Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/241/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C., D. XXX/X, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa matky E. D., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D. XXX/X, C., t.č. B. F. G. XXX, právne zastúpenej Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom Ulica Vajanského 6718/10, Trnava a otca H. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom D. XXX/X, C., právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia ex offo, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -164 zo dňa 07.09.2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ex offo nariadil neodkladné opatrenie, ktorého výrokom I. dočasne zveril maloletého A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, do osobnej starostlivosti matky, na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného, počnúc 7. septembrom 2026. Výrokom II. dočasne zakázal styk otca s maloletým dieťaťom A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného, počnúc 7. septembrom 2026. Podľa výroku III. otec je dočasne povinný platiť na maloletého A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX výživné vo výške 135,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa aktuálneho kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto bodu uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa osobnej starostlivosti otca a určenie výživného. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 16. januára 2026 otcom maloletého doručený návrh na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného, dňa 22. mája 2026 uskutočnené pojednávanie, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej len ,,úrad“) dňa 20. augusta 2026 doručenú správu zo sociálneho zisťovania, vyjadrením matky, zapožičaným vyšetrovacím spisom vo veci týkajúcej sa rodičov maloletého dieťaťa, uznesením OR PZ SR ČVS:ORP-311/1-VYS- BR-2025 zo dňa 28. mája 2026 a za aplikácie , , , , , , veta prvá , , , , , , v spojení s , , , , až 4, , Čl. 5 Zákona o rodine, Čl. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. Okresný súd uviedol, že zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver, z ktorého možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Záujem maloletého dieťaťa však musí byť pri rozhodovaní vždy dominantný.

4. Zo spisového materiálu zistil, že rodičia maloletého dieťaťa boli rozsudkom tamojšieho súdu č. k. -87 zo dňa 19. marca 2025, právoplatného dňa 24. marca 2025 rozvedení a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa maloletý zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Tamojší súd ďalej rozhodoval o návrhu matky maloletého, ako aj návrhu otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia. Obaja rodičia chceli upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okresný súd návrhy oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol uznesením č. k. -41 zo dňa 14. januára 2026.

5. Z vyšetrovacieho spisu číslo: ORP-5/BR-BR-2026 okresný súd zistil, že voči otcovi maloletého dieťaťa bolo vznesené obvinenie z prečinu ,,Nebezpečné vyhrážanie“, pričom uznesenie, v ktorom bolo vznesené obvinenie bolo na základe sťažnosti otca maloletého dieťaťa zrušené a v súčasnosti je v tomto konaní otec maloletého dieťaťa v procesnom postavení podozrivého a poškodenou je matka maloletého dieťaťa.

6. Z vyšetrovacieho spisu číslo: ORP-311/1-VYS-BR-2025 okresný súd zistil, že otec maloletého je obvinený zo zločinu ,,Znásilnenia“, pričom poškodenou je matka maloletého dieťaťa. Uznesenie, ktorým bolo otcovi maloletého dieťaťa vznesené obvinenie pre zločin ,,Znásilnenia“, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. júla 2026. Z vykonaných procesných úkonov a zabezpečených dôkazov bolo možné podľa vyšetrovateľa OR PZ v Brezne ustáliť, že ku skutku, ktorý sa kladie otcovi maloletého za vinu, došlo v takom mieste, čase a spôsobe, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia, ktorým bolo vznesené obvinenie pre otca maloletého. Základnými materiálnymi podmienkami na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia je kumulatívna existencia skutočností, že stíhaný skutok sa stal a vykazuje všetky znaky určitého trestného činu. Nie je tak potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná ako v prípade obžaloby, stačí teda len vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Z rozhodnutia prokurátorky Okresnej prokuratúry v Brezne, ktorým zamietla sťažnosť otca maloletého vyplýva, že do času vznesenia obvinenia boli zabezpečené dôkazy, ktoré možno považovať za také, ktoré preukazujú vyšší stupeň pravdepodobnosti, že sa jedná o konanie, ktoré je kvalifikované trestnoprávne, že sa tohto dopustil práve otec maloletého. Zároveň uviedla, že o vine môže rozhodnúť len súd, avšak na podklade zistených skutočností možno odôvodniť záver, že ku skutkom došlo tak, ako je to uvedené v prvom odseku odôvodnenia predmetného uznesenia, teda tak, ako to bolo vyššie uvedené.

7. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom Čl. 18 (rodičovská zodpovednosť). Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami ako sú napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď..

8. Okresný súd mal za to, že v zmysle je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého a jeho rodičov, pretože je tu dôvodná obava ohľadom osobnosti otca maloletého, voči ktorému bolo vznesené obvinenie pre zločin ,,Znásilnenie“ a v prípade prečinu ,,Nebezpečného vyhrážania“, kde je otec maloletého v pozícii podozrivého. Uvedené predstavuje minimálne podozrenie zo strany okresného súdu, či je otec maloletého vhodným vzorom pre maloletého, resp. či je pre

maloletého bezpečné byť momentálne v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Okresný súd považoval za preukázané, že v tomto prípade je potrebné povýšiť najlepší záujem dieťaťa nad právo rodiča vykonávať svoje rodičovské práva. Členské štáty Dohovoru OSN o právach dieťaťa - a teda aj konajúci súd je povinný robiť všetky potrebné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním, zanedbávaním, alebo nedbanlivým zaobchádzaním. Súd musí myslieť aj na prevenciu pred ublížením dieťaťu a vplyv rozhodnutia na bezpečnosť dieťaťa do budúcna. Používanie prístupu založeného na hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa v rozhodovaní znamená, že bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa.

9. Okresný súd poukázal na vyjadrenie prokurátorky, z ktorého vyplýva, že obvinený (otec) sa voči poškodenej (matke) s vyšším stupňom pravdepodobnosti dopustil zločinu ,,znásilnenia“. Hoci sa otec s vyšším stupňom pravdepodobnosti dopustil vyššie uvedeného násilia na matke maloletého, a nie na maloletom, podľa okresného súdu je potrebné si uvedomiť, že násilie páchané na matke je zároveň aj formou násilia páchaného na dieťati, pre ktorého je matka tou najbližšou vzťahovou osobou. Súd je povinný pri zákaze styku zohľadňovať skutočnosť, že dieťa síce nie je priamo obeťou zásahov do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity, ale je ubližované osobe, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Aj nepriame násilie je násilie spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti dieťaťa a ohroziť jeho vývin. Dieťa má totiž právo vyrastať v prostredí bez násilia. Zároveň poukázal aj na pojem ,,sekundárna viktimizácia“, (stav, kedy človek, ktorý už zažil násilie alebo iný trestný čin, trpí znova) vo vzťahu k matke, čo by opäť len mohlo mať negatívny vplyv aj na maloleté dieťa. V tomto momente nemohol ignorovať vyššie uvedené, a to predovšetkým z hľadiska ochrany a bezpečnosti maloletého dieťaťa a jeho psychiky.

10. Okresný súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby v súčasnom období bol zakázaný styk otca s maloletým dieťaťom, keďže má vážne pochybnosti vo vzťahu k osobe otca maloletého. Pre okresný súd bolo zarážajúce vyjadrenie otca maloletého po zákonnom poučení o jeho právach v jeho výpovedi počas výsluchu uskutočnenom na OR PZ v Brezne dňa 30. decembra 2025, kedy otec maloletého uviedol nasledovné: ,,syna som nikdy neudrel, jedine po zadku, ale tak bežne, normálne, aby si uvedomil, že spravil niečo nesprávne“, pričom zvýraznil, že rozhodne nepovažuje za normálne akékoľvek fyzické násilie, resp. fyzické tresty páchané na maloletých deťoch, hoci by išlo len o ,,udretie po zadku“.

11. Zákonný sudca uviedol, že považuje akýkoľvek telesný trest za vážny zdravotný následok na akejkoľvek fyzickej osobe. Rešpektuje, že slovenské právne predpisy výslovne nehovoria, že rodič nesmie použiť telesný trest ako výchovný prostriedok, avšak Slovensko je jedinou krajinou V4, ktorá nemá explicitný zákaz telesných trestov detí. Maďarsko ich zakázalo pred 22 rokmi, Poľsko pred 16 rokmi a aj Česká republika ich zakázala. Slovenská republika ostala spolu s Belgickom a Talianskom poslednou krajinou EÚ, ktorá nemá výslovný zákaz telesných trestov detí v domácom prostredí, čo považuje za historický prežitok. Dnešný právny stav vytvára nejasnú hranicu medzi výchovou a násilím. Akékoľvek dieťa má právo na detstvo bez násilia. Dokonca aj výbor OSN pre práva dieťaťa konštatoval, že telesným trestom je udretie dieťaťa po zadku rukou alebo iným predmetom a konštatoval, že akýkoľvek telesný trest na dieťati je neprípustný. Slovenská republika má zatiaľ len akčný plán ,,Detstvo bez násilia pre všetky deti“ a v priebehu krátkej budúcnosti by mala dospieť k legislatívnemu zavedeniu explicitného zákazu telesných trestov detí. Pokiaľ slovenská legislatíva už výslovne zakazuje telesné tresty v školách, či centrách pre deti a rodiny, mladistvých vo väzbe a ani vo výkone trestu nemožno fyzicky trestať, tak analogicky musel dospieť k záveru, že aj keď má rodič dieťaťa pri výchove použiť primerané výchovné prostriedky, tak telesný trest takýmto výchovným prostriedkom nemôže byť a nemožno ho ani tolerovať. Podľa zákonného sudcu akákoľvek forma násilia voči deťom je neprípustná, a to bez výnimiek a bez ohľadu na intenzitu, či deklarovaný výchovný zámer. Svetová zdravotná organizácia vo svojich viacerých výskumoch a analýzach dospela k záveru, že akýkoľvek telesný trest poškodzuje zdravie detí. Nemusí prísť k okamžitému zraneniu, ale stačí, že príde k vyvolaniu škodlivej biologickej reakcie, štruktúre a fungovaniu mozgu, ktoré narúšajú zdravý vývin dieťaťa. Zdôraznila, že žiadny vedecký dôkaz nepreukázal prínos telesného trestu pre správanie a vývin dieťaťa, naopak, akýkoľvek telesný trest môže v budúcnosti vyvolať u maloletého úzkosť, depresiu, či iné závislosti. Rada Európy konštatuje, že akýkoľvek telesný trest vysiela dieťaťu nesprávny signál a argumentuje, že ak by sa rodič takto choval voči inej plnoletej osobe, bol by trestne stíhaný. Zákonný sudca považuje akýkoľvek telesný trest za vážny dôsledok na duševné zdravie dieťaťa, na jeho správanie a na jeho vzťah s rodičom.

12. Podľa zákonného sudcu takéto ,,výchovné pôsobenie otca“ je absolútne neprípustné a netolerovateľné, a preto je v tomto prípade v tomto čase nutné zasiahnuť do rodičovských práv, pretože prístup otca k výchove môže vážne ohroziť duševné zdravie maloletého, spôsobiť vznik výchovných a iných ťažkostí, s ďalekosiahlymi negatívnymi dôsledkami na zdravý psychicky, fyzický a osobnostný vývin maloletého. 13. Na základe všetkých skutočností okresný súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého A., aby v súčasnom období bol zakázaný styk otca s maloletým.

14. Okresný súd skonštatoval, že maloleté dieťa bolo rozsudkom tamojšieho súdu č. k -87 zo dňa 19. marca 2025 zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na to, že vo výroku II. uznesenia okresný súd zakázal styk otca s maloletým dieťaťom, a to s poukazom v prvom rade predovšetkým na tú skutočnosť, že otec považuje fyzické trestanie maloletého za bežné a normálne, ako aj na vznesené obvinenie na otca maloletého v rade druhom, maloleté dieťa výrokom I. uznesenia dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky maloletého, čím došlo k zmene vyššie uvedeného rozsudku, ktorým bola stanovená striedavá starostlivosť oboch rodičov. Striedavá starostlivosť dočasne neprichádza do úvahy, keďže otcovi maloletého dieťaťa bol zakázaný styk s maloletým dieťaťom. Zároveň okresný súd poukázal na Správu úradu zo dňa 19. augusta 2026, v ktorej úrad jednoznačne neodporúča striedavú starostlivosť, keďže nie je v záujme maloletého dieťaťa. Podľa úradu by malo byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, keďže obe výchovné prostredia sú rozličné a výchovné štýly oboch rodičov sú v rozpore.

15. Okresný súd po zakázaní styku otca s maloletým dieťaťom riešil otázku dočasného zverenia maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že starostlivosť zo strany matky nevykazuje nedostatky, pričom maloletý nevykazuje známky týrania, zneužívania, či zanedbávania, dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, a to až do času právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného.

16. Zároveň okresný súd považoval za potrebné si uvedomiť, že otec maloletého, hoci mu výrokom II. uznesenia dočasne zakázal styk s maloletým dieťaťom, neprestáva byť jeho otcom, a tým pádom nezaniká ani jeho povinnosť podieľať sa na materiálnom zabezpečení maloletého, teda plniť si vyživovaciu povinnosť. Keďže maloletý bol až do času vydania uznesenia zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, otázka výživného nebola súdne riešená, avšak toto sa vydaním uznesenia mení, keďže maloleté dieťa sa dočasne zverilo matke maloletého, kedy bude celá starostlivosť, vrátane materiálneho zabezpečenia na strane matky maloletého. Vzhľadom na to, bolo potrebné týmto uznesením určiť aj vyživovaciu povinnosť otca maloletého. Keďže okresný súd v danom štádiu konania nepoznal majetkové pomery otca maloletého, pri určení výšky výživného vychádzal z výšky aktuálneho životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, účinnej od 1. júla 2026, čo predstavuje sumu 134,80 Eur mesačne, a preto stanovil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého v tejto sume, zaokrúhlenej na celé Eur nahor.

17. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Okresný súd uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie je vo výroku I. a II. vykonateľné dňom jeho vyhotovenia a vo výroku III. a IV. vykonateľné dňom jeho doručenia.

19. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa a . Napadnuté uznesenie považoval za nesprávne, pretože súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu bezprostredného ohrozenia maloletého, neúplne posúdil skutkový stav a neprihliadol na všetky osvedčené skutočnosti, pričom bez individuálneho posúdenia a skúmania miernejších možností úplne prerušil ich kontakt až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takýto zákaz môže trvať neurčitý a dlhý čas a už samotným plynutím času môže nenávratne oslabiť vzťah maloletého s otcom. Pokiaľ neodkladné opatrenie má reagovať na novú alebo akútne vyhrotenú situáciu, ktorá neznesie odklad, tak okresný súd neoznačil žiadnu novú konkrétnu udalosť medzi otcom a maloletým, ku ktorej by došlo bezprostredne pred 7. septembrom 2026, a ktorá by osvedčovala nutnosť okamžite prerušiť dovtedy realizovanú

striedavú osobnú starostlivosť. Od začatia konania nebolo objektívne zistené zranenie maloletého, zásah polície alebo úradu pre bezprostredné ohrozenie dieťaťa v domácnosti otca, zhoršenie podmienok starostlivosti ani nové správanie otca voči dieťaťu, ktoré by vysvetľovalo takú náhlu a zásadnú zmenu pomerov. Okresný súd už uznesením č. k. - 41 zo dňa 14. januára 2026 zamietol návrhy oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia a následne sa od 30. januára 2026 obnovila striedavá starostlivosť. Pri prvom stretnutí rodičov dňa 23. februára 2026 nebolo zaznamenané ohrozenie maloletého v starostlivosti otca a ani na pojednávaní dňa 22. mája 2026 okresný súd nevyjadril obavu, že by bol maloletý u otca v nebezpečenstve. Od tohto pojednávania do vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnemu novému konaniu otca voči maloletému. Uznesenie zo 14. januára 2026 umožňuje porovnať podklady a závery okresného súdu, pričom súd napriek omnoho závažnejším tvrdeniami otca nepovažoval za dôvodné vydať akékoľvek neodkladné opatrenie. Okresný súd nevysvetlil, ktorá nová skutočnosť odôvodňuje prechod od zamietnutia oboch návrhov k úplnému zákazu styku otca, keď situácia sa nijakým spôsobom nezmenila. Jedinou zmenou, ktorú napadnuté uznesenie uvádza, je procesným vývoj v trestnom konaní, a to vznesenie obvinenia dňa 28. mája 2026 a zamietnutie sťažnosti otca dňa 20. júla 2026. Nejde však o novú udalosť v starostlivosti o maloletého, ani o akékoľvek negatívne konanie otca voči dieťaťu. Formálna zmena procesného postavenia v trestnej veci vedenej pre skutok medzi rodičmi, ktorý sa mal stať jednorazovo v roku 2024, v čase, keď rodičia žili v jednej domácnosti, nemôže bez konkrétneho prepojenia na bezpečnosť dieťaťa sama osebe osvedčiť potrebu najprísnejšieho opatrenia v rodinnoprávnom konaní. Sám okresný súd uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo prokurátorkou zrušené pre predčasnosť a nezabezpečenie relevantných dôkazov, napriek tomu existenciu tejto veci použil ako súčasť dôvodu na zákaz styku, čo otec považoval za nedôvodné. Pokiaľ ide o trestné konanie pre zločin znásilnenia, otec skutok po celý čas popiera, toto konanie nie je právoplatne skončené a o vine otca nebolo rozhodnuté, pričom platí zásada prezumpcie neviny. Tento skutok sa mal naviac stať už v decembri 2024, teda ešte pred uzavretím rodičovskej dohody schválenej rozsudkom zo dňa 19. marca 2025. Keďže poškodená mala byť samotná matka, ktorá o tvrdenom skutku nepochybne vedela v čase uzatvárania rodičovskej dohody o striedavej osobnej starostlivosti a napriek tomu s týmto režimom súhlasila, táto istá historická udalosť bez nového incidentu voči maloletému a bez zmeny v otcovej starostlivosti nemôže až v septembri 2026 sama osebe vytvoriť stav náhlej a bezprostrednej potreby úplne zakázať kontakt s otca s dieťaťom. Obidve trestné veci sa týkajú tvrdeného konania otca voči matke, nie voči maloletému. Všeobecná úvaha súdu, že násilie voči matke môže byť zároveň nepriamym násilím voči dieťaťu, môže mať význam iba po zistení konkrétnych okolností, nemôže nahradiť chýbajúce zistenie, či maloletý o údajnom skutku vedel, bol mu vystavený alebo sa tento skutok akokoľvek prejavil v jeho vzťahu k otcovi, najmä vzhľadom na dobu, počas ktorej po údajnom skutku prebiehala striedavá starostlivosť bez zistených nedostatkov vo výchove otca. Poukázal na Záznam z prvého stretnutia rodičov zo dňa 23. februára 2026, kde sa uvádza, že komunikácia rodičov na stretnutí bola primeraná a obaja rodičia si uvedomili potrebu oboch rodičov v živote maloletého. Matka navrhovala, aby sa styk otca ponechal na dohode rodičov, nie, aby bol zakázaný. Tento záznam nepotvrdzuje stav, v ktorom by prítomnosť otca v živote maloletého predstavovala ohrozenie. Zápisnica z prípadovej konferencie z 05. marca 2026 identifikovala ako jadro problému nefungujúcu komunikáciu rodičov a nejednotnosť výchovy v domácnostiach. Opatrenia smerovali k podpore rodičovskej spolupráce, nie k ochrane maloletého pred otcom. Aj Záverečné hodnotenie Centra pre deti a rodiny C. zo dňa 31. marca 2026 uvádza, že otec deklaroval ochotu komunikovať a dohodnúť jednotné pravidlá; spolu s manželkou sa maloletému venuje. Spolupráca bola ukončená pre odmietnutie matky stretávať sa s otcom aj na neutrálnej pôde a pre kontraindikáciu vyplývajúcu z tvrdeného konfliktu medzi dospelými, nie pre zistené týranie alebo zanedbávanie dieťaťa otcom. Najvýznamnejšia je Správa úradu zo dňa 14. mája 2026, kde výslovne uzavrel, že maloletý v žiadnej z domácnosti nejavil známky týrania, zneužívania ani zanedbávania. V domácnosti otca maloletý uviedol, že sa mu u otca páči lepšie, že by chcel byť u otca viac a napokon vyjadril želanie zachovať doterajší režim týždeň u otca a týždeň u matky. Rovnako Správa úradu z 19. augusta 2026 zachytáva, že maloletý bol pri sociálnom zisťovaní v domácnosti otca pokojný a veselý a nejavil známky zanedbanej starostlivosti. Otec aj matka opísali svoje rozdielne výchovné prístupy, úrad nezistil okolnosti, pre ktoré by sa maloletý nesmel s otcom stretávať, odporučil zverenie jednému z rodičov a pri pretrvávajúcom spore znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie, ktoré má odborne posúdiť vhodnosť zverenia aj rozsah stretávania s druhým rodičom. Za významné otec považoval to, že úplný zákaz styku nenavrhol ani kolízny opatrovník ani samotná matka. Matka vo vyjadreniach žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, zákaz styku nežiadala. Skutočnosť, že neodkladné opatrenie bolo nariadené z úradnej moci sama osebe nevylučuje právomoc súdu postupovať aj nad rámec návrhov účastníkov, avšak o to presvedčivejšie musel súd preukázať nevyhnutnosť opatrenia, ktoré

nepovažovala za potrebné ani matka ani kolízny opatrovník. Odporúčanie úradu nezachovať striedavú osobnú starostlivosť, nemožno zamieňať s odporúčaním zakázať styk. Pri zverení jednému rodičovi sa zásadne predpokladá zachovanie a úpravu kontaktu s druhým rodičom. Navyše úrad výslovne odporučil najskôr odborné posúdenie. Pokiaľ okresný súd v odseku 31. napadnutého uznesenia cituje výpoveď otca z 30. decembra 2025, tak otec následne pri sociálnom zisťovaní zachytenom v Správe úradu z 19. augusta 2026 opísal situáciu, keď maloletý vybehol na cestu a uviedol, že zareagoval zo strachu o jeho bezpečnosť. Z uvedených tvrdení však nevyplýva, že otec dieťa pravidelne fyzicky trestá, ale len to, že mohla nastať ojedinelá situácia, ktorá si vyžadovala prísnejší postoj. Otec nespochybňuje ochranu dieťaťa pred telesnými trestami, avšak bez zistenia všetkých okolností nie je možné bezpečne uzavrieť, či konkrétne opísaná reakcia pri ceste spĺňala znaky telesného trestu. Pokiaľ matka v podaniach tvrdila, že otec maloletého opakovane bije a že sa o dieťa bojí, tak otec tieto tvrdenia popiera a správy úradu ich pri priamom pozorovaní nepotvrdili. Napadnuté uznesenie neuvádza objektívne zistenia o zranení maloletého, o frekvencii či intenzite údajného trestania, ani odborné zistenie o jeho psychickom alebo fyzickom následku. Aj keby okresný súd považoval za potrebné dočasne nastaviť dočasné ochranné podmienky, z neurčitého opisu ,,capnutia po zadku“ a sporných tvrdení o ďalšom trestaní, bez vyjasnenia ich okolností, nemožno bez ďalšieho vyvodiť nutnosť úplného a časovo neurčitého prerušenia kontaktu. Okresný súd mal osobitne preveriť výpoveď dieťaťa primerane jeho veku, okolnosti udalosti pri ceste a možnosti bezpečného kontaktu. Poukázal na ustanovenie § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý výslovne ustanovuje postupy od miernejšieho k najprísnejšiemu zásahu. Napadnuté uznesenie neobsahuje úvahu, prečo by v posudzovanom prípade nepostačoval obmedzený alebo asistovaný styk, prípadne stretávanie v neutrálnom prostredí bez prítomnosti matky. Pokiaľ okresný súd iba konštatoval vážne pochybnosti o osobe otca a následne vyslovil úplný zákaz, takýto postup podľa otca nezodpovedá Čl. 41 ods. 4 SR, Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a v danom prípade ide o absolútne neprimerané opatrenie. Otec poukázal na to, že pred vydaním uznesenia sa o maloletého staral každý druhý týždeň v režime striedavej osobnej starostlivosti. Okresný súd bez prechodného režimu a zistenia bezprostrednej ujmy na dieťati zmenil tento intenzívny rodičovský vzťah na úplný zákaz akéhokoľvek styku. Medzi osvedčenými skutočnosťami a intenzitou zásahu tak chýba akýkoľvek odôvodnený pomer. Z odôvodnenia nie je možné racionálne vysledovať, prečo práve úplný zákaz styku, a nie obmedzenie alebo asistovaný styk predstavuje nevyhnutnú ochranu maloletého. Okresný súd posúdil najlepší záujem maloletého len cez tvrdené bezpečnostné riziko, no nevyhodnotil druhú zákonnú stránku tohto záujmu zmysle Čl. 5 písm. h) Zákona o rodine, ak pri dieťati vo veku necelých 6 rokov môže dlhé prerušenie kontaktu spôsobiť odcudzenie, ktoré už neskoršie rozhodnutie vo veci samej nemusí napraviť. Podľa otca neprimeraná je aj doba trvania zákazu, ak neodkladné opatrenie má platiť až do právoplatného skončenia konania sp. zn. bez pevnej lehoty, mechanizmu priebežného preskúmania a nastavenia krokov smerujúcich k obnove kontaktu. Vzťah otca a dieťaťa je dlhodobo vytvorený a okresný súd neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý by ho nebolo možné bezpečne zachovať ani s dohľadom. Za týchto okolností neboli osvedčené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu. Keďže dočasné zverenie matke a výživné odvodil od tohto zákazu, napadnuté uznesenie ako celok nemá v doteraz zistenom stave dostatočný podklad, preto ho považoval za neodôvodnené a nezákonné. Navrhol napadnuté uznesenie podľa zrušiť.

20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 01.10.2026 bolo odvolanie otca doručované matke prostredníctvom právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi na vedomie.

21. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá považovala napadnuté uznesenie za správne, keďže okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z konkrétnych skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu, z podkladov orgánov činných v trestnom konaní a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Zdôraznila, že jej cieľom nie je poškodiť otca ani bezdôvodne narušiť jeho vzťah so synom, ale zabezpečiť maloletému bezpečné, pokojné a stabilné prostredie, v ktorom sa bude môcť zdravým spôsobom vyvíjať. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na to, že trestné konanie nie je právoplatne skončené a odvoláva sa na zásadu prezumpcie neviny, tak matka túto zásadu nespochybňuje, avšak zdôrazňuje, že predmetom konania nie je rozhodovanie o vine alebo nevine otca, ale posúdenie aktuálnych pomerov a potreby ochrany maloletého dieťaťa. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, otec je obvinený zo zločinu znásilnenia, pričom poškodenou je matka maloletého dieťaťa. Jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola podľa podkladov predložených súdu zamietnutá prokurátorkou Okresnej prokuratúry Brezno. V súvislosti s vecou týkajúcou sa nebezpečného vyhrážania bolo pôvodné uznesenie o vznesení obvinenia zrušené z

dôvodu predčasnosti a potreby zabezpečenia ďalších relevantných dôkazov. Matka túto skutočnosť rešpektuje, zároveň však zastáva názor, že uvedené nemôže byť dôvodom na úplné ignorovanie ostatných závažných okolností prípadu. Okresný súd bol oprávnený a povinný posúdiť dostupné informácie z hľadiska potreby dočasnej ochrany maloletého bez toho, aby tým prejudikoval výsledok trestného konania. Nesúhlasila s tvrdením otca, že maloletému nehrozí žiadne nebezpečenstvo len preto, že podľa jeho názoru nebol priamo obeťou konania, ktoré je predmetom trestného konania, pretože pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné prihliadať nielen na prípadné priame fyzické ohrozenie, ale aj na bezpečnosť rodinného prostredia, psychickú pohodu dieťaťa a možné dôsledky násilia medzi osobami, ktoré sú pre dieťa najbližšie. Stotožnila sa s názorom, že nie je správne čakať na vznik konkrétnej ujmy na dieťati, ak už existujú závažné okolnosti odôvodňujúce preventívnu ochranu. Skutočnosť, že dieťa počas predchádzajúcej striedavej starostlivosti navonok fungovalo pokojne alebo nevykazovalo viditeľné známky zanedbávania, sama osebe nevylučuje potrebu prehodnotiť jeho situáciu po zistení ďalších závažných skutočností. Za významné považovala vyjadrenie otca zaznamenané pri jeho výsluchu dňa 30. 12. 2025, podľa ktorého syna udrel po zadku, aby si uvedomil, že urobil niečo nesprávne, ktorú skutočnosť okresný súd posudzoval v súvislosti s ostatnými okolnosťami prípadu a s výchovným prístupom otca. Stotožnila sa s názorom, že telesné tresty nemožno považovať za bezvýznamnú okolnosť pri posudzovaní bezpečnosti a zdravého vývinu maloletého dieťaťa a pri rozhodovaní o ochrane dieťaťa je potrebné zohľadniť aj možné riziká do budúcnosti Ak otec poukazuje na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno a, že úrad nenavrhol úplný zákaz styku otca s maloletým, tak z tejto správy úradu zároveň vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť nebola odporúčaná, pretože výchovné prostredia rodičov sú rozdielne, ich výchovné štýly sú v rozpore a maloletý potrebuje jednotný režim a istotu vo výchove. Samotná skutočnosť, že úrad nenavrhol úplný zákaz styku, podľa názoru matky automaticky neznamená, že súd nemohol na základe ďalších podkladov dospieť k prísnejšiemu ochrannému opatreniu, pretože bol povinný samostatne vyhodnotiť všetky dostupné dôkazy a okolnosti prípadu vrátane informácií z trestných konaní. Matka si uvedomuje, že úplný zákaz styku predstavuje závažný zásah do rodičovských práv otca, napriek tomu sa domnieva, že v čase vydania napadnutého uznesenia bolo potrebné uprednostniť ochranu maloletého dieťaťa. Ak otec namieta, že okresný súd mal zvážiť miernejšie opatrenia, tak vzhľadom na súhrn skutočností, z ktorých okresný súd vychádzal, považuje dočasnú úpravu pomerov za odôvodnenú. Zdôraznila, že jej cieľom nie je navždy vylúčiť otca zo života maloletého, ale zabezpečiť, aby sa o ďalšom kontakte rozhodovalo na základe dôkladného posúdenia bezpečnosti a najlepšieho záujmu dieťaťa. Maloletý A. je vo veku, v ktorom potrebuje predovšetkým bezpečie, stabilitu, predvídateľný režim a pokojné rodinné prostredie. Za dôležité považovala, že podľa napadnutého uznesenia starostlivosť z jej strany nevykazovala nedostatky a u maloletého neboli zistené známky týrania, zneužívania alebo zanedbávania. Je pripravená aj naďalej zabezpečovať synovi riadnu osobnú starostlivosť, jeho každodenné potreby, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a stabilné prostredie a spolupracovať so súdom, kolíznym opatrovníkom a príslušnými odborníkmi pri zisťovaní všetkých skutočností potrebných na rozhodnutie vo veci samej. Navrhla odvolanie otca zamietnuť a napadnuté uznesenie potvrdiť.

22. Vyjadrenie matky nebolo zaslané zástupcovi otca, ak vzhľadom k účelu a zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia zákonná úprava a ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23. novembra 2023) pri úprave postupu rozhodovania o neodkladných opatreniach explicitne vyžaduje, aby odvolací súd umožnil účastníkovi konania (protistrane) sa vyjadriť k odvolaniu, a to len vtedy, ak smeruje proti uzneseniu o zamietnutí (nenariadení) neodkladného opatrenia. Na postup pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach preto nie je možné aplikovať všeobecnú úpravu v ust. .

23. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( a v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení až 67 bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa a zrušiť. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

24. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. je vo veci samej úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A., nar. XX.XX.XXXX. V rámci tohto konania okresný súd nariadil ex offo neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, dočasne zakázal styk otca s maloletým a určil povinnosť otcovi platiť výživné.

25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či existovali dôvody pre vydanie rozhodnutia, t.j. bola preukázaná a osvedčená bezodkladná potreba úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala takýto závažný zásah do rodičovských práv a povinností otca ex offo nariadeným neodkladným opatrením.

26. Odvolací súd poukazuje na zákonnú úpravu neodkladného opatrenia, z ktorej vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie možno vydať za predpokladu, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad a kedy je potrebný okamžitý zásah. Dočasná úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach, pri ktorých by samotné vedenie konania mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným stabilizovať pomery určitým spôsobom už pred konečným rozhodnutím. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zásahu súdu do pomerov účastníkov, pričom posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov, je ponechané na úvahe súdu, pričom určujúcim je aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Jedná sa vždy o výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej.

27. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia stavu, že riešenie situácie neznesie odklad, je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výchova, výživa, prípadne iné dôležité záujmy.

28. Z obsahu predloženého spisového materiálu, a to aj pripojených spisov mal odvolací súd zistené, že

- výrokom II. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -87 zo dňa 19. marca 2025 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. marca 2025) bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloletý A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, na čas po rozvode manželov intervalom a záväzkom rodičov v stanovené dni a hodiny odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča a jeho prípravy (bod 1. výroku II.); obaja rodičia boli určení, že budú zastupovať a spravovať jeho majetok (bod 2. výroku II.); počas trvania striedavej starostlivosti sa výživné neurčuje (bod 3. výroku II.) a styk rodičov s maloletým sa neupravuje (bod 4. výroku II.).

- na Okresnom súde Banská Bystrica bolo vedené konanie pod sp. zn. o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasne zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky; dočasne pozastaviť výkon striedavej osobnej starostlivosti otca; prípadne určiť styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany a uložiť otcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť psychické alebo fyzické zdravie maloletého a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, pozastavenia, prípadne obmedzenia styku matky s maloletým a uloženia povinnosti matke zdržať sa konania ohrozujúceho zdravie, bezpečnosť a priaznivý vývoj maloletého (uznesením č. k. -38 zo dňa 14. januára 2026 spojené na spoločné konanie). Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. -41 zo dňa 14. januára 2026 rozhodol tak, že výrokom I. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V jeho odseku 19. uznesenia konštatoval, že ....,, nepovažuje za osvedčené, že by situácia v rodine maloletého dieťaťa vyžadovala bezodkladnú a naliehavú úpravu pomerov účastníkov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia nevyžaduje ani verejný záujem. Teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia nie je daný, preto ho súd v celom rozsahu zamietol“. V odseku 20. odôvodnenia tohto uznesenia okresný súd zvýraznene vyjadril apel na rodičov ...,,vzhľadom na správu úradu (zo dňa 9. januára 2026, odsek 4. odôvodnenia), že ich syn nie je ani v rodine matky, ani v rodine otca ohrozený, pričom jediné jeho ohrozenie pochádza z toho, že rodičia medzi sebou nekomunikujú.“

29. Z obsahu spisu vyplývalo, že na základe návrhu otca (doručeného dňa 16.01.2026) na súde prvej inštancie prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorým sa otec domáhal zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, určenia povinnosti matke platiť výživné s tým, že úpravu styku ponechal na rozhodnutí súdu. Podľa Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej len ,,úrad“ alebo ,,kolízny opatrovník“) o prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa zo dňa 09.01.2026 medzi rodičmi je sporná otázka vo veciach výchovy a výživy k maloletému A.. Úrad mal za to, že v danom prípade striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa. Konštatoval, že maloleté dieťa nie je priamo ohrozené v žiadnej oblasti a ohrozenie v rodine vychádza len z nefungujúcej vzájomnej komunikácie medzi rodičmi. Pomery maloletého je nutné upraviť, no situácia znesie odklad. Podľa Záznamu z ISR konanom dňa 23.02.2026 rodičia nevyjadrili odlišné stanoviská v tom, že od 30.1.2026 sa realizuje striedavá starostlivosť, pričom potvrdili, že komunikujú minimálne. Matka navrhla zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, pretože striedavá starostlivosť je pre maloletého náročná, určiť otcovi výživné a styk otca s maloletým ponechať na dohode rodičov. Podľa Zápisnice z prípadovej konferencie zo dňa 05.03.2026 rodičia podpísali dohodu na výkon opatrení a bol im odovzdaný plán výkonu opatrení s cieľom zlepšenia komunikácie a úpravy vzťahov medzi rodičmi za účelom zabezpečenia kvalitnej a bezpečnej starostlivosti o maloleté dieťa. Zo Záverečného hodnotenia zo dňa 31.3.2026 vyplynulo, že na základe nových informácií, ktoré sú kontraindikáciou ďalšieho výkonu, bola spolupráca s rodinou ukončená. Podľa Správy úradu zo dňa 14.05.2026 obaja rodičia potvrdili, že s mal. A. v ich domácnostiach nemajú žiadne problémy, bol vykonaný pohovor s maloletým. Úrad skonštatoval, že ...,,počas vykonaných sociálnych zisťovaní v oboch domácnostiach maloletý nejavil známky týrania, zneužívania, zanedbávania. Maloletý má zmätok v skladbe rodiny. Nedokáže jasne pomenovať do jeho rodina, ani aké sú rodinné vzťahy. Maloletý niekoľkokrát zmenil výpoveď pri otázke na to, s kým by chcel bývať. Tunajší úrad nedokáže posúdiť relevantnosť informácií uvedených dieťaťom, ani to, či si maloletý uvedomuje dôsledky svojich odpovedí...“. Podľa úradu ...„striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa. Obidve výchovné prostredia sú rozličné a výchovné štýly oboch rodičov sú v rozpore. Maloletý potrebuje jednotný režim a istotu v procese výchovy“. Navrhol, ...„aby bol maloletý zverený maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. V prípade, že medzi rodičmi bude naďalej sporná otázka vo veci zverenia maloletého dieťaťa navrhujeme prizvať do konania znalca z odboru klinickej psychológie, ktorý odborným dokazovaním posúdi vhodnosť zverenia a prípadne aj rozsah stretávania sa maloletého dieťaťa s oprávneným rodičom.“ Podľa Správy úradu zo dňa 19. 08.2026 bol vykonaný pohovor s mal. A. v domácnosti otca, pričom maloletý nejavil známky zanedbanej starostlivosti, bol pokojný a veselý. Úrad mal za to, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa, obidve výchovné prostredia a sú rozličné a výchovné štýly oboch rodičov sú v rozpore, maloletý potrebuje jednotný režim a istotu v procese výchovy. Navrhol, v prípade spornej otázky zverenia maloletého dieťaťa, prizvať do konania znalca z odboru klinickej psychológie, ktorý posúdi vhodnosť zverenia a prípadný rozsah stretávania sa dieťaťa s druhým rodičom. Na výzvu okresného súdu bolo doručené do spisového materiálu uznesenie ČVS: ORP - 311/1/ VYS/BR - 2025 zo dňa 28. 05. 2026, ktorým bolo otcovi maloletého dieťaťa vznesené obvinenie pre zločin znásilnenia podľa , s poukazom na ustanovenie (ku skutku malo dôjsť 24.12.2024, č.l. 141 a nasl. spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 20.7.2026, rozhodnutie Okresnej prokuratúry Brezno o zamietnutí sťažnosti otca proti vzneseniu obvinenia a Zápisnica o výsluchu otca maloletého dieťaťa zo dňa 30.12. 2025.

30. Vychádzajúc z týchto listinnými dôkazmi osvedčených skutočností sa odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov vyžadujú naliehavú, t.j. bezodkladnú úpravu pomerov maloletého a jeho rodičov nariadením neodkladného opatrenia, pretože okresným súdom uvádzaný dôvod, a to dôvodná obava ohľadom osobnosti otca, ktorému bolo vznesené obvinenie pre zločin znásilnenia a je podozrivým v prípade prečinu nebezpečného vyhrážania, a to s ohľadom na časový moment a okolnosti skutkov vo väzbe na následne vydané rozhodnutia súdu nielen vo veci samej, ale i o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, za rešpektovania zásady prezumpcie neviny, nepredstavoval také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého nevyhnutný zásah súdu formou ex offo nariadeného neodkladného opatrenia.

31. Odvolací súd uvádza, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru, ktoré výrazne zasahuje nielen do rodičovských práv, ale aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom. Aj Ústavný súd SR konštantne poukazuje na závažnosť vyslovenia zákazu styku. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje podľa názoru ústavného súdu vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by mal byť podľa názoru ústavného súdu krajným opatrením (por. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 25. novembra 2014). Dôvodom na zákaz styku môžu byť skutočnosti primárne na strane dieťaťa.

32. Za podstatné v tejto veci odvolací považoval nespornú okolnosť, že vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a vážne narušené, napriek čomu sa však vedeli dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa aj podľa nespochybneného tvrdenia otca od 30.1.2026 realizuje. V predmetnom konaní na základe doložených správ úradu a v jeho rámci vykonaného pohovoru s maloletým neboli tvrdené, zistené a ani osvedčené negatívne vplyvy otca na zdarný psychický a fyzický vývoj maloletého, na zanedbávanie starostlivosti o neho, či nezvládanie jeho výchovy. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, nebolo zistené a ani osvedčené, že by bolo momentálne jeho zdravie, život, výchova, či iný dôležitý záujem ohrozené. V priebehu konania nebolo osvedčené, že by od posledného rozhodnutia nastala podstatná zmena v pomeroch maloletého, t.j. že by sa otec voči maloletému správal tak nevhodným spôsobom, ktorý by ohrozoval jeho zdravý psychický a fyzický vývoj. Súhlasí odvolací súd s okresným súdom a matkou v tom, že výchovné pôsobenie otca, v rovine ,,telesného trestu“ nie je akceptovateľné a ani tolerovateľné, avšak len jeho samotné vyjadrenie do Zápisnice v trestnom konaní zo dňa 31.12.2025, aktuálne bez ďalšieho neosvedčil stav vykazujúci závažnú aktuálnu hrozbu pre maloleté dieťa. V tejto súvislosti nemožno opomenúť i to, že takéto konkrétne konanie otca vo vzťahu k maloletému, v dôsledku ktorého by mohol byť vážne ohrozený jeho zdravý fyzický a psychický vývin, netvrdila matka v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci samej a ani vo vyjadrení k odvolaniu otca, nezistil ho ani kolízny opatrovník pri viacerých pohovoroch s maloletým i matkou, ak aj z vyššie uvedenej Správy úradu zo dňa 19.08.2026 vyplynulo, že maloletý (v domácnosti otca) nejavil známky zanedbanej starostlivosti, bol pokojný a veselý. Ani prebiehajúce trestné konania, v ktorých ako poškodená vystupuje matka, automaticky neznamenajú osvedčenie takého konania otca, ktoré by ohrozilo maloletého v jeho starostlivosti a odôvodňovalo zákaz styku maloletého s otcom, a tým i zmenu modelu starostlivosti, a to z realizovanej striedavej osobnej starostlivosti rodičov na dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky

33. Podľa názoru odvolacieho súdu pre zákaz styku otca s maloletým formou neodkladného opatrenia ex offo neboli vzhľadom na okolnosti preskúmavanej veci a osvedčené skutočnosti dané dôvody, a to splnená podmienka naliehavosti a nariadené neodkladné opatrenie nie je ani v záujme maloletého.

34. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie neslúži účelu obchádzania riadneho konania vo veci samej (o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností), ktoré je potrebné na zistenie skutočného stavu, ak sa rodičia nevedia zhodnúť o podstatnej otázke týkajúcej sa ich maloletého dieťaťa.

35. Vzhľadom na nezistenie splnenia zákonom kumulatívne stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda dôvodov pre jeho nariadenie ex offo odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa , keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali.

36. Vo vzťahu k výroku IV. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania odvolací súd s poukazom na považuje za potrebné uviesť, že predmetný výrok bol vydaný predčasne,

keďže napadnuté rozhodnutie, vydané v priebehu konania o veci samej (o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností), v danom prípade nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

37. Krajský súd zvýrazňuje, že zhodnotenia prijaté v tomto rozhodnutí sa vzťahujú len pre toto štádium konania o (ne)nariadenie neodkladného opatrenia.

38. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože v zmysle ust. bude o nich rozhodnuté až v rámci rozhodnutia vo veci samej, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.