Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-26-2021.pdf
PDF · 85.56 KB
Case nature
Subarea
2CoE/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 XXX XXX, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1/ O. A., nar. XX. septembra XXXX, bytom E. námestie XX/XX, XXX XX V. N., občan Slovenskej republiky, 2/ S. H., nar. XX. júla XXXX, bytom E. námestie XX/XX, XXX XX V. N., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 9341/09, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4 326,61 Eur s príslušenstvom,, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č . k. 3Er/436/2009-63 zo dňa 16. marca 2021, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č . k. 3Er/436/2009-63 zo dňa 16. marca 2021 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 3Er/436/2009-63 zo dňa 16. marca 2021 zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). K zastaveniu starej exekúcie malo dôjsť podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK zákona, t. j. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. K námietke oprávneného voči nedostatku aktívnej vecnej legitimácie exekučný súd uviedol, že zmena oprávneného sa neodvodzuje výlučne z postúpenia pohľadávky podľa hmotného práva. Na zmenu v procesnej pozícii oprávneného sa vyžaduje kladné rozhodnutie exekučného súdu o zmene oprávneného. Kým exekučný súd o zmene nerozhodne, za oprávneného sa považuje doterajší oprávnený. Exekučný súd doposiaľ nebol požiadaný o vydanie rozhodnutia o zmene oprávneného, preto logicky o zmene oprávneného nemohol ani rozhodnúť. Námietka oprávneného je v tomto smere bez podkladu v obsahu súdneho spisu. K námietke oprávneného, že ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, exekučný súd uviedol, že oprávnený vyslovuje len svoje pochybnosti a nepreukázal, že by exekučná vec nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, resp. nebola zapísaná včas. Ide o verejne dostupný register, preto bolo v možnostiach oprávneného svoje pochybnosti kedykoľvek a aj opakovane bezplatne overiť v tomto registri a v prípade preukázania absencie zápisu predložiť o tom dôkaz (napr. vo forme potvrdenia alebo výpisu o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je alebo v čase zisťovania nebol). Exekučný súd nepovažoval za preukázané, že k zápisu do Centrálneho registra nedošlo včas. Navyše, existencia zápisu v tomto registri nie je kritériom posúdenia opodstatnenosti vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Existencia či neexistencia zápisu je podstatná len pri trovách exekúcie, pričom v § 7 ods. 1 posledná veta ZoUNEK
zákonodarca explicitne uviedol, že námietky proti paušálnym trovám exekúcie nie sú prípustné. K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 16/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) exekučný súd uviedol, že ustanovenia CSP sa v exekučnom konaní použijú iba za predpokladu, že Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu. Exekučný poriadok však upravuje otázku prerušenia exekučného konania v § 36 ods. 5. Preto aj v prípade, že by nebolo došlo k skončeniu exekučného konania podľa ZoUNEK, exekučný súd by nemohol posudzovať návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Z tohto dôvodu exekučný súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Nakoľko oprávnený nepreukázal, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané v rozpore s platným právom, exekučný súd jeho námietky ako nedôvodné zamietol.
2. Proti danému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený osobitne namieta, že podľa poučenia napadnutého uznesenia proti Uzneseniu odvolanie nie je prípustné, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a proti paušálnym trovám, podnete na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, napadnuté uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi Civilného sporového poriadku, konajúci súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania a konajúci súd nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Konkrétne oprávnený namietal, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť (opravný prostriedok). Napriek tomu exekučný súd v napadnutom uznesení uvádza, že proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je. Exekučný súd neuviedol, na základe čoho proti napadnutému uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený namieta, že proti napadnutému uzneseniu má byť prípustný opravný prostriedok - sťažnosť (odvolanie), ktorý mu však konajúci súd neprípustne odníma. Exekučný súd sa v napadnutom uznesení ani len nezmieňuje o tom, prečo o námietkach oprávneného rozhodol sudca v rozpore § 10 ods. 2 ZoUNEK. Exekučný súd sa v napadnutom uznesení neuvádza, kto by v tejto veci o námietkach oprávneného mal rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva. Oprávnený preto namieta aj to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Napadnuté uznesenie zaťažuje účastníkov konania, spôsobuje neistotu a prispieva k rozmnožovaniu sporov. Oprávnený ďalej namietal, že ZoUNEK celkom jednoznačne určuje, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora. Z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 jednoznačne vyplýva, kedy ju musí súdny exekútor splniť Povinnosť zápisu do Centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30. júna 2016. Podľa upovedomenia o zastavení starej exekúcie sa predmetná exekúcia vykonáva na základe poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2013. Súdny exekútor mal preto zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 7. januára 2015. Oprávnený opakovane namieta porušenie povinnosti súdneho exekútora vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií do 7. januára 2015, ale ani do 30. júna 2016. Zákonodarca už v dôvodovej správe k ZoUNEK celkom jednoznačne určil, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je určujúce ako a kedy bola stará exekúcia do Centrálneho registra exekúcií zapísaná a nie to, či tam bola iba zapísaná. V tomto smere musí bremeno tvrdenia a dokazovania znášať súdny exekútor, nakoľko tento sa domáha plnenia od oprávneného a vyzýva ho na zaplatenie. Samotná Slovenská komora exekútorov už v roku 2015 vnímala povinnosť zápisu exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, čo podľa oprávneného vyplýva z vyjadrenia prezidenta Slovenskej komory exekútorov zo dňa 21. januára 2015. Exekučný súd ani konajúci súdny exekútor netvrdia, že by predmetná exekúcia bola v Centrálnom registri exekúcií zapísaná k nejakému konkrétnemu dňu. Exekučný súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do Centrálneho registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej
exekúcie mohol byť daný. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa súdny exekútor následne k podaným námietkam v tejto časti vyjadril, inak by to mal exekučný súd uviesť. Primárne bolo povinnosťou súdneho exekútora vykonať tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto aj preukázať. Nie oprávnený sa domáha plnenia od súdneho exekútora, ale súdny exekútor sa domáha plnenia od oprávneného, a to tak, že si sám pre seba vytvára vlastný exekučný titul. Ďalej oprávnený namietal, že predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na zaplatenie paušálnych trov neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 ZoUNEK, najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto je nepreskúmateľné. Nie je zrejmé ani to, ako exekútor nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo v posledných 18 mesiacoch nevymohol ani 15,00 Eur, aby nedošlo k zastaveniu exekúcie. Exekučný súd sa touto námietkou v napadnutom uznesení nevysporiadal. Doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje len zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, neobsahuje však už ďalšie zákonom vyžadované náležitosti. Oprávnený záverom namietal, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania a o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľné, v dôsledku čoho exekučný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
3. K odvolaniu oprávneného sa povinní nevyjadrili.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 1 písm. g).
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 3Er/436/2009-63 zo dňa 16. marca 2021 zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Predmetné uznesenie napadol oprávnený odvolaním zo dňa 1. apríla 2021.
12. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
13. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Z dôvodu odmietnutia odvolania oprávneného sa odvolací súd vecnou stránkou napadnutého uznesenia exekučného súdu nezaoberal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).