvoch popoludní v nepárnom týždni. Matka síce uviedla, že sa do budúcna rozširovaniu styku nebráni, ale časovo neupresnila, kedy by k rozšíreniu styku mohlo dôjsť. Takýto protinávrh je nedostatočne určitý, pokiaľ ide o rozširovanie styku do budúcnosti, a preto sa s návrhom matky otec nevie stotožniť. Otec nesúhlasí ani s tvrdením, že preberanie dieťaťa na styk neprebieha bezproblémovo, naopak od ostatného pojednávania prebiehalo preberanie dieťaťa z pohľadu otca pokojne a dieťa sa na stretnutie s ním tešilo. Uvoľnenú atmosféru styku otca s dieťaťom demonštrujú aj fotografie, z ktorých je zrejmé, že otec poskytuje dieťaťu pestrú a vhodnú stravu. Maloletý si pomerne rýchlo navyklo na odlúčenie od matky a poobedňajší spánok bez matky v predškolskom zariadení, a preto navrhovateľ nepredpokladá, že by nebolo pripravené stráviť s otcom dva víkendy mesačne a v nasledujúcom kalendárnom roku, kedy dosiahne vek 6 rokov, aj prázdniny. Otec vyjadril záujem o konštruktívnu a pokojnú komunikáciu s matkou ako aj nádej, že je možný postupný rast vzájomnej dôvery a širšie zapojenie otca do každodenného života dieťaťa. K zlepšeniu komunikácie s matkou však nedošlo. Navrhovateľ je vystavovaný v rámci snahy o realizáciu styku so synom ďalším požiadavkám matky, ktoré nezodpovedajú aktuálnym obmedzeniam. Navrhovateľ na žiadosť matky opakovane absolvoval testovanie na prítomnosť ochorenia COVID- 19 pred stykom. Ani uvedené ústretové konanie však neprispelo k zlepšeniu komunikácie a k uvoľnenejšej atmosfére pri preberaní dieťaťa, pričom napätie nie je vyvolané navrhovateľom ani dieťaťom. Styk navrhovateľa s dieťaťom naďalej prebieha bez prítomnosti matky, dieťa reaguje pozitívne na kontakt s otcom, je v jeho prítomnosti uvoľnené a ich vzťah sa prehlbuje. Prenocovať u navrhovateľa však matka dieťaťu zatiaľ neumožnila, hoci navrhovateľ a dieťa by takúto možnosť privítali.

5. Na pojednávaní matka prostredníctvom právnej zástupkyne doplnila, že si uvedomuje, že postupne by sa styk mohol rozširovať, avšak určite nie s prespatím. Maloletý doposiaľ býval len s matkou a starou matkou. Nebol ani príliš socializovaný v rámci širšej rodiny. Do škôlky začal chodiť od septembra 2020. Od matky nikdy nebol dlhšie ako 12 hodín. Keď je bez matky vyžaduje uisťovanie, kedy sa matka vráti. Niekedy kvôli neprítomnosti matky odmieta jesť a piť. Takisto sa maloletému nedarí prespať bez zobudenia celú noc, a keď je pri ňom stará matka, má ho problém utíšiť. Pri odovzdávaní maloletý plače. Okrem toho je otec agresívny, matke vulgárne nadáva. Pre maloletého je značná psychická záťaž, už aj ten rozsah styku ako teraz prebieha. Maloletý matke uvádzal, že sa u otca nenaje, vracia sa odtiaľ dehydratovaný, tiež sa u otca nechce vycikať. Otec stále dáva dieťaťu nevhodnú stravu, napriek tomu, že má alergie. Otec by mal zmeniť prístup k matke, mal by jej ukázať, že ju rešpektuje ako ženu. Maloletý nie je pripravený na prespávanie u otca. Otec čas so synom nevyužíva takým spôsobom, ako by mal (ťukanie na mobile). Maloletý ak nie je s matkou, má problémy s prijímaním potravy a vylučovaním, čím reaguje na stres. Dlhšie kvôli pandémii nebol v škôlke a uvedené problémy sa po opätovnom nástupe začali prejavovať aj tam.

6. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, obsahom poručenského spisu maloletého vedeného tunajším súdom a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: rodný list maloletého, rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. - 60 zo dňa 14.02.2019, návrh zmeny rodičovskej dohody, nájomná zmluva otca, fotodokumentácia bytu otca, pracovná zmluva zo dňa 10.04.2018 v znení jej dodatkov, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.08.2020, oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, správa z prešetrenia pomerov v domácnosti otca zo dňa 26.10.2020, správa o adaptačnom procese maloletého v predškolskom zariadení zo dňa 30.10.2020, fotodokumentácia otca s maloletým, správa z pohovoru s maloletým so zvukovým záznamom, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Otec doložil ako dôkaz do spisu aj dve zvukové nahrávky konverzácie medzi rodičmi maloletého zo dňa 16.02.2021 a 20.02.2021, a to za účelom preukázania, že maloleté dieťa sa cíti v spoločnosti navrhovateľa komfortne a spontánne tlmočí želanie stráviť s ním viac času; postoj matky k navrhovateľovi je konštantne negatívny a matka nemá záujem na rozširovaní styku navrhovateľa so synom, naopak,

uvítala by, keby navrhovateľ trvalo opustil Slovenskú republiku. Zároveň priložil aj prepis pohovoru do slovenského jazyka. Navrhovateľ uviedol, že nemá možnosť iným spôsobom preukázať, ako sa skutočne dieťa a matka správajú v jeho prítomnosti resp. pri komunikácii s ním, a tak vyvrátiť tvrdenia matky, že diskomfort v komunikácii spôsobuje navrhovateľ a že dieťa nechce byť s navrhovateľom. Uvedené dôkazy matka s poukazom na ust. C.m.p. navrhla nevykonať a žiadala, aby súd na ne neprihliadal, keďže matka nikdy nedala súhlas podľa ust. na vyhotovenie a použitie zvukového záznamu z akejkoľvek komunikácie s otcom. Teda ide o nezákonný dôkaz.

8. Podľa č.l. 11 ods. 2 C.m.p. súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 2 ods. 1.

9. Podľa č.l. 2 ods. 1 C.m.p., každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

10. V civilnom procese sa uplatňuje princíp legality a platí primárne pravidlo, že nezákonné dôkazy sa považujú za právne neúčinné. Za určitých podmienok je možno v konaní vykonať aj nezákonný dôkaz. Súd však musí v zmysle judikatúry vykonať tzv. test proporcionality, ktorým sa posúdi konflikt chránených práv a záujmov, ktoré sa stretávajú a či súd dôkaz vykoná bude zaviesť od toho, ktoré z chránených práv a záujmov preváži. Teda súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnekonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo. V rámci uvedeného postupu je potrebné posúdiť vhodnosť, potrebnosť a primeranosť porušenia práva druhej strany (v tomto prípade práva matky na ochranu osobnosti). Súd nezdieľa názor, že potrebu vykonania tohto dôkazu by dostatočne odôvodňovala dôkazná núdza otca a že by právo otca na spravodlivý proces bez vykonania tohto dôkazu bolo akokoľvek popreté a malo v danom prípade prevážiť nad právom matky, na ochranu osobnosti, do ktorého bolo zasiahnuté. Negatívne nastavenie matky voči otcovi a nedostatočný záujem na rozširovaní styku bol súdu zreteľný počas celého konania, teda dokazovať ho nahrávkami bolo nadbytočné. Rovnako pripravenosť maloletého na realizáciu styku s otcom bez prítomnosti matky možno vyvodiť z iných skutočností a dôkazov obsiahnutých v spise, preto podľa názoru súdu nebolo vykonanie tohto dôkazu potrebné. Teda nebolo naplnené kritérium potrebnosti nezákonne získaného dôkazu, keďže náležité zistenie skutkového stavu bolo možné dosiahnuť aj inak. Preto súd otcom navrhovaný dôkaz zvukovými nahrávkami, s ktorých vykonaním matka nesúhlasila, keďže nedala súhlas na ich vyhotovenie a použitie, nevykonal. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že vzájomné nahrávanie sa rodičov pri rôznych situáciách vedie len k ďalšiemu narúšaniu dôvery a nemožnosti jej obnovenia a v konečnom dôsledku len zhoršuje vzťahy medzi rodičmi, pričom často býva takýto záznam len útržkom vytrhnutým z celkového kontextu a nemožno z neho bez ďalšieho nič zásadnejšie vyvodiť.

11. Podľa správy z prešetrenia pomerov v domácnosti otca zo dňa 26.10.2020, ÚPSVaR dňa 23.10.2020 prešetril sociálne, rodinné a bytové pomery na strane otca maloletého. Otec býva v Bratislave v kompletne zariadenom 1-izbovom byte, ktorý si prenajíma už tretí rok. Zmluvu s prenajímateľom má podpísanú na dobu neurčitú. Byt pozostáva zo vstupnej chodby, kuchyne, obývacej miestnosti, kúpeľne spojenej s toaletou a balkónu. V obývacej miestnosti sa nachádza detský stolík so stoličkou a množstvom omaľovaniek, farbičiek a hračiek. Na otázku, ako by domácnosť prispôsobil potrebám maloletého v prípade, ak by súd vyhovel jeho návrhu, otec uviedol, že už objednal detskú posteľ s tým, že doviesť by ju mali do dvoch týždňov. Ukázal potvrdenie o objednávke. V obývacej miestnosti, kde otec prespáva na gauči, je dostatočný priestor pre umiestnenie detskej postele. Ďalej sa otec vyjadril, že má partnerku, ale v domácnosti býva sám a sám aj bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého, bez pomoci inej osoby. Otec uviedol, že momentálne je evidovaný ako nezamestnaný a bude poberať dávku v nezamestnanosti. Pracoval v reštaurácii, pričom o prácu prišiel z dôvodu COVID-19. Podľa jeho slov, s financiami zatiaľ problém nemá, má ušetrenú určitú sumu peňazí. Domácnosť bola v čase šetrenia udržiavaná na veľmi dobrej sociohygienickej úrovni. Šetrením v mieste bydliska otca neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý má v domácnosti otca vytvorený dostatočný priestor pre oddych a vhodné podmienky pre celkový zdravý vývin. Informácie môžu byť v niektorých detailoch nepresné z dôvodu jazykovej bariéry, keďže otec neovláda dokonale slovenský jazyk.

12. Podľa správy z materskej školy zo dňa 30.10.2020 maloletý navštevuje materskú školu od 02.09.2020, pričom bol prijatý na celodennú výchovu. Na nové prostredie sa maloletý zadaptoval veľmi dobre. Adaptácia prebehla bez problémov, pri vstupe do triedy je maloletý spokojný, väčšinou usmiaty, do materskej školy sa teší. Maloletý je samostatný, nekonfliktný, deťmi vyhľadávaný a obľúbený. Má osvojené základy spoločenského správania, sebaobslužné činnosti plne zvláda. Do hier a aktivít sa aktívne zapája, spolupracuje s učiteľkou, berie ju ako prirodzenú autoritu, bez problémov komunikuje s učiteľkami i deťmi i keď tichšie. Jeho obľúbené hry sú konštrukčné, hry s autami, preferuje hudobné a pohybové činnosti, jeho poznatky sú veku primerané. Maloletého vodí do škôlky matka, výnimočne stará matka. O dieťa sa zaujíma. Spolupráca s matkou je dobrá. Po príchode matky a babky sa maloletý teší, vrhá sa im do náručia. Otec maloletého jeden deň v nepárnom týždni preberá maloletého. Maloletý sa na otca teší a víta ho s úsmevom. Komunikácia s otcom je kvôli jazykovej bariére sťažená.

13. Podľa správy ÚPSVaR z vykonaného pohovor s maloletým, dňa 01.04.2021 sa na ÚPSVaR dostavil maloletý v sprievode oboch rodičov. Pohovor s maloletým bol vykonaný bez prítomnosti rodičov. Maloletý spočiatku nebol komunikatívny, na kladené otázky neodpovedal a vzhľadom na jeho nízky vek nebolo zrejmé či bude možné s ním pohovor vôbec vykonať. Maloletému poskytli čas na uvoľnenie, následne ho bolo potrebné zaujať kreslením. Maloletý si počas pohovoru kreslil a ku koncu sa začal hrať so skladačkou. Maloletý sa vo viacerých častiach pohovoru odmlčal a na súvisiace otázky s otcom nijakým spôsobom nereagoval. V týchto situáciách ho bolo potrebné opakovane motivovať otázkami týkajúcimi sa jeho dochádzky do materskej školy, o ktorej rozprával rád. Ak však maloletý na pokladané otázky odpovedal, jeho odpovede boli spontánne. Obsah pohovoru zodpovedal veku a rozumovým schopnostiam maloletého. Maloletý počas pohovoru uviedol, že teraz nechodí do materskej školy, pretože nie je otvorená, momentálne majú prázdniny. Podľa slov maloletého, keď je materská škola otvorená, tak do nej chodí, pričom do škôlky ho vodí matka, stará matka, ktorá s nimi býva, alebo teta Jaja, ktorá k nim chodí na návštevu a v D. robí okuliare. Maloletý ďalej uviedol, že niekedy pre neho do škôlky príde aj otec a vtedy idú do Billy kúpiť si nejaké kindervajíčko. Maloletý sa vyjadril tak, že keď príde pre neho otec, tak sa teší, pričom dopredu nevie, že príde otec, je to pre neho prekvapenie. Maloletý tiež uviedol, že v materskej škole ma kamarátov a následne nám opísal, čo v škôlke bežne robia. Podľa maloletého sa po príchode chvíľu hrajú, potom raňajkujú, následne sa znova hrajú a napokon idú von. Keď sa vrátia, tak sa naobedujú, potom idú spať, následne vstanú, oblečú sa, zasa sa naraňajkujú, idú na chvíľu von a potom pre nich prídu rodičia. Maloletý podľa svojich vlastných slov v škôlke jedáva, chutí mu tam, v jedle nevymýšľa, pričom tam majú aj detičky, ktoré vymýšľajú. Podľa maloletého cez víkend pre neho niekedy chodí otec, ktorý ale nechodieva k nim domov, stretávajú sa vonku pred domom, pričom matka mu dopredu povie, že otec príde. Maloletý podľa svojich slov v materskej škole spí, doma však cez deň nespáva, iba v noci. Maloletý tiež uviedol, že keď má prísť otec, tak mu to matka dopredu povie a s otcom ide potom sám, pričom niekedy, keď pre neho prišiel otec, tak plakal, ale teraz už neplače. Podľa slov maloletého niekedy idú s otcom k nemu domov a niekedy idú spolu na detské ihrisko, kam idú vtedy, keď otcovi povie, že chce ísť na ihrisko. Maloletý sa vyjadril tak, že keď idú k otcovi domov, tak si otec ťuká do telefónu a on sa hrá sám, otec sa s ním hrá len niekedy a niekedy si ťuká do telefónu. Maloletý podľa vlastných jeho slov otcovi nerozumie, pretože otec rozpráva inou rečou, nerozpráva po slovensky, a on vôbec nevie, čo mu otec rozpráva. Maloletý výslovne uviedol, že otec mu nikdy nehovoril, že by chcel, aby u neho spal, avšak keby mu to otec hovoril, tak by išiel domov, nechcel by u otca spať, lebo chce spať s matkou. Podľa slov maloletého, keď matka ide do práce, tak je doma len so starou matkou, vtedy pozerá večer rozprávky, keď matka odíde a rozprávky ešte sú. Keď je matka doma, tak niekedy len chvíľku pozerá rozprávky, následne si matka zapne správy a potom mu „pustí to jeho“ (rozprávku). Maloletý rovnako uviedol, že keď je u otca, tak mu väčšinou varí otcova kamarátka a niekedy varí aj otec, jedlo mu chutí, výslovne uviedol, že je polievku. Keď sa rodičia stretnú, tak sú podľa maloletého k sebe dobrí, nenadávajú si a rozprávajú sa pekne, avšak na otázku o tom, ako mu matka rozpráva o otcovi, maloletý odpovedal, že už zabudol. Maloletý na záver uviedol, že keď sa ide stretnúť s otcom, tak sa stretnú na ulici pred domom, pričom otec tam už niekedy čaká.

14. Otec na pojednávaní vypovedal, že so synom, keď sú spolu sa hrajú. Čas trávia v byte otca a kvôli pandémii boli doma. Myslí si, že maloletý by zvládol u neho prespať, je na to dosť veľký, vie sa o neho postarať. Nesúhlasil s tvrdeniami matky že maloletý nič nepije a dáva mu nevhodné nápoje (studený džús). Zo začiatku pri odovzdávaní maloletý plakával, po chvíli po odovzdaní sa však upokojil. Neskôr sa odovzdávanie zlepšilo. Zo začiatku, keď maloletý plakával, pýtal sa ho, prečo plače. Na čo mu maloletý uviedol, že mu matka povedala, že má plakať, keď ide k nemu, lebo inak už svoju matku neuvidí. Teraz

je to tak, že sa nemu rozbehne a teší sa, čo vidí aj matka. Večer, keď je u neho, tak ani nechce ísť domov. Nahral si to preto, aby to vedel dokázať. Rovnako si fotí jedlo, čo mu navarí, lebo vie, že matka bude spochybňovať, čo mu dáva jesť. O alergii vie asi iba 5 mesiacov, predtým mu čokoládu dával, teraz to už nerobí. Že by bol syn dehydratovaný, to už vôbec neprichádza do úvahy. Syn keď je u otca, normálne chodí na WC. Hrajú sa s hračkami, kreslia. TV pozerá max. jednu hodinu počas toho, keď otec varí, chodia aj von. Syn sa veľmi rád sánkuje. Čo sa týka konfliktov s matkou, on je ten, čo povie, aby to neriešili pred synom. Matke sa nevyhráža. Prečo by to robil? V poslednej dobe je to skôr tak, že matka a stará matka na otca útočia. Matka otca nedostatočne informuje, napr., že má alergiu na kakao sa dozvedel až v tomto konaní. Aj o tom, že bol maloletý hospitalizovaný sa dozvedel až o tri dni. Vie, že má nejaké problémy s obličkami a že mu má kupovať bavlnené oblečenie. Matka ho však informuje iba vtedy, keď niečo potrebuje napr. keď potrebovala karnevalový kostým pre syna. Chce byť e-mailom alebo sms informovaný aspoň raz za dva mesiace. Keď matke volá, matka zareaguje „čo je?“ a už sa s ňou nedokáže ďalej rozprávať. Nie je pravda, že by matku nezdravil.

15. Matka na pojednávaní vypovedala, že otec jej vulgárne nadáva a hovorí, že zabije matku aj jej rodinu. Odovzdávanie maloletého trvá niekedy aj jednu hodinu, maloletý plače. Napriek tomu, že otcovi hovorila, aby mu nedával studený džús, vracia sa maloletý od otca vždy s teplotou. Celý deň u otca nič poriadne nepije. Syn sa pred odovzdaním nechce prezliekať, nechce jesť, musí ho prehovárať. Otec vždy netrpezlivo zvoní. Asi pred pol rokom dokonca kopal do bránky, keď hneď neotvárala. Čo sa týka starej matky, tá chce, aby mal test na COVID a aby nevyzváňal a nerobil hanbu na ulici, na ktorej žijú. Otec často robí pred domom na ulici scény, po anglicky na matku vykrikuje. Pripustila, že niekedy odovzdanie bolo bezproblémové, vtedy maloletý matku objíme a povie, že ju ľúbi. Otec maloletého matke vracia neskoro. Maloletý u otca málo pije, lebo vždy keď príde, si pýta piť a keď ide cikať, má tmavý moč. Minule sa stalo, že otec mu dal jesť za tri hodiny len keksy a čokoládu. Potom mu kúpil na večeru kuracie mäso, ktoré však matka musela vyhodiť, pretože bolo pripálené. Otec sa stále matke a jej matke (starej matke) vyhráža. Otca matka informuje, o čom treba. O alergii na kakao otec vie odkedy matka. Čo sa týka kostýmu pre maloletého chcela, aby ho ako rodičia spolu vybrali, teda nešlo o to, aby ho otec sám zaplatil. Otec to však používa proti nej. Keď otec príde po syna, ona otca pozdraví a on ju nie a povie otcovi, čo má syn zbalené a čo nemá jesť. Napriek tomu, keď sa syn vráti hovorí, že zmrzlinu jedol a mal čokoládu. Nemôže hovoriť otcovi to, čo treba, lebo vždy to použije proti nej, najlepšie je mlčať. Na otázku kolízneho opatrovníka, kedy podľa nej bude vhodné, aby maloletý u otca prespal, matka uviedla, že nevie, keď to maloletý povie.

16. Kolízny opatrovník sa na prvom pojednávaní vyjadril tak, že vzhľadom na to, že maloletý bol doposiaľ s otcom len za prítomnosti matky, zatiaľ nepovažoval prespatie u otca za vhodné s tým, že maloletý si musí na styk s otcom bez prítomnosti matky postupne zvyknúť. Neskôr v konaní (po tom, čo sa istý čas styk bez prítomnosti matky realizoval) uviedol, že maloletý by už mal byť pripravený na to, aby mohol u otca prespať. Videl problém v zlyhávaní komunikácie medzi rodičmi a považoval za potrebné vyskúšať prespatie maloletého u otca s tým, že nie je vhodné s tým neúmerne dlho čakať. Uviedol, že styk by mal byť rozšírený aj s prespatím. Je úlohou matky, aby bola v tomto smere podporná. Otec sa tiež musí naučiť svoju otcovskú rolu. Je prirodzené, že dieťa niekedy určité veci odmieta. Je však zodpovednosťou rodičov, aby sa s tým vysporiadali. Skúsenosť s prespávaním maloletý zatiaľ nemá, na otca sa teší. Čo sa týka pohovoru s maloletým treba ho vnímať v celom kontexte a nie vyťahovať z neho len určité časti a použiť ich proti druhému rodičovi. Obaja rodičia by mali hľadať pozitíva na tom druhom. Uloženie informačnej povinnosti každé dva mesiace nepovažoval za zmysluplné. Je potrebné, aby si rodičia informácie poskytovali častejšie napr. pri preberaní maloletého, preto je dôležité zlepšenie komunikácie, primárnej slušnosti a rodičovských kompetencií. Súhlas matky s vycestovaním nie je potrebný, keďže otec môže tráviť čas s maloletým v rámci styku podľa svojho uváženia. Právom záverečnej reči kolízny opatrovník uviedol, že rozšírenie styku je potrené s tým, že súhlasil s úpravou každý druhý víkend od soboty do nedele. A v druhom týždni niektoré poobedie tak, aby otec dieťa preberal v škôlke s tým, že by dieťa u otca prespalo a ráno by ho otec odovzdal do školského zariadenia, to ponechal na úvahe súdu. Čo sa týka úpravy styku počas sviatkov a prázdnin, t.j. mimo bežnej úpravy styku, navrhol styk neupravovať.

17. Právom záverečnej reči matka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že trvá na tom, že rozšírenie styku tak, ako navrhuje otec, nie je v záujme maloletého. Styk sa musí rozširovať postupne. Maloletý ešte nie je stotožnený s tou zmenou, ktorá nastala počas konania, keďže k určitému rozšíreniu už došlo. Matka najlepšie pozná maloletého, nie je namieste spochybňovať tvrdenia matky, že maloletý

má určité emocionálne ťažkosti. Matka si uvedomuje rolu otca v živote maloletého. Navrhla, aby sa otec stretával s maloletým každú sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Úpravu prázdnin navrhovanú otcom odmietla. Maloletý nikdy nebol bez matky viac ako je jej pracovná zmena, okrem toho otec máva počas styku s maloletým vypnutý telefón. Čo sa týka Vianoc, otec nie je kresťanského vyznania a úprava, ktorú navrhuje nie je štandardná, preto navrhla, aby sa aj počas sviatkov a prázdnin realizoval styk rovnako ako po zvyšok roka. Povinnosť uložiť matke odovzdať otcovi cestovný doklad je nedôvodná. K záverečnej reči kolízneho opatrovníka podotkla, že v tom smere, ako navrhol úpravu styku cez týždeň kolízny opatrovník sa nevykonávalo dokazovanie.

18. Právom záverečnej reči otec prostredníctvom právne zástupkyne otca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že otec je spôsobilý a má podmienky na to, aby sa styk realizoval v ním navrhovanom rozsahu. Na strane otca neboli zistené žiadne objektívne a subjektívne okolnosti, ktoré by odôvodňovali také výrazné obmedzenie styku s maloletým, na akom trvá matka. Poukázal na rozsah času, ktorý trávi s maloletým matka a otec. Otec nenavrhuje žiadnu výraznú zmenu úpravy styku. Zotrval aj na úprave prázdnin a to už v tomto roku. Na povinnosti odovzdať pas netrvá, keďže je možné, aby malo dieťa dva cestovné doklady. Otec doplnil, že si vie prispôsobiť pracovný čas podľa toho, ako to je potrebné.

19. Podľa , navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

20. Podľa , súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

21. Podľa , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

22. Počas konania otec podal návrh na znížene výživného, ktorý následne zobral späť. Rovnako zobral späť svoj návrh na uloženie informačnej povinnosti matke maloletých detí. So späťvzatím ostatní účastníci súhlasili, pričom ani súd nepovažoval za potrebné v konaní v tejto časti pokračovať, preto v uvedenej časti konanie zastavil. Súd len podotýka, že je potrebné, aby si rodičia v dostatočnej miere poskytovali informácie o maloletom, pričom informovanie o maloletom v intervale každé dva mesiace, by nesplnilo svoj účel. Matka na pojednávaní vyhlásila, že otca bude riadne informovať, preto otec svoj návrh zobral späť. Súd apeluje na matku, aby tak skutočne aj konala, keďže nedostatočná komunikácia medzi rodičmi a neinformovanie druhého rodičia vždy v konečnom dôsledku ublíži práve ich maloletému dieťaťu.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

27. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

28. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

30. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa prvej vety , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

32. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

33. V záujme každého maloletého dieťaťa je, aby v prípade, že to je možné, v dostatočnej miere udržiavalo kontakt s obidvomi rodičmi a dostalo tak príležitosť vytvoriť si k obom rodičom vzťah, i keď rodičia spolu nežijú a vzťahy medzi rodičmi sú narušené. Úlohou rodiča, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti je okrem iného vytvárať priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Pre správny vývoj každého dieťaťa je dôležitý kontakt s obidvomi rodičmi, pretože tak rola matky ako aj otca je v živote každého dieťaťa rovnako dôležitá a nenahraditeľná. Obaja rodičia majú právo podieľať sa na starostlivosti a výchove dieťaťa a rovnako dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby s oboma rodičmi trávilo čas, ktorý umožní každému rodičovi plne realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Aj keď niektorý z rodičov nežije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, nepodieľa sa na 24- hodinovej starostlivosti o dieťa, nie je zbavený svojej zodpovednosti za výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a práve právo styku tohto rodičia s dieťaťom okrem rozvíjania ich vzájomného vzťahu zabezpečuje, aby tento rodič nestratil dosah na výchovné pôsobenie na dieťa.

34. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k jednoznačnému záveru, že od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený styk otca s maloletým došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -60 zo dňa 14.02.2019, bol styk otca s maloletým upravený len v rozsahu každý týždeň v nedeľu v čase od 13.30 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Maloletý mal v čase posledného rozhodnutia súdu dva a pol roka a v súčasnosti má už 4 roky a 8 mesiacov a začal navštevovať materskú školu. Z doloženej správy z materskej školy jednoznačne vyplýva, že adaptačný proces maloletého prebehol bez problémov a maloletý odlúčenie od matky zvláda. Uvedené teda vyvracia neustále matkou opakovaný argument o nedostatočnej emocionálnej vyzretosti maloletého, teda že maloletý je na matku viac naviazaný, ako je u detí v jeho veku obvyklé, čo sa má podľa matky prejavovať aj odmietaním jedla a pitia a problémami maloletého s vylučovaním. Uvedené skutočnosti uvádzané matkou neboli v konaní preukázané a zostali len v rovine nepodložených tvrdení matky, ktoré boli navyše správou z materskej školy o adaptačnom procese maloletého vyvrátené. Súd je toho názoru, že maloletý je už vo veku, keď noc u otca bez matky zvládne. Okrem toho matka pracuje na nočné zmeny a maloletý je zvyknutý nocovať aj bez matky, za prítomnosti starej matky, ktorá žije s maloletým a matkou v spoločnej domácnosti. Súd nemá dôvod domnievať sa, že by otec z akýchkoľvek dôvodov nebol schopný zvládnuť noc s maloletým a nájsť vhodný spôsob ako maloletého pripraviť a uložiť na spanie a je načase dať k tomu otcovi priestor. Maloletý sa síce v pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadril, že u otca prespať nechce, uvedené vyjadrenie maloletého je však potrebné vnímať v kontexte toho, že maloletý doposiaľ nemal možnosť si spanie u otca vyskúšať. Zároveň je potrebné prihliadať na rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého, keďže ide o dieťa vo veku necelých 5 rokov. Okrem toho súd nemôže rozhodovať podľa toho, čo povie dieťa, ale podľa toho čo je v kontexte všetkých posudzovaných skutočností v jeho

najlepšom záujme. Úlohou matky je maloletého na styk s otcom pripraviť a to predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy (pozitívneho naladenia) a neprenášať do vzťahu dieťa a otec neprimerane svoje vlastné negatívne emócie a nastavenie voči otcovi. Maloletý musí cítiť, že sama matka je so stykom maloletého s otcom uzrozumená a chce maloletému styk s otcom dopriať, pretože dieťa veľmi citlivo vníma citové rozpoloženie matky, tón jej hlasu a celú aj neverbálnu komunikáciu rodičov a reaguje na to. Súd je presvedčený, že ak matka splní túto svoju úlohu, maloletý tak ako sa naučil prenocovať bez matky za prítomnosti starej matky alebo tak, ako sa naučil zvládnuť pobyt v materskej škole, zvládne za podpory oboch svojich rodičov aj víkend u otca.

35. Súd nezistil v konaní žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné otcovi umožniť styk s maloletým aj s prespatím v domácnosti otca. Súd kladne hodnotí skutočnosť, že počas konania nastal určitý posun v realizácii styku otca s maloletým, keď sa na základe dohody rodičov styk začal realizovať v neprítomnosti matky, a to každú párnu sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nepárnom týždni v niektorý pracovný deň podľa dohody rodičov s tým, že otec mal vyzdvihnúť maloletého z materskej školy a odovzdať matke o 18,00 hod. K styku otca s maloletým s prespatím u otca však zatiaľ ani raz nedošlo, keďže matka s takýmto rozšírením styku nesúhlasila. Matka okrem toho, že argumentovala naviazanosťou maloletého na matku a nepripravenosťou maloletého na takúto formu styku, počas celého konania neustále poukazovala na množstvo „chýb“ otca a spochybňovala spôsobilosť otca sa o maloletého v čase styku riadne postarať. Rovnako argumentovala jazykovou bariérou a inou mentalitou otca. Súd po vykovanom dokazovaní dospel k jednoznačnému záveru, že na strane otca v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by otca diskvalifikovali z rozšírenia styku s prespatím maloletého u otca a odôvodňovali také obmedzenie styku otca s maloletým, na akom trvala matka. Určitá jazyková bariéra medzi otcom a maloletým nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku otca s maloletým, okrem toho súd nepochybuje o tom, že otec vie a aj musí nájsť spôsob, ako sa s maloletým dorozumieť a ak sa ho aj snaží naučiť niečo zo svojho materinského jazyka (ktorému zatiaľ maloletý logicky nerozumie), nemožno to otcovi zazlievať. Otec musí sám nájsť tú správnu mieru, koľko bude pri maloletom používať turecký jazyk a čo odkomunikuje s maloletým svojou „nedokonalou“ slovenčinou. Každopádne čím viac času otec s maloletým spolu strávia, tým budú aj problémy v ich komunikácie prirodzene ustupovať. Zároveň súd apeluje na otca, aby svoj čas s maloletým skutočne využíval na rozvíjanie ich vzájomného vzťahu. To či maloletý bude k otcovi chodiť rád a bude sa na čas trávený s otcom tešiť je vo veľkej miere práve v rukách otca. Zároveň je potrebné, aby otec rešpektoval akékoľvek zdravotné obmedzenia maloletého, čo sa týka jeho stravovania a to v záujme zdravia maloletého ako aj predchádzania skutočne zbytočným konfliktom s matkou. Matka zase musí prijať, že otec maloletého je prirodzenou súčasťou života maloletého a to aj so svojimi chybami, ktoré bezpochyby nemá len otec ale aj samotná matka a obaja (tak matka i otec) majú v jeho živote nezastupiteľnú úlohu. Na tom nič nemení skutočnosť, aká je národnosť otca a iná kultúra, v ktorej otec vyrastal, na čo matka opakovane poukazovala. Výhrady matky v tomto smere súd považuje za nemiestne, pričom nie maloletý si svojho otca vyberal ale bola to práve matka, ktorá tento výber učinila a vybrala otca svojmu dieťaťu a teraz s tým očividne nie je uzrozumená. Matka prezentovala súdu svoje obavy, že otec chce maloletého uniesť do Turecka, čím sa jej mal otec údajne vyhrážať. Otec uvedené poprel. Súd nemôže len z ničím nepodloženého tvrdenia matky z dôvodu, že otec pochádza z Turecka, obmedzovať neprimeraným spôsobom rozsah jeho styku s maloletým.

36. Súd apeluje na oboch rodičov, že ich vzájomná komunikácia o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa musí byť prijateľná, ústretová a na takej úrovni, aby nedochádzalo medzi nimi k zbytočným konfliktom, ktoré sa nepochybne dotýkajú ich spoločného dieťaťa. Rodičia musia vynaložiť snahu, aby maloletý vyrastal v pokojnom prostredí obklopený láskou matky i otca. Nevhodnou komunikáciou rodičov môže dôjsť k situáciám, ktoré následne vyústia do ďalších konfliktov. Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že ich prvoradou úlohou je prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa, teda v prvom rade je potrebná komunikácia medzi rodičmi a ich spolupráca týkajúca sa maloletého dieťaťa, pričom nedodržiavaním týchto pravidiel, rodičia poškodzujú predovšetkým svoje dieťa, za ktorého zdravý vývoj sú obaja rovnako zodpovední. Aj priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch znepriatelených rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len jednému z rodičov, kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Súd počas konania účastníkom odporučil, aby absolvovali psychologické poradenstvo, k jeho realizácii však nedošlo kvôli jazykovej bariére, keď psychológ ÚPSVaR nebol pripravený realizovať poradenstvo v anglickom jazyku alebo za prítomnosti tlmočníka.

37. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nie sú prvoradé záujmy rodičov a ich predstavy, ale práve záujem dieťaťa, preto súd v kontexte posúdenia najlepšieho záujmu maloletého upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Takouto úpravou styku bude zabezpečené, aby sa vzťah otca s maloletým mohol prirodzene ďalej rozvíjať. Zároveň však súd dospel k záveru, že nie je zatiaľ namieste upravovať styk otca s maloletým v širšom rozsahu počas sviatkov a prázdnin tak, ako navrhoval otec. Maloletý zatiaľ ani raz u otca neprenocoval a je potrebné k rozširovaniu styku pristupovať skutočne postupne a vo vzťahu k maloletému empaticky. Maloletý si musí najprv navyknúť na trávenie času s otcom počas víkendov a až po tom, čo sa bude takýto styk po istú dobu úspešne realizovať je namieste styk ďalej rozširovať a umožniť otcovi aj niekoľkodňový prípadne aj dlhší styk s maloletým. Nič rodičom nebráni, aby sa po tom, čo maloletý zvládne víkendy u otca, na úprave styku počas prázdnin a sviatkov dohodli a ak k dohode nedôjde, otec sa opäť môže ďalšieho rozšírenia styku domáhať súdnou cestou. Súd však musí vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, preto nepristúpil k tomu, že by styk s maloletým upravil na viacero etáp, súd nedokáže predpovedať či maloletý bude spôsobilý napr. o rok tráviť s otcom cez leto 3 týždne v kuse. Zatiaľ nemožno konštatovať, že by bol maloletý pripravený stráviť s otcom styk v rozsahu týždňa a viac a z tohto stavu súd musí vychádzať, teda súd nemôže vychádzať zo stavu, ktorý môže ale nemusí za istý čas nastať. Z uvedeného dôvodu súd návrh otca na úpravu styku vo zvyšnej časti zamietol.

38. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

39. Súd zamietol návrh otca aj čo sa týka nahradenia súhlasu matky s vycestovaním maloletého do zahraničia. Vždy je potrebné rozlišovať či ide o vycestovanie trvalé resp. dlhodobé alebo ide o krátkodobý pobyt v zahraničí. Pokiaľ ide o dočasné vycestovanie dieťaťa do zahraničia v čase súdom upraveného styku, napríklad výlet, či dovolenku, na to v zásade nie je potrebný súhlas druhého rodiča, avšak druhý rodič má právo byť o tom informovaný. To znamená, že druhému rodičovi, je potrebné poskytnúť informáciu o tom, kam s dieťaťom rodič vycestujete. Odlišnou je situácia, kedy sa bude rodič chcieť s dieťaťom do zahraničia vysťahovať natrvalo resp. na dlhšie obdobie. V tomto prípade sa nejedná o bežnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, ako je to v prípade dovolenky, a preto je potrebný súhlas druhého rodiča. Ak by v takomto prípade súhlas druhého rodiča nebol daný, išlo by o neoprávneného premiestnenia dieťaťa, tzv. rodičovský únos, kedy je dôvod na postup podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25. októbra 1980.

40. Právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania (súdom upraveného styku) je právom oprávnenej osoby, v tomto prípade otca maloletého, a toto miesto nemožno bezdôvodne obmedziť len na územie Slovenskej republiky, preto ani dovolenkový pobyt dieťaťa s otcom v cudzine nemožno bez ďalšie považovať za podstatnú otázku, v dôsledku čoho absentuje hmotnoprávna podmienka pre to, aby o vycestovaní maloletého dieťaťa počas súdom upraveného styku mohol (mal) rozhodovať súd. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a určenie miesta, spôsobu trávenia času rodiča s dieťaťom viazaný na súhlas druhého rodiča, by bolo voči rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, diskriminujúce, pretože ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný (Krajský súd Nitra sp.zn. zo dňa 15. 12. 2020, Krajský súd Košice sp.zn zo dňa 29. 06. 2012).

41. Čo sa týka uloženia povinnosti matke odovzdať otcovi na požiadanie cestovný doklad maloletého, ani v tejto časti súd návrhu nevyhovel, keďže každý teda aj maloletý môže mať v zmysle o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov dva cestovné doklady, o ktorý môže aj otec požiadať, preto nebolo dôvodné návrhu v tejto časti vyhovieť.

42. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).