Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Pc/30/2026

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. E. X, XXXXX E., F., občan G. H., zastúpený: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, a manželky: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX XXX XX K. L., občianka Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručil dňa 12.08.2026 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu návrh, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že manželstvo bolo uzavreté v K. L. dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov išlo o prvé manželstvo, z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v zmysle čl. 3 Nariadenia Rady (EU) 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach manželských a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktoré je priamo záväzné a uplatniteľné na území SR ako členského štátu EU, je daná právomoc súdov v SR. Posledným spoločným bydliskom manželov bolo L., v ktorom však ani jeden z nich nemá obvyklý pobyt. Navrhovateľ má obvyklý pobyt v G. a manželka má obvyklý pobyt v I. H.. Spolužitie trvalo do roku 2022, najprv v G. a potom 4 roky v L.. Manželka je hudobníčka a v tom čase tam pracovala. V roku 2022 sa navrhovateľ vrátil do G. z pracovných dôvodov. Manželka sa vrátila na I. a spolužitie už neobnovili. Manželia teda spolu nebývajú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, nemajú spoločný majetok ani deti. Ani jeden nemá záujem obnoviť spolužitie.

2. Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. o návrhu na rozvod manželstva, pričom návrh podala manželka, ktorá bola zastúpená právny zástupcom M. H. N. (advokát so sídlom J. XX, XXX XX K. L.). V uvedenom konaní súd uznesením č. k. -10 zo dňa 08.07.2026 (právoplatné dňa 28.07.2026) vyhlásil, že nemá právomoc a konanie zastavil, a to z dôvodu, že navrhovateľka má dlhodobý obvyklý pobyt na území L. a manžel navrhovateľky má obvyklý pobyt na území G. a ani jeden z účastníkov nemá obvyklý pobyt na území I. H..

3. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Podľa (ďalej len „ “), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa Článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 2019/1111“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

9. Podľa Článku 18 Nariadenie Rady (ES) č. 2019/1111 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10. Z vyššie uvedeného ustanovenia v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci slovenského súdu vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, je obvyklý pobyt na území I. H.. Pojem obvyklý pobyt tento zákon nevymedzuje, pričom ho nevymedzujú ani právne predpisy I. H. a ani medzinárodné zmluvy. Napriek tomu však existujú určité kritéria, podľa ktorých je potrebné obvyklý pobyt posúdiť, a ktoré vyplývajú predovšetkým z judikatúry súdov, či Súdneho dvora EÚ. Je zrejmé, že obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Pojem obvyklý pobyt možno vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia osoby do sociálneho a rodinného prostredia. Ide o pobyt, kde sa takáto osoba reálne a fyzicky dlhodobo nachádza a zdržiava, pričom sa berú do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo na území L., avšak v súčasnosti ani jeden z manželov v tomto štáte obvyklý pobyt nemá. Podľa tvrdení navrhovateľa má on sám obvyklý pobyt v G., zatiaľ čo manželka má mať obvyklý pobyt na území I. H.. Šetrením súdu a oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. však súd zistil, že v predchádzajúcom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom mala manželka postavenie navrhovateľky a bola zastúpená rovnakým právnym zástupcom ako navrhovateľ v tomto konaní, bolo v návrhu výslovne uvedené, že obvyklý pobyt oboch manželov sa nachádza mimo územia I. H.. Predmetné konanie sp. zn. bolo právoplatne skončené uznesením o zastavení konania. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo podané odvolanie, ktorým by účastníci akokoľvek namietali alebo spochybňovali zistené skutočnosti týkajúce sa obvyklého pobytu manželov. Na základe vyššie uvedených skutočností a po vyhodnotení rozporov v tvrdeniach účastníkov dospel súd k záveru, že navrhovateľ v aktuálnom konaní účelovo zmenil tvrdenia ohľadom obvyklého pobytu svojej manželky tak, aby naplnil podmienky v zmysle nariadenia č. 2019/1111 na založenie právomoci slovenského súdu rozhodovať o rozvode manželstva. Túto náhlu zmenu skutkového stavu navrhovateľ v konaní žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal a ani neodôvodnil. Súd preto nepovažoval tvrdenie o obvyklom pobyte manželky na území I. H. za preukázané. Ak sa aj manželka na I. zdržiava, je to len príležitostného a dočasného charakteru. Podporne súdu poukazuje na obsah na sociálnych sieťach manželky, na ktorých sa verejne prezentuje ako hudobníčka, ktorý taktiež potvrdzuje záver súdu, že manželka nemá obvyklý pobyt na území I. H., ale práve v L..

11. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu podľa

čl. 3 Nariadenie Rady (ES) č. 2019/1111. Súd je toho názoru, že obvyklý pobyt manželky je na území L. a teda právomoc konať a rozhodovať o návrhu na rozvod manželstva nemá tunajší súd.

12. S poukazom na to, že žiaden z manželov nemá svoj obvyklý pobyt na území I. H., ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nedostatku právomoci súdu I. H. vo veci konať a rozhodnúť. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa citovaného ustanovenia konanie zastavil.

13. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom ( ) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (, ) Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.