Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoPs-16-2026.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoPs/16/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v opatrovníckej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: A. B., XX.XX.XXXX, trvale bytom B., v konaní zastúpenej procesnou opatrovníčkou: C. D., súdna tajomníčka Okresného súdu Trnava, o návrhu ustanovenej opatrovníčky osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony (navrhovateľky): E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X/XX, H., na zmenu opatrovníka, za účasti mesta B., I. J. XXXX/XX, B., zastúpené splnomocnencom: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom Pavlice 183, o odvolaní mesta B. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 14. apríla 2026 č. k. 111Ps/1/2025-56, takto
r o z h o d o l :
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. odvolal opatrovníka E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/XX, H., z funkcie opatrovníka nesvojprávnej A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom B.; výrokom II. ustanovil Mesto B., I. J. XXXX/XX, B., za opatrovníka pre nesvojprávnu A. B., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom B.; výrokom III. rozhodol, že opatrovník je ako zákonný zástupca A. B. oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri všetkých právnych úkonoch a spravovať jej majetok v bežných veciach v rozsahu obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník je povinný predkladať súdu správy o osobe opatrovanca a o nakladaní s majetkom opatrovanca dvakrát ročne vždy k 30.06. a 31.12. za predchádzajúce polročné obdobie a po skončení funkcie je povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca; výrokom IV. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13Ps/2/2012-59 zo dňa 12.12.2012 v časti ustanovenia opatrovníka a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5, § 272, § 273, § 274 ods. 2, § 275, § 276 a § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), § 26 a § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 42 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ako aj § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, keď vzhľadom na skutočnosť, že ustanovený opatrovník požiadal o zmenu opatrovníka a nikto z príbuzných nesúhlasil s vykonávaním funkcie opatrovníka, rozhodol o zmene opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony tak, že za nového opatrovníka ustanovil mesto B.. Súd tak rozhodol napriek nesúhlasu tejto obce s ustanovením do funkcie opatrovníka. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že nesvojprávny je občanom mesta B., má tu vedený trvalý pobyt, a teda prvoradou povinnosťou obce je zabezpečiť starostlivosť o potreby jeho obyvateľov vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Základnou úlohou obcí a miest pri výkone samosprávy v zmysle zákona o obecnom zriadení je práve starostlivosť o potreby jej obyvateľov, pričom výkon funkcie opatrovníka má z pohľadu obce svojou povahou blízko k splneniu jej úloh na úseku sociálnej kurately a poskytovania sociálnych služieb. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/20/2022 zo dňa 28.02.2022, kde sa Najvyšší súd SR vyjadril k výkladu ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1 prvá veta zákona o obecnom zriadení tak že: „Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je obyvateľom určitej obce. Zákonodarca zvolil toto kritérium z dôvodu, že medzi obcou a jej obyvateľom existuje určitý špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov obce.“ Súd bol toho názoru, že pokiaľ nesvojprávna je trvale prihlásená k pobytu v meste B. a súdu sa nepodarilo z okruhu fyzických osôb nájsť vhodnú osobu, sú dané dôvody pre ustanovenie tzv. verejného opatrovníka, pričom nie je podstatné, že opatrovanec má obvyklý pobyt v územnom obvode iného orgánu miestnej správy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zmene opatrovníctva z navrhovateľky na Mesto B.. Túto funkciu bude mesto B. vykonávať v rozsahu súdom vymedzených povinností - zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach, môže a musí vykonávať, a to prostredníctvom svojich zamestnancov. Z dôvodu zmeny opatrovníka bolo potrebné vo výroku IV. rozhodnúť aj o zmene rozhodnutia rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 13Ps/2/2012-59 zo dňa 12.12.2012 v časti ustanovenia opatrovníka, ktorým bola pôvodne ustanovená za opatrovníka E. F.. Súd zároveň na pojednávaní nevykonal dokazovanie výsluchom opatrovanca, navrhovateľky, procesnej opatrovníčky, ani znalecké dokazovanie, ani výsluch ľudí, ktorí žijú s opatrovancom, nakoľko predmet ich výsluchu nebol v prospech zistenia skutkového stavu v tomto konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podalo v zákonnej lehote odvolanie mesto B., ktoré navrhlo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že pre aplikáciu zákona o obecnom zriadení na danú vec je podstatné, či je výkon funkcie verejného opatrovníka prenesenou alebo samosprávnou kompetenciou obce. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré súd odkázal, nebolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí a išlo o rozhodnutie, ktorým bolo dovolanie odmietnuté. Uviedol, že obec pri výkone samosprávy plní najmä úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu osobitného zákona, ktorým je zákon č. 448/2008 Z. z., a nie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výkon funkcie verejného opatrovníka obcou je výkonom prenesenej pôsobnosti zo štátu, a teda nie je výkonom samosprávy. Ak je výkon verejného opatrovníctva prenesenou právomocou, potom nie je možné na vec aplikovať § 1 ods. 2 a nasl. zákona o obecnom zriadení. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, nie jednotku územnej samosprávy s tým, že orgánom miestnej správy je orgán miestnej verejnej správy, t. j. môže to byť aj orgán miestnej štátnej správy, ale najmä z ničoho nevyplýva, že by kritériom výberu tohto orgánu súdom bola kategória trvalého pobytu opatrovanca. Kritériami výberu osoby opatrovníka (aj verejného) je účinné zabezpečenie ochrany záujmov opatrovanca, t. j. splnenie objektívnych potrebných podmienok pre ustanovenie opatrovníka tak, aby mohol plniť povinnosti opatrovníka, a to najmä udržiavať s opatrovancom vhodným spôsobom a v potrebnom rozsahu pravidelne spojenie, prejavovať o opatrovanca skutočný záujem, hospodáriť s jeho majetkom, dbať o zdravotný stav opatrovanca, starať sa o naplnenie opatrovancových práv a chrániť jeho záujmy. V konaní boli navrhnuté dôkazy potrebné k zisteniu osôb (iných ako rodinných príslušníkov), ktoré by mohli uvedené kritéria spĺňať. V konaní bolo navrhnuté pribratie obce K., v ktorej obvode sa opatrovanec trvale zdržuje, keďže práve uvedený orgán miestnej správy je najlepšie v mieste bydliska vybavený a situovaný k tomu, aby zabezpečil účinne ochranu záujmov opatrovanca. Podľa odvolateľa je ústavne konformnou interpretácia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka taká interpretácia, ktorá reflektuje úlohu štátu vo vzťahu k ochrane základných práv. Dané ustanovenie je potrebné vykladať tak, že orgánom miestnej správy je orgán, ktorý opatrovnícku funkciu vykonáva ako organizačná súčasť štátu, nie ako korporácia nadaná územnou samosprávou. Ústavnoprávne hľadisko vyžaduje, aby výkon opatrovníckej funkcie bol považovaný za výkon štátnej správy, prípadne aj prenesenej, nie však samostatnej pôsobnosti obce, a preto evidencia trvalého pobytu opatrovanca nemá žiaden vplyv na rozhodovanie súdu o osobe opatrovníka, keďže práve od prístupnosti opatrovníka (aj miestneho orgánu) závisí kvalita poskytovania opatrovníctva a zabezpečovania ochrany záujmov opatrovanca. S tým potom súvisí aj otázka materiálneho a personálneho zaistenia výkonu funkcie opatrovníka, ku ktorému je povinný štát. Namietol formalistický prístup súdu. 4. K odvolaniu mesta B. sa písomne vyjadrila doterajšia opatrovníčka, ktorá zotrvala na ukončení jej funkcie zo zdravotných dôvodov. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP § 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Piešťany z 12. decembra 2012 č. k. 13Ps/2/2012-59 v časti ustanovenia opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pôvodne ustanovená opatrovníčka bola odvolaná a bol ustanovený nový opatrovník mesto B.. 7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie prejednávanej veci, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie veci, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:
8. Opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých skupín subjektov, resp. ich záujmov. Výkon opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam kde plní právno-ochrannú funkciu a predpoklady a dôvody pre jeho ustanovenie vyplývajú z hmotného práva, hovoríme o hmotnoprávnom opatrovníkovi, ktorý vo všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov v hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátane maloletých osôb (§ 26, § 27 Občianskeho zákonníka) je obligatórne. Subjekt opatrovníka nemusí byť výlučne fyzická osoba. Z ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť preferenciu určitých subjektov a ich ustanovenie do tejto funkcie. Ide predovšetkým o príbuzných fyzickej osoby a ak ich niet, tak inej vhodnej osoby. Pre naplnenie inštitútu opatrovníctva zo strany fyzickej osoby je potrebné, aby opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Subsidiárne zákon počíta i s možnosťou ustanovenia tzv. verejného opatrovníka
- orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. K ustanoveniu verejného opatrovníka dochádza až v prípade, že sa súdu napriek úsiliu nepodarilo nájsť z okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov žiadnu fyzickú osobu, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej samosprávy. Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je viazané na jeho súhlas.
9. Opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba. V prípade, keď sa súdu nepodarí nájsť v okruhu príbuzných, či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe uznesenia súdu a v súlade s vymedzením úloh podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a obyvateľov v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona, ako aj zabezpečovanie poskytovania sociálnej služby obcou podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov. Na výkon funkcie tzv. verejného opatrovníka osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená, resp. obmedzená spôsobilosti na právne úkony môže byť ustanovená obec (mesto, mestská časť), v ktorej má opatrovanec trvalý pobyt, alebo jej zariadenie, ktoré má právnu subjektivitu a bolo zriadené na plnenie podobných úloh miestnej samosprávy, pričom ustanovenie verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas.
10. Predpokladom na ustanovenie osoby za opatrovníka je súhlas tejto osoby s prevzatím funkcie opatrovníka; v konaní o ustanovení opatrovníka je osoba navrhnutá do funkcie opatrovníka účastníkom konania. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana - fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie obce alebo mesta za opatrovníka má byť výnimočné, ak niet žiadnej inej vhodnej osoby, ktorá by túto funkciu mohla riadne vykonávať. Platí, že ak je k dispozícii vhodná blízka osoba, ktorá súhlasí s ustanovením do funkcie opatrovníka, a pri ktorej nie je dôvodné predpokladať, že by nevykonávala svoju funkciu riadne, nemožno za opatrovníka ustanoviť obec alebo mesto. Pri absencii vhodnej osoby pre ustanovenie za opatrovníka z radov príbuzných alebo iných vhodných
osôb (z dôvodu ich neexistencie alebo nesúhlasu s ustanovením) sa súčasná rozhodovacia prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2022, uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoPs/14/2025, 11CoPs/14/2025, 13CoPs/7/2025) zhodla na ustanovení za opatrovníka obec (prípadne jej zariadenia s právnou subjektivitou), v ktorej má opatrovanec trvalé bydlisko.
11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za tzv. verejného opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky na ustanovenie opatrovníka. Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je obyvateľom určitej obce. Zákonodarca zvolil toto kritérium z dôvodu, že medzi obcou a jej obyvateľom existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov obce.
12. Súd prvej inštancie postupoval správne v súlade s ustanoveniami § 272 CMP a nasl., keď po vzdaní sa výkonu opatrovníctva zo strany opatrovníčky E. F. (podaní návrh na jej odvolanie) zisťoval osobu vhodnú za opatrovníka pre opatrovankyňu, a to z okruhu blízkych osôb alebo inú vhodnú, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme opatrovankyne, a ktorá s ustanovením za opatrovníka súhlasí. Z obsahu spisu vyplynulo, že žiaden z príbuzných opatrovankyne nesúhlasil s ustanovením za opatrovníka a nebola zistená žiadna iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka. Správne preto súd ustanovil za opatrovníka obec B., kde je opatrovankyňa prihlásená k trvalému pobytu, ako verejného opatrovníka.
13. Správne súd prvej inštancie rozhodol o vymedzení práv a povinností ustanoveného opatrovníka, zmene predchádzajúcej úpravy, ako aj o trovách konania.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).