Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Sf-15-2026.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Subarea
3Sf/15/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: DJD s.r.o., so sídlom: A. XXX/XX, XXX XX B. C., IČO: 44 625 910, právne zastúpený: JUDr. PhDr. Ing. Izabela Bošnovičová, advokátka, so sídlom: Gemerská 2068/3, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101541738/2026 zo dňa 21. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 02. júla 2026, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101541738/2026 zo dňa 21. apríla 2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „orgán prvého stupňa“) č. 105198538/2025 zo dňa 18. decembra 2025, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 2 493,- eur na dani z pridanej hodnoty - nepriznaný nadmerný odpočet v sume 10,75 eura a vyrubená daň v sume 2 482,25 eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2024. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil, vrátil vec orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“). Návrh odôvodnil, poukazujúc na výšku vyrubeného rozdielu dane 2 493,- eur, hrozbou závažnej ujmy a finančnej škody. Žalobca má dôvodnú obavu, že okamžitou úhradou uvedenej sumy by došlo k negatívnemu zásahu do jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je zameraná prevažne na poskytovanie vyhliadkových letov pre verejnosť, s čím sú spojené vysoké výdavky na pohonné hmoty, servis a iné prevádzkové náklady. Žalobca má záujem naďalej usporadúvať vyhliadkové lety a zároveň riadne si plniť svoje záväzky a povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov, čo môže byť okamžitou úhradou vyrubeného rozdielu dane objektívne ohrozené. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Pozastavením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nedôjde k ohrozeniu práv tretích osôb ani verejného záujmu, naopak sa predíde vzniku ťažko napraviteľného následku u žalobcu skôr, ako súd preskúma zákonnosť tohto rozhodnutia.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02. októbra 2026 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda alebo ujma na životom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Preto navrhol, aby súd návrh žalobcu zamietol.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
10. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
11. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
13. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
14. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme a značnej finančnej škode. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
15. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil výškou vyrubeného rozdielu dane 2 493- eur, bližšie nešpecifikovanou výškou výdavkov na výkon podnikateľskej činnosti (usporadúvanie vyhliadkových letov), a to na pohonné hmoty, servis, prevádzku (bližšie neuvedená), a záujmom ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť a plniť povinnosti stanovené zákonom, ktorý by bol okamžitou úhradou rozdielu dane ohrozený. Uvedené však samo o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru o reálnej existencii hrozby vzniku ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, alebo iného nenapraviteľného následku.
16. Súd preskúmal tieto tvrdenia žalobcu a dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia žalobcovi hrozia zákonom predpokladané následky. Žalobca relevantným spôsobom nekonkretizoval žiaden negatívny dôsledok, nepreukázal súdu svoju ekonomickú situáciu a nepoukázal ani na konkrétne záväzky (napr. čo do veriteľa a výšky), ktorých plnenie by mohlo byť výkonom rozhodnutia ohrozené tak, ako to vo svojom návrhu tvrdí. S návrhom na priznanie odkladného účinku ani nepredložil žiadne relevantné listiny preukazujúce ním tvrdené skutočnosti. Správny súd ako nedostatočné a hypotetické posúdil tiež poukazovanie žalobcu na možný negatívny zásah do jeho podnikateľskej činnosti v prípade okamžitej úhrady vyrubeného rozdielu dane, nakoľko uvedené má len potenciálnu výpovednú hodnotu v čase rozhodovania správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a nepreukazuje existenciu skutočnej hrozby negatívneho následku pre žalobcu.
17. Priznať správnej žalobe odkladný účinok tak nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy ukladá určité peňažné plnenie, kedy jeho úhrada a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že orgánom verejnej správy bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že podľa žiadateľa ide o zásah do jeho majetkových práv, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby, vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku, v prípade úhrady vyrubenej dane. Žalobca je podnikateľom a jeho činnosť tak so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou.
18. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby, správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu týmto uznesením postupom podľa § 188 SSP zamietol.
19. Ku skúmaniu ďalšej hmotnoprávnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).