Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-2-2026.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/2/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F., na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 13. októbra 2026 o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/32/2026 zo dňa 14. júla 2026 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48T/25/2023 zo dňa 21.08.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/3/2024 zo dňa 29.05.2024, právoplatným dňa 29.05.2024 bol A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „odsúdený“) za spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Tr. zákona a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c) Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého nastúpil dňa 29. mája 2024 a má ho vykonať dňa 29. mája 2027.
Dňa 03. júna 2026 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. júla 2026 rozhodol uznesením sp. zn. 9PP/32/2026 doslova takto:
I. Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 48T/25/2023 zo dňa 21.08.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/3/2024 zo dňa 29.05.2024, právoplatným dňa 29.05.2024.
II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a súčasne sa nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov a zároveň sa odsúdenému ukladajú v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:
- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. príkaz podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Proti uvedenému uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu v prítomnosti odsúdeného a prokurátora okresnej prokuratúry) podal v neprospech odsúdeného prokurátor sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu aj písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že sa s rozhodnutím okresného súdu nestotožňuje, nakoľko odsúdený nespĺňa materiálnu podmienku podmienečného prepustenia spočívajúcu v zákonnej požiadavke odôvodneného vedenia riadneho života v budúcnosti. Uviedol, že súdom akcentovanú skutočnosť, že odsúdený dosiahol vek 46 rokov nemožno vykladať ako známku „nádeje“ o tom, že menovaný si konečne uvedomil svoje fungovanie v rámci spoločnosti a pozitívne hodnoty v rámci vedenia riadneho občianskeho spolunažívania. Odsúdený bol pred nástupom na výkon aktuálneho trestu odňatia slobody odsúdený celkovo 11-krát, pričom ostatnému odsúdeniu Okresným súdom Žilina došlo formou trestného rozkazu sp. zn. 36T/35/2021 zo dňa 30. apríla 2021, právoplatným dňa 16. júna 2021, t. j. len sotva viac než 5 rokov pred vydaním sťažnosťou napadnutého uznesenia, pričom zločiny za ktoré bol právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline spáchal takmer o rok neskôr 01. júna 2022. Je teda obťiažne dospieť vo vzťahu k úvahám okresného súdu k súhlasnému záveru o akejsi „náhlej premene“ odsúdeného, ktorý je opakovane a pravidelne súdmi trestanou osobou na „uvedomelého“ člena spoločnosti. Ďalej poukázal na to, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za zločin, a to opakovane (toho času vykonáva odsúdený trest za druhý spáchaný zločin, pričom v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku toto odsúdenie nemal zahladené a tak Okresný súd Žilina, ako aj Krajský súd v Žiline dotknutú právnu skutočnosť reflektovali pri určení výmery trestu). Ako zvlášť mimoriadnou sa javí skutočnosť, že odsúdený bol ,,prvým“ rozsudkom za spáchanie zločinu odsúdený Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB – 4T/22/2015, a to v bode 1/ za prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), c), d) Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. a) Tr. zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e), resp. § 140 písm. a) Tr. zákona, pričom mimo iné bol v predmetnej trestnej veci vedenej pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 20 k 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. f) Tr. zákona a iné ,,hlavným“ páchateľom uložený trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov. Súčasne poukázal na odpis z Registra trestov odsúdeného, v zmysle ktorého konanie odsúdeného vyznieva skôr ako ,,pokúšanie“ spravodlivosti, než reálna snaha o nápravu, resp. inak pozitívne kvalifikovateľnú právnu skutočnosť. V uvedenom kontexte prokurátor zároveň poukázal na to, že z uznesenia okresného súdu vôbec nie je zrejmé, či odsúdený ,,pretrhol“ väzby medzi osobami, resp. prostredím, v rámci ktorého sa dopustil ,,aktuálneho“ trestného činu. V súvislosti so závermi hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava prokurátor dodal, že je na mieste uvažovať o reálnom význame obsahu predloženého hodnotenia, ktoré ohľadom zodpovedania elementárnej otázky resocializácie a jej prognózy, resp. rizika recidívy vyznieva ako menej priaznivé (čiže určite nie priaznivé) a konštatuje danosť stredného rizika recidívy, no na strane druhej z jeho obsahu vyvstáva odporúčanie odsúdeného podmienečne prepustiť. Na základe vyššie uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods. l písm. a) Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám tak, že zamietne návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
K podanej sťažnosti sa písomne vyjadril odsúdený ktorý uviedol, že nesúhlasí so závermi a stanoviskom prokurátora, nakoľko sú založené na báze predsudkov a predčasných a unáhlených záverov. Podľa názoru odsúdeného extrémnym spôsobom zasahujú do jeho minulosti a tým opakovane súdia a trestajú jeho osobu. Súd sa podľa názoru odsúdeného starostlivo a podrobne zaoberal všetkými zákonnými požiadavkami a svoje uznesenie náležite odôvodnil. Tvrdenia prokurátora v podanej sťažnosti považuje odsúdený za zavádzajúce a účelové, žiadnu vraždu nespáchal a nikdy za takýto skutok nebol súdom ani odsúdený. Odsúdený vo vzťahu k svojej trestnej minulosti poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (č. III. ÚS 355/2021, č. I. ÚS 36/2022, č. I. ÚS 250/2023), pričom mal za to, že z obsahu odôvodnenia uznesenia okresného súdu je zrejmé, že súd postupoval a rozhodoval v plnom súlade so zákonnými požiadavkami podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku a v súlade so súvisiacim ústavnoprávnym výkladom a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zákona hovorí o súčasnom
správaní sa a polepšení odsúdeného. Hovorí teda o budúcnosti a rozhodne nie minulosti za ktorú bol páchateľ odsúdený a potrestaný. Dôvody uvedené prokurátorom tak zjavne nerešpektujú tieto požiadavky ani výklad konštatovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky v nálezoch na ktoré odsúdený poukazuje. Odsúdený záverom uviedol, že mal trojdňovú priepustku z ÚVTOS, počas ktorej bol aj so svojím maloletým synom a jeho pestúnmi u jeho matky, u ktorej má v prípade podmienečného prepustenia zabezpečenú možnosť bývania. Zároveň má zabezpečenú prácu a vytvorené podmienky pre vedenie riadneho života, ako aj pre plnenie si svojich pracovných, rodinných a občianskych povinností a rovnako aj pre rešpektovanie a plnenie si súdom uložených opatrení a povinností. Na základe vyššie uvedených skutočností odsúdený žiadal, aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 01. septembra 2026, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 13. októbra 2026 podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora, hoci je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.
Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktoré musia byť pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení každého odsúdeného splnené vždy súčasne.
Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu odňatia slobody a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.
V posudzovanej veci krajský súd v súlade s vysloveným právnym názorom okresného súdu v napadnutom uznesení zistil, že všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného, uvedené v ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona boli splnené. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odsúdený vykonal príslušnú požadovanú časť právoplatne uloženého a nariadeného nepodmienečného trestu odňatia slobody dňa 29. mája 2026, a teda formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody týmto bola splnená.
Okresný súd zároveň správne vyhodnotil aj splnenie dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona, keď konštatoval, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že možno od neho dôvodne očakávať, že na slobode povedie riadny život. V uvedenom smere vykonal okresný súd všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne správnemu záveru vo vzťahu k splneniu prvej materiálnej podmienky, ktorú náležite odôvodnil. Hodnotenie ústavu na výkon trestu svedčí pre záver, že odsúdený doteraz vykonával trest odňatia slobody, s výnimkou nedostatkov v rámci adaptačnej fázy, ktoré neboli závažného charakteru v podstate príkladne, s bezproblémovým a slušným správaním, bez zaznamenania porušenia interných noriem. Voľný čas využíval aktívne a zmysluplne, pravidelne sa zúčastňoval a zapájal do realizovaných akcií (prednášky, besedy, kvízy, spoločenské hry), zapájal sa do aktivít na rôzne osvetové témy, využíval knižničný fond a športoval. Na základe iniciatívy odsúdeného došlo dňa 08.09.2025 v spolupráci so Strednou odbornou školou Pruské k jeho zaradeniu do vzdelávania v nadstavbovom maturitnom študijnom odbore Podnikanie v remeslách a službách. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol aj pracovne zaradený a dosahoval požadované pracovné výsledky a jeho pracovná morálka bola na požadovanej úrovni. Aktívne sa zapájal aj do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, najmä formou pomocných upratovacích prác. Tieto povinnosti si tiež plnil príkladne. Odsúdený udržiaval kontakt s rodinou, z hľadiska resocializácie sa javia kontakty odsúdeného ako pozitívne. Riziko
recidívy bolo u odsúdeného vyhodnotené ako stredné, resocializačná prognóza ako menej priaznivá, pričom riaditeľ ústavu odporučil prepustenie s nariadením probačného dohľadu a uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe ale sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. U odsúdeného tak neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti, ktoré by predstavovali pre jeho pobyt na slobode zvýšené riziko pre spoločnosť. V zhode s názorom okresného súdu aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností s výnimkou nedostatkov v rámci adaptačnej fázy ktoré neboli závažného charakteru ako prejav polepšenia sa, čím bola prvá materiálna podmienka splnená. Napokon i prokurátor v dôvodoch sťažnosti namietal len nesplnenie druhej materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, ktorá spočívala v zákonnej požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti.
Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky v podobe pozitívnej prognózy vedenia riadneho života poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie okresného súdu, ktorý vyčerpávajúco poukázal na podstatné skutočnosti svedčiace pre splnenie aj tejto poslednej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Tento záver okresného súdu pritom nevychádzal iba z odsúdeným deklarovaného zámeru viesť riadny život, ale aj z toho, že k spáchanej trestnej činnosti zaujíma kritický postoj, akceptuje za ňu zodpovednosť, pričom uvedený záver je podporený aj jeho konkrétnym správaním počas výkonu trestu, vytvorenými pracovnými návykmi, zabezpečeným bývaním, zachovanými rodinnými väzbami a možnosťou jeho kontroly a odborného vedenia po prepustení. Odsúdený sa má vrátiť do stabilného sociálneho prostredia a deklaroval zámer zamestnať sa.
Je síce pravdou, tak ako to konštatoval aj okresný súd, že odsúdený má v registri trestov 12 záznamov o odsúdeniach, avšak z týchto je väčšina zahladených (záznamy pod bodmi 1, 2, 3, 5, 6, 8, 10 a 11), v dôsledku čoho sa na odsúdeného hľadí ako keby nebol odsúdený. Súčasne možno konštatovať, že odsúdenému boli za jeho predchádzajúcu trestnú činnosť ukladané prevažne alternatívne tresty, resp. podmienečné tresty odňatia slobody a v jednom prípade bolo od jeho potrestania upustené. Z odpisu registra trestov síce vyplýva že odsúdenému bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov (záznam pod bodom 4, Rozsudok Mestského súdu Brno zo dňa 10.01.2005, sp. zn. 7T/214/2002), avšak odsúdený bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený rozhodnutím Okresného súdu Ostrava sp. zn. 0Pp/404/05 so skúšobnou dobou na 3 roky v rámci ktorej sa osvedčil. Krajský súd má za to, že odsúdený doterajší čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody využil na to, aby si uvedomil škodlivosť svojho konania, pre ktoré sa „ocitol“ vo výkone trestu odňatia slobody, pričom prejavil odhodlanie svoj život zmeniť. Pri hodnotení druhej materiálnej podmienky krajský súd zohľadnil aj jeho rodinné väzby, ktoré udržiaval pravidelne i počas výkonu trestu a tiež prezentovanú vôľu pracovať po prepustení z výkonu trestu. Krajský súd aj preto dospel k záveru, že odsúdený je schopný viesť na slobode riadny život, k čomu mu môžu napomôcť práve pozitívne rodinné vzťahy so svojou matkou o ktorú prejavil záujem sa starať, ako i so svojimi synmi. Odsúdený má zabezpečené bývanie a súčasne prejavil záujem nájsť si zamestnanie, pričom toto všetko sú dôležité predpoklady pre jeho úspešnú resocializáciu. Je preto možné a dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody. Napokon aj riaditeľ ústavu na výkon trestu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, i keď s uložením probačného dohľadu, ktorý rovnako ako súd prvého stupňa, aj krajský súd považoval za potrebný pre dovŕšenie nápravy odsúdeného a splnenie účelu trestu odňatia slobody po podmienečnom prepustení. Preto je aj podľa názoru krajského súdu možné a dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého trestu odňatia slobody. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností a dôvodov sťažnosti prokurátora krajský súd nevidí „rozumný dôvod“, pre ktorý by zhodu v názore ústavu na výkon trestu a okresného súdu na možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného bolo potrebné odmietnuť.
Pokiaľ teda ide o sťažnostné námietky prokurátora v tom smere, že u odsúdeného nebola splnená druhá materiálna podmienka pre jeho podmienečné prepustenie, s týmito sa krajský súd po preskúmaní veci nestotožnil, pričom v plnom rozsahu opätovne poukazuje na správne a najmä vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. K tomu krajský súd dodáva, že splnenie tejto zákonnej podmienky je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.
Krajský súd zobral na zreteľ aj prokurátorom namietanú skutočnosť, a to že resocializačná prognóza odsúdeného bola vyhodnotená ako menej priaznivá a riziko recidívy ako stredné. Uvedené však samé osebe nevylučuje záver o splnení druhej materiálnej podmienky. V posudzovanom prípade ich bolo potrebné hodnotiť v súhrne s pozitívnym priebehom výkonu trestu, pracovným zaradením odsúdeného, záujmom o vzdelávanie a o osobný rozvoj, jeho kritickým postojom k trestnej činnosti, zachovanými rodinnými väzbami, zabezpečeným bývaním a deklarovaným zámerom zamestnať sa po prepustení. Menej priaznivá resocializačná prognóza a stredné riziko recidívy preto neodôvodňujú pokračovanie vo výkone trestu odňatia slobody, ale potrebu zvýšenej kontroly správania sa odsúdeného po jeho prepustení a priebežného overovania, či vedie riadny život. Zistené rizikové faktory sa preto premietli do rozsahu a intenzity opatrení uložených odsúdenému na dobu po jeho podmienečnom prepustení.
Za primeranú považoval krajský súd aj okresným súdom uloženú skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, a to vzhľadom na výmeru uloženého trestu, rozsah jeho nevykonanej časti, povahu a charakter trestnej činnosti, trestnú minulosť odsúdeného, ako aj potrebu počas dostatočne dlhého obdobia overiť, či pozitívne zmeny dosiahnuté vo výkone trestu u odsúdeného pretrvajú aj v podmienkach života na slobode.
Súčasne považoval krajský súd za opodstatnené aj nariadenie probačného dohľadu nad odsúdeným, ktoré odsúdenému okresný súd nariadil v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Takto určená doba pritom podľa názoru krajského súdu zohľadňuje najmä menej priaznivú resocializačnú prognózu, stredné riziko recidívy a povahu spáchanej trestnej činnosti. Počas trvania probačného dohľadu bude odsúdený povinný dodržiavať uložené obmedzenia a povinnosti, pričom jeho spôsob života bude podliehať zvýšenej kontrole. Odsúdenému bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Zároveň mu boli uložené povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ako aj v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Uloženie povinnosti zamestnať sa nadväzuje na jeho doterajšie pracovné zaradenia vo VTOS, kladne hodnotenú pracovnú morálku a deklarovaný zámer zamestnať sa po prepustení. Stabilné pracovné zaradenie a legálny zdroj príjmu predstavujú podľa názoru krajského súdu významný predpoklad vedenia riadneho života, osobitne s prihliadnutím na povahu a motiváciu trestnej činnosti, za ktorú odsúdený predmetný trest vykonáva. V kontexte vyššie uvedených skutočností tak tento režim vytvára priestor na priebežné overovanie jeho správania, včasné reagovanie na prípadné rizikové prejavy a poskytovanie odborného vedenia pri jeho opätovnom začlenení do spoločnosti.
Prokurátorovi je síce možné dať za pravdu, že neexistuje záruka, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život, avšak takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení prakticky nemajú a ani nemôžu mať nikdy. Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver nebolo možné mať ani dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný predpoklad preukázateľne vyplýva, a preto je možné a aj dôvodné dať odsúdenému šancu, aby preukázal, že dokáže na slobode viesť riadny život, avšak pri sprísnení podmienok jeho podmienečného prepustenia.
Zhrnutím uvedeného krajský súd dospel k záveru, že podmienečné prepustenie odsúdeného s určenou skúšobnou dobou v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov a uloženia obmedzenia a povinností je v danom prípade odôvodnené a vytvára dostatočný rámec na kontrolu jeho správania a ďalšieho spôsobu života po prepustení. Napadnuté uznesenie okresného súdu je teda vecne správne a dôvodné, preto krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.